Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sa/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200865
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200865.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: Š. Y., bytom

W.Y. XX/XX, XXX XX V., zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, AK so sídlom 040 01
Košice, Štúrova 20, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 816 63 Bratislava, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 05. 09. 2017 č. XXX XXX XXXX X generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa
§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu

a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. 05. 2017, ktorým
bola podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietnutá
jeho žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 10. 04. 2017 z dôvodu, že tento podľa posudku posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov zo dňa 10. 04. 2017, nie je invalidný
podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickouosobou.Mierapoklesujehoschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťbolaposudkovýmlekárom

sociálneho poistenia určená v rozsahu 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe žalobcom podaného odvolania
bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej
poisťovne, pobočka Košice dňa 16. 06. 2017, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch
a následne aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko
Košice dňa 09. 08. 2017, ktorý konštatoval, že žalobca v apríli 2012 prekonal zlomeninu pätovej

kosti ľavej nohy s následnou poúrazovou artrózou členkového kĺbu. Podľa aktuálneho ortopedického
a rehabilitačného vyšetrenia pretrváva u neho mierne redukovaná pohyblivosť v ľavom členkovom
kĺbe každým smerom. Súčasne podľa funkčného vyšetrenia prítomná uspokojivá funkcia chrbtice, bez
zistenia koreňového poškodenia. Pre subjektívne udávané tŕpnutie prstov rúk bol kompletne vyšetrený aj
Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v máji 2017 so záverom funkčné cirkulačné zmeny
prstov rúk a syndróm karpálneho tunela vľavo stredne ťažkého stupňa. Jeho zdravotný stav vyžaduje
ďalšie sledovanie na ambulancii pracovného lekárstva. Pre sťažené dýchanie nosom - vybočenie nosnej

priehradky doľava bol už v minulosti operovaný. Podľa kontrolného ORL vyšetrenia je u neho prítomné
opakované vybočenie nosnej priehradky doľava a opuch, zväčšenie nosných mušlí s odporučením
operácie. Pre bolesti ľavej dolnej končatiny bol menovaný vyšetrený aj cievnou ambulanciou, ale bez
zistenia závažného ochorenia ciev na dolných končatinách (bez uzáveru tepien, bez trombózy, bezzápalu žíl). Vo februári 2017 vyšetrený aj neurológom pre bolesti chrbtice, s negatívnym objektívnym
neurologickým nálezom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol stanovený stav po zlomenine pätovej
kosti ľavej nohy s poúrazovou artrózou členkového kĺbu vľavo so zaradením do kapitoly XV, oddiel G,

položka 56, písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Iné zdravotné postihnutia - Raynaudov
syndróm, syndróm karpálneho tunela vľavo, stredne ťažký stupeň, dorzalgia, chronická vénová choroba,
deviovaná priehradka nosa doľava - stav po seproplatike, hypertrofia nosových mušlí sú posudkovo
nevýznamné, nespôsobujú pokles pracovnej schopnosti u účastníka konania a neodôvodňujú ani
percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia.

3. Žalovaná poukázala na to, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu podľa predložených
lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastným vyšetrením posudkovými
lekármi bol vyhodnotený jeho zdravotný stav a celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť a po vyhodnotení všetkých dôkazov a preskúmaní celej dokumentácie, keďže žalobca v
odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného

stavu a následného rozhodnutia o jeho žiadosti o invalidný dôchodok, dospela k záveru, že jeho
odvolanie nie je dôvodné. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne sa v konaní
vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, predloženými žalobcom, ich odborné posudky sú zhodné,
bez diskrepancií, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich
záveroch sa zhodujú. Preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie.

4. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia definujúc právne posúdenie i nepreskúmateľnosť uviedla, že napadnuté
rozhodnutie vadami, vyplývajúcimi z uvedených definícií netrpí a konštatovala, že nepreskúmateľnosť
nie je spôsobená tým, že účastník konania nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia a so závermi, ku

ktorým správne orgány dospeli.

5. Za nedôvodnú považovala aj námietku žalobcu, týkajúcu sa formálnych nedostatkov odborného
posudku o invalidite zo dňa 10. 04. 2017 (absencia mena posudkového lekára, podpisu, pečiatky) s
poukazom na to, že žalobca sa osobne zúčastnil posúdenia zdravotného stavu, medicínske závery

mu boli vysvetlené a bol informovaný o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa posudzovania jeho
zdravotného stavu i určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť., čo potvrdil
vlastnoručným podpisom, pričom odborný posudok je dôkazom v zmysle § 196 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení a je nedeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky
predpísané náležitosti.

6. Za neopodstatnené považovala aj vykonanie znaleckého dokazovania, keďže posudkovú činnosť pri
výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia organizačných zložiek
Sociálnej poisťovne.

7. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 02. 10. 2017, podanou osobne na krajskom súde v ten
istý deň, domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov a v konaní žalovanej je vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia jej
generálneho riaditeľa. Žalobca opätovne poukázal na to, že podkladom pre vydanie rozhodnutia

žalovanej bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia bez uvedenie mena, pečiatky a
akéhokoľvek podpisu že druhostupňový posudok mu nebol doručený spolu s napadnutým rozhodnutím.
Podľa jeho názoru miera zdravotného postihnutia sa mala posúdiť aktuálnou lekárskou prehliadkou
a vyšetreniami, ktorých výsledkom mal byť posudok posudkového lekára. V danom prípade prebehlo
posudzovanie zdravotného stavu iba administratívnym spôsobom, na základe nie všetkých aktuálnych

dokladov a podľa jeho názoru boli úmyselne opomenuté negatíva jeho ochorení a celkové zhoršenie
jeho zdravotného stavu, ktorý odôvodňuje priznanie invalidného dôchodku v čiastočnom rozsahu.
Poukázal aj na to, že pri hodnotení stupňa resp. miery funkčnej poruchy správny orgán nevzal do úvahy
všetky objektívne zistené lekárske nálezy a v lekárskom vyšetrení neobodoval nálezy z neurologického,
ortopedického, angiologického vyšetrenia, čo považuje za vážnu vadu konania. Žiadal, aby bolo vo

veci nariadené znalecké dokazovanie. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na
ďalšie konanie.8. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 08. 11. 2017 k žalobe citujúc ustanovenia § 71 ods. 1,
2 a 6 zákona o sociálnom poistení uviedla, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu
posudkovými lekármi sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne

bolo lekárskymi správami preukázané, že nimi určenému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu
žalobcu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Konštatovala, že
v odvolacom konaní bol skutkový stav žalobcu objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi
závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Po opakovanom
posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v

zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Námietky žalobcu považovala
za neopodstatnené z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobca ku dňu
rozhodovania nesplnil jednu so zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok,
t. j. podmienku invalidity a v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal nesprávnosť
postupu žalovanej a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Vzhľadom na
uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby

správny súd podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

9. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku (ďalej len "SSP") preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa ustanovení § 199

a nasl. SSP a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že
žaloba žalobcu zo dňa 02. 10. 2017 nie je dôvodná.

10. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobca žiadosťou, spísanou dňa 10. 04.
2017požiadalSociálnupoisťovňuopriznanieinvalidnéhodôchodku,ktorýžiadalpriznaťod02.01.2017.

11. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach
zo dňa 10. 04. 2017, menovaný nie je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 citovaného zákona,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobcu boli zistené neskoré následky inej

zlomeniny dolnej končatiny a Raynaudov syndróm. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u posudkový
lekár považoval choroby podporného a pohybového aparátu, pričom toto postihnutie je začlenené do
kapitoly XV, odd. G, pol. 56, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a
zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35%. Zo záveru tohto posudku
vyplýva, že ide o 56 ročného posudzovaného, zamestnaného ako frézar, s trvalými následkami po

intraartikulárnej zlomenine subtalárneho kĺbu vľavo (2012) typu artrózy. Hybnosť v členku je redukovaná,
pohyblivosť v oblasti subtalaru 0 stupňov, v talocruralnom kĺbe dorzálna a plantárna flexia 5. st.
Bohlerov uhol na RTG vymiznutý - 0 st. Vo februári 2017 bol prvýkrát vyšetrený na Klinike pracovného
lekárstva UNLP Košice pre akroparestézie horných končatín. Objektívne sú horné končatiny chladnejšie
a likvidnejšie, Prusik negat (5-6), pletyzmografické vyšetrenie - oploštenie per. vĺn od 16,13% do 83%,

po 20 min. vzostup amplitúdy per. vĺn na všetkých prstoch. Objednaný je na hospitalizáciu KPLaKT
za účelom prešetrenia a posúdenia na máj 2017. Zdravotný stav menovaného odôvodňuje podľa
prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., kapitola XV, oddiel G, položka 56, písm. a) rozsah 35 % miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre artrózu členkového kĺbu s mierne redukovanou
pohyblivosťou v ľavom členkovom kĺbe každým smerom.

12. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán prvého stupňa vydal dňa 19. 05. 2017 pod č. XXX XXX
XXXX X rozhodnutie, ktorým bola podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok.

13.Protitomutorozhodnutiupodalžalobcavčasodvolanie,datovanédňom01.06.2017,ktoréhodôvody
korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby..

14. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu prehodnotený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia žalovanej, pracovisko Košice, ktorý vo svojom posudku zo dňa 09. 08. 2017,

vypracovanom pre účely odvolacieho konania, charakterizoval jeho zdravotný stav diagnostickým
záverom: neskoré následky inej zlomeniny dolnej končatiny, Raynaudov syndróm, syndróm karpálneho
tunela vľavo stredne ťažký stupeň, dorzalgia, chronická vénová choroba, deviovaná priehradka
nosa doľava - stav po seproplatike, hypertrofia nosových mušlí., ku ktorému dospel po zhodnoteníaktuálneho zdravotného stavu žalobcu na základe ním absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení
a vlastného lekárskeho vyšetrenia posudkovým lekárom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u
žalobcu posudkovýlekárpovažovalchorobypodpornéhoapohybovéhoaparátu,pričomtotopostihnutie

je začlenené v kapitole XV, odd. G, pol. 56, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35%.
Zo záveru tohto posudku vyplýva, že posudzovaný je vyučený frézar, pracuje ako frézar. V apríli
2012 prekonal zlomeninu pätovej kosti ľavej nohy s následnou poúrazovou artrózou členkového kĺbu.
Podľa aktuálneho ortopedického a rehabilitačného vyšetrenia pretrváva u neho mierne redukovaná

pohyblivosť v ľavom členkovom kĺbe každým smerom. Súčasne podľa funkčného vyšetrenia prítomná
uspokojivá funkcia chrbtice, bez zistenia koreňového poškodenia. Pre subjektívne udávané tŕpnutie
prstov rúk bol kompletne vyšetrený aj Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v máji 2017
so záverom funkčné cirkulačné zmeny prstov rúk a syndróm karpálneho tunela vľavo - stredne ťažký
stupeň. Stav vyžaduje ďalšie sledovanie na ambulancii pracovného lekárstva. Pre sťažené dýchanie
nosom - vybočenie nosnej priehradky doľava bol už v minulosti operovaný. Podľa kontrolného ORL

vyšetrenia prítomné opakované vybočenie nosnej priehradky doľava a opuch, zväčšenie nosných
mušlí s doporučením operácie. Pre bolesti ľavej dolnej končatiny bol menovaný vyšetrený aj cievnou
ambulanciou - bez zistenia závažného ochorenia ciev na dolných končatinách (bez uzáveru tepien,
bez trombózy, bez zápalu žíl). Vo februári 2017 bol vyšetrený aj neurológom pre bolesti chrbtice, s
negatívnym objektívnym neurologickým nálezom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol stanovený

stav po zlomenine pätovej kosti ľavej nohy s poúrazovou artrózou členkového kĺbu vľavo so
zaradením do kapitoly XV, oddiel G, položka 56, písm. a) naďalej. Iné zdravotné postihnutie uvádzané
vyššie sú posudkovo nevýznamné, nespôsobujú pokles pracovnej schopnosti u účastníka konania a
neodôvodňujú ani percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia.

15. Na základe uvedeného vydala žalovaná napadnuté rozhodnutie

16. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 17. 04. 2018 zotrvala na podanej žalobe v celom
rozsahu. Uviedla, že podľa názoru žalobcu zdravotné postihnutia, ktorými žalobca trpí odôvodňujú
určenie 41 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tým aj priznanie invalidného

dôchodku, preto žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie v zmysle podanej žaloby zrušil, rovnako, ako
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

17. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené
a v jeho zmysle navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

18. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov
dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

19. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

20. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

21. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a

zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

22. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

23. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, ab) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

24. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje
sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým,
že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

25. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého
stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru,
že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané
rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Podľa
názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený

aj správny právny záver. Žalovaná sa dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými námietkami
vznesenými žalobkyňou v podanom odvolaní, ako to vyplýva z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia.

26. Na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní dospel súd k záveru, že skutkové
okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými

posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili
všetky jeho zdravotné postihnutia na základe objektívnych záverov odborných lekárskych vyšetrení,
ktorým sa žalobca podrobil. Tento v konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe
príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačné závery
spochybniť a v tejto súvislosti ani nepredložil relevantné dôkazy. Vzhľadom na uvedené nepovažoval

súd za odôvodnené nariadiť znalecké dokazovanie vo veci. Zdravotné poškodenia žalobcu zistené
objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových orgánov neznižujú jeho
pracovnú schopnosť natoľko, aby bol invalidný. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav, má menovaný stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo
výške 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z vykonaných dôkazov zároveň vyplýva, že ani

ďalšie jeho zdravotné postihnutia nie sú také závažné, aby mohli ovplyvniť výslednú mieru poklesu jeho
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri jej určovaní zákon, ako to vyplýva z citovaných zákonných
ustanovení, stanovuje konkrétny postup z ktorého vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťjeuvedenávpríloheč.4kzákonuosociálnompoisteníaurčujesavpercentáchpodľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného

stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ďalšie ochorenia sa nesčítavajú. Tento
postup bol správnym orgánom dodržaný.

27. Námietku žalobcu, týkajúcu sa formálnych nedostatkov prílohy prvostupňového rozhodnutia -

odborného posudku o invalidite zo dňa 10. 04. 2017 (absencia mena posudkového lekára, podpisu,
pečiatky) nepovažoval súd za dôvodnú, pretože tak, ako to uviedla aj žalovaná v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia i písomnom vyjadrení, žalobca sa osobne zúčastnil posúdenia zdravotného
stavu, medicínske závery mu boli vysvetlené a bol informovaný o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa
posudzovania jeho zdravotného stavu i určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Odborný posudok je dôkazom v zmysle § 196 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení a je prílohou napadnutého rozhodnutia, keďže dokumentuje zistený skutkový stav
veci, čím rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti. Tento nemožno stotožňovať s lekárskou
správou, ktorej je súčasťou a na ktorej sa nachádzajú meno posudkového lekára, podpis i pečiatka.
Lekárska správa sa nachádza v posudkovom spise žalovanej, do ktorého má účastník právo kedykoľvek

nahliadnuť.

28. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že jeho právnej zástupkyni nebol doručený odborný posudok o
jeho zdravotnom stave, vypracovaný druhostupňovým posudkovým orgánom, ani túto súd nepovažoval
za dôvodnú s poukazom na už v predchádzajúcom odseku uvedené (jeho osobná účasť aj posúdení

zdravotného stavu aj pred týmto posudkovým orgánom) a na to, že obsah tohto posudku a jeho závery
sú konkrétne takmer doslovne premietnuté v odôvodnení rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti.29. V postupe žalovanej správny súd nezistil žiadne také vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

30. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

31. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých
účastníkomprávonanáhradutrovkonanianepriznal,pretožežalobkyňanemalavkonaníúspechcelkom

anisčastiažalovanémuvočižalobkyninevzniklidôvodnevynaloženétrovykonania,ktorébybolomožné
od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku
na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).