Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206315
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816206315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská
28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. JUDr. Oliver Baláž, advokát, so sídlom Zámocká č.10,
811 01 Bratislava proti žalovanému: G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, štátny občan Slovenskej
republiky, o zaplatenie 441,37 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č.k. 7Csp/49/2016-33 zo dňa 08.02.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
274,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 274,73 Eur od 31.12.2015 do
zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol
a posledným výrokom vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 24
% trov.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 43 ods.1 písm.a/ a d/, ods.2 písm.a/
zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ust.§ 52 ods.1 až ods.4, § 53 ods.1,2,3,5, §
54 ods.1,2, § 544 ods.1,2 a § 3 ods.1 a § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Zároveň ust.§ 3 ods.3
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (17.12.2014).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že nepochybne je zmluva uzavretá medzi stranami teda
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s

komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanému žalobcom poskytované
služby, tak ako boli vyúčtované jednotlivými faktúrami, pričom žalovaný sumu za tieto služby neuhradil,

preto súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 274,73
Eur, mimo poplatku za obmedzenie služby- neplatenie, prerušenie služby- neplatenie, upomienok a
zmluvnej pokuty, ktorými nárokmi sa bude zaoberať nižšie.5. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni splatnosti poslednej
faktúry dostal do omeškania, t.j. dňom 31.12.2015, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania
v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády a to vo výške 5,05 % ročne

dňom nasledujúcom po splatnosti poslednej faktúry. (Výška úrokov z omeškania je určená ako 5
percentuálnych bodov + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,05 %).

6. K ďalším nepriznaným sumám súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si z faktúry č. 7503358608

uplatnil aj poplatok za obmedzenie služby - neplatenie v sume 16,50 eur a z faktúry č. 7505318920
poplatok za prerušenie služby- neplatenie v sume 16,50 eur. V danom prípade sa jednalo o sporové
konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť
listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje
vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená

s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy
hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

7. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného
hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobou a teda neuniesol dôkazné bremeno
čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú
si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu, či obmedzeniu služby

poskytovanej žalobcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol
tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto mal súd prvej
inštancie za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná.

8. Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 4 x 4,99 Eur za upomienku

tak, ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. 7501763220, č. 7502377555, č. 7503358608 a č.
7504329383. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie
tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu
zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba
ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov

dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým
mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

9. Ďalším nárokom uplatňovaným žalobcom, bol nárok na zaplatenie sumy 113,68 Eur titulom zmluvnej
pokuty.

10. V zmysle Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola medzi stranami sporu pre prípad
porušenia záväzku viazanosti dohodnutá zmluvná pokuta počiatočnou sumou 150,- Eur, ktorá suma
mala denne klesať až do ukončenia zmluvy. Súd prvej inštancie mal však za to, že takto dohodnutá
zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.

11. Žalobca poskytol žalovanému na základe dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb
služby za znížené poplatky a kúpu mobilného telefónu za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci
jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že
k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho

dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel
medzi skutočnými cenami a akciovými cenami, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného,
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Je pritom neprípustné, aby takýto
zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal,
z jeho strany reparovaný tým, že súčet takto poskytnutých benefitov, bude predstavovať základ pre

výpočet zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie preto takéto dojednanie o zmluvnej pokute, keď základ pre
výpočet zmluvnej pokuty predstavuje suma vo výške 150,- Eur, zohľadňujúca všetky poskytnuté benefity
žalovanému, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a preto v tejto časti žalobu zamietol.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 255 ods.2 C.s.p., podľa ktorého ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uplatnenej sumy 441,37 Eur bolo žalobcovi
priznaných 274,73 Eur, teda žalobca mal v konaní úspech 62 % a neúspech 38 %, čo predstavuje
úspechžalovaného.Žalobcovipoodpočítaníúspechužalovanéhovznikolnároknanáhradutrovkonania

v pomere 24 %.

13. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to voči druhému a tretiemu výroku, teda
proti výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 24 % trov. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca konštatuje, že všetky konkrétne ustanovenia Zmluvy
týkajúce sa konkrétneho zmluvného záväzku sú dojednané individuálne, inak ako podľa želania
klienta a nie je možné zmluvu obsahovo uzavrieť. Dodatok k zmluve nie je obligatórny, ale je
uzatváraný vždy iba na základe požiadavky zákazníka. S tým priamo súvisí aj dojednanie zmluvnej
pokuty. Po prvé, uzavretie Dodatku je vecou výlučného rozhodnutia klienta. Ak klient nechce byť

viazaný, jednoducho uzavrie iba Zmluvu o pripojení a preberie si aktivovanú SIM kartu. Je na ňom
v akom zariadení ju bude využívať. Na trhu je množstvo subjektov, ktoré predávajú voľné mobilné
komunikačné zariadenia. Po druhé, ak sa klient rozhodne, že využije možnosť získať zvýhodnené
mobilné komunikačné zariadenie a zvýhodnený balík služieb za paušálnu cenu, opäť záleží iba na
ňom, čo si dojedná. Podnik poskytuje široký výber kombinácií programových balíčkov a množstvo

zariadení v širokom rozsahu cien. Aj dojednanie rozsahu vybraných služieb, dĺžky viazanosti, značky
a typu zariadenia a od toho odvinuté zabezpečenie záväzku o ktorom je podrobne informovaný závisí
jedine od vôle klienta - spotrebiteľa. Nikto okrem klienta nemôže určiť a ovplyvniť jednotlivé údaje
vpísané do Dodatku v Tabuľke č. 1. Pritom výška zabezpečenia (zmluvnej pokuty) sa vždy prísne odvíja
od hodnoty klientom objednaných služieb. V súčasnosti je dojednávané v degresívnej forme, ako to

vyplynulo zo súdnej rozhodovacej praxe.Všetky ostatné údaje uvádzané v Zmluve a Dodatku musia
byť zhodné pre všetkých objednávateľov služieb, pretože v opačnom prípade by sa podnik dopustil
porušenia povinnosti uložených zákonom o rovnakom zaobchádzaní. Z uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. V ods. 15. - 26.
odôvodnenia cituje niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale aj zákona o ochrane spotrebiteľa

a Smernice Rady 93/13EHS. V ods. 27 konštatuje súd, že sa jedná nesporne o spotrebiteľskú zmluvu
a preto je potrebné aplikovať citovane ustanovenia. Žalobca nie je malý súkromný podnikateľ, ktorý
môže so svojimi zákazníkmi vyjednávať jednotlivo o zmluvných podmienkach, či dokonca cenách za
jednotlivé služby a technologické úkony v IT systéme. Žalobca ako verejný poskytovateľ elektronických
komunikačných služieb je zo zákona povinný vstúpiť do zmluvného vzťahu s každým záujemcom, ktorý

o to požiada a dodať mu také služby, aké si objedal, aj keď má dôvodné podozrenie, že zákazník nebude
schopnýzatakétoslužbyplatiť.Zároveňakoverejnýposkytovateľelektronickýchkomunikačnýchslužieb
je žalobca povinný zaobchádzať so všetkými zákazníkmi za rovnakých podmienok rovnako podľa
zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní a teda nemôže na ťarchu poctivých spotrebiteľov
- zákazníkov účtovať im náklady, ktoré vznikli konaním nepoctivých zákazníkov. Tieto môže účtovať

len tým nepoctivým, ktorí za poskytnuté služby nezaplatili a tieto náklady spôsobili. Upomienky sú
zasielané výlučne neplatičom. Obmedzenie a prerušenie poskytovania služieb sú tiež ako poplatky
stanovené v Cenníku. V prípade obmedzenia a prerušenia poskytovania služieb sa nejedná iba o
úkon, kedy možno konštatovať, že pre neplatenie niekto „vyradí“ z prevádzky telefón/SIM kartu, ale
viacero úkonov odborných pracovníkov, ktoré sa musia vykonať len za pomoci techniky tak, aby boli

riadne dodržané všetky záväzky žalobcu voči žalovanému. Kým v prvej fáze obmedzenia služby ešte
zákazník môže prijímať hovory, odosielať núdzové hovory a SMS správy, druhá fáza je zakončená
ukončením poskytovania služieb, kedy už nie je možné ani prijímať hovory, či SMS správy, no po
zaplatení dlhuje možné služby ešte obnoviť, čo si opäť vyžaduje odborné zásahy do systému na
opätovné „odblokovanie“ SIM karty. Až po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty a stroskotaní snahy

usporiadať vzťahy, nasleduje „odpojenie“ SIM karty a jej definitívna deaktivácia, kedy už nie je možné
obnovenie služby. Oprávnenosť fakturovať akýkoľvek poplatok podlieha schváleniu Úradom. Každý
operátor je povinný v určených časových obdobiach predkladať Úradu ekonomické odôvodnenie každej
jednotlivejpoložkycenníka.Spochybňovanietakýchtolegálnychsúčastifakturovanýchsúmzajednotlivéfakturačné obdobia súdu podľa názoru žalobcu neprináleží a považuje ho za neoprávnený zásah do
svojej ekonomickej sféry a slobody podnikania. Uvedené poplatky boli do cenníkov zaradené na pokrytie
nákladov, ktoré má poskytovateľ služieb, iba z titulu porušovania zmluvných podmienok zo strany

spotrebiteľa. Bez jeho protiprávneho konania by nevznikli a teda ani by si ich neuplatňoval. Tým, kto v
danom prípade porušoval dobré mravy bol práve spotrebiteľ, ktorý napriek tomu, že sa zaviazal plniť
Zmluvu, využil povinné poskytovanie služieb a neuhrádzal vystavené faktúry. Všetky položky faktúr sú
plne v súlade so štátom schválenými cenníkmi a sú plne dôvodné. V ods. 34. až 37. odôvodnenia súd v
rozpore s platným právnym stavom posudzoval uplatnenú zmluvnú pokutu. Podľa § 53 ods. 4 písm. s)

Občianskeho zákonníka nie je možné posudzovať dojednanú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku,pretožepožadovanézabezpečenievčaseuzavretiazmluvyneboloneprimeranevyššímako
zabezpečovaný záväzok. Takáto zmluvná pokuta nie je v zmysle platnej právnej úpravy neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Úplne pomýlené kritéria, bez opory v ustanoveniach zákona, rozvádza súd v
ods. 37. odôvodnenia, keď rozvíja nenáležité úvahy o obchodnej stratégii žalobcu, čo mu neprináleží.
Súčasne žalobca poukázal na Uznesenie ÚS SR č. k. III. ÚS 412/2016-10. Konečne je tu rozhodnutie o

tom, že poskytnutie vysokej zľavy (predaj za symbolickú cenu) neznamená darovanie. Súd nesprávne
právne posúdil dojednanú zmluvnú pokutu a bez zákonom stanoveného postupcu v odôvodnení túto
označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca ako dodávateľ plnil všetky svoje povinnosti voči
žalovanému ako spotrebiteľovi. Žalovaný mal iba jedinú povinnosť, platiť za spotrebované služby riadne
a včas. Zjavná nerovnosť nastala iba pri plnení povinnosti. Žalobca má už desiatky právoplatných a

vykonateľných platobných rozkazov a rozsudkov, ktoré boli vydané aj v časti žalovanej degresívnej
zmluvnej pokuty. Súd na základe nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia
veci nesprávne posúdil aj nárok na náhradu trov konania. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súčasne si žalobca uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

15. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti a vo výroku o trovách konania v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. Civilného sporového
poriadku (ďalej C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario s
tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského
súdu v Prešove dňa 28.02.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. K
odvolacím námietkam žalobcu ešte považuje za potrebné uviesť.

17. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač
Dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná v
bode 3 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého podľa zákona č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách (ďalej len „Dodatok“) .

18. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku
zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto
individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si

zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor
opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich
nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia aj neustále odvolateľom opakované tvrdenia, že žalovaný mal
možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto
domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“. Odvolateľ vôbec

nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 OZ, teda platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa
nejedná o individuálne dojednanú podmienku.19. Odvolací súd považuje za nepochybné, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia
§ 544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv (Zmluvy o pripojení a Dodatku k zmluve), ktoré ako
typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda

i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.

20. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
(§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či

dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú
zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv
Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie
politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky
efektívneprostriedkyochranyspotrebiteľa,abysazvyšovaladôveraspotrebiteľovvtrh,abyneprimerané

postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických
komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od
neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.
Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ
je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej

povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.

21. Odvolací súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s
judikatúrou súdov s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora európskej únie (ESD). S ohľadom na

relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti
súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez

nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice).Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel,
na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za
každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza

Claro, C 168/05, bod 25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

22. Nakoľko bolo viacej krát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej ale aj čiastočne degresívnej výške bez ohľadu na
charakter a závažnosť porušenia povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, odvolací súd

sa vo svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

23. V obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu už opakovane rozhodli súdy o
neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Ohľadne čiastočne degresívnej

zmluvnej pokute súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č. k. 25C/300/2014-40 u
iného operátora a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/164/2015 zo
dňa 29.11.20116 ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/118/2015, 6Co/103/2015,
21Co/99/2015, 7Co/36/2015. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k
dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii

databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu
prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch
sústavne (čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok
uplatňuje a doslova „skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vrozhodnutí č. k. IV.ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.02.2011 vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka až
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný,

nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.

24. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poukazuje aj na rozhodnutia a závery ESĽP vyslovené
v súvislosti s rozdielnym rozhodovaním súdov v obdobnej veci. Všeobecne ESĽP priznal, že možnosť

existencie kolidujúcich súdnych rozhodnutí je prirodzenou črtou každého súdneho systému, ktorý je
založený na systéme súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej
jurisdikcie a takéto rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde. Samo osebe to
nemôže byť považované za rozpor s dohovorom s poukazom na rozhodnutie vo veci Santos Pinto
v. Portugal, č.39005/04, § 41, 20. máj 2008. ESĽP však poukázal na to, že kolidujúce rozhodnutia
nesmú porušovať požiadavku spravodlivosti konania obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem

„vážnej a dlhodobej“ povahy takejto rozdielnosti za porušenie práva na spravodlivé konanie boli
považované taktiež právna neistota vyplývajúca z nejednotnosti praxe dotknutých súdov a nedostatočný
mechanizmus na riešenie kolidujúcich rozhodnutí (vec Tudor Tudor, Ştefănică and Others). Považoval
za dôležitú povinnosť štátov organizovať ich právne systémy tak, aby sa predišlo prijímaniu rozdielnych
(nesúhlasných) rozsudkov(Vrioni and Others v. Albania, č. 2141/03, § 58, 24. marec 2009; Mullai and

Others v. Albania, č. 9074/07,§ 86, 23. marec 2010, a Brezovec v. Croatia, č. 13488/07, § 66, 29. marec
2011).

25. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj vzhľadom na odvolateľom citované spisové značky rozhodnutí
iných okresných súdov súd považoval za nevyhnutné, aby zaujal stanovisko k aktuálnej rozhodovacej

činnosti súdov a vysporiadal sa s otázkou prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou
došlo k dohode o degresívnej zmluvnej pokute. Pokiaľ sa týka poukazu odvolateľa na rozhodnutia iných
súdov, resp. senátu rovnakej inštancie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dané rozhodnutie by
bolo zohľadniteľné, len ak by došlo k rozhodnutiu v dovolacom konaní pred súdom vyššej inštancie.

26. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

27. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ, sa individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

28. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté

medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

30. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. s) OZ, požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie
splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vplývajúca zo
spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

31. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

32. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona elektronických komunikáciách je svojim charakterom
občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva

upravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o elektronických komunikáciách má
povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je
nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet
podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti)a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv
vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti

ochrany spotrebiteľa.

33. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva

a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,

teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto
podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady
93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

34. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti
odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom
zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za
poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom

služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb.

35. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných
služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý
vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných

hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať
zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy
získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť
aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti.

36. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb
zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície
„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú
dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.

37. Odvolací súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam
zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že
znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 18, 24 až
36 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj
ekonomickej asociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo

nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena
sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu,
že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká
sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, v danom prípade 150,- Eur, teda nesmie
znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či

odmietnuť poskytnutie tej ktorej poskytnutej služby o to viac ak o jej aktiváciu ani nežiadal.

38. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a
rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti
a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia

dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,
že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten
ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzaťjeho očakávané príjmy. Takáto Zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok
na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné
znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných

telekomunikačných operátorov.

39. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s
tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácie
donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu

hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri
mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby,
deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne.
Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane
poskytovateľaslužby,tenzjavneušetrívrozsahuzníženéhoobjemudát,hlasovejanehlasovejspotrebe,
teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so sadzbami DPH.

Popri tom má žalobca ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“
nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia
zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia, stanovením pomernej alebo
pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred
ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí v podobe dodatočného účtovania DPH, či

vymáhanie nárokov.

40. Odvolací súd poukazuje aj na historický vývoj zmluvnej pokuty. Kým v prvopočiatkoch
si poskytovatelia služieb nárokovali iba na zmluvnú pokutu vo výške poskytnutej zľavy z
telekomunikačného zariadenia, zmluvné pokuty v čase uzavretia právneho úkonu takúto výšku výrazne

prekračujú. Zmluvná pokuta nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok zabezpečenie prípadných
benefitov a výhod. Pri dojednávaní ceny je možné uplatniť rozväzovacie alebo odkladacie podmienky,
dokonca pri vyúčtovaní DPH z predajnej ceny mobilných telefónov by výrazne získal aj štát, pretože zo
zmluvnej pokuty DPH nie je účtovaná. Pri zmluvnej pokute predajcovi tak prináleží aj časť ceny, ktorú
by inak odviedol štátu na dani.

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov
žalobcu, najmä rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov,
ktorý od počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú
povinnosť, pretože takéto uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných

ustanovení, nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého prístupu k stranám a preberal
by rolu určitého zástupcu žalobcu, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní v súvislosti
s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu
spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov
právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

42. Súd prvej inštancie v súlade s pravidlami formálnej logiky vysvetlil prečo zamietol žalobu i čo do
poplatku za obmedzenie služby - neplatenie v sume 16,50 Eur, faktúra č. 7503358608 a za prerušenie
služby - neplatenie v sume 16,50 Eur, faktúra č. 7505318920. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie,
že v danom prípade sa jednalo o sporové konanie a takéto sporové konanie je konaním návrhovým.

Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v
priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. I odvolací súd má za to, že v tejto časti žalobca dôkaznú
povinnosť neuniesol. Nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky tak
ako si ich uplatnil žalobou a to čo do trvania oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku
poplatkov. Skutočne nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť

výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu, či k obmedzeniu
služby poskytovanej žalobcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli, aby
súd mohol tieto následne posúdiť v súlade s ust.§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd
súhlasí i so záverom súdu prvej inštancie čo do nároku na zaplatenie 4 x 9,99 Eur za upomienku,
tak ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. 7501763220, č. 7502377555, č. 7503358608 a č.

7504329383. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie
tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu
zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba
ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladovdodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým
mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

43. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že upomienka nemôže
mať sankčný charakter. Inak by sa jednalo o skrytú zmluvnú pokutu, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi
nečestné a netransparentné. Upomienka má byť upozornením a súčasne výzvou pre dlžníka, aby
dodatočne splnil svoju povinnosť, z ktorej plnením je v omeškaní. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou
je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej

stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s
administratívnou agendou, teda poplatok za výzvu a poplatky za upomienky predstavujú plnenia, ktoré
nie sú v záujme spotrebiteľa. Možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že pre spotrebiteľa
je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale ide o plnenie vo vlastnom záujme dodávateľa. Z obsahu spisu ani
nevyplýva, že by poplatky so žalovaným boli výslovne dojednané, hoci súčasťou zmluvy o poskytovaní

verejných služieb je ustanovenie o tom, že všeobecné podmienky a cenník sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. Do ich obsahu však žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť nejakým spôsobom zasiahnuť.

44. Súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, správne rozhodol i čo do trov konania, preto odvolací
súd postupom podľa ust.§ 387 ods.1 C.s.p. potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o

zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ust.§ 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania a žalovanému v tomto štádiu trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací

súd vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.