Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115235183
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115235183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne X. N., W.. XX.X.XXXX, M., M.
XXXX/X, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Urbánkova 6,
IČO: 35 561 734, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o
vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku 40C/492/2015-55 z 27.10.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalovanej uložil zaplatiť žalobkyni 968,- eur , do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že ustanovenie bodu 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
XX.X.XXXX o výške administratívnych nákladov na vypracovanie a vytvorenie zmluvy spolu so všetkou
administratívou vo výške 576,50 eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Priznal žalobkyni právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh
vo výške 58,- eur na účet Okresného súdu Košice I , do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z § 3 ods. 1,2, § 53 ods. 1,4,5,6 a § 451 ods. 1,2 Obč.
zák. , § 9 ods. 1, 2 ,9 , § 11 ods. 1 a § 19 ods. 1, 2 , 3 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení ku dňu XX.X.XXXX (ich znenie citoval), urobil záver, že žaloba je dôvodná. Poukázal
na to, že žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky, že plnila žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z XX.X.XXXX sumu 1.968
eur, že žalovaná jej poskytla úver vo výške 1.000,- eur, úrok vo výške 39,15% ročne činil 391,50 eur a

administratívne náklady na vypracovanie uzatvorenie zmluvy 576,50 eur, RPMN v zmluve bola uvedená
vo výške 96,80 %. Súčasne strany sporu uzavreli dohodu o plnení v splátkach, v zmysle ktorej sa
žalobkyňa zaviazala zaplatiť sumu 1.968 eur, (1.000 eur úver a úrok a poplatky 968 eur) v 12 mesačných
splátkach vo výške 164 eur, RPMN bola stanovená na 304,10 %. Poukázal na čl. 38 Charty základných
práv Európskej únie, hlava I. článok 4 bod 2 písm. f), článok 12, hlava XI. článok 169 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS a zdôraznil, že práve spotrebiteľské právo je určené
na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc aj zo znenia čl. 38 Charty

základnýchprávEurópskejúnie,čl.169ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,spotrebiteľa,spoukazomna
smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach, posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere a podrobil ju kontrole podľa zák. č. 129/2010, čo do podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a prijateľnosti zmluvných dojednaní Urobil záver, že v predmetnejzmluveabsentujúpodstatnénáležitosti,vdôsledkuktorýchsapredmetnázmluvapovažujezabezúročnú
a bez poplatkov. Poukázal na to, že v pôvodnej zmluve o úvere je uvedené RPMN vo výške 96,80%,
pričom v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená iba výška poskytnutého úveru, úrok, poplatok a

administratívne náklady, že v predmetnej zmluve absentuje splatnosť dlhu a jednotlivé splátky v súlade s
§ 9 ods. 2 písm. k). Mal za nepochybné, že strany sporu uzavreli súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere aj dohodu o plnení v splátkach. Uviedol, že ak považuje dohodu o plnení v splátkach za určenie
splatnosti dlhu a výšky splátok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, potom predmetná zmluva obsahuje
2 údaje o RPMN, prvý v pôvodnej zmluve o spotrebiteľskom úvere 96,80% a druhý 304,10%, že

takéto určenie RPMN je neurčité, zavádza spotrebiteľa, preto je neplatné v súlade s § 39 Obč. zák.
DôsledkomneplatnostiRPMNjeabsenciaRPMNvpôvodnejzmluve.Konštatoval,žeďalšoupodstatnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie výšky úrokovej sadzby podľa § 9 ods. 2 písm. i)
zák. č. 129/2010 Z.z., že vzhľadom k tomu, že úroková sadzba v predmetnej zmluve o úvere činí 39,15%,
uplatnený úrok je v rozpore s cit. zák. úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká.
Uviedol, že z úrokových sadzieb pri poskytovaní spotrebiteľských úverov bankami ku dňu uzavretia

zmluvy XX.X.XXXX spotrebiteľské úvery pre domácnosti do 1 roka činili priemerné úroky 10,02%, že
úrok dojednaný v zmluve 39,15% prevyšuje takýto obvyklý úrok takmer 4-násobne. Uzavrel, že pokiaľ
žalovaná dojednala úrok vo výške 39,15%, takýto úrok je neprimerane vysoký, dojednanie takéhoto
úroku odporuje dobrým mravom, je v rozpore s § 39 Obč. zák. a preto takéto dojednanie je absolútne
neplatné, že vo veciach nebankových subjektov je možné vzhľadom na vyššiu mieru rizika akceptovať

vyššie úroky, ako poskytujú banky, výška úrokov nemôže byť neprimerane vysoká, tak ako to bolo v
danom prípade, t.j. 4-násobne vyššia. S poukazom na uvedené mal za preukázané, že dojednanie
úrokov z úveru je neplatné, že neplatné je aj dojednanie RPMN, že v zmluve absentuje údaj o výške
splátok a splatnosti, preto považoval predmetný úver podľa § 11 ods. 1 cit. zák. za bezúročný. Napokon
uviedol, že ak žalobkyňa zaplatila žalovanej titulom zmluvy o úvere, ktorý považuje za bezúročný a bez

poplatkov 1.968 eur, že zo zmluvy bola povinná vrátiť žalovanej iba 1.000,- eur a prevyšujúcu sumu
968 eur zaplatila žalovanej bezdôvodne titulom čiastočne neplatného právneho úkonu, čo do sumy
968 eur, preto je žalovaná povinná vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 968 eur. Konštatoval,
že žalobkyňa sa domáhala aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky administratívneho poplatku
vo výške 576,50 eur, že dojednanie administratívneho poplatku vo výške 576,50 eur, ktorý činí viac

ako jednu polovicu sumy poskytnutého úveru, považuje za absolútne neplatné. Vychádzajúc z § 53
ods. 1 Obč. zák., uviedol, že dojednanie takto vysokého poplatku za administratívne úkony spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže
výška poskytnutého plnenia zo zmluvy o úvere žalobkyni 1.000,- eur je v značnom nepomere k výške
administratívneho poplatku. Preto vyslovil, že dojednanie administratívneho poplatku je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a zaviazal žalovanú, ktorý
v konaní nemala úspech, nahradiť úspešnej žalobkyni, ktorá bola úspešná v plnom rozsahu, 100% trov
konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 262
ods. 2 C.s.p.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., t.j., že súd jej odňal možnosť konať pred súdom prvej inštancie, v
dôsledku nedostatočne odôvodneného rozhodnutia, najmä tým, že sa nevysporiadal s jej argumentáciou
a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Poukázala na právo na súdnu ochranu, v ktorej rezultuje právo účastníka konania a tomu
zodpovedajúca povinnosť súdu, aby sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Ďalej poukázala a citovala sčasti aj z nálezov

Ústavného súdu SR I. ÚS 226/03, I. ÚS 154/05, III. ÚS 119/03 a II. ÚS 6/03, na rozsudky ESĽP
vo veciach H. proti Belgicko z roku 1987, Van de Hurk proti Holandsko z roku 1994 alebo Ruiz Torija
proti Španielsku z roku 1994 a napokon na Rozsudok NS SR 4 Cdo 171/2005 z 27.4.2006. Zdôraznila,
že pokiaľ ide o administratívny poplatok, že cena plnenia podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. účinného ku
dňu uzavretia Zmluvy o úvere nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Uviedla, že ak žalobca namieta

výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno
a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne)
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov. Ďalej poukázala na § 499 Obch. zák., že aj Obchodný zákonník umožňuje vyberanieiných platieb, ako len splátok úveru a úroku. Ďalej poukázala na aplikovateľné rozhodnutie Spolkového
súdneho dvora ako inštančne najvyššie postaveného súdu v sústave všeobecných súdov NSR sp.
zn. Xl ZR 3/10 zo 7.12.2012. Napokon, ohľadom prípustnosti poplatku za náklady na vypracovanie a

uzatvorenie Zmluvy o Úvere, poukázala na ostatnú novelu Zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon
č. 132/2013 účinný od 10.6.2013. Zotrvala na svojich tvrdeniach, že v danom prípade nejde o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere; aj keby však hypoteticky o takú zmluvu v predmetnom prípade išlo, že žalobcom
tvrdenú neprijateľnosť poplatku by nebolo možné vyvodiť ani zo samotného Zákona o spotrebiteľských
Úveroch. Ďalej sčasti citovala z odôvodnenia Rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2016 C - 42/15. Navrhla

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadala
úhradu trov konania, ktorej jej vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu opakovala skutočnosti uvádzané v žalobe a v konaní pred súdom
prvej inštancie .

6. Citujúc znenie § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52
ods. 1,2, § 53 ods. 1,2 a § 451 ods. 1,2 Obč. zák. opätovne uviedla, že predmetný spotrebiteľský
úver sa považuje sa považuje za bezúročný a bez poplatkov nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. b) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., že žalovanej tak
zo zmluvy vznikol nárok len na úhradu istiny vo výške 1.000,- eur, vzhľadom na to, že spotrebiteľský

úver je bezúročný a bez poplatkov. Bezdôvodné obohatenie si uplatnila vo výške vo výške rozdielu
medzi poskytnutým úverom l.000,- eur a zaplatenou čiastkou l.968,- eur, teda 968,- eur. Opakovala, že
zmluva, ktorou jej bol poskytnutý úver vo výške l.000,- eur obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy vo
výške 576,50 eur - administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Dala do pozornosti rozsudok Krajského súdu v

Košiciach 9Co/379/2015-80 z 27.1.2016, 5Co/479/20l5-69 zo 7.4.2016 a 5Co/556/20l5-74 z 3.5.2016,
t.j. obdobné rozhodnutia, v ktorých bol administratívny poplatok žalovanej vyhlásený za neprijateľnú
zmluvnú podmienky a teda za neplatný. Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si
uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 91,73 eur, bez DPH za vyjadrenie k
odvolaniu.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 C.s.p. a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne

ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré
odkazuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovanou.

8. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods.
1 písm. d) C.s.p., že súd rozsudok dostatočne neodôvodnil, že sa nevysporiadal s jej argumentáciou

a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím jej odňal možnosť konať pred súdom, že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

10.Žalovanoutvrdenávadakonania,žesajejpostupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdomnebola
zistená.

11. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo rozhodnutie súdu, v

dôsledku ktorého strana sporu nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané jej C.s.p.

12. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.13. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 C.s.p. a zo súdnej
praxe, preto je preskúmateľný a to vo vzťahu ku všetkým žalovanou uvedeným skutočnostiam, na ktoré

poukazuje v odvolaní.

14. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu
prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil

po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p.,
a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď

výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185
a nasl. C.s.p.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. C.s.p.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov

ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

17. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dojednanie úrokov

z predmetného úveru je pre ich neprimeranú výšku -39,15 % neplatné, že je neplatné aj dojednanie
RPMN, že v úverovej zmluve absentuje údaj o výške splátok a splatnosti, že z uvedených dôvodov
považoval predmetný úver podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení za
úverbezúročnýabezpoplatkov.Pokiaľžalobkyňazaplatilažalovanejtitulompredmetnejzmluvyoúvere,

ktorájeúveromspotrebiteľskýmsumuprevyšujúcu968,-eur,zaplatilajubezdôvodneapretoježalovaná
povinná vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 968,- eur.19. K správnym dôvodom uvedeným v rozhodnutí je ohľadom údaja o RPMN (ročnej percentuálnej miere
nákladov) potrebné dodať, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia o

výhodnosti, či nevýhodnosti úveru, že pri údaji o RPMN podľa zák. č. 129/2010 Z.z. sa musia uviesť
všetky poklady použité na jeho výpočet a že nestačí len uvedenie jeho výšky.

20. Bolo potrebné sa stotožniť aj so záverom súdu, pokiaľ určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky

administratívneho poplatku vo výške 576,50 eur, ktorý je viac ako jedna polovica sumy poskytnutého
úveru, ktoré dojednanie je absolútne neplatné a podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže výška
poskytnutého plnenia zo zmluvy o úvere 1.000,- eur je v značnom nepomere k výške administratívneho
poplatku.

21. Je potrebné, o.i., poukázať aj na súdnu prax a obdobné rozhodnutia v obdobných právnych veciach
proti žalovanej, ktoré sa týkali vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnej podmienky
(rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 18Co/109/2011 a 20Co/99/2014).

22. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

24. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu proti neúspešnej žalovanej za vyjadrenie k odvolaniu.

25. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).