Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Csp/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217212866
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217212866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

žalobcu : KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03
Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24 785 199, právne zastúpený: JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným
euroadvokátom, Šmída akvokátní kancelář s.r.o. so sídlom Ul.Svornosti 43, 821 09 Bratislava proti
žalovanému: J. M., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XXX/XX, XXX XX J. C. a o zaplatenie istiny 466,50 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 122,50 € spolu s úrokom vo výške 5,75% ročne z tejto sumy
od 17.12.2016 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 27.06.2017 sa domáhal na tunajšom súde od žalovaného zaplatenia 466,50
€ s príslušenstvom a to zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 122,50 € od
17.12.2016 až do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Súd opis žaloby a príloh doručil žalovanému do vlastných rúk ktorý sa k žalobe nevyjadril.

3. Žalobca v žalobe poukázal na tú skutočnosť, že predmetnú pohľadávku voči žalovanému nadobudol
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 od spoločnosti Provident Financial s.r.o.
Spoločnosť Provident Financial s.r.o. uzatvorila dňa 02.05.2013 so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytla spoločnosť Provident žalovanému bezúčelový
úver vo výške 400,-€. Peňažné prostriedky boli žalovanému predané v hotovosti pri podpísaní zmluvy,
čo žalovaný potvrdil svojim podpisom. Žalovaný sa v zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných
splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatný 7.kalendárny deň po uzavretí

zmluvy, t.j. 09.05.2013 a posledná splátka dňa 26.06.2014. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal
uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 138,-€ ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny
poplatok. Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného
zástupcu spoločnosti Provident. Súčasne však žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu aj
Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala výber splátok každý
týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti Provident
atonažalovanýmurčenommieste (zamestnaní, bydlisko-viďčlánok1.1zmluvyozabezpečenísplátok

úveru ). Za to sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu vo výške 206,-€ ktorú sa zaviazal splácať v celkovom
počte 60 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná
7.kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 09.05.2013 a posledná splátka bola splatná 26.06.2014 - viď
článok 1.2 zmluvy o zabezpečení úveru. Celková čiastka ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť tak činila744,-€ ktorú mal žalovaný uhradiť v týždenných splátkach po 12,40 € v počte splátok 60. Žalovaný
pôvodnému veriteľovi uhradil celkovo 277,50 €.

Na základe taktu uvedeného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil nasledovne:

4. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
dňa 02.05.2013. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 400,-€ ktorý sa
zaviazal splácať vyššie uvedeným spôsobom. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav je potrebné

právne kvalifikovať tento vzťah ako vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným na spotrebiteľskej
zmluve.
5. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav je potrebné právne kvalifikovať tento vzťah ako
vzťahzaloženýmedzižalobcomažalovanounaspotrebiteľskejzmluve,keďžetátospĺňadefiničnéznaky
označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa ( osobu ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ) a dodávateľa ( ktorý je

osobou ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetný vzťah keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, je potrebné aplikovať ust. Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a
účinného ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy.
6. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.
7. Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí

obsahovať tieto náležitosti:

a) Druh spotrebiteľského úveru
b) Obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa
c) Adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť

d) Meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa
e) Identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo k službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomu tovaru alebo službe spotrebiteľom
f) Dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ,

celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
g) Celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúceho jeho čerpanie
h) Opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje
i) Úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie
j) Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť , vypočítané na

základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov
k) Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

l) Právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa ods. 5 , ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
m) Súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov , ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny

n) Prípadné poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov , na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania
o) Úrokovú sadzbu , ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
p) Upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru

q) Veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie
r) Výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe
s) Informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatneniet) Právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia a výšky poplatku za splatenie úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16

u) Spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v) Informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
w) Právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniťaďalšiepodmienkyjehovykonaniavrátanieinformácieopovinnostispotrebiteľazaplatiťčerpanú
istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu

x) Názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23
y) Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok, platnou priemernou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri
zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský

úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok

8. Súd preto pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom
o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že okrem iného predmetná zmluva neobsahuje základnú
obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k ) Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle

§ 11 ods. 1 písm, a) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje tento úver za bezúročný a bez
poplatkov. Výklad a aplikácia ust. § 9 a 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade
so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržania iba niektorých obsahových
náležitostí zmluvy ako aj písomnej zmluvy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné
podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu

k esenciálnym teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. §
497 Obch.zák. a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch a zároveň aj v § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá
medzi stranami niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 9 a 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto sa súd prioritne zaoberal tým, či konkrétna
zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá stranami uvedenú obligatórnu náležitosť citovanú v § 9 ods.
2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje a či ide o zmluvu bez úrokov a bez poplatkov.
V samotnom texte zmluvy nie je anuitná splátka rozčlenená , je uvedená iba jednou istinou - výška
mesačnej splátky 12,40 €. Nie je teda rozdelené, koľko z uvedenej sumy ide na istinu, koľko na úroky,

koľko na poplatky. Anuitná splátka je vyjadrená len jednou , počas trvania zmluvy nemennou sumou.
Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie
povinnosti ktorá expressis verbis vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej
úpravy normami spotrebiteľského práva ( ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana toho

z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu ) zodpovedá len taký výklad cit.ust. ktorý každý
z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“, „termíny splátok“ viaže ku každej z tam
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť , teda ako k
istine tak i k úrokom a tiež prípadným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nezodpovedá
zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúce jednotlivé čiastkové položky čo

je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úveroch od úpravy úverov všeobecne práve
dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa ktorý by pri rozhodovaní sa či zmluvu
uzavrie nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi z ktorých nemusí byť celkom schopný vyvodiť ,
aké bude skutočné navýšenie sumy reálne a teda i celková cena za ktorú si požičiava a ktorú takto bude
povinný veriteľovi vrátiť. Pri takomto rozhodovaní súd plne zohľadňuje aj výklad Súdneho dvora EÚ vo

veci C-42/15 v zmysle ktorého čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s
čl. 3 písm. m) tejto Smernice sa má vykladať v tom zmysle že: Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti

musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo právnom vzťahu. Väčšina veriteľov tvrdí, že
niektoré náležitosti ktoré má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere sú v samotnom texte zmluvy
o úvere a ďalšie sú v Obchodných podmienkach a vo Všeobecných obchodných podmienkach ktoré súneoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prípadne aj to, že amortizačnú tabuľku si môže spotrebiteľ kedykoľvek
vyžiadať od banky.
9. Súd je toho názoru, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2015 poskytol

výkladvýlučneSmernice,konkrétnečl.10ods.2písm.h)ai)ačl.23,keďževýkladvnútroštátnehopráva
poskytujú výlučne vnútroštátne súdy. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má
vykladať tak, že členské štáty nesmú zasahovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice. Daný záver je však vzhľadom na napadnuté
ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide

o vnútroštátne právo - zákon ktorý nad rámec Smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu
k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch
je teda od požiadavky Smernice iná Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov „. Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec
Smernice a celkom jednoznačne vyžaduje vyjadrenie, ako splátok istiny tak aj splátok úrokov a splátok

iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná
judikatúra slovenských súdov v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva
musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, úrokov a poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
považujezabezúročnúabezpoplatkov.Smernicavyžadujevspotrebiteľskejzmluveibauvedenievýšky,
počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa. Taktiež ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských

úveroch v znení k 31.12.2012 bolo do súdnej praxe aplikované tak, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov v prípade, ak zmluva nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale
neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne
prevzatý do zákona § 11 novelou vykonanou Zákonom č. 352/2012 Z.z. účinnou od 01.01.2013, čo
potvrdzuje správnosť výkladu ( v zhode s vôľou zákonodarcu § 11 aj pred 01.01.2013 ). V danom prípade

je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že
sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V takom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej
judikatúry Súdneho dvora na EÚ na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami v
zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie Smernice

zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu
v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy SR rozhodujú o sporoch medzi
veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona
resp. Smernice, jedná sa o spory medzi jednotlivcami. Z toho dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne
súdy poskytli Smernici priamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah

a medze nepriameho účinku Smerníc vyjadrený jednak právom EÚ , jednak právom vnútroštátnym.
Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokomfortný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice
možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takom prípade musí ísť o výklad
v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu a cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia
výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad kontra legem

a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať
všeobecné právne zásady najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona o
spotrebiteľskýchúverochvčastičleneniasplátoknaistiny,úrokovapoplatkovnemožnopriznaťSmernici
ani nepriamy účinok. Jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona kontra legem.
10. Súd je preto toho názoru, že napriek vyššie uvedenému poukazu na Smernicu a rozsudok Súdneho

dvora EÚ vo veci C-42/15 na ktorý veritelia poukazujú, Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne
určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, ako to ustanovuje §
9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ktorý súd aplikuje, je úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Takýto právny názor zaujal Krajský súd v Trnave v rozsudku 9Co 14/2017-63 zo
dňa 31.10.2017 ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 6C/151/2015-49 zo dňa

18.10.2016.
11. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci , keďže súd predmetný úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť iba výšku skutočne poskytnutých
finančných prostriedkov. Je nepochybné, že žalovaný obdržal úver vo výške 400,-€ z ktorého vrátil
277,50 €, teda k úhrade zostáva 122,50 €. Z tejto sumy súd žalobcovi priznal aj zákonný úrok z

omeškania.
12. S poukazom na § 517 ods. 2 OZ z vyššie uvedenej sumy priznal súd žalobcovi aj zákonný úrok z
omeškania. Úrok z omeškania s súčinnosťou od 01.02.2013 je o 5%-nych bodov vyšší než základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 Nariadenia vlády87/1995Z.z.vaktuálnomznení).Akvšakzáväzkovývzťahvznikolpred01.02.2013akomeškaniudôjde
po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných ku dňu 31.01.2013 aj na
obdobie omeškania po 31.01.2013. V tomto konkrétnom prípade výška úroku z omeškania je o 5,75%.

13. Vo zvyšku čo sa týka nároku zo samotnej úverovej zmluvy súd žalobu zamietol. Súd žalobu zamietol
aj v prevyšujúcej časti a to v nároku žalobcu ktorý si uplatnil zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru.
Je nepochybné, že súčasne so zmluvou o úvere žalovaný uzavrel zmluvu o zabezpečení splátok úveru.
Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom
na to splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti Provident a to na žalovaným určenom mieste

( zamestnaní, bydlisku ). Za to sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu vo fixnej výške 206,-€ ktorú sa zaviazal
splácať v celkovom počte splátok 60 , pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru , teda
prvá splátka bola splatná 7.kalendárnyde´ po uzavretí zmluvy, teda 09.05.2013 a posledná splátka bola
splatnádňa26.06.2014.Tútozmluvuuzavrelžalovanýaprávnypredchodcažalobcunapriektomu,žeuž
vsume138,-€ktorúsiuplatnilžalobcaakonákladyspojenésúverom,mábyťzahrnutýajadministratívny
poplatok. Sám žalobca v žalobe udáva , že tento administratívny poplatok zahŕňa okrem iného aj „služby

obchodného zástupcu spoločnosti Provident“.
14. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný.
15. Podľa § 39 POZ neplatný je právny úkon ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
17. Súd preskúmal uzavretú zmluvu o zabezpečení splátok úveru ktorú uzavrel žalovaný s právnym
predchodcom žalobcu a túto vyhodnotil v intenciách § 37,39 OZ, pričom dospel k tomu záveru, že
predmetný právny úkon je potrebné považovať za neplatný, nakoľko svojim obsahom odporuje jednak

zákonu ale sa aj prieči dobrým mravom. Predmetnou zmluvou sa žalovaný zaviazal zaplatiť právnemu
predchodcovi žalobcu sumu vo fixnej výške 206,-€ ktorá mala slúžiť ako istá odplata za výber splátok
každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti.
Súd poukazuje na to, že sa jedná o sumu vyššiu než 1/2 poskytnutého spotrebiteľského úveru ktorý bol
poskytnutý vo výške 400,-€, pričom bola ešte dohodnutá aj odplata 138,-€ ktorá okrem iného zahŕňala aj

služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident. Takéto konanie treba nepochybne kvalifikovať ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi , keď na základe zmluvy o úvere žalovaný obdržal 400,-€. V rámci
úverových splátok sa zaviazal zaplatiť náklady spojené s úverom vo výške 138,-€ a okrem toho mu bola
predložená k podpisu aj zmluva o zabezpečení splátok úveru na základe ktorej mal zaplatiť ďalšiu sumu
vo výške 206,-€, teda žalovaný za finančné prostriedky poskytnuté vo výške 400,-€ mal žalobcovi týmto

spôsobom resp. jeho právnemu predchodcovi zaplatiť za poskytnutých 400,-€ sumu 344,-€ ( náklady
spojené s úverom vo výške 138,-€ + 206,-€ zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru ). Takýto postup je
jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, preto súd žalobu aj v časti o zaplatenie 206,-€ zamietol.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP.
19. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP ( ods. 1 ) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (ods. 2 ) ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Ust. § 255 CSP vyjadruje požiadavku v tom, že strana sporu ktorá v konaní uspela má nárok na
náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu
ako základnom princípe určujúcom, ktorý zo strán v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov.

Predpokladom priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci ktorý sa zisťuje porovnaním
žalobnej žiadosti ( petitu ) s výrokom ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Ak čiastočný úspech založil
nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní
procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom
úspechu jednej zo strán s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania.

21. Žalobca v tomto konaní sa domáhal zaplatenia sumy 466,50 €. Úspešný bol iba čo do 122,50 €.
Je nepochybné, že pomer úspechu žalobcu v konaní bol nižší než 50%. Jedná sa o nepatrný úspech
žalobcu v konaní, naopak žalovanému v konaní trovy preukázateľne nevznikli, preto súd o nároku na
náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou súdu ktorý
rozhodnutie vo veci vydal na Krajský súd v Trnave. ( § 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.