Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/119/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216010546
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216010546.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného I. O., pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1
Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda

zo dňa 17.5.2017, č.k. 4T/132/2016-215, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdDunajskáStredanapadnutýmrozsudkomzodňa17.5.2017,č.k.4T/132/2016-215rozhodol
tak, že obžalovaného I. O. uznal za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona v jednočinnom

súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Trestného zákona.

Za to ho odsúdil takto:

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods.1, § 38 ods. 3, § 36 písm. d), j), k), l), § 37 písm. h)
Trestného zákona k úhrnnému peňažnému trestu vo výške 300 (tristo) eur..

Podľa § 57 ods.3 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
obžalovanému sa ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona obžalovanému sa ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 ( jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie a to čo do výroku o treste. Odôvodnil ho tým,
že súd pochybil, keď nedostatočne vyhodnotil spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a
tomuto ako osobe bez pracovného pomeru s deklarovaným príjmom vo výške 150 eur popri peňažnom
treste uložil náhradný trest vo výmere 1 mesiac a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá len vo
výmere jedného roka. Súd tak uložil nezamestnanému a nemajetnému obžalovanému, ktorý je bez

akéhokoľvek pravidelného príjmu, teda bez splnenia zákonných podmienok pre uloženie peňažného
trestu, za úmyselný trestný čin v oblasti dopravy peňažný trest a to napriek tomu, že u neho reálne
hrozí, že tento trest nebude schopný zaplatiť z vlastných prostriedkov (keďže v prípade zaplatenia
trestu z prostriedkov iných osôb napr. rodičov by zasa nepostihoval obžalovaného). V prípade jeho
nezaplatenia nebude zrejme súd môcť ani nariadiť náhradný trest odňatia slobody, nakoľko v prípade
ak nedôjde ku zmene osobných a majetkových pomerov obžalovaného, nebude možné ustáliť, či výkon

peňažného trestu skutočne úmyselne zmaril, alebo po dobu jedného roka od právoplatnosti rozsudku
len pretrvávala jeho neschopnosť peňažný trest zaplatiť, ako skutočnosť súdu známa už pri ukladanítrestu. Tiež považuje prokurátor uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca za
uložený v rozpore so zákonom ustanovenou trestnou sadzbou, keďže zákon pri prečine podľa § 157
ods. 1, ods. 2 ustanovuje trestnú sadzbu v rozpätí jedného až piatich rokov.

K uloženému trestu zákazu činnosti uviedol, že je v rozpore s požiadavkou ochrany spoločnosti pred
páchaním trestnej činnosti, nakoľko trestným činom musia zodpovedať aj uložené tresty, aby tak bolo
možné činne preventívne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. A to práve v prípadoch, kedy bol
zavinený ťažký následok vodičom motorového vozidla, ktorý závažným spôsobom a vysokou mierou
zavineniavstavestrednejtakmerťažkejopitosti,porušildôležitépredpisyopravidláchcestnejpremávky.

Takýto súdom uložený trest považuje za neprimerane mierny. Navrhol uložiť primeraný trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu spolu s trestom zákazu
činnosti v primeranej výške.
Odvolací súd rozhodoval o odvolaní okresného prokurátora na verejnom zasadnutí, na ktorom tento
zotrval na svojom odvolaní aj na jeho odôvodnení. Obžalovaný navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí oboznámil aj písomné vyjadrenie obžalovaného k podanému
odvolaniu poskytnuté prostredníctvom jeho obhajcu. V ňom uviedol, že odvolanie považuje za
nedôvodné. Od účinnosti Trestného zákona č. 300/2005 nehodnotí súd spoločenskú nebezpečnosť
konania obžalovaného, ale pri ukladaní trestu v rámci aplikácie všeobecných zásad na konkrétnu trestnú
vec, musí spolu s okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu páchateľa, hodnotiť aj ostatné okolnosti,

ktoré spoluurčujú závažnosť činu. V prílohe doložil fotokópiu pracovnej zmluvy z ktorej vyplýva, že
je zamestnaný vo firme C.-K., s.r.o. V. Z. H. XX a to od 20.9.2016 s mesačným platom 410 eur.
Poukázal tiež na to, že z hľadiska spôsobu spáchania činu, v kritickom čase vôbec nemal v úmysle
riadiť motorové vozidlo, lebo si bol vedomý toho, že predtým požil alkoholické nápoje. Vozidlo riadil
jeho kamarát a keď zaparkoval vedľa budovy čerpacej stanice, obžalovaný chcel počúvať hudbu, preto

vozidlo naštartoval, nevšimol si zaradenú rýchlosť, narazil do dopravnej značky, následne začal cúvať
a narazil do tam stojacich osôb. Ďalej poukázal na to, že pred spáchaním predmetného trestného činu
a od jeho spáchania viedol riadny život. Neboli zaznamenané žiadne poručenia zákonov. Mal vtedy 21
rokov, uznal svoju vinu, skutok úprimne oľutoval, pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného
činu a dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Poškodenému K. O. uhradil škodu vo výške 2.500 eur a

Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 115,80 eur. G. Q. uhradil škodu vo výške 1.492,23 eur, hoci
spôsobenie tejto škody a jej výška nie sú uvedené ani v skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Poukázal
na poľahčujúce okolnosti, kde oproti súdu priznaným má zato, že je namieste aj tá podľa § 36 písm.
n) Trestného zákona a to že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že podrobne objasnil
svoju trestnú činnosť. Poukázal na to, že od spáchania skutku uplynula doba troch rokov, prieťahy

nezavinil. Okresný súd vychádzal zo zásady proporcionality trestu, naopak, prokurátorom navrhovaný
trest nezodpovedá ani represívnej ani výchovnej funkcii trestu.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolaniepodalprokurátor akooprávnenáosoba,vzákonnejlehoteaprotivýrokuotreste,protiktorému
je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený úhrnný peňažný trest vo výške 300 (tristo) eur,
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 1 ( jeden) rok.

Trestnú sadzbu uvedenú v § 157 ods. 2 Trestného zákona prvostupňový súd upravoval v jej hornej
hranici, nakoľko správne zistil prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Trestného
zákona.
Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že po prijatí vyhlásenia v zmysle § 257 Trestného poriadku
okresný súd nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd tiež upozorňuje, že ak súd

prijme vyhlásenie obžalovaného že je vinný zo spáchania skutku (§ 257 ods. 5, ods. 7 Trestného
poriadku), zároveň vyhlási že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochranného opatrenia (§ 257 ods. 8 Trestného poriadku). Nesprávne preto okresný súd vyhlásil, že
podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlasuje dokazovanie za skončené.

Bolo pred súdom prvého stupňa potrebné (aj po príslušnom poučení vrátane práva odoprieť výpoveď),
vykonať dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, a to vypočutím obžalovaného k jeho osobným,
majetkovým, zárobkovým pomerom, prípadne zabezpečením a oboznámením relevantných listinných
dokladov.
Odvolací súd napriek tomu na podklade obsahu spisového materiálu mohol konštatovať, že odvolanie

prokurátora nie je dôvodné a trest uložený napadnutým rozsudkom - peňažný trest vo výmere 300 eur
je trestom primeraným a zákonným.
Z podkladov doložených obhajobou spolu s vyjadrením k podanému odvolaniu okresného prokurátora,
a to konkrétne z predloženej pracovnej zmluvy vyplýva, že I. O., nar. X.XX.XXXX je zamestnaný v
spoločnosti C.-K. s.r.o., V. Z. H. a to na dobu určitú od 20.9.2016 do 31.12.2018 s hrubým mesačným

platom vo výške 410 eur. Možno teda usudzovať, že má možnosti a je v jeho schopnostiach peňažný
trest zaplatiť z vlastných prostriedkov.
Čo sa týka námietok prokurátora k neprimeranosti trestu k miere zavinenia (závažnejší spôsob, stav
opitosti), odvolací súd konštatuje, že aj uložený peňažný trest je prostriedkom k dosiahnutiu účelu trestu,
nie prejavom zhovievavosti k páchateľovi trestného činu, či prejavom rezignácie voči potrestaniu. Je

potrebné zohľadniť doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného, prejavenú ľútosť nad spáchaním trestného
činu, aj snahu odčiniť jeho škodlivé následky. Rovnako tak treba prihliadnuť na dobu, ktorá uplynula
od jeho spáchania. Vzhľadom na tieto okolnosti považuje odvolací súd za dostatočný aj uložený trest
zákazu viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu jedného roka.
K námietke prokurátora k výmere uloženého náhradného trestu odvolací súd len dodáva, že v zmysle

ustanovenia § 57 ods. 3 Trestného zákona ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by
výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov.
Z uvedeného vyplýva, že ukladaný náhradný trest odňatia slobody nie je uložený v rozpore so zákonom,
nakoľkopodľacitovanéhoustanovenianiejeviazanájehovýškanatrestnúsadzbuustanovenúzákonom
pre trestný čin, pre ktorý je páchateľ odsúdený, ale je vymedzený v rozsahu „až na päť rokov“.

Napadnutý rozsudok je vo výroku o treste v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný. Preto tunajší
súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.