Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617011837
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617011837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov

JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci obžalovaného K. Z., pre zločin
sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.
zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. februára 2018, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.12.2017, sp. zn. 2T/80/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému K. Z., nar. XX.X.XXXX v M., trvale bytom mesto M., okres F. O.
X., bez prihlásenia bytom M., ul. B. č. XX, toho času vo väzbe v ÚVV Košice ukladá podľa § 200 ods.2
Tr. zák., za použitia § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods.5 Tr. zák., § 39 ods.1, ods. 2 písm. a), ods.3 písm.
c) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomokresnýsúduznalobžalovanéhoK.Z.zavinnéhozozločinusexuálnehonásilia
podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 6. marca 2017 v čase okolo 21.30 hod., v M., na ul. B., pod mostom cez rieku B., po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, pristúpil k maloletej Y.. T.., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v tom

čase prechádzala pri moste s tým, aby sa s ním išla porozprávať, čo však maloletá odmietla, následne
ju chytil za ruku a ťahal ju pod most, pričom maloletá kričala, aby ju pustil, zvalil ju na zem na chrbát
a ľahol si na ňu, hovoril jej aby sa vyzliekla, čo však maloletá odmietla, snažil sa rukami ohmatávať jej
prsia a v oblasti rozkroku, snažil sa jej stiahnuť nohavice, ktoré mala na sebe, avšak maloletá sa bránila
tak, že si rukami zakrývala prsia a kopala nohami, kričala, aby ju pustil, pričom od svojho konania upustil
až po tom, čo na jej krik prišla sestra F. T., na čo z miesta ušiel.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., §
38 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložil obžalovanému protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie
obžalovaný K. Z.. Takto podané odvolanie obžalovaný odôvodnil sám a to len všeobecne, že sa odvoláva
voči výpovedi L. T., mal. Y. T.Á., F. T. a R. T.. Odvolanie odôvodnil obžalovaný aj prostredníctvom

svojho obhajcu JUDr. L. V. a to tak, že prvostupňový súd uveril dôkazom svedčiacim v jeho neprospech,
pričom svoje rozhodnutie oprel najmä o výpoveď poškodenej mal. Y. T. a výpoveď svedkyne F. T.,
staršej sestry poškodenej. V prípade, ak by došlo k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe tak
ako to popisuje poškodená, nepochybne by na jej tele museli ostať stopy násilia, či už v podobe
podliatin a odrenín, na rukách alebo chrbte, ktoré by násilným zatiahnutím dvanásťročného dievčaťa
tridsaťpäťročným podstatne viac vážiacim chlapom za zápästia pod most a jej násilným zhodením na

kamenistý podklad bezpochyby museli vzniknúť. Z lekárskej správy z chirurgie MUDr. L. F. z vyšetrenia
vykonaného bezprostredne po tom, čo malo dôjsť k spáchaniu skutku však vyplýva, že u poškodenej
neboli zistené žiadne zranenia. Taktiež ako to vyplýva z fotodokumentácie, ani čierne šaty u poškodenej
nevykazujú žiadne stopy znečistenia, ku ktorému by taktiež muselo nevyhnutne dôjsť. Zo znaleckého
posudku z odboru psychológie vyplynulo, že poškodená je ľahko ovplyvniteľná okolím. Svedok F. T.

vo svojej výpovedi poukazovala na tmu a nedostatok umelého osvetlenia, pričom z obhliadky miesta
činu vykonanej bezprostredne po tom, čo malo dôjsť k spáchaniu skutku vyplynulo, že v predmetnom
čase bolo hmlisté počasie. Prvostupňový súd na druhej strane neuveril jeho obrane a svedeckým
výpovediam svedkov U. U., mal. K. Z., mal. R. Z., mal. R. Z., I. Ž., L. B. a U. P., ktoré potvrdili, že sa v
rozhodnom čase nachádzal vo svojej domácnosti. Okresný súd zamietol návrhy na vykonanie dôkazov

- výsluchy svedkov R. Y. a L. Y. z dôvodu nepotrebnosti ich výpovedi, nakoľko ich výsluchy sa mali
týkať skutočnosti už skôr zistených, a teda skutočností kde sa v čase skutku mal nachádzať on, a kde
sa v čase skutku mala nachádzať poškodená. S týmto názorom prvostupňového súdu sa nemôže
stotožniť, nakoľko práve tieto osoby nie sú rodinnými príslušníkmi žiadnej zo strán a ich výpoveďami sa
mohlo zabezpečiť objasnenie veci. V konaní z vlastnej iniciatívy navrhoval aj zaobstaranie kamerových

záznamov z kamier Mestskej polície v M., ktoré majú snímať miesto, kde malo dôjsť k predmetnému
skutku.Skutočnosť,žetietokamerovézáznamynemohlibyťvzhľadomnaodstupčasuzískanépovažuje
za hrubú chybu vyšetrovania, ktorú on nezapríčinil. Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozsudku
vôbec nevysporiadal s jeho obhajobou, ktorá poukazovala na nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku
uvedeného v obžalobe ako zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1, ods.2 Tr. zák., s poukazom na

§ 139 ods.1 písm. a) Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák. Podľa § 139 ods.1, ods.2 písm.
b) Tr. zák. sa ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením,
stavom alebo vekom chránenej osoby. Samotná skutočnosť, že poškodená je chránenou osobou v
zmysle § 139 ods.1 písm. a) Tr. zák. bez vyjadrenia a preukázania tejto subjektívnej súvislosti nemôže
odôvodňovať kvalifikáciu skutku, ktorá sa mu kladie za vinu aj v zmysle § 200 ods.2 Tr. zák., a preto

právnu kvalifikáciu skutku uvedeného v obžalobe v zmysle § 200 ods.1, ods.2 Tr. zák. s poukazom na §
139 ods.1 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák. považuje za nesprávnu. Navrhol,
aby odvolací súd v zmysle § 321 ods.1 písm. c) a d) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 11.12.2017, sp. zn. 2T/80/2017 zrušil a oslobodil ho spod obžaloby.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku
upravujúcimi dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre
poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre objasnenie veci a spravodlivé rozhodnutie, vrátane
preverenia obhajobných tvrdení obžalovaného K. Z., na ktoré aj reagoval v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia. K tej časti odvolacej námietky, že okresný súd odmietol vykonať dokazovanie aj výsluchmi

navrhnutých svedkov obžalovaným R. Y.nkovej a L. Y. krajský súd poznamenáva, že okresný súd
postupoval podľa § 272 ods.3 Tr. por. a odmietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom týchto svedkýň
z dôvodu, že sa jednalo o objasňovanie okolnosti, ktoré boli zistené už skôr navrhnutými a aj vykonanými
dôkazmi. Tento postup okresného súdu aj nadriadený súd považuje za správny a stotožňuje sa s ním.Prvostupňový súd vykonané dôkazy starostlivo vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolnosti prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, logickým a

zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených
pre hodnotenie dôkazov tak ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods.12 Tr. por. nemožno nič vytknúť. Na
tomto základe potom prvostupňový súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové zistenia,
ktoré sú správne. Obžalovaný K. Z. na hlavnom pojednávaní v rámci uplatnenej obhajoby v podstate
uvádzal totožné skutočnosti s tvrdeniami uvedenými v ním podanom odvolaní a to, že je nevinný a v

čase skutku bol doma. Výpoveď maloletej Y. T. a jej staršej sestry F. T. považuje za výmysly, keď potvrdili,
že je o ňom všeobecne známe, že v minulosti už bol odsúdený za trestný čin sexuálneho charakteru, čo
vzhľadomnauvedenénepriaznivéviditeľnostnépodmienkymohlomaťzanásledok,žesihoautomaticky
spojili s prípadným páchateľom.
Výpoveďou svedkyne maloletej Y. T. mal súd preukázané, že v kritickom čase, keď sa vracala domov
okolo mosta, stál na ňom obžalovaný K. Z.. Nevšímala si ho, on ju oslovil, že sa chce porozprávať aby

sa nebála, a keď sa s ním odmietla rozprávať, chytil ju za zápästie a ťahal ju. Stiahol ju pod most a hodil
na zem, kde boli kamene. Obžalovaný ju chytal všade, chcel jej dať dole tričko a kamaše, chcel sa na ňu
zvaliť, ale ona sa nedala, bránila sa rukami aj nohami. Kričala, aby ju pustil. Potom prišla sestra F., ktorá
začala kričať na obžalovaného čo robí, ten sa zľakol a utiekol do tmy. Výpoveď svedkyne maloletej Y. T.
bola potvrdená svedeckými výpoveďami F. T., R. T. a L. T.. Zároveň psychologickým vyšetrením mal. Y.

T. bolo zistené, že u nej nebol zistený žiaden dôvod, ktorý by poukazoval na to, že maloletá vypovedala
na základe nahovárania zo strany blízkeho okolia. Ak by interpretovala skutočnosti, ktoré sama nezažila,
na základe vplyvu prostredia, išlo by o kvalitatívnu poruchu pamäti, ktorá nebola preukázaná.
Prvostupňový súd veľmi podrobne reagoval na každú obranu obžalovaného čo sa týka toho, že v čase
skutku mal byť doma, že u maloletej poškodenej neboli žiadne stopy po zranení ani zašpinené šatstvo.

S dôvodmi rozhodnutia sa krajský súd plne stotožnil, a keďže sú úplné, tak len na ne odkazuje.

PamäťumaloletejY.T.jepodľaznalkynezodborupsychológievpásmeľahkejpatológie,bezprítomnosti
patologických fenoménov. Neboli u nej zistené poruchy vnímania a všeobecná vierohodnosť maloletej
je zachovaná.

Odvolací súd vzhľadom na vykonané dôkazy okresným súdom dospel k záveru, že výrok o vine
obžalovaného K. Z. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré nepripúšťajú inú alternatívu
skutkového deja, než aký bol na základe týchto dôkazov prvostupňovým súdom ustálený v napadnutom
rozsudku.

Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou prvostupňového súdu uvedenou v napadnutom rozsudku
pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného K. Z. ako zločinu sexuálneho násilia podľa § 200
ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák. a v podrobnostiach odkazuje
na príslušnú časť dôvodov rozsudku prvostupňového súdu, ktoré si ako vecne správne osvojuje. V

tejto súvislosti ale považuje za potrebné reagovať na konkrétnu odvolaciu námietku obžalovaného, že
samotná skutočnosť, že poškodená je chránenou osobou v zmysle § 139 ods.1 písm. a) Tr. zák., nemôže
odôvodňovať kvalifikáciu skutku aj v zmysle § 200 ods.2 Tr. zák., lebo podľa § 139 ods.1, ods.2 písm.
b) Tr. zák. sa ustanovenie odseku 1 nepoužije ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením,
stavom, alebo vekom chránenej osoby. K tomu krajský súd uvádza:

Pre naplnenie kvalifikačného znaku chránená osoba sa vyžaduje, aby trestný čin bol páchaný na osobe,
ktorá má aspoň jeden status uvedený v § 139 ods.1 písm. a) - i) Tr. zák. za súčasného splnenia
predpokladu, že nejde o prípad podľa § 139 ods.2 Tr. zák., teda že tento status osoby nemá súvislosť
so spáchaným trestným činom.
Chránenou osobou sa rozumie aj dieťa, v zmysle § 127 ods.1 Tr. zák. sa dieťaťom na účely Trestného

zákona rozumie osoba mladšia ako 18 rokov, ak nenadobudla plnoletosť už skôr, a to platí aj v prípade
maloletej Y. T., ktorá v čase spáchania skutku mala 12 rokov. Súvislosť medzi trestným činom a vekom
chránenej osoby musí byť pri úmyselných trestných činoch aspoň uzrozumenie (t.j. aj stav ľahostajnosti).
Ak fakt, že ide vo všeobecnosti o chránenú osobu, nemal vôbec žiadny vplyv na motiváciu páchateľa
spáchať trestný čin, ani na jeho uzrozumenie, že mu táto okolnosť môže pomôcť pri páchaní trestného

činu, ani na priebeh trestného činu, hoci aj ide o úmyselný trestný čin, nepôjde o znak chránená
osoba podľa § 139 Tr. zák. V prejednávanej trestnej veci je však z výsledkov vykonaného dokazovania
preukázané, že obžalovaný K. Z. už týždeň pred skutkom zastavil maloletú Y. T., chcel sa s ňou
rozprávať, čo ona odmietla, tiež v deň spáchania skutku v doobedňajších hodinách znovu ju zastavovala chcel sa porozprávať, teda už mal o ňu záujem a vytypoval si ju, poškodená mu povedala, že má
iba 12 rokov, a tiež zo samotného výzoru maloletej poškodenej musel byť obžalovaný uzrozumený s
tým, že je dieťaťom.

Odvolací súd pri rozhodovaní okresného súdu o druhu a výmere trestu zistil, že tento vychádzal zo
zákonných hľadísk uvedených v § 34 Tr. zák., § 38 ods.5 Tr. zák., lebo vo veciach Okresného súdu
Spišská Nová Ves pod sp. zn. 4T/127/2011 a 4T/12/2010 bol obžalovaný K. Z. už odsúdený za zločiny a
v teraz súdenej trestnej veci obžalovaný opätovne spáchal zločin, a teda zvýšil dolnú hranicu zákonom

ustanovenej trestnej sadzby (7 - 15 rokov) o jednu polovicu, na základe čoho určil okresný súd trestnú
sadzbu 11 rokov. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, prečo nepoužil ustanovenie § 39
ods.1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a tiež, že nezistil postup
podľa § 39 ods.2 písm. a) Tr. zák., v zmysle ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej zákonom za pokus trestného činu, ak vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu
má za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne

a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Krajský súd k výmere trestu zaujal odlišné
stanovisko ako prvostupňový súd a použil ustanovenie § 39 ods.1, 2 písm. a), ods.3 písm. c) Tr. zák.
a uložil obžalovanému K. Z. trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne, a to vzhľadom
na povahu a závažnosť pokusu v tejto konkrétnej trestnej veci, kde poškodená maloletá Y. T. podrobne
popísala konanie obžalovaného a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho

trvania.

Obžalovaného K. Z. krajský súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný K. Z. bol v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním teraz súdeného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný

trestný čin. Inak napadnutý rozsudok zostal nezmenený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.