Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/185/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616203213
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8616203213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V.
XXX,XXXXXV.,ozaplatenie655,11Eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Svidník zo dňa 31. 07. 2017, č. k. 8Csp/14/2016-68 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzujerozsudokvovýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčasti(II.)avovýrokuotrováchkonania
(III).

Žalovanému sa vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 655,11 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 51,44%“.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca (banka) uzavrel so žalovaným (klientom) zmluvu dňa
20. 08. 2013, na základe ktorej zriadil a viedol účet žalovaného, žalobca bol oprávnený účtovať na
ťarchu účtu poplatky za poskytovanie produktov a služieb, pričom zmluvne nebola dojednaná možnosť
povoleného prečerpania (povoleného debetu). Žalovaný tak v prípade, že sa dostane do debetu mal
povinnosť tento debet vyrovnať. Z výpisu z účtu za obdobie od 01. 05. 2015 do 29. 05. 2015 súd zistil,
že k 30. 04. 2015 mal žalovaný na účte debetný zostatok - 637,34 Eur, pričom v priebehu uvedeného

obdobia mu boli pripočítané ďalšie debetné položky, a to dňa 29. 05. 2015 - 13,87 Eur za úroky a 3,90
Eur za mesačný poplatok za vedenie účtu. Dňa 29. 05. 2015 došlo k účtovnému prevodu celkového dlhu
vo výške 655,11 Eur. Skutočnosť, že nepovolené prečerpanie dosiahlo v uvedenom období túto výšku,
žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, hoci tak urobiť mohol (žaloba mu bola riadne doručená do
vlastných rúk aj s výzvou na vyjadrenie sa k nej, v ktorej mal uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu). Výšku debetu (dlhu) súd preto považoval za nespornú a žalobe v časti istiny vyhovel (I.
výrok).

3. Súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na úrok vo výške 28 % ročne (p.a), pretože ho považoval za
neprijateľný. Z obsahu zmluvy nie je zrejmé, žeby sa žalobca so žalovaným na takomto úroku dohodli,
pričom pre platnosť takéhoto zmluvného dojednania nepostačuje odkaz na všeobecné obchodnépodmienkyacenník,ktorýjejednostrannestanovenýžalobcom(dodávateľom).Zdôraznil,žejepotrebné
rozlišovať medzi pojmami úrok a úrok z omeškania. Kým pod pojmom „úrok“ je možné chápať ako
príjem z kapitálu alebo tiež cenu za poskytnutie finančných prostriedkov, „úrok z omeškania“ je peňažná

sankcia, za omeškanie dlžníka. Žalobca nepreukázal, žeby žalovanému poskytol finančné plnenie, za
ktoré by mohol od žalovaného požadovať platenie úrokov (ako odplaty za takéto finančné plnenie),
a aj keby to preukázal, z obsahu zmluvy nevyplýva, žeby bol úrok medzi stranami sporu zmluvne
dojednaný. Vychádzajúc z charakteru uplatňovaného nároku (nakoľko žalobca uviedol a vyplýva to aj
z predloženého Cenníka žalobcu, že úrok je uplatňovaný pri nepovolenom prečerpaní účtu), má ísť o

sankciu uloženú žalovanému za to, že v rozpore so zmluvou prečerpal účet - dostal sa do nepovoleného
debetu a tento debet neuhradil bez zbytočného odkladu, čím sa dostal do omeškania. Pri omeškaní
dlžníka má ale veriteľ zákonný nárok na úroky z omeškania, pričom tento nárok je v prípade, že dlžníkom
je spotrebiteľ, stanovený podľa predpisov občianskeho práva, t. j. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Žalobca by tak vzhľadom na skutočnosť, že
záväzkový vzťah vznikol po 31. 01. 2013 a k omeškaniu malo dôjsť od 30. 05. 2015, mal nárok na úrok z

omeškania(vprípade,žebysihouplatnil)vovýške5,05%ročne.Žalobcasinamiestoúrokuzomeškania
v konaní uplatňuje úrok (odplatu), a to bez zmluvného základu jednostranne (podľa Cenníka) vo výške
28 % p. a. zo sumy 655,11 Eur od 30. 05. 2015 do zaplatenia. Z uvedených dôvodov súd uplatnený
nárok na úrok vyhodnotil ako neprijateľný spôsobujúci hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (žalovaného), a preto súd v tejto časti žalobu zamietol (II.). Pre úplnosť súd

poznamenal,žetentonároknebolomožnépriznaťanivrozsahuzákonnýchúrokovzomeškania,pretože
žalobcasiúrokyzomeškanianeuplatnil,uplatnilsiúrokyvyplývajúcezCenníka.Nároky,ktoréspôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nie je možné ani moderovať.

4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru

úspechu strán sporu.

5. Proti rozsudku v rozsahu zamietavej časti a v časti trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie
žalobca namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Odvolateľ namietal, že zákon o platobných službách výslovne

nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V
zmysle všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) je sadzobník neoddeliteľnou súčasťou
VOP, teda aj rámcovej zmluvy, zároveň v bode 25.4 VOP sú uvedené dôvody, z ktorých je banka
oprávnená zmeniť VOP tak, že nie je naplnená podmienka neprijateľnosti zmluvnej podmienky - a to
jednostranná zmena zmluvných podmienok bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Zároveň ani zákon

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť
uvedené v jednom dokumente. Tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 09. 11. 2016 vo
veci C-42/15 (Home Credit vs. Biróová), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument. V zmysle bodu 3.2 VOP žalobcu, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov,
operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch

dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému
prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch a ako vyplýva z vyššie uvedeného, dotknuté ustanovenie bodu 3.12 VOP žalobcu iba reflektuje
ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné
práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky požadovať úroky za

prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18
ods. 1, v zmysle ktorého ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že spotrebiteľovi
umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, v
podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na

pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto
prekročenie a v podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Z uvedeného jasne vyplýva,
že úrok vo výške 28 % je úrokovou sadzbou úveru a nie je sankčným úrokom z omeškania. Uvedené
vyplýva aj zo sadzobníka, ktorý je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ktorý uvádza jednak výšku
úrokovej sadzby za poskytnutie finančných prostriedkov a jednak aj výšku úrokov z omeškania. Navrhol,

aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného uhradiť
dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať náhradu trov prvoinštančného
i odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkoch.6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 a nasl. CSP, a to bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP

a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

11. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie

vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

12. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami

sporu založeným dňa 20. 08. 2013 zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb,
predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zriadiť a viesť účet pre žalovaného. Súd prvej inštancie správne
ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným ide o spotrebiteľský vzťah, preto na právny vzťah strán sporu
je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nasl., ako aj Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách.

14. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ nepriznal žalobcovi
uplatnený nárok na úrok vo výške 28 % ročne (p. a.), pretože ho považoval za neprijateľný. V súvislosti
s uplatneným nárokom žalobca poukazuje predovšetkým na príslušné články všeobecných obchodných

podmienok,ktorémajúbyťsúčasťouzmlúvuzavretýchmedzibankouaklientomatvoriačasťichobsahu.

15. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva neupravuje
konkrétne, aké odplaty za služby by bol a za akých podmienok žalovaný povinný platiť, táto len odkazuje
na sadzobník poplatkov a všeobecné obchodné podmienky. Úrokové sadzby produktov, sadzobník a ani

VOP neboli individuálne dojednané medzi stranami sporu.

16. V súvislosti s uplatneným úrokom vo výške 28 % ročne žalobca poukazuje predovšetkým na
príslušné články VOP, ktoré majú byť súčasťou zmlúv uzavretých medzi bankou a klientom a tvoria časť
ich obsahu. Pri tom ide o podmienky, ktoré vypracovala a presadzuje Prima banka Slovensko, a. s..

Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť ním
individuálne dojednané, čo predpokladá aj ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda ide
o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol
ovplyvniť ich obsah. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ (v danom prípadežalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Takéto podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré má
spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa považujú za

neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka) a ich neprijateľnosť zároveň
znamená ich neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

17. Teda VOP, na ktoré zmluva odkazuje nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje
ich neprijateľnosť. Inými slovami, individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne

na Sadzobník poplatkov zmluva odkazuje. Nakoniec neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z toho,
že neboli nikým podpísané ani dátumované.

18. V tejto súvislosti odvolací súd sa plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, ktorý
uplatnený nárok na úrok vo výške 28 % ročne vyhodnotil ako neprijateľný spôsobujúci hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (žalovaného), a preto v tejto časti

žalobu zamietol. V oblasti ochrany spotrebiteľa je pritom potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to
vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

19. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným

predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil
riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivéodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie,sktorýmisaplnestotožňujeaktorépovažuje

za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.

21. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

22. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí
trovách konania, potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255

ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v
súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalobca nemá nárok na ich náhradu.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).