Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/67/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113204655
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7113204655.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: H. I., A.. X.X.XXXX, W. Q.

O., Š. X, zastúpeného: Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska
21, proti žalovaným: X. E. W., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., M. XX, zastúpeného: Advokátska kancelária
Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, X. H. X., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O.,
O. XX, X. O. H., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., Y. XXXX/XX, zastúpeného: JUDr Miroslav Vereb, advokát,
so sídlom v Košiciach, Šoltésovej 5, 4. Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom v Žiline, Hodžova 11,
IČO: 31 575 951, 5. Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135 v konaní
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie neplatnosti právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Priznáva žalovanému v 1.rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Priznáva žalovanému v 3.rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaným v 2., 4. a 5. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 28.2.2013 domáhal, aby súd určil, že je podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1 k celku, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom
Správou katastra Košice, obec O.Š. - X., okres O. G., katastrálne územie X. P. a to bytu č. X na X.
poschodí bytového domu súpisného čísla XXX, Študentská X, X, X, adresa Š. X v O., vchod č. X, ako
aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu Š. X,
X, X a pozemkoch, na ktorých je bytový dom postavený, ktorými sú parcela č. XXXX, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 170 m2, parcela č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 206 m2 a parcela č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo výmere

160 m2, vo veľkosti 255/10000. Zároveň sa domáhal určenia, že záložné právo zriadené na základe
zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 99/528/06 v prospech žalovaného v 4.
rade zo dňa 7.3.2006 je neplatné v rozsahu zálohu, ktorým je spoluvlastnícky podiel žalobcu na vyššie
špecifikovaných nehnuteľnostiach.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej dňa
29.11.2004 medzi mestom Košice ako predávajúcim a ním, ako aj jeho sestrou Y. I. ako kupujúcimi,

nadobudol do podielového spoluvlastníctva vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť vo veľkosti podielu 1 k
celku. Vklad vlastníckeho práva v jeho prospech bol povolený Správou katastra Košice dňa 14.2.2005.
Dňa 2.3.2005 bola uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej mal žalobca a jeho sestra Y. I. ako
predávajúci, obaja zastúpení na základe splnomocnenia zo dňa 14.2.2005 E. P., nar. XX.X.XXXX,previesť predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného v 1. rade, v prospech ktorého bol vklad vlastníckeho
práva povolený dňa 4.4.2005. Následne, dňa 15.4.2005 žalovaný v 1. rade previedol na základe
kúpnej zmluvy predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného v 2. rade. Vklad vlastníckeho práva v prospech

žalovaného v 2. rade bol povolený dňa 4.5.2005. Následne žalovaný v 2. rade dňa 3.2.2006 na základe
kúpnej zmluvy previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného v 3. rade. Vklad vlastníckeho práva v
prospech žalovaného v 3. rade bol povolený dňa 7.2.2006.

3. Žalobca tvrdil, že plnomocenstvo udelené E. P., na základe ktorého došlo k prevodu jeho

spoluvlastníckeho podielu na žalovaného v 1. rade, žalobca nikdy nepodpísal a jeho podpis na
plnomocenstve je sfalšovaný. Od roku 2004 sa totiž zdržiaval mimo územia SR a o prevode
nehnuteľnosti sa dozvedel až po niekoľkých rokoch. V trestnom konaní bola jeho sestra Y. I. uznaná
vinnou zo spáchania trestného činu podvodu rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 5T/170/2009 zo
dňa 6.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2011, keďže v trestnom konaní bolo preukázané,
že toto plnomocenstvo podpísala za žalobcu ona. S poukazom na ust. § 37 ods. 1, § 39 a § 41

Občianskeho zákonníka mal žalobca za to, že plnomocenstvo zo dňa 14.2.2005 v časti, v ktorej mal
splnomocniť E. P. na predaj svojho spoluvlastníckeho podielu a aj kúpna zmluva zo dňa 2.3.2005 v
časti, na základe ktorej bol prevedený jeho spoluvlastnícky podiel na žalovaného v 1. rade, sú absolútne
neplatnými právnymi úkonmi, nakoľko kúpnu zmluvu podpísala za žalobcu osoba, ktorá na takýto
úkon nebola žalobcom splnomocnená. Žalovaný v 1. rade na základe absolútne neplatného právneho

úkonu teda nemohol nadobudnúť do svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel žalobcu k nehnuteľnosti
a nemohol preto platne previesť tento spoluvlastnícky podiel na žalovaného v 2.rade a následne ani
žalovaný v 2. rade nemohol platne previesť spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na žalovaného v 3.
rade. Z uvedeného dôvodu sú aj kúpne zmluvy uzavreté medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.
rade ako aj medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

Žalobca ďalej uviedol, že na liste vlastníctva č. XXXXX bol dňa 7.3.2006 povolený vklad ťarchy a to
záložného práva v prospech žalovaného v 4. rade na základe zmluvy o zriadení záložného práva č.
99/528/06, ktorého predmetom, teda zálohom, je aj spoluvlastnícky podiel žalobcu. Keďže žalovaný v
3. rade ako záložca, ktorý uzavrel so žalovaným v 4. rade predmetnú záložnú zmluvu, sa nikdy nestal
na základe absolútne neplatného právneho úkonu vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1 v

pomere k celku, nemohol platne spoluvlastnícky podiel patriaci žalobcovi ani založiť. Z tohto dôvodu
žalobca pokladal aj záložnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon v časti, ktorou je zálohom
jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca
odôvodňoval tým, že existujúci právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnému
stavu, preto je potrebné zosúladiť právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností so stavom skutočným

na základe súdneho rozhodnutia.

4. Podaním zo dňa 13.11.2014 žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby, ktorou sa domáhal, aby súd
určil, že:
- kúpna zmluva zo dňa 2.3.2005 uzavretá medzi predávajúcimi žalobcom a Y. I. a kupujúcim žalovaným

v 1. rade, týkajúca sa vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, ktorej vklad bol Správou katastra Košice
povolený pod V 1944/2005 dňa 4.4.2005, je neplatná v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu 1 k celku
vo vlastníctve žalobcu,
- kúpna zmluva zo dňa 15.4.2005 uzavretá medzi predávajúcim žalovaným v 1. rade a kupujúcim
žalovaným v 2. rade, týkajúca sa vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, ktorej vklad bol Správou katastra

Košice povolený pod V 3751/2005 dňa 4.5.2005, je neplatná v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu
1 k celku vo vlastníctve žalobcu, ,
- kúpna zmluva zo dňa 3.2.2006 uzavretá medzi predávajúcim žalovaným v 2. rade a kupujúcim
žalovaným v 3. rade, týkajúca sa vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, vklad ktorej bol povolený Správou
katastra Košice pod V 1113/06 zo dňa 7.2.2006, je neplatná v časti prevodu spoluvlastníckeho prevodu

1 k celku vo vlastníctve žalobcu,
- zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 99/528/06, ktorej vklad bol Správou
katastra Košice povolený pod V 1455/06 zo dňa 7.3.2006 uzavretá medzi žalovaným v 4. rade ako
záložným veriteľom a žalovaným v 3. rade ako záložcom, je neplatná v časti záložného práva zriadeného
k zálohu, ktorým je spoluvlastnícky podiel 1 k celku vo vlastníctve žalobcu,

- žalobca je v podiele 1 k celku podielovým spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti,
- záložné právo zapísané v časti C listu vlastníctva XXXXX vedenom Okresným úradom Košice,
katastrálnymodboromobecO.-X.,okresO.G.,katastrálneúzemieSevernémesto,zriadenénazáklade
zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 99/528/06 uzavretej medzi záložnýmveriteľom žalovaným v 4. rade a záložcom a žalovaným v 3. rade sa nevzťahuje na spoluvlastnícky
podiel 1 k celku vo vlastníctve žalobcu a spoluvlastnícky podiel 1 k celku vo vlastníctve žalobcu na týchto
nehnuteľnostiach nie je zálohom v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva.

5. Súd uvedenú zmenu žaloby pripustil uznesením, vyhláseným na pojednávaní konanom dňa
20.11.2014.
6. Žalovaný v 1. rade pokladal za nepravdivé a nevierohodné skutkové tvrdenie žalobcu, že nepodpísal
plnomocenstvo datované dňom 14.2.2005, na základe ktorého E. P., zastupujúc žalobcu a Y. I., uzavrel

so žalovaným v 1. rade dňa 2.3.2005 kúpnu zmluvu. Poukázal na to, že N. S., zamestnankyňa
notárskeho úradu JUDr. Martiny Mižíkovej dokladom „Osvedčenie o pravosti podpisu“ zo dňa 24.2.2005
osvedčila pravosť podpisu žalobcu na plnomocenstve zo dňa 14.2.2005, ktorého totožnosť bola zistená
zákonným spôsobom a ktorý podpísal listinu priamo pred menovanou zamestnankyňou notárskeho
úradu. Osvedčovacia doložka je v zmysle Notárskeho poriadku verejnou listinou, ktorá potvrdzuje, ak nie
je dokázaný opak, pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. Mal za to, že plnomocenstvo

je nepochybne plne platným právnym úkonom, ktorý E. P. oprávňoval na uzavretie kúpnej zmluvy. Na
tomto závere nemení nič ani trestný rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 5T/170/2009 zo dňa
6.4.2011. Z jeho výroku je totiž zrejmé, že sestra žalobcu Y. I. bola odsúdená za skutok, ktorý sa
mal stať dňa 14.2.2005, pričom napadnutá kúpna zmluva zo dňa 2.3.2005 bola uzavretá na základe
plnomocenstva, ktoré žalobca podpísal a svoj podpis notársky osvedčil úplne iného dňa - 24.2.2005.

Žalovaný v 1.rade teda namietal relevanciu trestného rozsudku, pretože z predložených listín je zrejmé,
že žalobca sa dostavil pred notára a podpísal plnomocenstvo dňa 24.2.2005, pričom sestra žalobcu
bola uznaná vinnou z trestného činu podvodu, ktorého sa mala dopustiť s iným dátumom spísania
plnomocenstva (14.2.2005). Žalovaný v 1.rade preto zastával názor, že žalobca nijako nedokázal opak
skutočností, ktoré vyplývajú z verejnej listiny - osvedčovacej doložky zo dňa 24.2.2005 tak, ako to

vyžaduje ust. § 134 O.s.p.. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, výlučne pre prípad, že v súdnom konaní
by bolo preukázané, že žalobca nepodpísal dňa 24.2.2005 plnomocenstvo na uzavretie kúpnej zmluvy,
namietal žalovaný v 1. rade extrémnu nespravodlivosť, aká by voči nemu a ďalším žalovaným vyplývala
zo záveru o neplatnosti jednotlivých prevodov vlastníctva k bytu. Pri nadobúdaní bytu bol absolútne
dobromyseľný a nemal žiadnu vedomosť o okolnostiach, ktoré by mohli vylučovať alebo spochybňovať

platnosť alebo účinnosť prevodu vlastníckeho práva. Podpis splnomocneného E. P. na kúpnej zmluve
bol riadne notársky osvedčený, rovnako aj podpisy predávajúcich na plnomocenstve datovanom
dňa 14.2.2005. Žalovaný poukázal v súvislosti s právnou argumentáciou žalobcu na nemožnosť
absolutizovať význam právnej zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet. V
tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II.ÚS 165/11, podľa ktorého

judikatúra, týkajúca sa dobrej viery v otázke nadobudnutia nehnuteľnosti od nevlastníka prešla značným
vývojom a to v smere k rozšíreniu ochrany osôb konajúcich v dobrej viere. V citovanom náleze Ústavný
súd najmä dospel k záveru, že osobe, ktorá učinila určitý právny úkon s dôverou v daný, jej druhou
stranou prezentovaný skutkový stav, naviac potvrdený údajmi z verejne štátom vedenej evidencie, musí
byť v materiálnom právnom štáte poskytovaná ochrana. Z týchto dôvodov musia všeobecné súdy samé

v dôsledku dlhodobej nečinnosti zákonodarcu poskytovať ochranu vlastníckemu právu nadobudnutému
v dobrej viere jednajúcich osôb. S výslovným odvolaním sa na citované rozhodnutie českého Ústavného
súdu aj Najvyšší súd Slovenskej republiky výslovne pripustil prelomenie vyššie uvedenej právnej zásady.
Žalovaný v 1. rade taktiež zdôraznil, že žalobca nijako nezdôvodnil a nevysvetlil skutočnosť, že s
podaním žaloby otáľal neprimerane dlhý čas. K ním napadnutému prvému prevodu vlastníctva bytu

došlo dňa 2.3.2005 a k podaniu žaloby až s odstupom takmer ôsmich rokov (28.2.2013). Aj so zreteľom
na inú uznávanú zásadu súkromného práva „právo patrí bdelým“ možno len ťažko hovoriť o náležitom
správanížalobcu,ktorýsvojouľahostajnosťouanečinnosťouzásadnezneistilprávnepostavenieďalších
nadobúdateľov bytu. Napokon žalobca poukázal na to, že výrokom právoplatného rozsudku Okresného
súdu Košice II v trestnej veci bola sestre žalobcu uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške

12.945,63 EUR, ktorá zodpovedá hodnote spoluvlastníckeho podielu žalobcu na byte. Podľa názoru
žalovaného v 1. rade nie je možné, aby sa žalobca domáhal určenia svojho podielového spoluvlastníctva
k bytu, nakoľko by tým neprípustne získal dvojnásobnú majetkovú hodnotu - jednak spoluvlastnícky
podiel na byte a jednak pohľadávku na náhradu škody vo výške hodnoty toho istého spoluvlastníckeho
podielu. Ak bol žalobca presvedčený, že v dôsledku neplatného plnomocenstva nikdy nemohlo dôjsť k

platnému prevodu vlastníckeho práva a teda, že nikdy nezaniklo jeho podielové spoluvlastníctvo, nemal
v trestnom konaní uplatniť právo na náhradu škody alebo inak, ak v trestnom konaní uplatnil právo
na náhradu škody, sám uznal, že už nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom bytu. Právoplatne priznaná
pohľadávka na náhradu škody tak vylučuje určenie existencie spoluvlastníckeho podielu žalobcu, najmäs ohľadom na požiadavku naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p.. Vzhľadom
na vyššie uvedené žiadal žalovaný v 1. rade žalobu zamietnuť.

7. Žalovaní v 2. a 4. rade sa k veci samej nevyjadrili.

8. Žalovaný v 3. rade v plnom rozsahu poukázal na argumentáciu žalovaného v 1. rade.

9. Žalobca k vyššie uvedenej obrane žalovaného v 1.rade uviedol, že prioritnou by mala byť ochrana

vlastníckeho práva a tvrdil, že žalovaní nenadobudli nehnuteľnosť v dobrej viere. Vo vzťahu k tomuto
tvrdeniu poukázal na obsah znaleckého posudku vyhotoveného v rámci trestného konania, kde zo
záverov znalca vyplynulo, že podpis na plnomocenstve zo dňa 14.2.2005 nie je podpisom žalobcu
a zároveň, nemožno vylúčiť ani potvrdiť identifikáciu P. S., pričom ide o osobu, ktorá vyvíjala činnosť
vo vzťahu k prvému prevodu nehnuteľnosti na žalovaného v 1. rade. Žalobca konkrétne poukázal
na znalecký posudok súdneho znalca W..P. A. vyhotovený v prípravnom konaní vedenom Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície Košice II ČVS: ORP-634/OEK-
K2-2005, kde závery posudku jednoznačne vylúčili, že pisateľom sporného podpisu splnomocnenia zo
dňa 14.2.2005 je žalobca. Taktiež poukázal na to, že z výroku trestného rozsudku je zrejmé, že sestra
žalobcu Y. I. bola odsúdená nielen za to, že spísala dňa 14.2.2005 splnomocnenie, ale aj za to, že
zabezpečila jeho podpísanie pred notárom bez vedomia a prítomnosti žalobcu.

10. Z listu vlastníctva č. XXXXX, obec O. - X. P., katastrálne územie O. - X. súd zistil, že v čase
rozhodovania bol ako výlučný vlastník bytu č. X na X. poschodí bytového domu súpisného čísla XXX
na Š. J. Č.. X v Košiciach a zároveň aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach, ako aj pozemkoch, na ktorých je bytový dom postavený (parcela č. XXXX - zastavaná

plocha o výmere 170 m2, parcela č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 206 m2 a parcela č.XXXX -
zastavaná plocha o výmere 160 m2) vo veľkosti 255/10000, zapísaný žalovaný v 3. rade. Vlastníctvo
nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.2006, ktorej vklad bol povolený pod č. V 113/06
dňa 7.2.2006. V časti C/ listu vlastníctva (Ťarchy) je vyznačená zmluva o zriadení záložného práva č.
99/528/06 v prospech Dexia banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 ( v súčasnosti

Prima banka Slovensko, a.s.) pod č. V 1455/06 zo dňa 7.3.2006.

11. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.11.2004 súd zistil, že Mesto Košice ako predávajúci
previedlo vlastnícke právo k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti na kupujúcich - žalobcu a Y. I., na
každého v podiele 1 v pomere k celku. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich bol Správou

katastra Košice povolený pod č. V 999/2005 dňa 14.2.2005.

12. Z kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.2005 súd zistil, že žalobca a Y. I. ako predávajúci, obaja zastúpení E.
P. na základe splnomocnenia zo dňa 14.2.2005, previedli svoje spoluvlastnícke podiely k predmetnej
nehnuteľnosti na žalovaného v 1. rade. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade bol

povolený pod č. V 1944/2005 dňa 4.4.2005.

13. Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2005 súd zistil, že žalovaný v 1. rade previedol vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v
2. rade bol povolený pod č. V 3751/2005 dňa 4.5.2005.

14. Z kúpnej zmluvy zo dňa 3.2.2006 súd zistil, že žalovaný v 2. rade previedol vlastníckeho právo k
predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného v 3. rade. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v
3. rade bol povolený pod č. V 113/06 dňa 7.2.2006.

15. Z rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 5T/170/2009 zo dňa 6.4.2011 súd zistil, že obžalovaná
Y. I., nar. XX.X.XXXX bola uznaná vinnou, že dňa 14.2.2005 v Košiciach spísala a podpísala
falošné splnomocnenie, na základe ktorého spolu s H. I. (navrhovateľom) ako podieloví spoluvlastníci
splnomocnili E. P. na všetky právne úkony, ktorú súvisia s nehnuteľnosťami zapísanými na liste
vlastníctva č. XXXXX, byt č. X na X. poschodí na Š. J. Č.. X Q. O.Š., ako aj k pozemkom na parcele

č. XXXX, XXXX a XXXX, ktoré bolo spísané, podpísané a overené u notára JUDr. Martiny Mižíkovej,
bez vedomia a prítomnosti navrhovateľa, ktorý sa v tom čase zdržiaval v Taliansku, s jeho občianskym
preukazom a dňa 2.3.2005 došlo k odpredaju uvedenej nehnuteľnosti, čím takto svojim konaním,
predajom bytu v hodnote 780.000,- Sk spôsobila navrhovateľovi škodu v celkovej výške 390.000,- Sk ateda, na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na
cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchala trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a ods. 3 Trestného
zákona.

16. Žalobca vypovedal, že dlhodobo pracoval v zahraničí, do Talianska odišiel 13.8.1999, na Slovensko
sa vrátil na pohreb svojej matky dňa 14.12.2011, pri tejto príležitosti bol na Slovensku asi týždeň,
následne odišiel opäť do zahraničia a späť sa vrátil až 3.4.2005, pričom po celý čas bol v zahraničí. V
predmetnom byte bývala jeho sestra Y. I. a po úmrtí matky jej nechal plnomocenstvo ako aj občiansky

preukaz. Plnomocenstvo pre svoju sestru vystavil najmä pre účely preberania pošty.

17. Na otázku, ako žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu od Mesta Košice,
žalobca uviedol, že byt odkúpila sestra a tiež bol sfalšovaný jeho podpis. Na doplňujúcu otázku, či teda
spochybňuje aj platnosť tohto právneho úkonu, žalobca uviedol, že sa asi zle vyjadril a že sestra mala od
neho splnomocnenie na odkúpenie bytu do vlastníctva. Zástupca žalobcu uviedol, že zmluva o prevode

vlastníctva s Mestom Košice bola uzavretá na základe plnomocenstva, ktoré žalobca udelil svojej sestre
dňa 21.12.2001.

18. Súd si z katastra nehnuteľností vyžiadal vkladový spis č. V 999/2005 týkajúci sa zmluvy o prevode
vlastníctva k bytu (č.l.211). Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej podľa ust. § 5 ods. 1 zák. č.

182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov súd zistil, že Mesto Košice ako predávajúci
a Y.a I. a žalobca ako kupujúci boli označení ako zmluvné strany tejto zmluvy. Predmetom zmluvy bol
prevod vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti a to v rozsahu 1 v pomere k celku v prospech sestry
žalobcu a v rozsahu 1 v pomere k celku v prospech žalobcu. Zmluva je opatrená dátumom 29.11.2004
a podpísaná predávajúcim. Čo sa týka kupujúcich, v závere zmluvy sú uvedené podpisové doložky: Y. I.

Y. H. I., pričom obe tieto doložky sú podpísané: I. Y. I.. Vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
bol povolený Správou katastra Košice dňa 14.2.2005 pod č. V 999/2005. Prílohu zmluvy tvoria len:
výpočtový list ceny bytu a pozemku, ďalej výška úhrad kúpnej ceny bytu a pozemku, pôdorys bytu ako
aj prízemia a poschodia 1-5 bytového domu. Splnomocnenie zo dňa 21.12.2001 ani iné splnomocnenie
k zmluve pripojené nie je.

19. Žalobca na pojednávaní nahliadol do zmluvy o prevode vlastníctva bytu a na otázku, či podpis
nachádzajúci sa pri podpisovej doložke označujúcej jeho meno ako kupujúceho je jeho podpisom,
žalobca jednoznačne odpovedal, že nejde o jeho podpis.

20. Zo splnomocnenia ( vo vyšetrovacom spise OR PZ Košice ČVS: ORP-928/5-OJP-KE-2007 na č.l.
5 aj na č.l. 128 ) zo dňa 21.12.2001 súd zistil, že žalobca splnomocnil svoju sestru Y. I. k zastupovaniu
pred všetkými úradmi a orgánmi na území SR, aby podpisovala v jeho mene všetky potrebné doklady
a dokumenty, prijímala a podávala poštové zásielky a prijímala a podávala akékoľvek platby. Zároveň
ju splnomocnil aj na také úkony, ktoré ak budú potrebné, môže za neho vykonať i napriek tomu, že ju

k tomu výslovne nesplnomocnil. Splnomocnenie je podpísané žalobcom a jeho podpis je osvedčený
notárom dňa 21.12.2001.

21. Zo zmluvy o nájme bytu č. NZ/379/2002/P-122 (č.l.206 spisu) súd zistil, že Mesto Košice ako vlastník
a prenajímateľ a žalobca a jeho sestra Y. I. ako nájomcovia uzavreli dňa 18.12.2002 nájomnú zmluvu,

predmetom ktorej bol nájom vyššie špecifikovaného bytu. Nájom bol uzavretý na dobu neurčitú. V závere
zmluvy, nad podpisovou doložkou „nájomca“ sa nachádza podpis: I. vz. I..

22. Na základe vyššie uvedenej výpovede žalobcu žalovaný v 1. rade založil svoju obranu na tom,
že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu platnosti titulu,

na základe ktorého nadobudol vlastnícke právo, resp. spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti,
čo je základným predpokladom úspešnosti žaloby na určenie vlastníckeho práva. Žalovaný v 1. rade
prízvukoval, že žalobca musí tvrdiť a preukázať, že je nositeľom práva, ktorého určenia sa domáha a
teda existenciu platného a spôsobilého nadobúdacieho titulu, z ktorého odvodzuje tvrdenie o svojom
vlastníckom práve. Podľa zmluvy o prevode vlastníckeho práva je zrejmé, že sa na nej nachádzajú

podpisy, ktoré by podľa identifikácie zmluvných strán mali patriť priamo žalobcovi a jeho sestre. Žalobca
však vo svojej výpovedi uviedol dve protichodné a vzájomne sa vylučujúce tvrdenia týkajúce sa
nadobúdacieho titulu. Najprv uviedol, že podpis na zmluve je sfalšovaný a až na doplňujúcu otázku tvrdil
niečo zásadne odlišné a teda, že jeho sestra mala splnomocnenie na odkúpenie bytu do vlastníctva.Žalovaný mal za to, že nech by bolo pravdivé ktorékoľvek z týchto tvrdení žalobcu, platné nadobudnutie
vlastníckeho práva žalobcom. je vylúčené V zmluve totiž nie je žiadna zmienka o konaní zástupcu
na základe plnomocenstva a na zmluve sa nachádza podpis, ktorý je označený ako podpis žalobcu.

Naviac, žalobca sa podľa vlastného vyhlásenia nenachádzal v rozhodnom čase uzavretia zmluvy na
území Slovenskej republiky. Je teda vylúčené, že by podpis na zmluve o prevode vlastníctva bytu
bol podpisom žalobcu, keď tento sám v tomto konaní ako aj v trestnom konaní prezentoval, že po
podpise splnomocnenia zo dňa 21.12.2001 odišiel do Talianka a späť sa vrátil na Slovensko až v
apríli 2005. Je irelevantné, že falšovateľom jeho podpisu mohla byť jeho sestra , konajúca na základe

plnomocenstva. Rozhodujúce je, že sa nejedná o prejav vôle žalobcu, o jeho vlastnoručný podpis, takže
neprichádza do úvahy platné uzavretie zmluvy. V prípade zmluvy o prevode vlastníctva je v predmetnej
veci porušená požiadavka písomnej formy, ktorá vyplýva z ust. § 40 ods. 1 Obč. zákonníka, spôsobujúca
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch z
náležitostí - jednak písomnosti, spočívajúcej v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v texte listiny
ajednakpodpisukonajúcejosoby.Narozdielodtextupísomnostimusíbyťpodpiszásadnevlastnoručný,

tým je zaručená určitá jedinečnosť. Pokiaľ by zmluvu miesto zmluvnej strany podpísal niekto iný,
ktorý napodobnil podpis zmluvnej strany, je zrejmé, že nešlo o vlastnoručný podpis konajúcej osoby a
predmetná zmluva nemôže byť platná. Podpisom totiž nebola prejavená vôľa zmluvnej strany, resp. vôľa
žalobcu byť zmluvnou stranou, ani sestry žalobcu konať za neho ako jeho splnomocnenkyňa. Za takejto
situácie je nadbytočné zaoberať sa otázkou zastúpenia žalobcu. Napodobenie podpisu určitej osoby

označenej ako zmluvná strana zmluvy znamená, že zmluva nie je ňou podpísaná. Prípadná existencia
plnomocenstva v prospech osoby, ktorá napodobnila alebo sfalšovala podpis inej osoby, je v takomto
prípade právne irelevantná. V prípade, ak by tu bolo udelené hmotnoprávne plnomocenstvo, uvedená
skutočnosť by mala absolútne jednoznačne vyplývať z obsahu zmluvy o prevode vlastníctva, jednak
v časti označených zmluvných strán kupujúcich a jednak aj z tzv. podpisového hárku alebo podpisovej

doložky, kde by mal byť uvedený podpis a meno splnomocnenca, nie splnomocniteľa.

23. Žalovaný v 3. rade poukázal na skutočnosť, že na základe splnomocnenia zo dňa 21.12.2001 sestra
žalobcu nemohla zastupovať žalobcu pri právnych úkonoch, ktoré sa týkajú prevodov nehnuteľností.
Posledný odsek splnomocnenia je zjavne neurčitý. Je zjavné, že kataster nehnuteľností túto skutočnosť

neskúmal, keďže na zmluve o prevode vlastníctva uzavretej s Mestom Košice je uvedený podpis
žalobcu.

24. Žalobca na túto obranu žalovaných reagoval argumentáciou, že spoločný nájom žalobcu a jeho
sestry vznikol na základe zmluvy o nájme bytu č. NZ/379/2002/P-122 zo dňa 18.12.2002 a spoločný

nájom v čase prevodu vlastníckeho práva z prenajímateľa Mesta Košice a vlastníka bytu na spoločných
nájomcov trval. Poukázal na ust. § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa
ktorého byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto
nájomcovi. Poukázal na to, že v prípade existencie spoločného nájmu je obmedzenie prvého prevodu
v prospech všetkých nájomcov a byt možno previesť výlučne do spoluvlastníctva týchto spoločných

nájomcov. Poukázal na ust. § 701 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa
spoločnéhonájmubytumôževybavovaťkaždýzospoločnýchnájomcov.Vostatnýchveciachjepotrebný
súhlas všetkých, inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu
sú oprávnení a povinní všetci spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne. Ďalej poukázal na ust. § 40a
Obč. zákonníka, podľa ktorého ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 701 ods. 1 Obč.

zákonníka, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá. Na základe týchto ustanovení mal žalobca za to, že v prípade, ak vlastník
domu uzavrie zmluve o prevode vlastníctva iba s jedným z viacerých nájomcov, pôjde o platný právny
úkon, až dovtedy, kým sa dotknutý nájomca nebude úspešne domáhať jeho relatívnej neplatnosti. Tvrdil,
že nakoľko jeden zo spoločných nájomcov bytu, v danom prípade sestra žalobcu Y. I. platne a účinne

uzavrela zmluvu o prevode vlastníctva, ktorej relatívnej neplatnosti sa žalobca nedomáhal, táto zmluva
potom musí byť platná. Ďalej poukázal na to, že z daného právneho titulu, ktorého platnosť žalovaní
napádajú, t.j. zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu si svoje vlastníctvo odvodzujú napokon aj žalovaní v
1. až 3. rade a preto v prípade, že by tento právny úkon bol absolútne neplatným, tak aj právne tituly, na
základe ktorých si vlastnícke právo odvodzujú žalovaní, by boli absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

25. Po tom, ako súd na pojednávaní konanom dňa 24.5.2016 vyslovil, ako sa na základe doposiaľ
vykonaného dokazovania javí právne posúdenie veci, žalobca požiadal o pristúpenie ďalšieho účastníka
na strane žalovaného (Mesto Košice) ako aj o pripustenie zmeny žaloby v nasledovnom znení:I. Súd určuje, že
- Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.11.2004, ktorej vklad bol Správou katastra Košice
povolený pod V 999/2005, dňa 14.2.2005,

- Kúpna zmluva zo dňa 2.3.2005, ktorej vklad bol Správou katastra Košice povolený pod V 1944/2005,
dňa 4.4.2005,
- Kúpna zmluva zo dňa 15.4.2005, ktorej vklad bol Správou katastra Košice povolený pod V 3751/2005,
zo dňa 4.5.2005,
- Kúpna zmluva zo dňa 3.2.2006, ktorej vklad bol Správou katastra Košice povolený pod V 1113/06, zo

dňa 7.2.2006,
sú neplatné v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu 1 k celku H. I. a v časti prevodu spoluvlastníckeho
podielu 1 k celku Y. I..
II. Súd určuje, že Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 99/528/06 je neplatná v
časti záložného práva zriadeného k zálohu - k sporným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX,
katastrálne územie: X. P., E.: O. - X..

III. Súd určuje, že Mesto Košice je vlastníkom sporných nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXXX, katastrálne územie: X. P., E.: O. - X..
IV. Súd určuje, že trvá nájomný vzťah žalobcu k bytu v O. A. J.. Š.Á. X, Č.. W. X.

26. Uznesením č.k. 24C/67/2013-304 súd pripustil, aby do konania vstúpil ako ďalší účastník Mesto

Košice ako žalovaný v 5. rade a nepripustil zmenu žaloby učinenú podaním žalobcu zo dňa 27.6.2016.
O pripustení žalovaného v 5.rade súd rozhodol z dôvodu, že procesný sporový poriadok iné rozhodnutie
neumožňoval.

27. Žalovaný v 5. rade namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v tomto konaní, keďže nebol

účastníkom ani jednej zo zmlúv, neplatnosť ktorých sa v tomto konaní namieta.

28. Predmetná žaloba je svojim charakterom určovacou žalobou podľa ust. § 80 písm.c/ O.s.p., preto sa
súd primárne zaoberal danosťou naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení.

29. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podľa ustálenej súdnej
judikatúry daný vždy, ak žalobca hodlá dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností vo svoj
prospech. V danom prípade sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom resp. spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností ako vlastník vedený v súčasnosti žalovaný v 3.rade,
preto žalobca nepochybne mal vo vzťahu k nemu naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S

prihliadnutím k významu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a k jeho právnym účinkom
bolodôvodnenýzáver,žeprávnepostaveniežalobcubolozatejtosituácieneistéažebezpožadovaného
určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o
určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty v skutočných

právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá sa zapisuje do katastra
nehnuteľnosti, síce nemožno vykonať bez vkladu do katastra, avšak existencia tohto práva nie je na
údajoch katastra závislá. Samotný katastrálny zákon predpokladá, že môže existovať rozdiel medzi
skutočným právnym stavom a jeho zápisom v katastri nehnuteľností. V prípade rozporu medzi právnym
stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a stavom skutočným, musí súd vychádzať zo skutočného

stavu. Pritom je oprávnený posudzovať ako predbežnú otázku platnosť nadobúdacích titulov a prihliadať
na skutočnosti, ktoré majú za následok nesúlad medzi stavom katastra a skutočným stavom. Keďže
žalobca tvrdil, že jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo z katastra nehnuteľností vymazané na
základe absolútne neplatného právneho úkonu, ktorým mal vlastníctvo nadobudnúť žalovaný v 1.rade
a následne došlo k ďalším prevodom vlastníckeho práva na ďalších žalovaných (v 2. a 3.rade) a k

jeho zaťaženiu v prospech žalovaného v 4.rade, ktoré sú z tohto dôvodu tiež absolútne neplatnými
nadobúdacími titulmi, súd konštatoval, že žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu
na určení neplatnosti týchto nadobúdacích titulov aj vo vzťahu k žalovaným v 1., 2. a 4. rade, ktorí
figurovali ako zmluvné strany napadnutých prevodov vlastníckeho práva.

30. Súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie vo veci samej nebolo relevantným posúdenie a vyriešenie
otázky,činazákladedôvodov,tvrdenýchžalobcom,jeskutočnekúpnazmluvazodňa2.3.2005,uzavretá
medzi predávajúcimi žalobcom a Y. I. a kupujúcim žalovaným v 1. rade a následne aj kúpna zmluva
zo dňa 15.4.2005 uzavretá medzi predávajúcim žalovaným v 1. rade a kupujúcim žalovaným v 2. radea kúpna zmluva zo dňa 3.2.2006 uzavretá medzi predávajúcim žalovaným v 2. rade a kupujúcim
žalovanýmv3.rade,neplatnávčastiprevoduspoluvlastníckehopodielu1kcelkuvovlastníctvežalobcu.

31. Súd sa totiž stotožnil s argumentáciou žalovaných, že žalobca zásadným spôsobom spochybnil
platnosť nadobúdacieho titulu, na základe ktorého mal on sám nadobudnúť vlastnícke právo k
nehnuteľnosti a preto dokazovanie zameral na posúdenie otázky platnosti zmluvy o prevode vlastníctva
k bytu uzavretej s Mestom Košice dňa 29.11.2004.

32. Argumentáciu žalovaných podporuje teória práva ako aj súdna judikatúra. Rozhodnutie o určení
vlastníckeho práva, ktoré sa opiera o ustanovenie § 80 písm.c/ O.s.p. je rozhodnutím deklaratórnym
a preto je možné žalobe vyhovieť len v prípade, že žalobca nadobudol vlastníctvo a je aj v čase
rozhodovania vlastníkom nehnuteľnosti. Podľa citovaného ustanovenia teda môže byť určená len
existencia takého práva alebo povinnosti, prípadne právneho vzťahu, ktorý existuje ku dňu vyhlásenia
rozsudku. Ako už súd uviedol vyššie, vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá sa zapisuje do katastra

nehnuteľnosti, síce nemožno vykonať bez vkladu do katastra, avšak existencia tohto práva nie je na
údajoch katastra závislá. Samotný katastrálny zákon predpokladá, že môže existovať rozdiel medzi
skutočným právnym stavom a jeho zápisom v katastri nehnuteľností. V prípade rozporu medzi právnym
stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a stavom skutočným, musí súd vychádzať zo skutočného
stavu. Pritom je oprávnený posudzovať ako predbežnú otázku platnosť nadobúdacích titulov a prihliadať

na skutočnosti, ktoré majú za následok nesúlad medzi stavom katastra a skutočným stavom. Z
uvedených dôvodov bol žalobca tým subjektom, ktorý musel preukázať tvrdenie, že skutočný stav je
taký, že je vlastníkom nehnuteľnosti.

33. V spore, v ktorom sa žalobca domáhal kladného určenia svojho tvrdeného vlastníctva, ho

teda zaťažovalo dôkazné bremeno, t.j. povinnosť preukázať, na základe akého titulu nadobudol toto
vlastníctvo a súd bol povinný skúmať platnosť tohto nadobúdacieho titulu.

34. V predmetnej veci žalobca odvodzoval nadobudnutie svojho vlastníckeho resp. spoluvlastníckeho
práva k označeným nehnuteľnostiam zo zmluvy o prevode vlastníctva k bytu uzavretej s Mestom Košice

dňa 29.11.2004.

35. Podľa ust. § 1 ods.1 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení
účinnom do 31.10.2005, tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a

povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

36. Podľa ust. § 4 ods.1 písm.a) citovaného zákona, vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v
dome sa nadobúda na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s
vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu

alebo nebytového priestoru.

37. Podľa ust. § 4 ods.2 citovaného zákona, byt alebo nebytový priestor v dome môže byť vo vlastníctve
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, v podielovom spoluvlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej
osoby alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

38. Podľa ust. § 5 ods.1 citovaného zákona, zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode
vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí (odkaz na
§ 43 a nasl. a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí obsahovať špeciálne náležitosti uvedené
pod písmenami a) až h).

39. Podľa ust. § 16 ods.1 citovaného zákona, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník
domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas.

40. Podľa ust. § 29a ods.1 citovaného zákona, obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o

prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa
tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytov.41. Podľa ust. § 46 ods.1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

42. Podľa ust. § 46 ods.2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak
dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia
byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

43. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

44. Podľa ust. § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou.

45. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že zákon č.182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov pre platnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu (okrem
špeciálnych náležitostí) vyžaduje splnenie základných náležitostí v rovnakom rozsahu, ako aj u iných
zmlúv o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam. Ako to vyplýva z ust. § 5 ods.1 citovaného zákona,
zmluva musí: 1./ mať písomnú formu a 2./ obsahovať všeobecné obsahové náležitosti (odkaz na § 43

a nasl. a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka).

46. Ako to vyplýva z ust. § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka a teórie práva, písomná forma právneho
úkonu je dodržaná splnením dvoch náležitostí: 1./písomnosťou prejavu vôle konajúcich osôb (v prípade
zmluvy písomným prejavom vôle zmluvných strán) a 2./ podpisom zmluvných strán. Až podpisom

zmluvnej strany je zmluva platná.

47. Písomnosť spočíva v tom, že prejav vôle zmluvných strán je zachytený v písomnom texte, vrátane
určenia osoby, ktorá právny úkon učinila. Podpis sa pripája na koniec textu písomného prejavu a
predstavuje obvykle uvedenie mena a priezviska fyzickej osoby; akceptuje sa aj podpis, kde konajúca

osoba uvedie len priezvisko. Podpis však musí byť zásadne vlastnoručný; tým je zaručená určitá
jedinečnosť.

48.Vpredmetnejvecinebolosporné,žezmluvnýmistranamiposudzovanejzmluvyoprevodevlastníctva
boliMestoKošiceakovlastníkbytovéhodomuaprevádzajúciažalobcaajehosestraY.I.Á.akokupujúci.

Išlo o realizáciu ust. § 16 ods.1 a § 29a ods.1 zákona č.182/1993 Z.z., t.j. povinnosti obce previesť
vlastníctvo k bytu na nájomcov tohto bytu a tomu zodpovedajúceho práva nájomcov na nadobudnutie
vlastníctva. Žalobca a jeho sestra sa mali stať spoločnými nájomcami bytu na základe zmluvy o nájme
bytu č. NZ/379/2002/P-122 zo dňa 18.12.2002. Čo sa týka kupujúcich, v závere zmluvy sú uvedené
podpisové doložky: Y. I. Y. H. I., pričom podpisová doložka vzťahujúca sa k žalobcovi je rukou podpísaná

takto: I..

49. Žalobca v tomto konaní sám opakovane vylúčil, že podpis na tejto zmluve je jeho podpisom. Najprv
tvrdil, že jeho podpis je sfalšovaný a potom, že pri uzatváraní zmluvy za neho konala jeho sestra na
základe splnomocnenia zo dňa 21.12.2001.

50. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplynulo, že podpis žalobcu ako kupujúceho na zmluve o
prevode vlastníctva bytu, nie je jeho vlastnoručným podpisom.

51. Vo vzťahu k obrane žalobcu, že zmluva je platná, pretože za neho konala jeho sestra na základe

splnomocnenia zo dňa 21.12.2001, súd uvádza:

52. Podľa ust. § 22 ods.1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného
v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

53. Podľa ust. § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou
alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v
ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.54. Podľa ust. § 32 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za
niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

55. Zákon prostredníctvom inštitútu zastúpenia umožňuje, aby fyzická alebo právnická osoba nemusela
učiniť právny úkon osobne. Môže tak učiniť prostredníctvom zástupcu, ktorý je oprávnený konať za neho,
v jeho mene. Zastúpenie môže vzniknúť na základe dohody o plnej moci.

56. Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, uplatní sa nevyvrátiteľná

domnienka a teda platí, že koná vo vlastnom mene. Preto súdna judikatúra a prax odvodila záver, že
pokiaľ priamo z písomného právneho úkonu nevyplýva, že za zmluvnú stranu koná zástupca, potom
platí, že zástupca konal vo vlastnom mene a preto jeho konaním nemohli vzniknúť účinky právneho
úkonu vo vzťahu k zmluvnej strane, za ktorú zástupca jednal (§ 32 ods.1 Občianskeho zákonníka).

57. V danom prípade z posudzovanej zmluvy o prevode vlastníctva bytu nevyplýva, že by sestra žalobcu

Y. I. konala za žalobcu ako kupujúceho na základe plnej moci. Táto skutočnosť (zastúpenie žalobcu
inou osobou) nevyplýva ani z textu zmluvy, ani z podpisovej doložky žalobcu, ani z podpisu, ktorým je
táto doložka opatrená a netvorí ani prílohu zmluvy. Súdna judikatúra síce nevyžaduje, aby plná moc
tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy, avšak táto okolnosť, t.j. zastúpenie zmluvnej strany inou osobou,
musí byť z textu zmluvy absolútne zrejmá. Pokiaľ by sestra žalobcu platne konala za žalobcu v súlade

s inštitútom zastúpenia, zmluva by mala byť opatrená jej podpisom I. a malo by byť v zmluve uvedené,
že koná ako zástupca na základe plnej moci.

58. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, ktorý s poukazom na ust. § 701 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 40a Občianskeho zákonníka tvrdil, že aj za situácie, kedy vlastník domu uzavrie zmluvu

o prevode vlastníctva iba s jedným zo spoločných nájomcov, pôjde o platný právny úkon, ak sa dotknutý
nájomca nebude úspešne domáhať jeho relatívnej neplatnosti, súd uvádza:

59. Ustanovenia § 701 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka riešia oprávnenia spoločných nájomcov pri
vybavovaní záležitostí, týkajúcich sa spoločného nájmu. Základným predpokladom teda je, že tieto

úkony spoločných nájomcov súvisia s právami a povinnosťami vyplývajúcimi z nájmu bytu, či už vo
vzťahu k prenajímateľovi alebo tretím osobám. Tieto úkony zahŕňajú jednak riešenie bežných vecí,
kedy aj úkon len jedného zo spoločných nájomcov zaväzuje spoločne a nerozdielne oboch spoločných
nájomcov - napr. zmluvy o dodávke elektriny, plynu, uznanie dlhu na nájomnom, dohoda o splátkach
dlžného nájomného, zmluvy o zabezpečení drobných opráv a bežnej údržby, ktoré je povinný vykonať

nájomca, uplatnenie práva na zľavu z nájomného, príjem preplatku z vyúčtovania, a jednak zahŕňajú
aj riešenie ostatných, nie bežných vecí, napr. uzavretie zmluvy o podnájme, ubytovanie tretej osoby v
byte, dohody o zmene doby trvania nájmu, dohody o výmene bytu, kedy zákon vyžaduje súhlas všetkých
spoločných nájomcov. Je pravdou, že v prípade nie bežných vecí zákon pri absencii súhlasu všetkých
spoločných nájomcov dotknutý právny úkon postihuje len relatívnou neplatnosťou podľa ust. § 40a

Občianskeho zákonníka.

60. Čo sa však týka právneho úkonu, ktorým je posudzovaná zmluva o prevode vlastníctva bytu,
nejde o právny úkon, týkajúci sa spoločného nájmu, na ktorý by sa vzťahovala úprava podľa ust. §
701 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pre spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a

nebytových priestorov v bytovom dome platí osobitný režim, podľa špeciálnej úpravy obsiahnutej v
zákone č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý pre platnosť zmluvy o prevode
vlastníctva vyžaduje písomnú formu a všeobecné obsahové náležitosti ustanovené Občianskym
zákonníkom pre zmluvy ako také a kúpne zmluvy (§ 5 ods.1 cit.zákona). Za situácie, kedy tieto
podmienky platnosti nie sú splnené, je právny úkon absolútne neplatný. Zmluva o prevode vlastníctva

bytu nepredstavuje úkon, ktorý by riešil záležitosti vyplývajúce z nájomného vzťahu. Ide o úkon, ktorým
sa nadobúda vlastnícke právo k nehnuteľnosti a jedným z atribútov vlastníckeho práva je dobrovoľnosť
jeho nadobudnutia. Preto nájomca a teda, aj každý zo spoločných nájomcov, musí prejaviť svoju vôľu
nadobudnúť vlastníctvo k bytu. V prípade, ak nájomca nemá vôľu nadobudnúť vlastníctvo k bytu,
môže vlastník bytu previesť vlastníctvo aj na tretiu osobu. Obdobne nejde o relatívnu, ale o absolútnu

neplatnosť právneho úkonu aj v prípade, ak zmluvu o prevode členských práv a povinností v bytovom
družstve, zahŕňajúcu aj prevod nájmu k bytu na tretiu osobu, uzavrie len jeden zo spoločných nájomcov.61. Zhrnúc vyššie uvedené potom v súlade s ust. § 32 ods.1 Občianskeho zákonníka platí, že sestra
žalobcu Y. I. konala vo vlastnom mene a jej konaním nemohli vzniknúť právne účinky zmluvy o prevode
vlastníctvabytuvovzťahukosobežalobcu.Zatakejtosituáciesúduzavrel,ženeboladodržanázákonom

vyžadovaná písomná forma právneho úkonu (§ 5 ods.1 zákona č.182/1993 Z.z. v spojení s § 40
ods.3 Občianskeho zákonníka), pretože žalobca osobne zmluvu nepodpísal a právne účinky zmluvy
vo vzťahu k žalobcovi nenastali ani v dôsledku konania jeho zástupcu. Posudzovaná zmluva je preto
zaťažená vadou, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť a preto vo vzťahu k žalobcovi nemohli nastať
jej právne účinky - t.j. nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1 k vyššie špecifikovanej

nehnuteľnosti. Ako už súd uviedol vyššie, súd môže určiť len existenciu takého práva alebo povinnosti,
prípadne právneho vzťahu, ktorý v minulosti vznikol a stále existuje ku dňu vyhlásenia rozsudku.
Žalobca sa nestal spoluvlastníkom nehnuteľnosti, preto jeho žaloba o určenie vlastníckeho práva nie je
dôvodná. Vzhľadom na tento záver potom žalobca vo vzťahu k cieľu, ktorý sledoval (obnovenie zápisu
svojho spoluvlastníckeho práva v katastri nehnuteľností) nemá ani naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmlúv, uvedených v petite žaloby. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

62. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

63. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

64. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca v konaní úspech nemal, preto mu náhrada trov nepatrí. Žalovaní mali v spore úspech,
preto im patrí náhrada trov proti žalobcovi. Súd preto priznal žalovaným v 1. a 3. rade náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. Žalovaní v 2., 4. a 5. rade si náhradu trov konania neuplatnili, žiadne trovy
im ani nevznikli a žalovaný v 5.rade sa náhrady trov výslovne vzdal. Súd preto vyslovil, že im náhradu
trov konania nepriznáva.

65. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

66. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

67. Súd sa zaoberal aj návrhom žalobcu, aby súd žalovaným z dôvodov hodných osobitného zreteľa
nepriznal náhradu trov. Dôvod hodný osobitného zreteľa videl v tom, že cieľ, sledovaný žalobou,
nedosiahol len z dôvodu procesnej neprípustnosti žaloby. Súdu nie je zrejmé, v čom by mala spočívať
procesná neprípustnosť žaloby. Žaloba nebola zamietnutá z procesných dôvodov, v konaní nenastala
žiadna osobitá procesná situácia, ktorá by viedla k tomuto rozhodnutiu vo veci samej. Z odôvodnenia

rozsudku je naopak zrejmé, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že žalobca nepreukázal základnú
podmienku, ktorá je vyžadovaná pre úspech v konaní o určenie vlastníckeho práva - existenciu svojho
vlastníckeho práva, čo je hmotnoprávna podmienka. To, že žalobca zastával vo vzťahu k otázke platnosti
nadobúdacieho titulu iný právny názor, ako súd, je irelevantné. Súd preto konštatoval, že v predmetnej
veci nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov

úspešným sporovým stranám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v šiestich písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).