Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. október 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226860
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117226860.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: D. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. XXX XX C. XXX, Š.Á. Z. J.,
právne zastúpený JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti
žalovaným: I. R. I., S.. F., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. XXX XX C. XXX, Š. Z. J., II. E.. D. I., F.. XX.XX.XXXX,
Q. T. XXX XX C. XXX, Š. Z. J., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.

Žalovaným I. a II. proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 18.9.2017 podaným na súde dňa 20.9.2017 sa žalobca domáha voči žalovaným I.
II. vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným:
- povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť do 3 dní od doručenia neodkladného opatrenia motorové
vozidlo zn. Ford Ranger, EVČ: W. XXX M. z výjazdu pozemku parcela P.-B. Č.. XXX/X - ostatné plochy o

výmere54m2,ktorábolavytvorenágeometrickýmplánomč.XXXXXXXX-XXX/XXXXzodňa04.09.2017
geodetom Ing. Františkom Sýkorom z časti pozemku parcela P.-B. Č.. XXX/X - ostatné plochy o výmere
143 m2 zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny pre k. ú. C.,
obec C., okres Ž. a ďalej až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva nebránili
žalobcovi v príjazde a výjazde na pozemok parcela P.-B. Č.. XXX/X - ostatné plochy o výmere 54 m2,
- povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť do 7 dní od doručenia neodkladného opatrenia všetky

drevené orezy z pozemku parcela P.-B. Č.. XXX/X - ostatné plochy o výmere 54 m2, ktorý bol vytvorený
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 04.09.2017 geodetom Ing. Františkom
Sýkorom z časti pozemku parcela P.-B. Č.. XXX/X - ostatné plochy o výmere 143 m2 zapísaného na LV
č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny pre k. ú. C., obec C., okres Ž., a ďalej
neuskladňovali žiadne veci a materiály na pozemku parcela P.-B. Č.. XXX/X - ostatné plochy o výmere
54 m2, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva,

- povinnosť spoločne a nerozdielne zdržať sa obmedzovania príjazdu a výjazdu osobnými a nákladnými
motorovými vozidlami žalobcovi na pozemok parcela P.-B. Č.. XXX/X - ostatné plochy o výmere 54
m2, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 04.09.2017 geodetom
Ing. Františkom Sýkorom z časti pozemku parcela P.-B. Č.. XXX/X - ostatné plochy o výmere 143 m2
zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny pre k. ú. C., obec C.,
okres Ž. cez pozemok parcela P.-B. Č.. XXX/X - ostatné plochy a nádvoria o výmere 143 m2 vo výlučnom

vlastníctve žalovanej v rade I.
2. Podanie neodkladného opatrenia žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom
rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela P.-B. Č.. XXX ako i pozemkov parcela
P.-B. Č.. XXX - záhrady o výmere 464 m2 a parcela P.-B. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 425 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny
pre k. ú. C., obec C., okres Ž.. Žalovaná I. je výlučnou vlastníčkou pozemkov parcela P.-B. Č.. XXX/X -

ostatné plochy o výmere 143 m2, parcela P.-B. Č.. XXX/X - ostatné plochy o výmere 30 m2 a parcela P.-
B. Č.. XXX/X - ostatné plochy o výmere 100 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresnýmúradom Žilina, odbor katastrálny pre k. ú. C., obec C., okres Ž.. Žalovaní I. II. sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi motorového vozidla zn. Ford Ranger, EVČ: W., pretože ho nadobudli počas manželstva,
hoci toto je evidované na dopravnom inšpektoráte na žalovaného II. Ďalej žalobca uviedol, že obec

C. vydala v roku 2005 výpis z uznesenia z verejného zasadnutia obecného zastupiteľstva obce C.
konaného dňa 30.09.2005, pričom uznesením č. 72/2005 obecné zastupiteľstvo Obce C. schválilo jeho
žiadosť o povolenie odkúpenia pozemku parcela č. 297 o výmere 54 m2, ktorý pozemok patril obci C..
Dňa 27.02.2006 vyplatil obci C. sumu vo výške 3.780,- Sk titulom kúpnej ceny za pozemok parcela
č. XXX o výmere 54 m2 za vtedy obvyklú cenu 70,- Sk za m2. Pozemok parcela č. XXX vlastnícky

patril obci a len obec ako jeho výlučný vlastník mohla rozhodovať, či tento pozemok odpredá a komu
ho odpredá. V roku 2005 mu obec C. odpredala predmetný pozemok parcela č. XXX o výmere 54 m2,
ktorý sa nachádza vedľa jeho rodinného domu súp. č. XXX. Uvedené vyplýva i zo stanoviska stavebnej
komisie zo dňa 12.07.2005, v ktorom sa konštatuje, že stavebná komisia obce C. sa zišla na mieste
samom pri jeho rodinnom dome súp. č. XXX, kde sa následne vyjadrila a odsúhlasila, že si môže
odkúpiť predmetnú časť pozemku parcela č. XXX o výmere 54 m2 pri jeho rodinnom dome. Rok po

odpredaní sporného pozemku požiadal obec C. o vydanie súhlasu s vybudovaním oplotenia sporného
pozemku, teda vyššie špecifikovanej odkúpenej časti pozemku parcela č. XXX o výmere 54 m2, na ktorú
žiadosť vydal Obecný úrad Divina stanovisko zo dňa 14.09.2006, v ktorom stavebná komisia obce C.
uviedla, že nemá námietky voči vybudovaniu oplotenia podľa geometrického plánu s dodržaním výmery
odkúpeného pozemku. Zároveň si starosta obce vyhradil právo prechodu cez predmetný pozemok pre

prípad čistenia a nutných zásahov do miestneho potoka. Na základe rozhodnutia stavebnej komisie
odkúpený pozemok parcela č. XXX vo výmere 54 m2 oplotil ešte v roku 2006. Je zrejmé, že bol od
roku 2005, konkrétne od 30.09.2005 (výpis z uznesenia verejného zasadnutia obecného zastupiteľstva)
oprávneným dobromyseľným výlučným vlastníkom spornej časti pozemku parcela č. XXX o výmere 54
m2nachádzajúcehosavedľajehorodinnéhodomusúp.č.XXX.Niejemuzrejmáskutočnosť,nazáklade

ktorej sa žalovaná I. stala vlastníčkou pozemku parcela P.-B. Č.. XXX/X - ostatné plochy o výmere 143
m2, ktorá je sčasti totožná s parcelou, ktorú odkúpil od obce C., a to spornou parcelou č. XXX o výmere
54 m2. Napriek tej skutočnosti, že dnes existujú v katastri nehnuteľností parcely P.-B. Č..: XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, ktoré vznikli z pôvodnej parcely P.-L. Č.. XXX, tak pri parcele P.-B. Č.. XXX/
X - ostatné plochy a nádvoria o výmere 143 m2, zapísanej na LV č. XXXX mu patrí výlučné vlastnícke

právo vo výmere 54 m2, pretože toto nadobudol ešte v roku 2005 od obce C.. Žalovaná I. nemohla na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.05.2016 odkúpiť v celosti pozemok parcelu P.-B. Č.. XXX/X o výmere
143 m2, nakoľko 54 m2 z tejto parcely patrí jemu a je jeho výlučným vlastníctvom. Žalovaná I. môže byť
vlastníčkou len časti parcely P.-B. Č.. XXX/X o výmere 89 m2. Žalovaná I. teda nenadobudla do svojho
vlastníctva pozemok, s ktorým nemohli nakladať a tento scudziť ani jej predchodkyne - predávajúce pani

H. a pani H., teda tie, ktoré jej sporný pozemok odpredali. Žalovaná I. nadobudla pozemok od pani E.
H. a I. H., ktoré osobne navštívil a tieto mu uviedli, že žalovaná I. musela geometricky zamerať viac,
ako im spoluvlastnícky patrí na pozemku parcela č. XXX, k. ú. C., čo deklarovali výzvou na nerušenie
pokojného stavu zo dňa 04.09.2017, ktorou žiadali, aby sa všetky dotknuté strany, teda predávajúce,
žalovaná I. a on, osobne stretli, pričom k takéto stretnutie malo byť dohodnuté do 15.09.2017. Na výzvu

zo dňa 04.09.2017 reagovali žalovaní I. a II. tak, že sa vyhrážali predávajúcim pani H. a pani H. a
zastrašovali ich. Preto nedošlo k mimosúdnemu stretnutiu a dohode, a preto sa domáha ochrany súdu.
Predávajúce mu poskytli výpis z projektu ROEP, z ktorého vyplýva, že sporný pozemok bol zapísaný v
spoluvlastníctve na osoby I. E. (SPF) v podiele 1/8, E. E. (SPF) v podiele 1/8, E. H. v podiele 1/8, H. E.
v podiele 1/8, I. D. v podiele 1/8 a I. H. v podiele 3/8. Predávajúce, od ktorých žalovaná I. nadobudla

svoje vlastníctvo, okrem iného aj pozemok parcelu P.-B. Č.. XXX/X, tak v zmysle zásady nemo plus
iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám
má), mohli disponovať len jej časťou, ktorá predstavuje výšku ich spoluvlastníckych podielov a túto časť
odpredať žalovanej I. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že obec C. si v rámci usporiadania vlastníckych
vzťahov previedla na seba podiely neznámych spoluvlastníkov a týmito vlastnícky disponovala, a preto

mu mohla odpredať časť pozemku parcela č. 297 o výmere 54 m2. V období rokov 1948 až 1992 mohla
obec ako právnická osoba nadobudnúť pozemky do svojho vlastníctva, a to bez náhrady postupom
podľa zákona č. 142/1947 Zb. alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. a následne sa mohli oprávnené osoby
v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. domáhať náhrady, avšak ak oprávnené osoby zákonom stanovenú
lehotu zmeškali, získané nehnuteľnosti ostali vo vlastníctve obce, resp. inej právnickej osoby. V ďalšom

žalobca uviedol, že pokiaľ by aj žalovaná I. spochybňovala titul nadobudnutia jeho vlastníckeho práva,
potom zastáva názor, že hoci sa jedná o putatívny právny úkon, tento môže byť titulom na nadobudnutie
vlastníckeho práva, a preto mu prináleží vlastnícke právo k spornej časti pozemku parcela P.-B. Č.. XXX
o výmere 54 m2 vydržaním, nakoľko splnil všetky zákonom ustanovené podmienky, a to: nepretržitúdržbu po dobu 10 rokov, dobromyseľné a nerušené užívanie, do ktorého mu nikto od roku 2005 do roku
2017 nevstupoval, ako i uvedený putatívny titul na nadobudnutie vlastníckeho práva. Keďže sporná časť
parcely P.-B. Č.. XXX/X - ostatné plochy o výmere 54 m2 predstavuje oplotenú záhradu, cez ktorú má

zriadený prístup do garáže, ktorá sa nachádza v rodinnom dome súp. č. XXX, tak cez túto záhradu
prechádza dennodenne so svojim motorovým vozidlom zn. Peugeot 207, EVČ: W. XXX L.. V polovici
mesiaca august 2017 náhle žalovaný II. odstavil motorové vozidlo zn. Ford Ranger, EVČ: W. XXX M.
pred vstupnú bránu na jeho pozemok, pričom po tom, čo sa ohradil voči žalovanému II., tak tento
motorové vozidlo odstránil, ale žiadal o vypratanie pozemku - odstránenie oplotenia do 15.10.2017.

Žalobca jeho vyjadreniam nerozumel, a preto mu argumentoval, že pozemok odkúpil riadne od obce a
nevidí dôvod, prečo by mal odstraňovať oplotenie, ktoré vybudoval ešte v roku 2006. Po tom, čo nezačal
s odstraňovaním oplotenia, tak koncom mesiaca august mu žalovaný II. zložil bez jeho vedomia drevené
obrezky - palivové drevo do záhrady, čo opäť namietal, pričom žalovaný II. následne drevené obrezky
začal krátiť na 40 cm dĺžky a voziť k svojmu rodinnému domu, ktorý je vzdialený od tejto záhrady asi 50
metrov. Žalovaný II. ďalej dňa 01.09.2017 bez akéhokoľvek podnetu začal odstraňovať kovové dielce

oplotenia vo vlastníctve žalobcu, a to v jeho neprítomnosti. Podarilo sa mu odstrániť tri dielce oplotenia
a tiež zhodil elektrické tiahla brány. Po tom, čo tieto skutočnosti zistil, privolal príslušníkov polície, a
preto bolo žalovanému II. v ďalšom konaní zabránené. Následne však žalovaný II. do oplotenej záhrady
odparkoval motorové vozidlo zn. Ford Ranger, EVČ: W. XXX M.. V tento deň 01.09.2017 začal žalovaný
II. montovať provizórne oplotenie z drevených dielcov, ktoré mu však žalobca zhodil a tieto drevené

dielce preniesol za oplotenie, pričom na to tieto dielce žalovaný II. umiestnil pred motorové vozidlo
zn. Ford Ranger. Z uvedených dôvodu sa preto domáha týmto návrhom nariadenia neodkladného
opatrenia, pretože je nevyhnutné vyriešiť vzťahy a pomery medzi ním a žalovanými I. a II., nakoľko títo
mu znemožňujú vstup do jeho nehnuteľnosti, k jeho rodinnému domu súp. č. XXX, najmä do garáže, tým,
že na spornej parcele odparkoval žalovaný II. motorové vozidlo zn. Ford Ranger, EVČ: W. XXX M. a zložil

drevené orezy, čím mu zamedzil akýkoľvek prístup na jeho pozemok parcelu P.- B. Č.. XXX/X - ostatné
plochy o výmere 54 m2. Súčasne žalobca uviedol, že si objednal zváračskú firmu, ktorá mu navarila späť
3 dielce oplotenia na pôvodné miesto tak, aby mu do záhrady nevnikali tretie osoby a zver, avšak krídla
brány nevie osadiť, pretože mu pri tomto bráni odstavené motorové vozidlo zn. Ford Ranger, EČ: W.
XXX M.. Žalovaná I. sa ešte pred samotným zamedzením jeho prístupu k jeho nehnuteľnosti - pozemku

parcela P.-B. Č.. XXX/X - ostatné plochy o výmere 54 m2, domáhala na obci C. vydania rozhodnutia
na ochranu proti zrejmému zásahu do pokojného stavu v zmysle ust. § 5 Občianskeho zákonníka, keď
uviedla, že neoprávnene užíva jej nehnuteľnosť, a to parcelu P.-B. Č.. XXX/X. Obec C. dňa 09.08.2017
zaslala žalovanej odpoveď, v ktorej žalovanej uviedla, že uvedené rozhodnutie nevydá, nakoľko nie
sú splnené podmienky na aplikáciu ust. § 5 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca sporný pozemok

užíva a udržiava viac ako 10 rokov, kým sporný pozemok nebol ešte vo vlastníctve žalovanej a z tohto
dôvodu sa nejedná o žiadny neoprávnený zásah. Obec mu tak dala za pravdu, nakoľko si bol vedomý
toho, že pozemok od obce riadne odkúpil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca dospel k
záveru, že dostatočným spôsobom osvedčil naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami sporu
a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaným I. a II. uloží povinnosť uvedená

povinnosť, aby mu umožnili nerušený prístup k jeho nehnuteľnosti - pozemku parcele P.-B. Č.. XXX/X -
ostatné plochy o výmere 54 m2 a teda sa zdržali jeho obmedzovania a tento výkon jeho práva aj strpeli.
Zároveň neodkladným opatrením žiada, aby súd nariadil odstránenie motorového vozidla Ford Ranger,
ako i drevených orezov z jeho pozemku parcely P.-B. Č.. XXX/X.
3. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, nikoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak právny úkon
nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
8. Podľa ust. § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.9. Podľa ust. § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu
a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov
na tej istej listine.

10. Podľa ust. § 126 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastník má
právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže
domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
11. Podľa ust. § 129 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, držiteľom je
ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

12. Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.
Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
13. Podľa ust. § 132 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

14. Podľa ust. § 133 ods. 2 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, ak sa prevádza
nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností
podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. [2a) zákon č. 265/1992 Zb. o
zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, zákon SNR č. 266/1992 Zb. o katastri
nehnuteľností v Slovenskej republike]

15. Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, oprávnený
držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,
a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
16.Podľaust.§588OZvznenízákonač.264/1992Zb.účinnomod01.01.1993,zkúpnejzmluvyvznikne
predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy

prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
17. Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon; ďalej len „KZ“) v znení zákona č. 103/2010 Z.
z. účinnom od 01.05.2010, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,

názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".
18. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná

úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte
nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie je konečným
rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Predpokladom pre vydanie
neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené,
že tu existuje určité právo resp. Právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované

alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami
sporu práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa
medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych
vzťahov medzi stranami. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené
základné skutočnosti umožňujúce súdu prijatý záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením
nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci
samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v
rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má
povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe stranou

predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu
za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom

návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce
prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
19. Súd sa oboznámil s obsahom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojenými listinnými
dôkazmi: výpis za katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, k. ú. C.; výpis z katastra nehnuteľností z LV č.XXXX, k. ú. C., výpis z uznesenia z verejného zasadnutia obecného zastupiteľstva obce C. konaného
dňa 30.09.2005, potvrdenka č. XXXXXX, stanoviská Obecného úradu obce Divina zo dňa 12.07.2005 a
zo dňa 14.09.2006, výzva na nerušenie pokojného stavu zo dňa 04.09.2017, bližšie neidentifikovateľná

listina označená žalobcom ako súpis spoluvlastníkov pozemku č. XXX k. ú. C. vypracovaný v rámci
ROEP, informácia obce C. k právam a povinnostiam zo dňa 09.08.2017, odpoveď obce C. k návrhu na
vydanie rozhodnutia na ochranu zrejmého zásahu do pokojného stavu zo dňa 09.08.2017, geometrický
plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotovený a autorizačne overený dňa 04.09.2017 Ing. Františkom
Sýkorom a úradne overený dňa 12.09.2017 Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pod č.

XXXX/XXXX, 14 ks fotografických snímok.
20. Z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. C. zo dňa
13.09.2017 vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely P.-B. Č..: XXX - záhrady o výmere
464 m2 a 287 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 425 m2 a stavba rodinného domu súp. č. 543
postavená na pozemku parcela P.-B. Č.. XXX. V časti B LV je pod B1 evidovaný ako výlučný vlastník
žalobca na základe osvedčenia o dedičstve 30D 111/2013, Dnot 171/2013 podľa č. Z 8153/13 pod

položkou výkazu zmien 155/14.
21. Z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. C. zo dňa
17.10.2017 vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely P.-B. Č..: XXX/X - orná pôda o
výmere 14 m2, 281/2 - trvalé trávne porasty o výmere 264 m2, 297/1 - ostatné plochy o výmere 143 m2,
297/4 - ostatné plochy o výmere 100 m2 a 297/5 - ostatné plochy o výmere 30 m2. V časti B LV je pod B1

evidovaná ako výlučný vlastník žalovaná I. na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N329/2012, Nz
48279/2012, NCRls 49097/2012 podľa č. Z 9107/12 pod položkou výkazu zmien č. 24/13, kúpna zmluva
vklad povolený dňa 19.09.2013 podľa č. V 6280/13 pod položkou výkazu zmien 185/13, kúpna zmluva
vklad povolený dňa 09.02.2015 podľa č. V 9365/14 pod položkou výkazu zmien č. 34/15 a V 3666/2016
- kúpna zmluva vklad povolený dňa 16.09.2016 pod položkou výkazu zmien 690/16.

22. Predloženým geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveným a autorizačne
overeným dňa 04.09.2017 Ing. Františkom Sýkorom a úradne overeným dňa 12.09.2017 Okresným
úradom Žilina, katastrálnym odborom pod č. XXXX/XXXX bola z časti parcely P.-B. Č.. XXX/X - ostatné
plochy o výmere 143 m2 evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. C. novovytvorená parcela P.-B. Č.. XXX/X -
ostatné plochy o výmere 54 m2, pričom parcela P.-B. Č.. XXX/X ostala o výmere 89 m2.

23. Podľa predloženého stanoviska Obecného úradu obce Divina zo dňa 12.07.2005 adresovaného D.
P., C. XXX sa dňa 17.06.2005 zišla Stavebná komisia obce C. na tvare miesta pri rodinnom dome č.
XXX, aby posúdila žiadosť p. P. o odkúpenie časti pozemku p. č. XXX o výmere 54 m2, ktorý patrí obci
C. a súčasne dáva návrh, aby uvedenú žiadosť odsúhlasilo obecné zastupiteľstvo za bežnú cenu a
s podmienkou, že na uvedenom pozemku nebude v budúcnosti postavená garáž alebo hospodárska

budova.
24. Podľa predloženého výpisu z uznesenia z verejného zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce
Divina konaného dňa 30.09.2005 Obecné zastupiteľstvo obce C. uznesením č. 72/2005 zo dňa
30.09.2005 schválilo žiadosť D. P., C. XXX o povolenie odkúpiť pozemok p. č. 297 o výmere 54 m2 za
bežnú cenu 70,- Sk za m2 za podmienky, že na pozemku nebude realizovaná žiadna výstavba.

25. Podľa predloženej potvrdenky - doklad č. XXXXXX zo dňa 27.02.2006 Obecný úrad obce Divina
prijal od D. P., C. XXX sumu 3.780,- Sk titulom: pozemok odkúpenie p. č. 297 o výmere 54 m2 po 70,-
Sk v zmysle Uz. 72/2005.
26. Podľa predloženého stanoviska Obecného úradu obce Divina zo dňa 14.09.2006 adresovaného
D. P., C. XXX sa dňa 14.09.2006 zišla Stavebná komisia obce Divina na tvare miesta pri rodinnom

dome č. XXX, aby posúdila žiadosť p. P. o vydanie súhlasu s vybudovaním oplotenia pozemku, ktorý
pred časom kúpil od obce a súčasne sa vyjadrila, že nemá námietky voči vybudovaniu oplotenia podľa
geometrického plánu s dodržaním výmery odkúpeného pozemku. Starosta obce si vyhradzuje právo
prechodu cez predmetný pozemok pre prípad čistenia a nutných zásahov do miestneho potoka.
27. Na základe vyššie uvedených skutočností, citovaných zákonných ustanovení a žalobcom

predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil predpoklady pre nariadenie
návrhom požadovaného neodkladného opatrenia, a to z nasledujúcich dôvodov.
28. Žalobca nariadenie neodkladného opatrenia bez najmenších pochybností požadoval titulom
poskytnutia ochrany ním tvrdenému jeho vlastníckemu právu k pozemku zodpovedajúcemu
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveným a autorizačne overeným dňa 04.09.2017

Ing. Františkom Sýkorom a úradne overeným dňa 12.09.2017 Okresným úradom Žilina, katastrálnym
odborom pod č. XXXX/XXXX novovytvorenej parcele P.-B. Č.. XXX/X - ostatné plochy o výmere 54 m2
(ďalej len „sporný pozemok“). Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že
žalobca sa jeho nariadenia domáhal sledujúc úpravu práv pomerov strán sporu k spornému pozemku,aby mu nevznikla reálna ujma, resp. jej zväčšovanie, a to do času, kedy bude súdom meritórne
rozhodnuté o spornom vlastníckom práve k spornému pozemku.
29. Aby súd mohol žalobcovi nariadeným neodkladným opatrením poskytnúť dočasnú právnu ochranu

a upraviť tak dočasne pomery strán sporu k spornému pozemku, musel by mať aspoň osvedčené
vlastnícke právo žalobcu k spornému pozemku.
30. Je možné vychádzať z toho, že v zmysle hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností
podľa cit. ust. § 70 ods. 2 KZ svedčí vlastnícke právo k spornému pozemku žalovanej I. ako výlučnému
vlastníkovi evidovanému v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. C., a to dotiaľ, pokiaľ nie je

preukázaný opak. Pre úspech žalobcu, t. j. pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak bolo potrebné,
aby žalobca v konaní aspoň osvedčil (prinajmenšom tvrdil) také skutkové okolnosti, z ktorých by súd
mohol dospieť k záveru, že je vôbec možné aspoň uvažovať o vlastníctve žalobcu k spornému pozemku.
31. S istotou možno ďalej konštatovať, že žalobca nielenže neosvedčil, ale ani len neprodukoval žiadne
skutkové tvrdenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že medzi ním a obcou C. bola kedykoľvek od roku
2005 (vrátane) uzavretá kúpna zmluva (§ 588 OZ) v písomnej forme (§ 46 ods. 1 OZ), ktorej predmetom

by bol odplatný prevod vlastníckeho práva k spornému pozemku na žalobcu a súčasne, že na základe
tejto zmluvy bol rozhodnutím príslušnej správy katastra (resp. od 01.10.2013 príslušného Okresného
úradu, katastrálneho odboru) povolený vklad vlastníckeho práva žalobcu k spornému pozemku do
katastra nehnuteľností. Žalobca len tvrdil, že Obecné zastupiteľstvo obce Divina ako vlastníka sporného
pozemku uznesením zo dňa 30.09.2005 rozhodlo o schválení prevodu sporného pozemku [zjavne

podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom ku dňu
30.09.2005]. Takéto rozhodnutie obecného zastupiteľstva však nie je právnou skutočnosťou (§ 2 ods.
1 OZ), na základe ktorej by dochádzalo k prevodu nehnuteľného majetku obce, ale je len jednou
z podmienok prevodu nehnuteľného majetku obce. K samotnému zmluvnému prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnému majetku z obce na iný subjekt je však potrebná aj v tomto prípade písomná

zmluva a následný vklad vlastníckeho práva nadobúdateľa do katastra nehnuteľností. Na uvedenom
nemení nič ani prípadná skutočnosť, že bola (aj v danom prípade) nadobúdateľom zaplatená kúpna
cena. Na základe uvedeného tak súd uzaviera, že žalobca akýmkoľvek spôsobom neosvedčil, že by
nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku na zmluvnom základe. Mimo tohto záveru súd má
vôbec pochybnosť o tom, či D. P., C. XXX, ktorého žiadosť o odpredaj sporného pozemku schválilo

Obecné zastupiteľstvo obce Divina uznesením č. 72/2005 zo dňa 30.09.2005 a ktorý dňa 27.02.2006
zaplatil obci C. kúpnu cenu vo výške 3.780,- Sk, je totožná osoba so žalobcom, a to vzhľadom k tomu, že
žalobca podľa výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. C. zo dňa 13.09.2017,
nadobudol nehnuteľnosti evidované na tomto LV (teda aj rodinný dom súp. č. XXX) dedením, a to až v
roku 2013 na základe osvedčenia o dedičstve spis. zn. 30D/111/2013, Dnot 171/2013. Súdu sa tak javí,

že dotknutý D. P. (osoba uvedená v žalobcom predložených listinách z roku 2006 a 2006) je právnym
predchodcom žalobcu, čo možno tiež vyvodzovať zo žalobcom predloženého listu obce C. zo dňa
09.08.2017 adresovaného žalobcovi ako „P. D., E..“. Napokon žalobca nijakým spôsobom neosvedčil
ani predchádzajúce vlastnícke právo obce C. k spornému pozemku.
32. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo

predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania (veci, ku
ktorým nemožno nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, negatívne vymedzuje cit. ust. § 134 ods.
2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb.) patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú
vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav držby predmetu vydržania

počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.
Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže
započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je
pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
33. Zo znenia zákona je tak treba vyvodiť, že ako podmienka pre oprávnenú držbu (teda aj samotné

vydržanie) nepostačuje len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale
je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere („so zreteľom ku všetkým okolnostiam“). Túto podmienku
vykladá publikovaná judikatúra tak, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam
v dobrej viere, že mu vec alebo právo náleží, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo

vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu („titulu“), ktorý by mohol mať za následok vznik práva
(napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby, pričom
neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to
nemá potrebné odborné predpoklady a pod.). Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z hľadiskaobjektívneho, teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno na ňom požadovať,
nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. (viď rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.1997 spis. zn. 2 Cdon 1178/96, rozsudok Najvyššieho súdu ČR

zo dňa 07.06.2001 spis. zn. 22 Cdo 595/2001) Pokiaľ ide o dobromyseľnosť držby (jednak pri vstupe
do držby, ako aj počas jej trvania) Najvyšší súd SR vo svojej súčasnej rozhodovacej praxi zaujal
nasledovné právne závery: „...dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva
v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie
iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či

držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o
tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu
vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek
tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny

omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z
toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na
všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť
zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z
neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy

sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v
prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.“ (pozri uznesenie NS SR spis. zn. 4
Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 alebo uznesenie NS SR spis. zn. 5 Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011
alebo uznesenie NS SR spis. zn. 6 M Cdo 5/2010 zo dňa 20.04.2011); „...neznalosť inak jasného,
zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nie je pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná

- pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou
právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť...Navyše, podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v
znení účinnom do 31. decembra 1991) platilo, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom,
ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Uvedené ustanovenie, ktoré v čase navrhovateľkinej

tvrdenej oprávnenej držby tvorilo súčasť právneho poriadku, bolo celkom jasné, zrozumiteľné, nesporné
a jednoznačné. So zreteľom na to nemohlo ísť v prípade užívania nehnuteľností navrhovateľkou o
ospravedlniteľný právny omyl.“ (pozri rozsudok NS SR v spojených veciach spis. zn. 3 M Cdo 7/2010 a 3
M Cdo 8/2010 zo dňa 31.10.2011); „ Ak sa kupujúci ujali v roku 1971 držby pozemkov na základe zmluvy
o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval,

nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne
mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k
nehnuteľnejvecibolavObčianskomzákonníkujasneajednoznačnevymedzenávustanovení§134ods.
2 (v znení platnom do 31.12.1991) tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom,

ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.“ (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4
Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010); „Otázku, či držiteľ veci je (bol) oprávnený alebo neoprávnený, treba
v každom prípade riešiť z objektívneho hľadiska. Pri jej riešení je vždy potrebné vziať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, (ne)mal alebo (ne)mohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne
boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.“ (pozri uznesenie NS SR spis. zn. 3 Cdo
97/2009 zo dňa 30.03.2011). Zásadne rovnaký právny názor zastáva aj judikatúra Najvyššieho súdu
ČR, ktorej právne závery sú vzhľadom k v rozhodnom období z hľadiska prejednávanej veci totožnej
právnej úpravy platnej na území SR, ako aj ČR použiteľné pre rozhodnutie v prejednávanej veci:

„Ospravedlniteľným omylom môže byť výnimočne aj omyl právny. Právne omyl spočíva v neznalosti
alebovneúplnejznalostivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovaztohovyplývajúcehonesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Platný Občiansky zákonník nedeklaruje zásadu,
že neznalosť zákona neospravedlňuje, ani neustanovuje pre oprávneného držiteľa výnimky z tejto
zásady, pokiaľ ide o ospravedlniteľný omyl. Aj keď zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje,

naďalej platí, môžu sa výnimočne vyskytnúť prípady, keď držiteľ bude „so zreteľom na všetky okolnosti“
dobromyseľný aj v prípade, že jeho presvedčenie bude vychádzať z právneho omylu (napr. v prípade
objektívne nejasného znenia zákona). Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v čase, keď sa držiteľ ujíma držby, však ospravedlniteľnýnie je. Pokiaľ sa teda ujal niekto v roku 1974 držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode, ktorá
nebola registrovaná štátnym notárstvom, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený.

Požiadavka registrácia zmluvy bola v Občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená. Ak
teda súdy v danej veci vyšli z toho, že žalovaný sa na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá
nebola registrovaná štátnym notárstvom, stal oprávneným držiteľom veci (vlastníckeho práva), a že
vlastníctvo následne vydržal, spočívajú ich rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci a je tak
daný dovolací dôvod, uvedený v ust. § 241 ods. 3 písm. d) O.s.p.“ (pozri rozsudok NS ČR, spis. zn. 22

Cdo 490/2001zo dňa 10.10.2002); „ Pokiaľ niekto vstúpi do držby nehnuteľnosti alebo vecného práva k
nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že
je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutia vlastníctva
k nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti alebo vecného práva k nehnuteľnosti, ktorá sa o takú
zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.“ (pozri rozsudok NS ČR spis. zn. 22 Cdo 721/2002 zo dňa
27.05.2002, obdobne rozsudok NS ČR spis. zn. 2 Cdon 568/1996 zo dňa 10.02.1999).

34. Vychádzajúc z citovanej judikatúry a konštatujúc už závery uvedené v predošlých odsekoch
odôvodnenia tohto uznesenia, že žalobca neosvedčil a ani len netvrdil, že by medzi ním ako kupujúcim
a obcou C. ako predávajúcim bola uzavretá vôbec kúpna zmluva a už vôbec nie v písomnej forme
a súčasne vychádzajúc z jednoznačne formulovaných (nepripúšťajúcich rôzny výklad) cit. ust. § 46
ods. 1, § 132 ods. 1 a § 133 ods. 2 OZ, v zmysle ktorých možno vlastnícke právo k nehnuteľnej veci

nadobudnúť na zmluvnom základe len na podklade písomnej zmluvy a súčasne až vkladom do katastra
nehnuteľností, súd uzavrel, že žalobca neosvedčil (a opätovne ani netvrdil) existenciu spôsobilého titulu,
na ktorom by mohol žalobca založiť svoju dobromyseľnosť ako podmienku oprávnenej držby (§ 130 ods.
1 OZ) sporného pozemku ako jedného z predpokladov vydržania podľa cit. ust. § 134 ods. 1 OZ. Na
tomto závere nie je spôsobilá nič zmeniť ani žalobcom tvrdená okolnosť, že žalobca užíval od roku 2005

do roku 2017 sporný pozemok nerušene, bez zásahov iných osôb a sporný pozemok oplotil ako súčasť
priľahlej záhrady rodinného domu súp. č. 543 v jeho výlučnom vlastníctve.
35. V zmysle svojich vyššie uvedených úvah a čiastkových skutkových a právnych záverov mal súd
za to, že žalobca akokoľvek (aspoň) neosvedčil svoje vlastnícke právo (a ani oprávnenú držbu, resp.
akékoľvek právo) k spornému pozemku, na podklade čoho by súd mohol zasiahnuť do vlastníckeho

práva žalovanej I. k spornému pozemku, ktoré vyplýva zo záväzných údajov katastra nehnuteľností,
nariadiť žalobcom požadované neodkladné opatrenie a poskytnúť žalobcom aspoň osvedčenému právu
dočasnú právnu ochranu.
36. Súd tak na základe uvedených dôvodov návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v
celom rozsahu zamietol a rozhodol tak ako je uvedené v prvej vete výroku tohto uznesenia.

37. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
38. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa ust. § 354 CSP, na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o

konaní, ak nie je ustanovené inak.
40. Žalovaní I. a II. boli v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešní, preto
by bolo namieste priznať im nárok na náhradu trov tohto konania. V prejednávanej veci však možnosť
priznania náhrady vylučovalo to, že žalovaným v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené
výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods.

1 CSP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu
SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.