Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113226187
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113226187.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: R. U., F. X. I. XXXX, T. R. P., F. Q. XX, o zaplatenie
487,50 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 8.

septembra 2017 č.k. 25C/366/2013-68 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania Združeniu na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS Prešov voči žalobcovi vo výške 65 %.

N e p r i z n á v a žalobcovi a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „len okresný súd“) rozsudkom zo dňa 8.
septembra 2017 č.k. 25C/366/2013-68 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92,49 € s
ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 52,06 € od 1. júna 2008 do zaplatenia, vo výške
8,5 % zo sumy 38,44 € od 28. júna 2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 1,99 € od 29. júla 2008
do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Združeniu

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 ako
vedľajšiemu účastníkovi do 30. júna 2016 priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške
65 % . Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. O výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a Združením na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS v postavení vedľajšieho účastníka do 30. júna 2016 rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP dôvodiac,

že žalobca v konaní uplatnil nárok na sumu 530,69 € a súd mu priznal sumu 92,49 €. V časti o zaplatenie
sumy 43,19 € s príslušenstvom zobral žalobca žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čím zavinil zastavenie
konania v tejto časti. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobca bol v konaní úspešný v pomere 17,43
% a neúspešný v pomere 82,57 %. Z uvedeného dôvodu vznikol žalovanému nárok na pomernú náhradu
trovkonaniavrozsahu65%(82,57%mínus17,43%)pozaokrúhlení65%.Žalovanémuvkonanížiadne
trovy konania nevznikli, a preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajší účastník do 30. júna 2016 na strane žalovaného vstúpil do
konania vo vzťahu k sume 43,19 € a zmluvnej pokute 395,01 €. Voči uplatnenému nároku na zaplatenie
43,19 € vzniesol námietku premlčania a zmluvnú pokutu v sume 395,01 € označil za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Po vyjadrení vedľajšieho účastníka došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby
v časti 43,19 € a namietaná zmluvná pokuta bola súdom označená ako neplatná zmluvná podmienka,
a v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Z týchto dôvodov súd priznal Združeniu na ochranu občana

spotrebiteľaHOOSnároknanáhradutrovkonaniavovýške65%,lebovystupovalnastranežalovaného.3. Proti výroku rozsudku o priznaní nároku na náhradu trov konania Združeniu na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol podľa § 388 CSP zmeniť
napadnutý výrok a združeniu nepriznať náhradu trov konania, resp. podľa § 389 ods. 1 CSP zrušiť

rozhodnutie v napadnutej časti a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Po citácii § 60 CSP, § 95 ods. 1 CSP, § 470 ods. 1,2 CSP a § 255 ods. 1 CSP odvolateľ konštatoval, že
súd prizná nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci len stranám sporu. Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v prípade súhlasu žalovaného bolo podľa § 95 ods. 1 CSP

osobitným subjektom (nie stranou sporu). Združenie nebolo stranou sporu, a preto podľa § 255 ods.
1 CSP nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobca mal za to, že priznanie náhrady trov konania
nemožno podložiť ani § 470 ods. 2 CSP, ktorý sa týka len účinkov úkonov vykonaných pred dňom
účinnosti CSP, ale vôbec nepojednáva(l) o trovách konania. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva žiaden
dôvod pre priznanie náhrady trov konania združeniu, z ktorého dôvodu je rozsudok nepreskúmateľný.

5. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „občianske združenie“) zostalo v
odvolacom konaní nečinné.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

7. Rozsudok je v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a občianskym
združením vecne správny, preto ho odvolací súd v tomto výroku v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací

súd uvádza nasledovné :

10. V prejednávanom spore konanie začalo dňa 24. mája 2011, t.j. v čase účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku a k vyhláseniu rozsudku došlo dňa 8. septembra 2017, teda už v čase účinnosti
Civilného sporového poriadku.

11. V čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku vstúpil do tohto súdneho konania písomným
podaním zo dňa 14. marca 2012, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Košice I dňa 19. marca 2012,
vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS s cieľom
presadzovať práva spotrebiteľa, ktorý nedokáže v konaní poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky

vo formulárových štandardných zmluvách, ani využívať procesné inštitúty na svoju obranu. Tento
vedľajší účastník bol zastúpený advokátom JUDr. Ambrózom Motykom. Podaním zo dňa 10. augusta
2012, označeným ako vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe, ktoré bolo doručené Okresnému
súdu Košice I dňa 13. augusta 2012, vedľajší účastník namietal opodstatnenie zmluvnej pokuty a
vzniesol aj námietku premlčania ohľadom sumy 42,19 €. Námietku (ne)opodstatnenosti zmluvnej pokuty

odôvodnil nárokom z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorý je postihnutý absolútnou neplatnosťou,
a s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach. Po
vyjadrení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, žalobca vzal žalobu o zaplatenie sumy 43,19 a
späť. Namietaná zmluvná pokuta bola súdom označená ako neprijateľná zmluvná podmienka, a žaloba
bola v tejto časti zamietnutá na základe námietok vznesených vedľajším účastníkom.

12. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 upravoval aj inštitút vedľajšieho účastníka -
právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2
O.s.p.) a tento vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4
O.s.p.), teda v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vystupoval, mal (aj) nárok na náhradu trov

konania, ktoré vznikli do 30.6.2016.13. Na uvedenom závere nemení nič skutočnosť, že konanie, ktoré sa začalo ešte za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, t.j. do 30.6.2016, bolo skončené až za účinnosti Civilného sporového
poriadku, t.j. po 1.7.2016, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.

14. Ako totiž vyplýva z ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Ak teda občianske združenie účinne vstúpilo do konania ako vedľajší účastník podľa úpravy účinnej

do 30.6.2016, malo postavenie vedľajšieho účastníka až do 30.6.2016 a aj keď toto stratilo s účinnosťou
od 1.7.2016, jeho nároky vzniknuté do 30.6.2016 zostali zachované a súd je o nich povinný rozhodnúť.

16. O takýto prípad išlo aj v prejednávanom spore, kde občianske združenie vystupovalo ako vedľajší
účastník na strane žalovaného a vzhľadom na úspech žalovaného v konaní vzniklo tomuto občianskemu
združeniu právo na náhradu trov konania, ktoré boli účelne vynaložené na bránenie práva žalovaného

proti žalobcovi v zmysle článku 4 ods. 1 Základných princípov CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 a §
256 ods. 1 CSP.

17. Podľa článku 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto alebo iného zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia

tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci.

18. V zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. V zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

20. Občianske združenie bolo v konaní pred súdom prvej inštancie do 30.6.2016 vedľajším účastníkom

a keďže nespĺňalo podmienky intervencie v zmysle ust. § 81 a nasl. CSP, nebolo ho možné od 1.7.2016
považovať za intervenienta a rozhodovať o jeho právach a povinnostiach ako v prípade intervenienta.

21. Keďže však súd je povinný rozhodnúť o jeho nárokoch, ktoré tu vznikli do 30.6.2016 a vzhľadom na
neexistenciu výslovnej úpravy náhrady trov takéhoto subjektu odlišného od strán sporu, ktorý zároveň

nie je intervenientom a ani osobou zúčastnenou na konaní, súd prvej inštancie správne posudzoval
otázku nároku na náhradu trov konania tohto subjektu v zmysle citovaných ustanovení § 255 ods. 2 CSP
a § 256 ods. 1 CSP s poukazom na článok 4 ods. 1 Základných princípov CSP, teda obdobne postupoval
pri rozhodovaní o trovách konania tohto subjektu ako v prípade rozhodovania o trovách sporových strán.

22. Na základe vyššie uvedeného nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že občianske združenie
z dôvodu, že s účinnosťou od 1.7.2016 nemá žiadne procesné práva a povinnosti, nemá ani nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia.

23. Nepochybne ide o nároky vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli v zmysle úpravy účinnej do

30.6.2016 a nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku tieto nároky nezanikli, aj keď zaniklo
jeho procesné postavenie a o týchto nárokoch je súd povinný rozhodnúť aj po 1.7.2016 bez ohľadu
na chýbajúcu právnu úpravu, ktorú je súd povinný v takomto prípade v zmysle citovaného článku 4
Základných zásad dotvoriť tak, aby nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti.

24. V prejednávanom spore k čiastočnému zastaveniu konania došlo procesným zavinením žalobcu, a
v rozsahu, v ktorom bolo konanie zastavené, ide teda o jeho neúspech v konaní. Žalobca bol úspešný
v konaní iba v rozsahu 17,43 %, a úspech žalovaného predstavoval 82,57 %. Z uvedeného dôvodu
vznikol žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania vo 65 % (82,57 % mínus 17,43 %, po
zaokrúhlení 65 %). V rovnakom rozsahu patrí nárok na náhradu trov konania aj občianskemu združeniu,

do 30.6.2016 v postavení vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaného.25.Ajvtomtoprípadeplatí,žeprocesneúspešnejstranevznikánárokibanaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v zmysle § 251 CSP, čo sa vzťahuje aj
na vedľajšieho účastníka, zdieľajúceho osud tejto úspešnej sporovej strany.

26. V zmysle Civilného sporového poriadku sa teda uplatňuje zásada účelnosti vynaložených výdavkov,
ktorú otázku však posudzuje súd až pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania podľa ust. § 262
ods. 2 CSP.

27. Žalobca v odvolaní namieta aj neúčelnosť samotného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka argumentujúc, že tieto úkony mal vzhľadom na svoje personálne a odborné
vybavenie vedľajší účastník robiť sám.

28. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli
s poskytnutím právnej služby občianskemu združeniu, boli nevyhnutné na účelné bránenie práva

žalovaného a prispeli k jeho procesnému úspechu. Poskytnutie právnych služieb advokátom malo teda
vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovaného, z ktorého dôvodu nemožno hodnotiť vynaloženie
trov právneho zastúpenia ako celku ako trov neúčelných v zmysle odvolacích námietok žalobcu.

29. Vynaložené trovy právneho zastúpenia sú v príčinnej súvislosti s účelnou procesnou obranou

žalovaného proti žalobou uplatnenému nároku. Za situácie, že právny zástupca občianskeho združenia
vykonal úkony nevyhnutné pre procesný úspech žalovaného, t.j. pre účelné bránenie jeho práva, a teda
poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovaného, t.j.
iba na čiastočné vyhovenie žaloby, nemožno hodnotiť vynaloženie trov právneho zastúpenia ako trov
neúčelne vynaložených v celom rozsahu.

30.Účelnosťvynaloženýchtrovkonaniajevlastnosťouprocesuspočívajúcouvsledovanícieľa.Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich
medze. Trovy vynaložené stranou v spore (a to platí aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné

presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

31. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 Ústavy SR. V podstate to
znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo
na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa nemôžu

posudzovať ako celok. Aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech,
každý úkon alebo platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí i pre trovy právnej pomoci.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, aj vedľajší účastník má právo dať sa zastúpiť advokátom a má
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia účelne vynaložených, t.j. trov nevyhnutných na účelné

bránenie účastníka, na strane ktorého vystupuje.

33. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie je účelný.

34. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol vecne správne, ak priznal vedľajšiemu účastníkovi
tento v rozsahu úspechu žalovaného, na strane ktorého občianske združenie vystupovalo.

35. Napadnutým výrokom súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust.
§ 262 ods. 1 CSP, teda určil rozsah, v akom občianskemu združeniu prislúcha náhrada trov konania.

36. O výške tejto náhrady bude rozhodovať samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, pričom v súvislosti s určením výšky môžu byť priznané iba preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky.

37. Účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby bude teda súd skúmať v súvislosti s rozhodovaním o
výške náhrady trov konania.38. Rozhodnutie súdu, ktorým súd priznal občianskemu združeniu nárok na náhradu trov vo výške 65
% znamená, že občianskemu združeniu patria trovy konania v rozsahu 65 %, ale iba z tých, ktoré boli
účelne vynaložené.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách
občianskeho združenia ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniasúdrozhodolpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255

ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, a tak nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešné občianske združenie by malo nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak trovy
odvolacieho konania mu nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva žalobcovi a združeniu
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov náhradu trov odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).