Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. august 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/19/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010091

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817010091.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 3.
augusta 2017 v trestnej veci obžalovaného O. C. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. C., nar. XX.X.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C. S. Č.. XXX,

je vinný, že:

dňa 03.02.2016 v čase okolo 11,20 hod. v obci Horné Vestenice, okres Prievidza, za rodinným domom
č. XXX, nezabránil úniku jeleňa, ktorého bez povolenia choval v oplotenej obore, ktorá nespĺňala
podmienky pre chov jeleňa podľa Vyhlášky MPaRV č. 178/2015 o identifikácii, registrácii a podmienkach
farmového chovu zveri, ktorý následne za rodinným domom na adrese Horné Vestenice č. XX napadol
poškodeného M. C., nar. XX.XX.XXXX, pričom pri útoku mu jeleň spôsobil podľa Znaleckého posudku
č. 30/2016 znalcov doc. MUDr. Ľ. Z., PhD. a doc. MUDR. M. G., PhD. početné zranenia na tvári, ako

aj na trupe tela s dobou liečenia v trvaní 5 týždňov, počas ktorých by bol aj narušený obvyklý spôsob
života poškodeného, a ktoré si vyžiadali hospitalizáciu v NsP v Bojniciach, kde dňa 08.02.2016 v čase o
00,40 hod. zomrel, pričom ako príčina smrti bola stanovená „náhla srdcová smrť“, čím obvinený porušil
dôležitúpovinnosťuloženúmupodľa§22odsek6Zákonač.39/2007Z.z.oveterinárnejstarostlivosti,na
základe ktorého je vlastník zvieraťa alebo držiteľ zvieraťa povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie
úniku zvieraťa,

teda:

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

tým spáchal:

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j), l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného
zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 22 (dvadsaťdva) mesiacov.

Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku súd

obžalovaného O. C., nar. XX.X.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C. S. Č.. XXX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prievidza sp. zn. 2Pv 78/16/3307, doručenej súdu 13.2.2017, pre
skutok v obžalobe právne posúdený ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť tak, že

vpresnenezistenejdobeanabližšieneurčenommiestesizadovážilstrelnúzbraň-dlhúguľovúzbraňzn.
Mauser, model 98, kaliber 7,92 mm, československej výroby, výrobného čísla 35389, kategórie C, spolu
s drevenou pažbou a túto v dobe minimálne od 5.10.2015 do 9.2.2016 prechovával v garáži rodinného
domu v mieste trvalého bydliska v obci C. S. Č.. XXX, okres Prievidza, pričom táto strelná zbraň v zmysle

Zákona č. 190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov podlieha ohlasovacej a
evidenčnej povinnosti, ktorú nesplnil,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného O. C. boli na Okresný súd Prievidza prokurátorom Okresnej prokuratúry Prievidza
podané dve obžaloby. Obžaloba sp. zn. 2Pv 78/16/3307 pre zločin nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona a sp. zn. 2Pv 104/16/3307 pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Obe trestné veci boli uznesením samosudcu zo dňa
30.5.2017 spojené na spoločné konanie s tým, že budú ďalej vedené pod sp. zn. 3T/19/2017.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.5.2017 vo vzťahu k obom skutkom obom podaným
obžalobám obžalovaný O. C. (ďalej len „obžalovaný“) urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1
písmeno a) Trestného poriadku, že sa cíti byť nevinný. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.8.2017
obžalovaný požiadal samosudcu, že chce urobiť vo vzťahu ku skutku obžaloby sp. zn. 2Pv 104/16/3307,

skutokvobžalobekvalifikovanýakoprečinublíženianazdravípodľa§158Trestnéhozákonavyhlásenie,
v zmysle § 257 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku. Samosudkyňa, napriek štádiu konania,
v ktorom sa daná trestná vec nachádzala, teda že po prednesení obžaloby v zmysle Trestného
poriadku obligatórne umožniac vykonať obžalovanému niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 odsek
1 Trestného poriadku a obžalovaný urobiac vyhlásenie o nevinne, vykonával súd dokazovanie na

hlavnom pojednávanie, vychádzajúc z názoru, že vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 odsek 5
Trestného poriadku nie je vylúčené ani v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní (obžalovaný
na hlavnom pojednávaní vyhlási, že je vinný zo spáchania skutku), takéto vyhlásenie a jeho vykonanie
obžalovanému umožnila, obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 3.8.2017 urobil vyhlásenie o uznaní
viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 104/16/3307, následne obžalovaného

poučila a umožnila odpovedať na otázky v zmysle § 333 písmeno c) až h) Trestného poriadku, na
ktoré i obžalovaný odpovedal „áno“ a na to na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného
poriadku súd prijal vyhlásenie obžalovaného zo dňa 3. augusta 2017 o uznaní viny za skutok uvedený v
obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 104/16/3307, doručenej súdu dňa 15.3.2017
a súčasne v zmysle § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznaného

skutku ďalej vykonávať nebude a vykoná dokazovanie k výroku o vine obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Prievidza sp. zn. 2Pv 78/16/3307 a výroku o treste. Pretože vo vzťahu k danej obžalobe
rozhodol, že nebude vykonávať dokazovanie k výroku o vine, upustil od vykonávania ďalších dôkazov
k tejto obžalobe, teda i výsluchu svedka Mgr. M. Ž., a preto i návrh prokurátora na výsluch svedka
Mgr. M. Ž. a oboznámenie ostatných vykonaných dôkazov z veci obžaloby 2Pv 104/16/3307 odmietol,

pretože v danej veci, v zmysle právneho názoru o možnosti prijať vyhlásenie obžalovaného o uznaníviny v ktoromkoľvek štádiu hlavného pojednávania nie len v časti po prednesení obžaloby a i po
tom, čo obžalovaný najprv urobil prvotne vyhlásenie o nevine a súd i vykonával dokazovanie, napriek
vyslovenému názoru prokurátora o nemožnosti tak konať, neprijať vyhlásenie o nevine, rozhodol, že

dokazovanie k výroku o vine vo vzťahu ku skutku tejto obžaloby nevykoná.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaný inému
z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím
obžalovaný tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Štát chráni život a zdravie ako jedny z najdôležitejších spoločenských hodnôt. Chráni ich pred
neoprávnenými zásahmi zo strany tretích osôb. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem
spoločnosti.

Súd vypočul obžalovaného, ktorý vypovedal, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní
viny, priznáva sa k spáchaniu tohto skutku, spáchanie trestnej činnosti úprimne oľutoval. Poškodenému
dával prvú pomoc hneď na mieste skutku, bol s ním i kamarát.

Súd k výroku o treste vykonal dokazovanie, oboznámiac sa so správou o povesti č.l. 326, 327, z ktorej

vyplývajú len evidenčné údaje k osobe obžalovaného, správou č.l. 328, z ktorej vyplýva, že obžalovaný
nebol postihnutý v priestupkovom konaní, odpisom registra trestov č.l. 335, z ktorého vyplýva, že
obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34

odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania
činu, následok, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, priznajúc obžalovanému

poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno j), l) Trestného zákona - že pred spáchaním trestnej
činnosti viedol riadny život, a že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval,
na druhej strane však neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona, a teda
prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, a teda použitie pri ukladaní
trestu ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona. Zohľadniac spôsob spáchania činu, berúc do úvahy i

ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, zohľadniac i skutočnosť, že
od spáchania skutku uplynul dlhší čas a možno skonštatovať, že i v tejto dobe obžalovaný viedol riadny
život, pretože sa nedopustil žiadnej ďalšej protispoločenskej činnosti, a potom súd dospel k záveru, že
účel trestu z pohľadu tak ochrany spoločnosti, ako i prevýchovy obžalovaného, je dostatočný trest, ktorý
v tomto štádiu konania nebude spojený s odňatím slobody, postačuje len pohrozenie trestom, nebude

spojený s odňatím slobody spojený s uloženou povinnosťou, potom ako primeraný, zákonný a dôvodný
súd vzhliadol trest uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Je súd názoru, že obžalovaný spôsobom života
od spáchania prejednávaného skutku preukázal, že takýto trest bude postačovať na jeho prevýchovu,
ako i ochranu spoločnosti. Obžalovaný nie je osobou majúcou sklony k trestnej činnosti a skutok bol
ojedinelým vybočením z medzí jeho obvyklého spôsobu správania, išlo o nedbanlivostné konanie.

Takýto trest súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý, trest, ktorý bude plniť účel trestu tak
z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Vo vzťahu k obžalobe prokurátora 2Pv 78/16/3307 súd vykonal dokazovanie, v rámci ktorého vypočul

obžalovaného, oboznámil sa s výpoveďami svedkov O. C., Ľ. C., Ľ. C. z prípravného konania, vypočul
svedkyňu W. G.V.K., vypočul znalca, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie danej trestnej činnosti poprel, on o existencii zbrane, ktorá sa našla v garáži
rodinného domu pri domovej prehliadke, nevedel, do danej garáže mali prístup aj iní členovia rodiny,

garáž bývala otvorená, a tak sa tam eventuálne mohol dostať aj niekto iný, do svojej smrti býval v ich
dome aj jeho otec. On je držiteľom zbrojného preukazu na viaceré strelné zbrane, ktoré využíva na
poľovné účely, k zbraniam má i náboje. Zbraň nie je jeho. Je pravdou, že garáž využíva aj so synom, no
je to garáž spojená a má tam prístup aj syn aj iný člen rodiny.Svedkovia O. C. a O. C., Ľ. C. tak na hlavnom pojednávaní ako i v prípravnom konaní využili zákonné
právo svedka a odmietli vypovedať.

Svedkyňa W. G. vypovedala, že ich otec žil v spoločnej domácnosti s obžalovaným, žil tam až do jeho
smrti. Nie je pravdou, žeby otec bol pred smrťou dlhodobo nemobilný. Bola raz s otcom na hríboch a
otec v hore našiel nejaký predmet, ktorý bol zhrdzavený, podobalo sa jej to na starú pušku. Vzal si to
domov, mal to niekde v dome obžalovaného.

Súd vypočul ako znalca povereného zástupcu Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská
Ľupča mj. RNDr. A. M., ktorý plne zotrval na záveroch znaleckého posudku č. PPZ-KEU-SL-EXP-2016
s tým, že na skúmanie bola predložená dlhá ručná palná zbraň, opakovacia guľovnica československej
výroby značky Mauser, model 98, kaliber 7, 92 mm Mauser, výrobného čísla XXXXX. Daná zbraň je
streľby schopná obvyklým spôsobom aj bez pažby. Jednoznačne uviedol, že náboje, ktoré sú určené

do zbraní, ktorých vlastníkom je obžalovaný, v zmysle listinného dôkazu č.l. 97, 99, s ktorým sa súd
i oboznámil, ani jeden nie je náboj, ktorý by bol spôsobilý byť použitý do danej zbrane, ktorá bola
podrobená ich znaleckému skúmaniu.

Súd sa i oboznámi s vykonanou domovom prehliadkou, zápisnicou o vykonaní tejto donovej prehliadky

č.l. 28-33, s príslušnou fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva, že pri domovej prehliadke, vykonanej dňa
9.2.2016 v rodinnom dome a priestoroch k nemu patriacich, konkrétne v garáži bola nájdená vyššie
uvedená zbraň, ako i miesto jej nájdenia za mraziarenským boxom (chladničkou pri pravej strane) a
pažba v novodurovej rúre na polici. Oboznámil sa i s listinným dôkazom č.l. 88-91, príslušnými listami
vlastníctva, z ktorých vyplýva, že vlastníkom i nehnuteľnosti rodinného domu a k nemu patriacej garáže,

v ktorej sa predmetná strelná zbraň našla, je syn obžalovaného a nie obžalovaný.

Súd sa oboznámil i s úmrtným listom č.l. 104, z ktorého vyplýva, že otec obžalovaného umrel 26.7.2011.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora sa súd oboznámil i so znaleckým posudkom č. PPZ-KEU-

SL-EXP-2016/504 (č.l. 73-76), z ktorého vyplýva, že sa na predložených stopách nepodarilo nájsť
upotrebiteľné daktyloskopické stopy, č. PPZ-KEU-SL-EXP-2016/504 (č.l. 85-87), nepodarilo sa zaistiť
ani viditeľné biologické stopy.

Obžaloba prokurátora sp. zn. 2Pv 78/16/3307 skutkom špecifikovaným v skutkovej vete obžaloby

kládla za vinu obžalovanému, že bez povolenia držal strelnú zbraň, čím mal naplniť zákonné znaky
skutkovejpodstatyzločinunedovolenéhoozbrojovaniaaobchodovaniasozbraňamipodľa§294odsek2
Trestnéhozákona.Súdpovykonanídokazovaniakdanémuskutkujenázoru,žeanijednýmrelevantným
na hlavnom pojednávaní vykonaným dôkazom nebolo preukázané, že to bol práve obžalovaný, kto bez
povolenia danú, i keď nepochybne zbraň, ktorá má povahu strelnej zbrane, držal. Súdu nie je zrejmé,

aký dôkaz k takémuto záveru už pri podaní obžaloby prokurátora vôbec viedol. Obžalovaný popiera,
žeby vôbec o existencii tejto zbrane vedel, rovnako i vypočutá svedkyňa nepotvrdzuje, žeby videla resp.
vedela,žetobolobžalovaný,ktotútozbraňdržal.Súdupopísalaničímnevyvrátenúeventuálnumožnosť,
kto napr. mohol danú zbraň do danej garáže priniesť a zanechať ju tam až do dátumu vykonania
domovej prehliadky. Ostatní svedkovia využili zákonné právo a odmietli vypovedať. Pre nenakladanie,

nemanipulovanie s touto zbraňou obžalovaným nasvedčujú i vykonané znalecké skúmanie, nenájdenie
či už biologického materiálu resp. daktyloskopickej stopy pochádzajúcej od obžalovaného. Nie bez
významu pre preukázanie neviny obžalovaného je i fakt, že pri domovej prehliadke sa nenašiel žiaden
náboj,ktorýbybolpoužiteľnýdodanejzbraneaskutočnosť,ženapr.anižiadennáboj,ktorýjepoužiteľný
do ním legálne držaných zbraní, nie je použiteľný do tejto zbrane. V danej nehnuteľnosti sa zdržiavali

aj iní členovia rodiny obžalovaného, aj tieto osoby mali do danej nehnuteľnosti prístup, resp. v minulosti
sa tu zdržiavala i ďalšia osoba, ktorá však už nežije. Vzhľadom na fakt, že žiadnym dôkazom nebolo
preukázané, že to bol obžalovaný, kto danú guľovú zbraň od presne nezisteného času až do 9.2.2016
v garáži rodinného domu v obci C. S. č. XXX držal, súd obžalovaného v zmysle § 285 písmeno c)
Trestného poriadku pre skutok v obžalobe právne posúdený ako zločin nedovoleného ozbrojovania a

obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona oslobodil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.