Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/174/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212079
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114212079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: U. Y., bytom
L. XXX/X, X., o zaplatenie zmenkovej sumy 288,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17C/71/2014-50 zo dňa 15.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomžalobuzamietol,konanievčastiozaplateniezmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zastavil
a o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanej nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol,
že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia nároku zo zmenky č. 400300320, a to zmenkovej sumy
288,91 eura, úroku zo zmenkovej sumy vo výške 0,25 % denne, úroku zo zmenkovej sumy vo výške
6 % ročne a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej
žalovanou dňa 14.09.2010 na sumu 1.288,91 eura, ktorou sa zaviazala zaplatiť zmenku pri predložení

na rad zmenkového veriteľa, pričom na ňu doposiaľ uhradila sumu 1.000 eur. Pred začatím pojednávania
žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného
úroku späť vo výške 0,25% denne a žiadal priznať len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Preto
súd v tejto časti podľa § 96 ods. 1,3 prvej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v
znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej aj „OSP“) konanie zastavil. Súd konštatoval,
že žalobca si uplatnil pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie.

2. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalovaná vystavila dňa 14.09.2010 v Nitre zmenku na
zmenkovú sumu 1.288,91 eura s tým, že za ňu zaplatí pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO
35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkovú sumu 1.288,91 eura a zmenkový úrok 0,25 %
denne od začiatku úročenia 04.05.2011. Zmenka bola splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811
09 Bratislava, vystavená "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Veriteľ
následne indosoval zmenku na žalobcu. V zmluve o úvere zo dňa 14.09.2010 okrem údajov potrebných

na identifikáciu odporcu (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho
preukazu), iné údaje uvedené nie sú. Kolónky umožňujúce ho identifikovať ako subjekt konajúci v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania,
číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vyplnené neboli. Z iných konaníje pritom známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na
základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom
a prideleným identifikačným číslom. Za takejto situácie súd prijal záver o spotrebiteľskom charaktere

zmluvy o úvere. Žalovaná zaplatila žalobcovi len 1.000 eur, pričom úver bol vo výške 800 eur a za 12
mesiacov splatnosti úveru požadoval veriteľ navýšenie o sumu 700 eur. Zo spisu zn. 17Er/1261/2012
bolo zistené, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., si v exekučnom konaní uplatnila nárok na vymoženie
pohľadávky na základe exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý bol vydaný na základe
úverovej zmluvy č. 400300320, podpísanej v rovnaký deň ako zmenka č. 400300320 (ide o totožné

číslo s úverovou zmluvou), ktorá bola vystavená práve na zabezpečenie spotrebiteľského úveru. Vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil
dlžník (vystaviteľ) zmenku (mal vystaviť dve zmenky), v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke
remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude pozostávať zo

sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa stal splatný celý dlh. V exekučnom konaní bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá a následne bolo exekučné konanie zastavené.

3. Súd po vykonaní dokazovania urobil záver, že žaloba nie je opodstatnená. Rozhodnutie vo veci
samej odôvodnil najmä s odkazom na ustanovenia zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a
šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon zmenkový a šekový“), § 52 ods. 1 až 4
Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy, § 53 ods. 1,2,3,5, § 54 ods. 1,2, 39, § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. V danej veci bola zmenka vystavená na zabezpečenie nároku veriteľa zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Pretože zmenková suma bola v čase vyplnenia 1.288,91 eura, zmenka je
vyplnená v rozpore so zákonom a súd ju z dôvodu rozporu s dobrými mravmi považoval za neplatnú.
Abstraktnýcharakterzmenkybolspochybnenýužvustanovení§4ods.6zákonač.258/2001Z.z. Podľa

tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške max.

30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky,
a teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku tvorila len zabezpečovacia
zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Právny predchodca žalobcu

zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju
previedol na žalobcu. Zmenka vystavená v rozpore s právnym predpisom je neplatným právnym úkonom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše uplatnené právo je podľa názoru súdu prvej inštancie podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka premlčané. Pretože si žalobca v konaní uplatnil právo z neplatnej zmenky,
súd žalobu zamietol. Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1

OSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať
pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok nepoprel a je
tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie
je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch

platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto
neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazov.Súdmalrozhodnúťoprávena
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5ods.3,6Nariadeniač.861/2007vzniesťnámietkyvočizmenkeaaktakneurobil,akékoľvekinénámietky
musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil žiadny z účastníkov konania,

preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Na podporu svojich argumentov
poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom,
že je majiteľom zmenky na základe indosamentu, pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie
iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný

nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením
§ 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi
žalovaným a remitentom irelevantný; jemu nie je známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna
úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len

výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky,
aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Ak bol uplatnený nárok
zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď
je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood01.07.2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383

CSP), prejednal vec v napadnutej časti bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku
(§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že podľa § 387 ods. 1
CSP je daný dôvod na potvrdenie rozsudku vo výroku o zamietnutí (časti) žaloby a o trovách konania.
Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a dostatočne odôvodnený,
nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie

isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Zároveň postupoval v súlade s ustanovením §
470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na dôvažok odvolací súd dodáva

nasledovné:

7.Predmetomtohtokonaniajenávrhnauplatneniepohľadávkypodľačl.4ods.1NariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej

zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženej žaloby je žalobca ako indosatár
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Žalobca sa v odvolaní
zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho námietky boli prejavom snahy

o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania.
Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov.
Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky
v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok

4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s
nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd urobil záver
o tom, že ak by súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k
dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol
realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je

obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na
základe neho nemal mať súd k dispozícií aj iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal byaj možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9
uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za

potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

8. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach pôvodného veriteľa, spojených so spotrebiteľskou
úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a všeobecne uznávanej potreby
súdnej ochrany spotrebiteľa súd správne skúmal charakter tohto vzťahu a výnimočne vykonal aj tie
dôkazy, ktoré nikto z účastníkov konania nenavrhol. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ustanovení

§ 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Veriteľom bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania
a spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel než na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v tejto veci bol

preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú
spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť
bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp.

podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal
v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôkaznú povinnosť vyplývajúcu pôvodne z ustanovenia § 120
ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku a v súčasnosti z ustanovenia § 132 ods. 1 CSP si
žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi pôvodným veriteľom a
žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel úveru uvedený nebol.

9. Odvolací súd neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského

úveru, síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak
zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať
so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z

predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex
offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
jeabstraktnýcharakterzmenky,ktorýinaknepripúšťa,abysúdpriuplatňovaníprávazozmenkyprihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

10. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o
úvere ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo novelizované

zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s uvedenou
výnimkou-nemaloprávnenierobiťvočimajiteľovizmenkynámietky,ktorésazakladajúnajehovlastných
vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Takéto
zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia preferuje žalobca, ktorý nepripúšťa právny záver o
možnosti skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej neplatnosti, či

neexistencie. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľaustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých

zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady
efektivity.Vtakomtoprávnomrežimejenemožnéalebominimálneneprimeraneťažké,abysaspotrebiteľ
domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma

v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju kedykoľvek na
požiadanie vydať dlžníkovi. To platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky. V tomto prípade veriteľ zo zmluvy zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku

napriek výslovnému zákazu prijal a previedol ju na žalobcu. Zmenka bola vystavená v rozpore s právnym
predpisom, a preto je - ako to uzavrel aj súd prvej inštancie - podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatným právnym úkonom.

11. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody
však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu
nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu

tohto cenného papiera bolo žalovanej zhoršené jeho zmluvné postavenie. Pritom potreba vystavenia a
odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala zo zmluvy, ale len zo všeobecných úverových podmienok.
Právne významné je aj ustanovenie § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, nezohľadňujúce právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto zmenka
nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

12. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to
aplikáciouprocesnéhoprávamásúdtútopovinnosťnaplniť,čoznamená,ževprípadeuplatnenianároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna

právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti odporuje právu EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa v
súlade so Smernicou 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže byť

nepoužiteľná. Z takej zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

13. V závere odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že v tomto smere prijal k
žalobným návrhom založeným na zmenke vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky dňa 01.12.2015 svoje stanovisko, publikované pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemusúdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi

k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na

to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

14. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto by jej podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP patrila
náhrada trov odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní

nevznikli, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP rozhodol, že sa jej nárok na ich náhradu nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).