Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117211552
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117211552.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: Š. Z.,

D.. XX.XX.XXXX, H. N. Ú. X/XX, XXX XX Ž., Š. P. Z., proti žalovanej: V.D. Z., D.. XX.XX.XXXX, H. N.
Z. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. P. Z., právne zastúpená LALINSKÝ ADVOKÁT s. r. o., so sídlom Námestie
Andreja Hlinku 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096,, o určenie neplatnosti darovacích zmlúv, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o určenie, že darovacie zmluvy zo dňa 09.06.2014 a zo dňa 15.01.2015 uzavreté medzi Š. Z.,
F.. Z., D.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XXXX/XX, Ž., zomrelým dňa XX.XX.XXXX, ako darcom
a žalovanou, ako obdarovanou, ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom, povolený pod č. S. XXXX/XXXX a č. S. XXX/XXXX sú neplatné, zamieta.

Žalovanej proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.03.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 31.03.2017 sa žalobca domáhal
proti žalovanej vydania rozsudku, ktorým by bola určená neplatnosť darovacích zmlúv uvedených vo
výrokutohtorozsudkuazároveň,ktorýmbymusúdpriznalprotižalovanejnároknanáhradutrovkonania
v plnom rozsahu.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že je jediným potomkom p. Š. Z., F.. Z., nar. dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Z. XXXX/XX, Ž., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „Poručiteľ“). Žalovaná je

bývalá manželka Poručiteľa, s ktorým uzatvorila manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Poručiteľ bol výlučným
vlastníkom bytu č. X, ktorý sa nachádza na 2 podlaží vo vchode č. XX obytného domu súp. č. XXXX,
ktorý je postavený na pozemku parcela G.-Y. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 658
m2 a ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre k. ú. Ž. (ďalej len aj ako „sporný byt“). Dňa 09.06.2014
uzatvoril Poručiteľ so žalovanou Darovaciu zmluvu, prostredníctvom ktorej nadobudla žalovaná do
svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel k spornému bytu o veľkosti 3/4. Vklad vlastníckeho práva
žalovanej v zmysle uvedenej Darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený Katastrálnym

odborom Okresného úradu Žilina pod č. S. XXXX/XXXX dňa 20.08.2014. Po tom, ako žalovaná
nadobudla do svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel k spornému bytu o veľkosti 3/4, dňa 15.01.2015
uzatvoril Poručiteľ so žalovanou darovaciu zmluvu, ktorou žalovaná nadobudla do svojho vlastníctva
aj zostávajúci spoluvlastnícky podiel viažuci sa k spornému bytu o veľkosti 1/4. Vklad vlastníckeho
práva žalovanej k predmetu tejto darovacej zmluvy bol do katastra nehnuteľností povolený Katastrálnym
odborom Okresného úradu Žilina pod č. S. XXX/XXXX dňa 25.02.2015. Žalobca mal tak za to, že obe
vyššie špecifikované darovacie zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, a to jednak z dôvodu,

že tieto právne úkony neboli urobené zo strany Poručiteľa slobodne a vážne a jednak z dôvodu, že sa
hrubým spôsobom priečia dobrým mravom. Ako vyplýva z popísaného skutkového stavu, je jediným
potomkom Poručiteľa a do momentu uzatvorenia manželstva medzi žalovanou a Poručiteľom bol aj jeho
jediným zákonným dedičom. O svojho otca sa pravidelne zaujímal a udržiaval s ním kontakt, a to ajnapriek skutočnosti, že dlhodobo pracuje v zahraničí. Vzťah s poručiteľom bol štandardným vzťahom
medzi otcom a synom. Zhruba 30-35 rokov dozadu nadviazal Poručiteľ vzťah so žalovanou, s ktorou žil
aj v spoločnej domácnosti. Žalobca postupom času spozoroval, že žalovaná mala na Poručiteľa zásadný

vplyv, a to až do takej miery, že ovplyvňovala Poručiteľove rozhodnutia a doslova s ním „manipulovala“.
Aj napriek tomu vzťah Poručiteľa a žalovanej akceptoval, nakoľko bol v konečnom dôsledku rád, že
jeho otec nezostal sám. O skutočne zásadných následkoch manipulácie a nátlaku žalovanej vo vzťahu
k Poručiteľovi sa však dozvedel až po jeho smrti. Až po smrti svojho otca sa dozvedel, že žalovaná
od Poručiteľa ešte za jeho života prostredníctvom darovacích zmlúv nadobudla sporný byt. O týchto

zmluvách sa mu Poručiteľ nikdy nezmienil, a to napriek ich pravidelnému kontaktu a napriek skutočnosti,
že tento byt bol prakticky jediným Poručiteľovým majetkom. Za skutočne zvláštne považuje to, že k
uzatvoreniu druhej darovacej zmluvy došlo necelé dva mesiace pred smrťou Poručiteľa. Za významnú
považuje aj skutočnosť, že k spísaniu závetu Poručiteľa vo forme notárskej zápisnice zo dňa 16.01.2015
došlo tiež len necelé dva mesiace pred jeho smrťou. Nepochybne zarážajúci je v tejto súvislosti fakt, že
Poručiteľ bol počas dvoch týždňov pred svojou smrťou hospitalizovaný v nemocnici, o čom ho žalovaná

absolútne žiadnym spôsobom neinformovala a Poručiteľ mu to vzhľadom na svoj zdravotný stav sám
oznámiť nemohol. Dokonca nemal vedomosť ani o sobáši Poručiteľa dňa 03.03.2015, ku ktorému došlo
teda týždeň pred jeho smrťou a v čase, kedy bol fakticky pripútaný k lôžku. Žalovaná sa ho dokonca
neobťažovala informovať ani o smrti Poručiteľa, keď sa túto informáciu dozvedel až od tretej osoby. Zo
všetkého vyššie uvedeného vyplýva pre neho jednoznačný záver, že Poručiteľ uzatvoril špecifikované

darovacie zmluvy po nátlaku a manipulácii zo strany žalovanej, ktorá využila jeho zraniteľnosť, vysoký
vek a zlý zdravotný stav k získaniu majetkového prospechu, čo viedlo k jeho faktickému „vydedeniu“.
Jeho tvrdenia v konečnom dôsledku potvrdzuje aj fakt, že napriek tomu, že sa finančne podieľal na
pohrebe svojho otca, žalovaná konajúcemu notárovi oznámila, že pohreb zabezpečila výlučne ona, čoho
dôsledkom bolo, že v zmysle ust. § 175h ods. 2 v spojení s ust. 175b O. s. p. účinného v dotknutom čase,

bola jediným účastníkom dedičského konania po Poručiteľovi žalovaná a on sa dedičského konania
vôbec nezúčastnil. Okolnosti, ktoré viedli k uzatvoreniu špecifikovaných darovacích zmlúv sú podľa jeho
názoru v takom hrubom rozpore s dobrými mravmi, že už len tento samotný fakt spôsobuje ich absolútnu
neplatnosť. Odhliadnuc od uvedeného žalobca ďalej poukázal aj na formálny nedostatok darovacích
zmlúv, ktorý má rovnako za následok ich absolútnu neplatnosť. Z ust. § 628 ods. 2 Občianskeho

zákonníka jednoznačne vyplýva, že darovacia zmluva musí ako obligatórnu náležitosť obsahovať
vyhlásenie darcu, že dar prenecháva obdarovanému a vyhlásenie obdarovaného, že tento dar prijíma.
Darovacia zmluva zo dňa 15.01.2015 však toto vyhlásenie neobsahuje vôbec a do Darovacej zmluvy
zo dňa 09.06.2014 bolo toto vyhlásenie dopísané rukou po jej podpise. Takéto doplnenie však podľa
jeho názoru nie je možné, nakoľko zmluvy, pre ktoré zákon vyžaduje písomnú formu, možno meniť

len prostredníctvom písomných dodatkov, a nie formou ručného vpisovania tak, ako to bolo učinené
v darovacej zmluve zo dňa 09.06.2014. Žalobca napokon s odkazom na znenie ust. § 137 písm. c)
CSP odôvodňoval svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení na skutočnosti, že v katastri
nehnuteľností je žalovaná evidovaná ako výlučná vlastnícka sporného bytu napriek absolútne neplatným
nadobúdacím titulom - darovacím zmluvám. Z tohto dôvodu mal byť sporný byt predmetom dedičského

konania po Poručiteľovi, ktorého zákonným dedičom je on ako žalobca. Je tak v konaní aktívne vecne
legitimovaný z dôvodu, že má ako zákonný Poručiteľov dedič hmotnoprávne postavenie k spornému
bytu, ktorý mal byť prevedený na žalovanú prostredníctvom absolútne neplatných darovacích zmlúv.
Žalovanájevtomtokonanípasívnevecnelegitimovaná,nakoľkobolaakoobdarovanázmluvnoustranou
darovacích zmlúv, ktorých absolútnej neplatnosti sa v tomto konaní domáha. Predžalobnou výzvou zo

dňa 20.02.2017 sa snažil mimosúdne dohodnúť so žalovanou na zmierlivom vyriešení danej veci, avšak
bez ochoty zo strany žalovanej pristúpiť na akúkoľvek mimosúdnu dohodu.
3. Žalovaná sa vyjadrila k doručenej žalobe podaním zo dňa 24.05.2017, v ktorom vyjadrila svoj
jednoznačný záver, a to že žaloba je neodôvodnená, nakoľko boli splnené všetky požadované základné
náležitosti právnych úkonov pri ich vzniku. Poručiteľ mal spôsobilosť na právne úkony v daných chvíľach

vychádzajúc z ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka a taktiež v daných chvíľach nebol konajúcou
osobou v duševnej poruche vychádzajúc z ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Má za to. že dané
právne úkony svojim obsahom alebo účelom neodporujú zákonu, ani ho neobchádzajú a taktiež sa
nepriečia dobrým mravom vychádzajúc z ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa vyjadril aj k
niektorým iným, pre vec podľa jej názoru nepodstatným informáciám, avšak vzhľadom na to, že uvádzal

nepravdivé skutočnosti, považuje za potrebné sa k nim stručne vyjadriť: 1. žalobca nejavil o jej manžela
dlhodobo, takmer 30 rokov, žiaden záujem (navštívil ho za 30 rokov cca 7 krát), 2. žalobca bol zadlžený a
od otca, jej manžela si bol požičiavať peniaze, 3. jej manžel zomrel napriek onkologickému nálezu náhle
a pomerne nečakane, 4. smrť manžela oznámila žalobcovi priamo ona, 5. žalovaný bol obdarovaný zaživota svojho otca - dostal garáž a osobný automobil, 6. žila s druhom a neskôr manželom viac ako 30
rokov spokojný život, 7. všetky náklady na poslednú rozlúčku s manželom znášala výlučne ona, 8. jej
manžel bol svojprávny a nikto s ním nemanipuloval. Na základe uvedenej argumentácie s poukazom

na neunesenie dôkazného bremena, ako aj nepreukázanie naliehavého právneho záujmu, žalovaná
žiadala žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť jej trovy konania.
4. Žalobca k doručenému vyjadreniu žalovanej k žalobe písomné vyjadrenie podľa ust. § 167 ods. 3
CSP (repliku) aj napriek výzve súdu nepodal
5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 26.09.2017, a to v prítomnosti žalobcu, žalovanej

a jej právneho zástupcu.
6. Žalobca na pojednávaní zásadne zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii v podanej žalobe.
7. Žalovaná na pojednávaní rovnako zásadne zotrvala na svojom písomnom vyjadrení k žalobe.
8. Z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné skutkové zistenia súdu postačujúce pre rozhodnutie
v prejednávanej veci (ak súd vo veci vykonal aj ďalšie dôkazy produkované stranami sporu, skutkové
zistenia z nich vyplývajúce pre nadbytočnosť nebude uvádzať v odôvodnení tohto rozsudku, keďže by

tieto skutkové zistenia nemohli ovplyvniť nižšie uvedené dôvody jeho rozhodnutia v prejednávanej veci).
9. Dňa 09.06.2014 uzavrel Š. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, Ž. (Poručiteľ) ako
darca a žalovaná ako obdarovaná darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho
podielu darcu o veľkosti 3/4 k: bytu č. X na 2. p. vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX, k
spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č.

XXXX o veľkosti 594/26128 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcela G.-Y. Č.. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 658 m2 o veľkosti XXX/XXXXX, k. ú. Ž.. Po uzavretí zmluvy bol v jej článku
označenom ako „Predmet zmluvy“ rukou dopísaný text, že darca daruje obdarovanej 3/4 nehnuteľností
uvedenej v ods. 1 tohto článku a obdarovaná túto nehnuteľnosť od darcu s vďakou prijíma. K tomuto
textu boli pripojené podpisy darcu a obdarovanej. Podpis darcu kryjúci celý pôvodný text zmluvy bol

úradne overený dňa 09.06.2014.
10. Dňa 15.01.2015 uzavrel Š. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, Ž. (Poručiteľ) ako darca
a žalovaná ako obdarovaná darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena, predmetom ktorej bol
prevod spoluvlastníckeho podielu darcu o veľkosti 1/4 k: bytu č. X na 2. p. vo vchode č. XX bytového
domu súp. č. XXXX, k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

bytového domu súp. č. XXXX o veľkosti 594/26128 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcela G.-
Y.Č..XXXX-zastavanéplochyanádvoriaovýmere658m2oveľkosti594/26128,k.ú.Ž..Súčasnetouto
zmluvou zriadila obdarovaná v prospech darcu vecné bremeno spočívajúce v práve darcu doživotne
bývať a užívať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu.
11. Podľa úmrtného listu vydaného dňa 20.01.2017 Matričným úradom mesta Žilina Š. Z., nar.

XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX.
12.PodľavýpisuzkatastranehnuteľnostízLVč.XXXX,vedenéhoprek.ú.Ž.zodňa29.03.2017vyplýva,
že ako vlastník bytu č. X na 2. p. vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX, spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX o veľkosti
594/26128 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcela G.-Y. Č.. XXXX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 658 m2 o veľkosti 594/26128, bola ku dňu datovania výpisu v katastri nehnuteľností
evidovaná ako vlastník žalovaná, a to titulom darovacia zmluva č. S. XXXX/XX zo dňa 28.08.2014,
darovacia zmluva so zriadením vecného bremena č. S. XXX/XX.
13. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
14. Žalobca sa tak v konaní ako syn a zákonný dedič (v prvej dedičskej skupine podľa ust. § 473 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) Š. Z. (Poručiteľa) domáhal proti žalovanej ako zmluvnej

strany a súčasne vlastníkovi sporných nehnuteľností určenia neplatnosti darovacích zmlúv uvedených
v odsekoch č. 9 a č. 10 odôvodnenia tohto rozsudku, na podklade ktorých mala žalovaná nadobudnúť
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam rozhodnutím Okresného úradu v Žiline, katastrálny odbor
o vklade jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
15. Na úvod právneho posúdenia možno konštatovať, že žalobca sa domáhal určenia právnej

skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je. Právny úkon (v danom prípade sporné darovacie
zmluvy ako dvojstranné právne úkony žalovanej a Poručiteľa) je právnou skutočnosťou, s ktorou
objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností, v dotknutom prípade vznik vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, resp. zánik vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka k tejto nehnuteľnosti.Z tohto vyplýva, že pre účely cit. ust. § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti/neplatnosti
právneho úkonu (v danom prípade sporných darovacích zmlúv ako dvojstranných právnych úkonov
žalovanej a Poručiteľa) ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP a

nie ako žalobu na určenie existencie, alebo neexistencie práva podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP.
16. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa znenia cit. ust. § 137 CSP si súd dovolí poukázať na
osobitnú časť dôvodovej správy k ust. § 137 CSP, podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny
výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. ... Úplne nová
koncepcia je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení

inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a
nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré
vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d)
patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“.
17. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. c) a d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej
časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie

žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že
to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť

dražby podľa ust. § 21 ods. 2), Občianskeho zákonníka (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu
podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky [podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP] je spoločné, že priamo
osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať
sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa
ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v

skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“, znenie ust. § 21 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vety prvej: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ a znenie ust. § 711 ods. 6 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov
odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.“. K tejto problematike
zaujal stanovisko aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací vo svojom rozsudku č. k. 8Co/4/2017-107
zo dňa 31.01.2017, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 6C/264/2015-78 zo dňa

06.09.2016 a podľa ktorého: „Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku [pozn.
rozumej ust. § 80 písm. c) O.s.p.] neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis
upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna teória v tejto otázke
nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná iba za
predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).

V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine,
ak žalobca preukázal na určenie právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Zmluvy a iné právne
úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo
svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí

rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr.
výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia
vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava C. s. p. pripúšťa
žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä
z hmotného práva). Vzhľadom aj na vyššie uvedené okresný súd vec správne posúdil, keď uzavrel,

že žalobkyňa sa domáhala určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je a
vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. c) a d) C. s. p. s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej
správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že C. s. p. zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o
určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva
z osobitného právneho predpisu,... Odvolanie žalobkyne, ktorá sa v súvislosti s neprávnym právnym

posúdením veci odvolávala na doterajšiu súdnu prax pripúšťajú takéto žaloby za stavu preukázania
naliehavého právneho záujmu, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Od 01.07.2016 je záujmom
zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych
úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovaceja čo bolo dôvodom zmeny doterajšej koncepcie... Nebola tak v danom prípade prípustná žaloba v znení
určenia neplatnosti právneho úkonu...Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil... “. Možno konštatovať, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť

domáhaťsaurčenianeplatnostidarovacejzmluvy(podľaust.§628Občianskehozákonníka)akoprávnej
skutočnosti.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby
žalobcu o určenie neplatnosti oboch právnych úkonov žalovanej a Poručiteľa (darovacích zmlúv zo dňa
09.06.2014 a zo dňa 15.01.2015), na základe ktorého v spojení s príslušnými rozhodnutiami Okresného

úradu v Žiline, katastrálneho odboru malo dôjsť k zániku vlastníckeho práva Poručiteľa k sporným
nehnuteľnostiam a súčasne k vzniku vlastníckeho práva žalovanej k sporným nehnuteľnostiam, a preto
už bez ďalšieho zaoberania sa meritom veci žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd z tohto
dôvodu pre nadbytočnosť ani nevykonal (rozhodol o nevykonaní tohto dôkazu podľa ust. § 185 ods. 1
CSP) ďalšie dokazovanie navrhované žalobcom - výsluch žalovanej).
19. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
20. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
22. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalovanej na náhradu trov
konania podľa ust. § 255 CSP ods. 1, pričom vzhľadom na plný úspech žalovaného vo veci, priznal
žalovanému podľa cit. ust. § 262 ods. 1 CSP proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdnym úradníkom v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP

po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).