Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314217771
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314217771.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu LUXIS, s. r. o., so sídlom
Račianska 77, 831 02 Bratislava, IČO: 46 274 880, v konaní zastúpený JUDr. Martinom Kovácsom,
advokátom, so sídlom Ružová dolina 17, 821 08 Bratislava, proti žalovanému Sendy Nábytok s.r.o., so
sídlomMojš190,01001Mojš,IČO:47646233,registrovanýuOkresnéhosúduŽilina,oddielSro,vložka

č. 61729/L, zastúpený JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom, Liptovská 2/A, pošta P.O.BOX 67, 821
09 Bratislava 25, o vykonanie súpisu hnuteľných vecí zadržaných žalobcom v nebytovom priestore o
výmere XXX P., na T. A. F. Y.-F. W. na H. J.. XX/B Q. W., a o súdnom poplatku, na podané odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 24Cb 134/2014-165 zo dňa 16.12.2016 a proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 24Cb 134/2014-207 zo dňa 3.2.2017, takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduBratislavaIII, č.k.24Cb134/2014-165zodňa

16. decembra 2016 vo výroku, ktorým návrh žalovaného na prerušenie konania žalovaného zamietol,
potvrdzuje. Vo zvyšnej časti rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 24Cb 134/2014-165
zo dňa 16. decembra 2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 24Cb 134/2014-207

zo dňa 3.2.2017 zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania
a návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí súdnym vykonávateľom, resp. súdnym exekútorom, ako
aj návrh na vykonanie preventívneho zápisu zadržaných vecí súdom. Žalovanému priznal plnú náhradu
trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že návrhom zo dňa 29.7.2014 navrhovateľ/
žalobca navrhoval, aby súd prostredníctvom súdneho vykonávateľa zabezpečil súpis zadržaných

hnuteľných vecí v nebytovom priestore na X. F. W. na H. J.. XX/B Q. W., a by tieto boli pojaté do
zápisnice o súpise hnuteľných vecí na zabezpečenie záložného práva. Svoj návrh
odôvodnil tým, že v pozícii prenajímateľa uzatvoril s odporcom/žalovaným ako nájomcom dňa 27.1.2014
zmluvuonájmenebytovýchpriestorov,predmetomktorejbolzáväzoknavrhovateľaprenechaťodporcovi
do nájmu nebytové priestory a záväzok odporcu platiť nájomné. Odporca však navrhovateľovi dlží
z titulu nájomného sumu 18.307,20 eura. Odporca sa snaží podnikať na inom mieste a trvá reálne

nebezpečenstvo, že odporca vykoná úkony smerujúce k znemožneniu možnosti vyrovnania nárokov
navrhovateľa. Napriek nesúhlasu navrhovateľa si odporca z priestorov predmetu nájmu pripravuje
odnesenie zariadení, strojov a najmä hnuteľných vecí, ktoré predáva. Z vyššie uvedených dôvodov
navrhovateľ ako prenajímateľ realizoval dňa 29.7.2014 podľa ust. § 672 Občianskeho zákonníka záložné
právo k hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzali v prenajatej nehnuteľnosti na zabezpečenie dlžného
nájomného. Uznesením č.k. 24Cb 134/2014-39 zo dňa 27.11.2014 súd poveril súdneho exekútora

JUDr. Jaroslava Straku, Račianska ul. 66, Bratislava, na vykonanie súpisu hnuteľných
vecí vo vlastníctve odporcu nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti - nebytovom priestore na H.J.. XX/B, W.. Odporca podaním zo dňa 5.12.2014 k veci uviedol, že nie je vlastníkom predmetných
hnuteľných vecí, čo vylučuje možnosť výkonu súpisu hnuteľných vecí v zmysle ust. § 672 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Odporca mal na základe komisionárskych zmlúv uzavretých s tretími stranami

GKT, s.r.o. a MATERASSO Slovakia, s.r.o. hnuteľné veci poskytnuté na predaj konečnému záujemcovi.
Tieto tretie osoby podali návrhy na vydanie vecí, ktoré sú vedené na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 24Cb/199/2014 a 24Cb/200/2014, keďže navrhovateľ zadržiava hnuteľné veci v ich vlastníctve
bez právneho titulu. Na základe toho odporca žiadal, aby súd toto súdne konanie v intenciách §
109 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) prerušil až do právoplatného skončenia vyššie uvedených

konaní vedených na súde prvej inštancie. Dňa 30.12.2014 podal odporca proti predmetnému uzneseniu
odvolanie s odôvodnením, že navrhovateľ zamlčal skutočnosť, že súčasne s nájomnou zmluvou
bol dňa 27.1.2014 uzavretý medzi účastníkmi nájomného vzťahu dodatok č. 1 k nájomnej zmluve,
ktorý obsahuje ručiteľský záväzok tretej osoby, G.. P. Č., za pohľadávku prenajímateľa voči nájomcovi ,
teda záväzok zaplatiť nájomné je záväzkom zabezpečeným ručením podľa ust. § 546 Občianskeho
zákonníka, a preto nie je splnená hmotnoprávna podmienka v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Odporca zároveň uviedol, že navrhovateľ zadržiava veci, ktoré nie sú vo vlastníctve odporcu,
nakoľko odporca v prenajatých priestoroch predával nábytok, ktorý má v oprávnenej držbe na základe
komisionárskych zmlúv. Na základe toho žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil
vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. O odvolaní odporcu rozhodol Krajský súd
v Bratislave uznesením zo dňa 5.5.2016, č.k. 4 Cob/59/2015-91 tak, že zrušil napadnuté uznesenie

zo dňa 27.11.2014. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na obranu odporcu bude potrebné ustáliť, či
hnuteľné veci, o ktorých súpis požiadal navrhovateľ, sú vo vlastníctve odporcu. Ak by veci nachádzajúce
sa v predmete nájmu boli poskytnuté odporcovi na komisionálny predaj na základe predložených zmlúv
o komisionálnom predaji, nebol by daný dôvod na poverenie súdneho exekútora. Pritom podotkol, že
nie je vylúčené, že v prenajatej nehnuteľnosti sa nachádzajú aj iné veci, ktoré môžu patriť odporcovi.

Ďalej odvolací súd uviedol, že vyhoveniu návrhu na vykonanie súpisu by bránila tiež skutočnosť, že
nájomné je zabezpečené napríklad ručením tretej osoby. Súhlasil tak s názorom odporcu, že ak je
nájomné zabezpečené ručením tretej osoby v zmysle predloženého dodatku č. 1 k nájomnej zmluve,
nie je splnená hmotnoprávna podmienka vzniku zádržného práva podľa § 672 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu z dôvodu, že

skutočnosti namietané odporcom neboli predmetom skúmania na súde prvého stupňa a je potrebné
dodržať zásadu dvojinštančnosti konania, ktorá patrí medzi základné zásady civilného procesu. Uviedol,
že úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne posúdiť návrh na vykonanie súpisu vecí exekútorom.
V tej súvislosti konštatoval, že odporcovi nebol doručovaný návrh na začatie konania, teda nebol
ani poučený o procesných právach a povinnostiach súvisiacich s predkladaním

dôkazov. Odporcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k veci až doručením rozhodnutia. Tým však nebolo
odporcovi odňaté právo konať pred súdom, lebo ide o obdobnú situáciu ako pri návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že odporca v danej veci nemal právo podať
odvolanie, pretože nejde o postup podľa OSP, odvolací súd zdôraznil, že je nepochybné, že v danej
veci ide o civilné súdne konanie, ktoré sa riadi OSP a ten v § 202 taxatívne vymedzuje prípady, kedy

odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa nie je prípustné. Na prípad prejednávanej veci sa tento
výpočet nevzťahuje. Podaniami zo dňa 30.6.2016, 27.10.2016 a 2.11.2016, ktoré došli súdu v dňoch
11.7.2016, 2.11.2016 a 8.11.2016, navrhovateľ/žalobca pre prípad, že podľa súdu nebude splnená
niektorá z podmienok pre súpis hnuteľných vecí, alternatívne navrhol, aby súd rozhodol o vykonaní
preventívneho súpisu hnuteľných vecí a pristúpil k realizácii preventívneho súpisu a zadržané veci pojal

do zápisnice o súpise hnuteľných vecí na zabezpečenie budúceho výkonu záložného práva. Poukázal
na to, že podmienky na vykonanie preventívneho súpisu judikatúra slovenských súdov nerieši, ale táto
otázka bola v minulosti riešená súdmi v Českej republike, ktoré vychádzali z totožného znenia § 672
zákona č. 40/1964 Zb. Podľa rozhodnutí českých odvolacích súdov sa pri súpise jedná o zvláštny druh
postupu súdu, podobný konaniu o predbežných opatreniach v tom, že rozhodné skutočnosti nemusia byť

spoľahlivo preukázané, ale postačí, ak sú aspoň osvedčené. Navrhovateľ/žalobca v týchto podaniach
poukázal tiež na to, že otázka zabezpečenia nájomného ručiteľským vyhlásením G.. P. Č. je spornou
otázkou. V konaní sp. zn. 38Cb/263/2014 vedenom na Okresnom súde v Žiline o zaplatenie
nájomného proti odporcovi v 1. rade a ručiteľovi v 2. rade, je ručenie zo strany právneho zástupcu
odporcovspochybňovanéavyhlasovanézaneplatné.Odporca/žalovanývovyjadrenízodňa23.11.2016

uviedol,ževecizadržiavanébezprávnehodôvodupozostávajújednakzvecívovlastníctveodporcu,ako
aj z vecí vo vlastníctve komitentov - obchodných spoločností MATERASSO Slovakia s.r.o. a GKT,
s.r.o.Právozadržaťvecivovlastníctveodporcunavrhovateľovinevzniklo,lebododatokkzmluveonájme
obsahuje aj ručiteľský záväzok, teda záväzok zaplatiť nájomné je záväzkom zabezpečeným ručením. Knámietke navrhovateľa/žalobcu ohľadne spochybňovania platnosti ručenia v konaní na Okresnom súde
v Žiline uviedol, že ide o procesnú obranu odporcu v 2. rade, ktorá je jeho právom a
nemožno mu ho uprieť, ale nie je dôkazom o opaku, teda že ručenie absentuje. Poukázal aj na právny

názor odvolacieho súdu o civilnom súdnom konaní a na prechodné ustanovenia § 470
ods. 1 CPS, podľa ktorých pre konania začaté predo dňom účinnosti CSP podľa OSP platí tento nový
civilný sporový predpis. K vyjadreniu navrhovateľa/žalobcu, že v súčasnosti neexistuje právna
úprava upravujúca postup súdu pri súpise hnuteľných vecí, a teda postup súdu v tejto veci je nezákonný,
uviedol, že potom by mal žalobca stiahnuť predmetnú žalobu, nakoľko na podanie danej žaloby niet

zákonného dôvodu a právny poriadok tento inštitút nepozná. Pri opätovnom rozhodnutí o pôvodnom
návrhu,akoajoalternatívnomnávrhunavykonaniepreventívnehosúpisu,súdvychádzalzoskutočnosti,
že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP) a Civilný mimosporový poriadok
(CMP). Vzhľadom na závery odvolacieho súdu (bod 6), súd v ďalšom konaní postupoval ako v sporovom
konaní. Okrem právneho názoru odvolacieho súdu bolo potrebné prihliadať aj na to, že oproti stavu v
čase podania návrhu, tu už medzi stranami zjavne existoval spor o existenciu zádržného a záložného

práva, sktorýmnavrhovanýsúpisvecísúvisí.Zrušenérozhodnutiezodňa27.11.2014bolovydanéza
účinnosti OSP. Vychádzalo v tom čase z ustálenej rozhodovacej praxe, ktorá reagovala na zmeny OSP,
Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy a Občianskeho zákonníka prijaté v rokoch 2005 až
2008, ktorými súdny výkon prešiel na súdnych exekútorov. Jedinou relevantnou právnou úpravou, ako
správne uviedol navrhovateľ, zostal § 672 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého osobou poverenou

súdom mohol byť aj súdny exekútor. Ďalšou relevantnou právnou úpravou je aj § 2 ods. 2 a § 193 ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorých exekútor môže vykonávať v rámci ďalšej činnosti aj úkony,
na ktoré ho rozhodnutím poverí súd. Po nadobudnutí účinnosti CSP žiadna ustálená rozhodovacia
prax zatiaľ neexistuje. Konanie podľa CMP neprichádzalo do úvahy. Podľa § 391 ods. 2 CSP bol súd
ako súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Navrhovateľ/žalobca sa domáhal

rozhodnutia o súpise, resp. priamo súpisu zadržaných vecí podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa tohto ust. záložné právo k hnuteľným veciam zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané
osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje
práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci napriek
tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné

nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci
vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor. Prenajímateľ teda disponuje zádržným
právomamôžezadržaťhnuteľnéveci,ktorépatrianájomcovi,lenaksanájomcasťahujealeboaksaveci
odstraňujú, a nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené. Z dodatku č. 1 zo dňa 27.1.2014 k zmluve o
nájme nebytových priestorov vyplynulo, že pohľadávky žalobcu navrhovateľa voči žalovanému v zmysle

predmetnej zmluvy o nájme sú zabezpečené ručením tretej osoby, G.. P. Č.. Neboli tak splnené zákonné
podmienky na zadržanie hnuteľných vecí v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keďže pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi z titulu nájomného je zabezpečená. Pre rozhodnutie
súdu je podľa § 217 ods. 1 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Okrem toho podľa § 151
ods. 1 CSP súd mohol považovať zabezpečenie nájomného ručením za nespornú skutočnosť, nakoľko

navrhovateľ/žalobca ju účinne nespochybnil. Rozhodnutia českých súdov sa v danej veci nedali použiť.
Bránil tomu odlišný skutkový stav, a najmä záväzný právny názor odvolacieho súdu o charaktere
konania a o zabezpečení nájomného ručením, ktoré bráni vykonaniu súpisu. Ďalším dôvodom
bol zásadne odlišný nový procesný predpis platný v Slovenskej republike. Vzhľadom na zamietnutie
návrhu na vykonanie súpisu nebol dôvod konanie prerušovať. V konaniach vedených na tunajšom súde

o vydanie vecí sa nerieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu o súpise zadržaných vecí.
O zamietnutí návrhu odporcu/žalovaného na prerušenie konania súd rozhodol podľa § 162 ods. 3 CSP
v konečnom rozhodnutí o veci samej, keďže nebol daný dôvod ma prerušenie podľa § 162 ods. 1 alebo
podľa § 164 CSP. Odporca/žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady súd rozhodne

po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

2.Protitomutorozsudkusavzákonnejlehoteodvolalžalobca.Poukázal naskutočnosť,žerozsudok
súdu prvej inštancie porušil základné zásady civilného konania, vo veci rozhodoval sudca určený v
rozpore s rozvrhom práce súdu prvej inštancie, vec bola prejednávaná ako spor, aj keď predmetom

konania nebol spor procesný strán, ale jednorazový úkon súdu, došlo k porušeniu princípu právnej istoty,
uviedol, že došlo aj k popretiu konštantnej judikatúry vo veci, odňatiu práva účastníka konať, porušeniu
zásady legitímnych očakávaní a vec bola nesprávne právne posúdená.3. Poukázal na skutočnosť, že k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Bratislava III v
konaní vedenom pod sp. zn. 24Cb/134/2014 v súvislosti s pridelením veci zákonnému sudcovi došlo z
dôvodu, že súd prvej inštancie pridelil vec sudcovi určenému v rozpore s Rozvrhom práce Okresného

súdu Bratislava III na rok 2014 zo dňa 10.12.2013, Spr 3947/2013 súdnemu oddeleniu 24Cb. V
danom význame žalobca poukazuje na časť II. - spoločné zásady pre trestnoprávny, občianskoprávny
a obchodnoprávny úsek predmetného rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava III. Aplikovaním
uvedených zásad vymedzených príslušným rozvrhom práce je zrejmé, že súdne oddelenie 24Cb je
organizačne zaradené pod obchodnoprávny register. Predmetná vec je však žiadosťou o

vykonanie súpisu hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka a táto vec mala byť
zapísaná do obchodného registra „C“, táto povinnosť však splnená nebola. Vzhľadom na skutočnosť, že
predmetná žiadosť bola pridelená v rozpore s rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava III na rok 2014
zo dňa 10.12.2003, Spr 3947/2013 súdnemu oddeleniu 24Cb, žalobca namieta nezákonnosť obsadenia
súdu, resp. porušenia práva na zákonného sudcu podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z.z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázal tiež na to,

že došlo k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Bratislava III v tomto konaní v súvislosti s
posúdením veci ako sporového konania. Okresný súd Bratislava III na súpis hnuteľných vecí nestanovil
žiadnu zo súdnych osôb, sudcu, vyššieho súdneho úradníka, zamestnanca exekučného oddelenia súdu,
evidovaného v registri „C“ a pod., ale využil postup podľa § 672 ods. 2 tretia alinea zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 2 ods. 2 a § 193

ods. 1 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci vydal uznesenie
pod č.k. 24Cb/134/2014-39 a súpisom hnuteľných vecí poveril súdneho exekútora JUDr. Jaroslava
Straku, Trenčianska 66, Bratislava. Krátkosť hmotnoprávnych lehôt, t.j. povinnosť podať žiadosť do
8 dní od zadržania hnuteľných vecí smeruje k bezodkladnej realizácii tohto hmotnoprávneho inštitútu

a bezodkladnému zabezpečeniu práv prenajímateľa, ktorý nie je oprávnený rozhodovať o vlastníctve
kohokoľvek a toto rozhodnutie je vyhradené výlučne súdu prostredníctvom súdom ustanovenej osoby
alebo súdneho exekútora, ktorý pri výkone súpisu nevykonáva exekučnú činnosť, ale vykonáva
úkony súdu.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie vydané pod č.k. 24Cb/134/2014-39, ktoré nebolo ani predbežne
vykonateľné, však bolo žalobcovi doručené až dňa 8.12.2014, t.j. viac ako 4 mesiace po podaní
žiadosti o ich súpis. Následne aj keď sa nejedná o sporové konanie a nejde o postup podľa zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, bolo uvedené uznesenie
doručované žalovanému, ktorý podal odvolanie. Poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu vydané pod

č.k. 4Cob/59/2015-91, ktorým bolo predmetné uznesenie súdu prvej inštancie zrušené a ktorý dospel
k názoru, že žiadosť o súpis hnuteľných vecí by mala byť sporovým konaním, a preto sa majú naň
aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Zdôraznil, že takýto záver odvolacieho
súdu nemá akúkoľvek oporu v existujúcej právnej úprave, o čom svedčí samotná skutočnosť, že ani
Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozhodnutia neuviedol jediné ustanovenie procesného predpisu,

ktoré by sa na súpis hnuteľných vecí vzťahovalo, eventuálne o ktoré by uvedené tvrdenie oprel. Vec
však nie je sporovým konaním a nemá žiaden atribút sporového konania.

5. Zdôraznil, že návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí je úkonom podľa ustanovenia § 672
Občianskeho zákonníka, a preto sa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku na otázku posúdenia

návrhu na ustanovenie súdneho vykonávateľa naň nevzťahujú, teda ich aplikácia prichádza do úvahy
len analogicky, v obmedzenom a nevyhnutnom rozsahu. S prihliadnutím na uvedené vo veci preto
nie je známe, prečo dokonca uvedená žiadosť podľa úvahy súdu prvej inštancie podlieha platobnej
povinnosti s poukázaním na zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Z hľadiska delenia občianskoprávneho základného konania na sporové a nesporové konanie nie je

zrejmé, akú povahu by mal mať súpis hnuteľných vecí, v žiadnom prípade však nie je možné súhlasiť
s názorom, že by sa malo jednať o civilné sporové konanie. Predmetom konania nie je spor procesný
strán žalobcu uplatňujúceho svoj zákonný nárok voči žalovanému brániacemu sa uplatnenému nároku.
V danom prípade teda chýba znak kontradiktórnosti konania. Uviedol, že realizácia zádržného práva
podľa ustanovenia § 672 ods. 2 druhá alinea Občianskeho zákonníka je jednostranným výkonom práva

prenajímateľa na zabezpečenie dlžného nájomného voči nájomcovi pri splnení zákonných podmienok,
pričom výkon zádržného práva je lege artis podmienený podaním žiadosti o súpis hnuteľných vecí
všeobecným súdom.6. Zákonné zádržné právo patrí prenajímateľovi a je zabezpečovacím prostriedkom, ktorého primárny
účeljeposkytnúťbezodkladnúochranuprávamprenajímateľanauspokojeniejehopohľadávkynanájme
voči nájomcovi v prípade, ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci napriek tomu, že nájomné

nie je zaplatené.

7. Uviedol, že prenajímateľ nie je povinný ani oprávnený skúmať, či hnuteľné veci nachádzajúce sa na
predmete nájmu patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Je povinný
splniťlenzákonnúpovinnosť,atodo8dnížiadaťsúdosúpisosoboupoverenousúdom.Vpraxijebežné,

že jednotlivé hnuteľné veci umiestnené na predmete nájmu môžu pochádzať z rôznych dodávateľsko-
obchodných vzťahov nájomcu k tretím osobám, pričom otázku vlastníctva prenajímateľ nie je oprávnený
skúmať. Túto skutočnosť zisťuje až súdny vykonávateľ, event. exekútor pri súpise hnuteľných vecí.
Samotným súpisom nedochádza k zásahu do práv nájomcu a ide o úkon súdu, ktorého účelom je zistiť,
ktoré hnuteľné veci sa na predmete nájmu skutočne nachádzajú, individualizovať ich, istiť ich právnu
povahu, a teda či je ich vlastníkom nájomca alebo osoby, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. V

prípade, ak pri súpise dôjde k zisteniu, že jedna alebo viacero vecí nájomcovi nepatrí, nemôžu byť
postihnuté výkonom záložného práva, a teda z tohto dôvodu nemôžu byť ani zadržané; osoba poverená
súpisom rozhodne o ich vylúčení zo súpisu a prenajímateľ je tieto veci až týmto momentom povinný
vydať.

8. Rozhodnutím o žiadosti o súpis hnuteľných vecí sa neukladá povinnosť žiadnej procesnej strane.
Žalobca zdôraznil, že nejde ani o uloženie povinnosti plniť, ani o rozhodnutie o osobnom stave
ani o rozhodnutie určovacím výrokom podľa v tom čase platného ustanovenia § 80 Občianskeho
súdneho poriadku. Rozhodnutím o ustanovení osoby poverenej vykonaním súpisu teda nedochádza
k žiadnemu zásahu do práv účastníkov konania. Zásah do práv účastníkov konania je vyvolaný

až nerozhodnutím o žiadosti, mimozákonným postupom, nerešpektovaním hmotnoprávnych lehôt a
popieraním účelu daného právneho inštitútu. Zdôraznil, že splnomocňovacím ustanovením v tomto
prípade je hmotnoprávne ustanovenie § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého osobou
poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov ak tak ustanoví tento zákon, exekútor môže vykonávať aj ďalšiu činnosť. V zmysle § 193 písm.
d/ zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, exekútor môže v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím
poverí súd.

9. Žalobca poukázal tiež na to, že je pravdou, že v zmysle existujúcej judikatúry českých súdov sa pri
žiadosti o súpis hnuteľných vecí prenajímateľ označuje ako navrhovateľ a nájomca sa označuje ako
odporca. Tento záver českých súdov bol však chybne interpretovaný, keď Okresný súd Bratislava III a
Krajský súd v Bratislave bez prihliadnutia na ďalšiu judikatúru dospeli k záveru o tom, že tým pádom sa
jedná o sporové konanie. Dané závery českých súdov však nie je možné vykladať extenzívne, nakoľko

české súdy bez akýchkoľvek ďalších pochybností vychádzajú zo stavu, že súpis hnuteľných vecí súdom
je špeciálnym postupom súdu, nie konaním, kedy súd vykoná jeden právny úkon určený hmotnoprávnou
úpravou.

10. Zdôraznil tiež, že vo veci od roku 2005 absentuje procesná právna úprava upravujúca postup súdu

pri súpise hnuteľných vecí. Procesné pravidlá sú natoľko nejasné, že bez znalosti judikatúry týkajúcej
sa ust. § 672 Občianskeho zákonníka nie je možné dosiahnuť účel daného hmotnoprávneho inštitútu.

11. Judikatúra slovenských súdov vo vzťahu k ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka je značne
nedostatočná a neposkytuje žiaden relevantný právny názor. V súvislosti s tým poukázal na hlavne na

judikatúru českých súdov.

12. Zdôraznil, že súpis hnuteľných vecí nepodlieha poplatkovej povinnosti podľa zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov, čím podal vlastne odvolanie aj proti
uzneseniu súdu prvej inštancie vydaným pod č.k. 24Cb/134/2014-207, ktorým súd prvej inštancie vyrubil

žalobcovi poplatok za podané odvolanie vo výške 99,50 eur. V tejto súvislosti poukázal žalobca na
skutočnosť, že súpis hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka podliehal poplatkovej
povinnosti v sume 500,- Sk podľa položky 13/ písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov v zmysle prílohy
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona č. 432/2004 Z.z. účinného do 31.12.2005.Uvedený poplatok bol zrušený zákonom č. 621/2005 Z.z. účinný od 1.1.2006. Poukázal tiež na to, že
ustanovenia procesného predpisu o civilnom konaní pred súdom je možné na súpis nútených vecí
aplikovať len analogicky a v nevyhnutnom rozsahu podľa ustanovení o predbežných opatreniach. Súd

nie je povinný vydať formálne rozhodnutie a môže priamo pristúpiť k spísaniu hnuteľných vecí, pokiaľ
súpis uskutoční sám, ak s prístupom do nehnuteľnosti nie je spojené prekonávanie prekážok. Poukázal
tiež na to, že ak súd pri žiadosti o preventívny súpis vydá formálne rozhodnutie, nájomcovi ho doručí
až na mieste samotnom tak, aby nebol zmarený účel preventívneho súpisu a že súpis hnuteľných
vecí súdom je podobný predbežnému opatreniu o tom, že rozhodné skutočnosti nemusia byť celkom

spoľahlivo preukázané, ale postačí, ak sú aspoň osvedčené.

13. Zdôraznil, že otázky, ktoré sú v predmetnej veci sporné, boli v minulosti riešené súdmi v Českej
republike ako aj v Slovenskej republike a uvedené otázky žalobca považoval za vyriešené, a preto
poukázalnaprijatéprávnezáveryavpodrobnostiachodkázalnasvojepodanievpredmetnejvecizodňa
2.11.2016, ktorým doplnil celú na vec vzťahujúcu sa judikatúru. Zdôraznil, že žalovaný nielenže zamlčal

vlastníctvo k mase hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na predmete nájmu, žalovaný tvrdil opak, t.j., že
nie je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, v dôsledku čoho bolo podané odvolanie nedôvodne,
boli spôsobené prieťahy v konaní, pričom žalovaný si bol vedomý, že žalobca je povinný hnuteľné
veci držať na predmete nájmu a nesmie žiadnym spôsobom nakladať ani s hnuteľnými vecami, ani s
predmetom nájmu, pokiaľ si chce zachovať zákonné záložné právo a podmienky pre výkon zádržného

práva. Zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že prenajímateľ by nemohol požiadať o
súpishnuteľnýchvecí,pokiaľčoilenčasťhnuteľnýchvecíumiestnenýchnapredmetenájmubynepatrila
nájomcovi. Takýmto výkladom ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý je žalovaným
tvrdený, došlo k popretiu obsahu samotného účelu tohto právneho inštitútu. Súpis hnuteľných vecí má
len evidenčný účel, ide o jednorazový výkon súdu, s vykonaním súpisu tento úkon končí. Základnom

sporového konania je spor žalobcu a žalovaného. V prejednávanom prípade však žalovanému nie je ani
ukladaná povinnosť, nerozhoduje sa o osobnom stave žalovaného, ani sa nežiada určenie. Predmetom
súpisu nie sú žiadne subjektívne práva žalovaného, ide len o civilné konanie, v rámci ktorého sa
prenajímateľ označí ako navrhovateľ a nájomca ako odporca, pričom na konanie sa použijú ustanovenia
o sporovom konaní, avšak len v nevyhnutnom rozsahu v časti upravujúcej predbežné opatrenie.

14. Má za to, že ďalšie rozhodnutie, na ktoré žalovaný poukazuje, je vydané v konaní pred Okresným
súdom Bratislava III pod sp. zn. 24Cb/199/2014 a sp. zn. 24Cb/200/2014 sú pre toto konanie
bezpredmetné, nakoľko nejde o právoplatné rozhodnutia. Pokiaľ by tieto rozhodnutia aj boli právoplatné,
nič to nemení na skutočnosti, že medzi zadržanými vecami sú aj veci žalovaného,

ktorý je žalovaný vlastníkom. K slovnému spojeniu „nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené“
uviedol, že zaistením sa bude rozumieť len zákonné záložné právo prenajímateľa k preventívnemu
súpisu hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka alebo taký zabezpečovací
prostriedok, ktorý okrem zabezpečovacej funkcie plní súčasne aj funkciu uhradzovaciu. Tento právny
záver bol prijatý rozhodnutím Krajského súdu v Hradci Králové pod sp. zn. 23Co/242/2009. Ručenie

nemá uhradzovaciu funkciu, a preto v zmysle citovanej judikatúry nemôže byť dostatočným zaistením
dlžného nájomného na účely ustanovenia § 672 ods. 2, druhej vety Občianskeho zákonníka.

15. Má za to, že súd prvej inštancie v konaní porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, keď svoj
rozsudok nedostatočne odôvodnil, porušil základné zásady civilného konania, vo veci rozhodoval sudca

určený v rozpore s rozvrhom práce súdu prvej inštancie a vec bola prejednávaná ako spor, aj keď
predmetom konania nebol spor procesný strán, ale jednorazový úkon súdu, došlo k porušeniu princípu
právnej istoty, vec bola rozhodnutá a právne posúdená v rozpore so stálou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít.

16. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal mu náhrad trov konania.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že nevznikol žiaden dôvod na
zadržiavanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú v predmete nájmu, nakoľko súčasne so

Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.1.2014 (ďalej len zmluva) bol dňa 27.1.2014 uzavretý
aj Dodatok k zmluve, ktorý obsahuje aj ručiteľský záväzok tretej strany za pohľadávky prenajímateľa
voči nájomcovi, a teda záväzok zaplatiť nájomné je záväzkom zabezpečeným ručením. Žalobcovi
preto nevznikol zákonný dôvod na zadržiavanie hnuteľných vecí žalovaného z dôvodu, že záväzokzaplatiť nájomné je záväzkom zabezpečeným ručením. Žalovaný vzhľadom na samoúčelný rozsah
odvolania žalobcu zo dňa 9.1.2017, aj s poukazom na viazanosť súdu prvej inštancie právnym názorom
odvolacieho súdu vysloveným v tomto konaní, sa nevyjadruje k jednotlivým bodom predmetného

odvolania žalobcu.

18. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko opätovne žalobca podaním doručeným súdu dňa
28.2.2017, v ktorom uviedol, že trvá na podanom odvolaní aj voči uzneseniu vydanému pod č.k.
24Cb/134/2014-207, keďže mal za to, že súdom vyrubený súdny poplatok nemá oporu v existujúcej

právnej úprave, nakoľko ide o osobitný postup súdu, za ktoré sa súdny poplatok nevyberá. Navyše vec
bola prejednávaná ako spor, aj keď predmetom konania nebol spor procesných strán, ale jednorazový
úkon súdu, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty, popretiu konštantnej judikatúry vo veci a
odňatiu práva účastníka konania a porušeniu zásady legitímnych očakávaní a vec bola nesprávne
právne posúdená.

19. Poukázal tiež na to, že po podaní žiadosti o súpis hnuteľných vecí dňa 29.7.2014, Okresný súd
Bratislava III pridelil vec sudcovi určenému v rozpore s rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava III
na rok 2014, mal za to, že vec mala byť zapísaná do registra „C“ náhodným výberom a podľa bodu 36
v prípade nejasností aplikácie týchto zásad rozhoduje predseda súdu.

20. Vec však nie je sporovým konaním a nemá žiaden atribút sporového konania, a preto nebola
rozhodnutá podľa jeho názoru zákonným sudcom. Opätovne poukázal na skutočnosť, že chybne
interpretovaný záver českých súdov, keď súd prvej inštancie ako aj odvolací súd s prihliadnutím na
ďalšiu judikatúru dospeli k záveru o tom, že sa jedná o sporové konanie. Súpis hnuteľných vecí súdom je
špeciálnym postupom súdu, nie konaním, kedy súd vykoná jeden právny úkon, určený hmotnoprávnou

úpravou. Tento úkon nepodlieha žiadnemu bežnému procesnému postupu a nie je sporovým konaním
a vo väčšine prípadov sa jedná o neformálny postup, na ktorý sa nevyžaduje vydanie procesného
rozhodnutia.

21. K stanovisku žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na skutočnosť, že zmluvu o nájme

nebytovýchpriestorovzodňa27.1.2014ajejdodatkomzodňa27.1.2014bolzriadenýručiteľskýzáväzok
tretej strany, že pohľadávka prenajímateľa voči nájomcovi, a teda záväzok zaplatiť nájomné je záväzkom
zabezpečeným ručením. Žalobcovi preto nevznikol zákonný dôvod na zadržiavanie hnuteľných vecí
žalovaného z dôvodu, že záväzok zaplatiť nájomné je záväzkom zabezpečeným ručením. K tvrdeniam
žalobcu uvedeným v bode 2/ jeho podania zo dňa 4.9.2017 týkajúci sa neplatnosti ručiteľského záväzku

G.. P. Č., žalovaný uviedol, že v právnej veci vedenej na Okresnom súde v Žiline sp. zn. 38Cb/263/2014
o zaplatenie 34.222,80 eur s príslušenstvom medzi žalobcom a žalovaným, ktorý v tomto konaní
vystupoval ako žalovaný v 1. rade a synom P. Č. ako žalovaným v 2. rade na pojednávaní dňa 6.6.2017
vyjadril, že predmetný ručiteľský záväzok zo dňa 6.6.2017 bral vážne a súhlasil s ním, pričom je nutné
podotknúť, že G.. P. Č. vyhlásil, že predmetný ručiteľský záväzok berie vážne a že s ním súhlasil aj

napriektomu,žepredchádzajúcaprocesnáobranaprávnehozástupcuG..P.Č.vtomtokonanínamietala
tento právny úkon ako neplatný len z dôvodu využitia všetkých možných procesných námietok.

22. Žalovaný tiež poukázal na právoplatné skončenie konania o vydanie veci, ktoré tretie strany
spoločnosť GKT, s.r.o. a MATERASSO Slovakia, s.r.o. v pozícii žalobcov viedli spor proti obchodnej

spoločnosti LUXIS, s.r.o. o vydanie veci a v predmetných veciach odvolací súd potvrdil
rozhodnutia okresných súdov a zaviazal obchodnú spoločnosť LUXIS, s.r.o. vydať týmto tretím osobám
hnuteľné veci v ich vlastníctve, ktoré zadržiava neoprávnene.

23. K tomuto stanovisku žalovaného zaujal stanovisko žalobca podaním doručeným súdu dňa 12. marca

2018, v ktorom uviedol, že nie je pravdou, že by medzi žalobcom a žalovaným neexistoval spor, spor
naďalej existuje medzi žalobcom a žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie, bol vedený ako
právna vec LUXIS, s.r.o. proti žalovanému v 1. rade Sendy Nábytok s.r.o. a žalovanému v 2. rade G.. P.
Č.ozaplatenie34.222,80eurspríslušenstvompredOkresnýmsúdomŽilinapodsp.zn.38Cb/263/2014.
Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 4.7.2017 č.k. 38Cb/263/2014-351 rozhodol tak, že žaloba bola

podaná dôvodne, dlh žalovaného voči žalobcovi je podľa záverov súdu prvej inštancie ustálený vo výške
17.956,90 eur. Na túto sumu súd započítal kauciu uloženú žalovaným v sume 3.956,- eur, a teda súdom
priznaný nárok predstavuje v zmysle uvedeného rozhodnutia sumu 14.000,10 eur, ktoré je utvorené
sumou istiny vo výške 11.986,17 eur a príslušenstvom pohľadávky vo výške 2.013,93 eur. Vo zvyšnejčasti nároku žalobu žalobcu nájomné za obdobie výpovednej doby od 08/2014 do 10/2014 je vedené
odvolacie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie z neznámeho dôvodu neprihliadol na preklúziu práva
žalovaného na zľavu z nájomného, hoci z úradnej povinnosti na ňu bol povinný prihliadať. Čo sa týka

konania vo veci žiadosti o vykonanie súpisu hnuteľných vecí, § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
je predmetom tohto konania, tu žalobca poznamenáva, že toto konanie nie je sporovým konaním. Ide o
jednorazový úkon súdu, ktorého účelom je zistiť, či medzi zadržanými hnuteľnými vecami sa nachádzajú
aj veci nájomcu, ak áno, tieto poňať do nájmu a spísať zoznam zadržaných hnuteľných vecí nájomcu.

24. Vykonaním tohto úkonu, t.j. spísaním zoznamu končí úkon súdu vykonávaný poverenou osobou.
Ostatné veci zadržané, ale nepatriace nájomcovi je úradná osoba povinná bezodkladne vydať tým, ktorí
preukážu vlastníctvo k jednotlivým zadržaným veciam. Súpis vykonaný úradnou osobou je zárukou toho,
aby bola zabezpečená ochrana práv všetkých osôb a aby sa predchádzalo vyvolávaniu nedôvodných
sporov o vydanie veci a aby preukazovanie vlastníctva a rozhodovanie o ňom patrilo výlučne súdom
určenej osobe. Spísaním veci sa prenajímateľ nestáva ich vlastníkom a nájomca vlastnícke právo k nim

nestráca. Predmetom žiadosti o súpis nie je spor o subjektívne právo strán.

25. Uviedol, že napriek tomu, že v danom mieste ostal jeden nepopierateľný a od začiatku konania
nezmenený fakt o tom, že medzi zadržanými predmetmi sa nachádzali a aj naďalej nachádzajú veci
nájomcu žalovaného, ktoré nikdy neboli vydané, ktoré žalobca zadržiava dodnes a ku ktorým žalobca

má naďalej záložné právo, pričom dlžné nájomné dodnes nebolo zaplatené. Od skutočnosti po vydaní
vecí tretích osôb k dnešnému dňu sa medzi zadržanými vecami nachádzajú už len výhradne hnuteľné
veci žalovaného ako nájomcu a nikoho iného. Uviedol, že právny záver Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 38Cb/263/2014 o tom, že určenie G.. P. Č. je absolútne neplatným právnym
úkonom, pričom z tohto dôvodu žalobu voči nemu ako žalovanému v 2. rade zamietol, má ten právny

následok, že absolútna neplatnosť pôsobí od začiatku a na tento právny úkon sa prihliada ako keby
nikdy nebol urobený, v dôsledku čoho platí, že dlh medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebol záväzkom
zabezpečeným ručením. Žalobca zdôraznil, že rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci považuje za
mimoriadne významné, ide o špeciálny postup súdu, ktorý nemá stanovený ani procesný postup napriek
tomu, že podľa predchádzajúcej judikatúry zo strany konania označujú ako navrhovateľ a odporca nejde

o sporové konanie, preto za žiadosť o súpis hnuteľných vecí sa neplatí súdny poplatok a nie je ho možné
vyberať analogicky.

26. Z uvedeného dôvodu zdôraznil, že apeluje na odvolací súd, aby vo veci rozhodol spravodlivo, s
prihliadnutím na stav veci a konanie žalovaného rozhodol v súlade s podanou žiadosťou, odvolaním

a vyjadrením zo dňa 30.1.2018 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a ustanovil osobu poverenú
súpisom, eventuálne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

27. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

proti rozhodnutiu vo veci samej ako aj odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu, ktorým bol vyrubený súdny
poplatok za odvolanie dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

28. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré

v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniezačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

29. Je nesporné, že pri opätovnom rozhodovaní o pôvodnom návrhu, ako aj v čase rozhodovania
odvolacieho súdu nadobudol dňa 1.7.2016 účinnosť Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový
poriadok. Je nesporné, že po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku žiadna ustálená
rozhodovacia prax neexistuje. Odvolací súd má za to, že napriek názoru vyjadrenému v rozhodnutí
odvolacieho súdu pod č.k. 4Cob/59/2015-91 nejde v predmetnej veci o sporové konanie, s ohľadom

na charakter nároku ide o nesporové konanie, keďže navrhovateľ sa v predmetnej veci domáha súpisu
majetku nájomcu, ktorý zadržal na zabezpečenie svojho nároku ako prenajímateľa na zabezpečenie
svojho nároku na nájomnom. Je nesporné, že návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí je úkonom
podľa ustanovenia § 632 Občianskeho zákonníka, a aj keď Civilný sporový poriadok neupravuje otázkusúpisu hnuteľných vecí a jedinou relevantnou právnou úpravou zostáva ustanovenie § 672 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého osobou poverenou súdom mohol byť súdny exekútor a ďalšou relevantnou
právnou úpravou je § 2 ods. 2, § 193 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor môže

vykonať v rámci ďalšej činnosti aj úkony, na ktoré ho rozhodnutím poveril súd, je potrebné postupovať
v zmysle vyššie uvedených ustanovení.

30. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade ide o nesporové konanie a
podľa čl. 3 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť

na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia toho alebo
iného zákona, ktorá upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej veci.

31. Podľa čl. 3 ods. 3 ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,
ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných

vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najväčších súdnych
autorít.

32. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na
zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú

na prejednávanej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s
výnimkou vecí, vylúčených z výkonu rozhodnutia.

33. Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr,
než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ

ohlási svoje práva do 8 dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odsťahujú veci napriek
tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné
nebezpečenstvo, do 8 dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom alebo musí veci vydať.
Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.

34. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Exekučného poriadku, ak tak ustanovuje tento zákon, exekútor môže
vykonávať aj ďalšiu činnosť.

35.Podľaustanovenia§193ods.1písm.d/Exekučnéhoporiadku,exekútormôževrámciďalšejčinnosti
vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.

36. Odvolací súd má za to, že v danom prípade je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 671
Občianskeho zákonníka, pritom je potrebné predbežne posúdiť otázku ručiteľského záväzku podľa
ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Žilina
v konaní vedenom pod sp. zn. 38Cb/243/2014, a to posúdiť, či ručenie G.. P. Č. je platným právnym

úkonom, teda posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na zadržanie hnuteľných vecí v zmysle
ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

37. Odvolací súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, ž v čase rozhodovania predmetnej veci nadobudol
právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 24Cb/200/2014-89 zo dňa 19.2.2016 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/161/2016-138 zo dňa 11. apríla 2017 a
rozsudokOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.24Cb/199/2014-77zodňa10.11.2015vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/52/2016-134 zo dňa 4. mája 2017, ktorými rozsudkami bola
spoločnosť LUXIS, s.r.o. so sídlom Račianska 77, Bratislava zaviazaná vydať veci vlastníkom týchto
vecí,atospoločnostiGKT,s.r.o.aspoločnostiMATERASSOSlovakias.r.o..Zuvedenéhojetedazrejmé,

že okruh vecí, ktoré majú byť predmetom súpisu sa zmenil a je potrebné zistiť, či žalobca zotrváva
na okruhu súpisu uvedených vecí tak, ako boli uvedené v podanej žalobe, resp. nemožno spísať veci
za predpokladu, že tieto veci už boli vydané fasciklom týchto vecí, tak ako to vyplýva aj zo stanoviska
žalobcu doručeného odvolaciemu súdu dňa 12. marca 2018.

38.Odvolacísúdmázato,žebolinaplnenédôvodynazrušenierozhodnutiasúduprvejinštancie,vyslovil
právny záver, že v danom prípade nejde o sporové konanie, že je potrebné pri podanom návrhu zo strany
navrhovateľa na súpis hnuteľných vecí postupovať podľa príslušných ustanovení § 672 Občianskeho
zákonníka a opätovne vo veci rozhodnúť.39. Pokiaľ ide o názor žalobcu, že v danom prípade bola vec rozhodnutá nezákonným sudcom, resp. že
vec je nesprávne zapísaná do oddelenia Cb a v predmetnej veci rozhoduje nezákonný sudca, odvolací

súd sa s touto námietkou žalobcu nestotožnil a poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade, že vec má
byť zapísaná do registra „C“ a bola zapísaná mylne do registra „Cb“, kde bola náhodným výberom
pridelená príslušnému sudcovi, nebola porušená zásada na supravodivý proces, odvolací súd má za
to, že vec bola pridelená zákonnému sudcovi, keďže mylný zápis nebol zo strany sudcu v stanovenej
lehote namietaný. Odvolací súd navyše poukazuje na skutočnosť, že sporným medzi navrhovateľom,

odporcom ako aj z hľadiska posúdenia súdom bola otázka, či predmetná vec je sporovým konaním
alebo nesporovým konaním a s ohľadom na uvedenú skutočnosť nemožno zapísanie veci v registri Cb
považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Sudca,
ktorému bola vec pridelená je sudcom Okresného súdu Bratislava III, zo žiadnych listinných dôkazov
ani zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by mu nebola vec pridelená zákonným spôsobom a že
by v predmetnej veci nebol zákonným sudcom, pretože sudca, ktorý v predmetnej veci rozhodoval je

sudcom Okresného súdu Bratislava III a aj napriek tomu, že rozhoduje spory zaradené v registri „Cb“,
nebolopreukázané,žebymutátovecnebolapridelenánáhodnýmvýberom.Zapísanímvecidosúdneho
oddelenia 24Cb nie je porušením základného práva žalobcu na zákonného sudcu garantovaného v
článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 prvá alinea Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd tak, ako uvádza žalobca, keďže aj sudca, ktorý rozhoduje veci v oddelení „Cb“

môže rozhodnúť nesporovú vec z oddelenia „C“, pokiaľ mu bola pridelená náhodným výberom.

40. Z uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania, odvolací súd sa stotožnil s právnym

záverom súdu prvej inštancie, že v konaniach vedených na súde o vydanie veci sa neriešila otázka,
ktorá by mala mať význam pre rozhodnutie súdu o súpise zadržaných vecí, navyše predmetné veci už
boli právoplatne skončené a tieto v čase rozhodovania odvolacieho súdu majú vplyv iba na stavenie
okruhu vecí, ktoré majú byť predmetom súpisu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie v tejto časti ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pokiaľ ide

o odvolanie žalovaného proti uzneseniu vydanému pod č.k. 24Cb/134/2014-207 zo dňa 3.2.2017,
ktorým súd vyrubil žalobcovi súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 99,50 eur, odvolací súd
sa v plnej miere stotožnil s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade nebol dôvod na vyrubenie
predmetného súdneho poplatku, keďže v danom prípade nejde o civilné sporové konanie, súpis
hnuteľných vecí je jednorazový úkon súdu. Predmetom žiadosti je uskutočnenie jednorazového úkonu

súpisom hnuteľných vecí. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa v minulosti platnej právnej
úpravy v zmysle položky 13/ písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov v zmysle prílohy zák. č. 71/1990
Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona č. 432/2004 Z.z. účinného do 31.12.2005 písm. b/ z návrhu
na súpis zadržaných hnuteľných vecí súdnym vykonávateľom podľa § 672 Občianskeho zákonníka
sa platí súdny poplatok 500,- Sk. Súpis hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka

podlieha poplatkovej povinnosti v sume 500,- Sk podľa citovanej položky a podľa zákona účinného do
31.12.2005. Uvedený poplatok bol zrušený zákonom č. 621/2005 Z.z. účinného od 1.1.2006, pričom
od uvedeného dátumu sa poplatok za žiadosti, návrhy na súpis hnuteľných vecí nevyrubuje. Žiadosť o
súpis hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je žalobou ani návrhom na začatie
sporového konania. Odvolací súd poukazuje na závery prijaté rozsudkom NS SR zo dňa 29.3.2007

č.k. 4Cdo 39/2007, publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod
publikačným číslom 7/2008, z ktorého vyplýva, že za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe
zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) sa súdne poplatky nevyberajú; v tomto prípade
poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy.

41. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané pod č.k.
24Cb/134/2014-207 zo dňa 3.2.2017 zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. d/ CSP.

42. V novom rozhodnutí vo veci súd prvej inštancie rozhodne s poukazom na ustanovenie §
396 ods. 3 CSP aj o trovách konania.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí
byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).