Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/186/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201238
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5614201238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a

členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: MKM REMONT,
s.r.o., so sídlom Svätý Kríž 43, 032 11 Svätý Kríž, IČO: 31 633 099, zastúpeného zástupcom: JANČI
& Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti
žalovanému: Obec Svätý Kríž, so sídlom Svätý Kríž 152, 032 11 Svätý Kríž, IČO: 00 315 508,
zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom, so sídlom M. N.. X, XXX
XX B. N. M., v konaní o zaplatenie 49.617,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/46/2014-524 zo dňa 26.7.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/46/2014-524 zo dňa 26.7.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). Samostatným výrokom II. rozhodol,
že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške. Okresný súd v odôvodnení
poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť 49.617,12
Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania vo výške a zo súm, za obdobie tak, ako je
vyjadrené v odôvodnení rozsudku okresného súdu pod odsekom 1. Žalobca žalobu odôvodnil tým,

že fakturoval príspevkovej organizácii Obecný úrad Svätý Kríž, Drobná prevádzka, ktorej právnym
nástupcom je žalovaný faktúrou č. 22008017/1 zo dňa 9.6.2008, splatnou 23.6.2008 sumu 3.948.380,46
Sk (131.062,22 Eur) za dodanie stavebného materiálu. Žalobca poukázal na úhradu fakturovanej sumy
po čiastkach s tým, že dlh z predmetnej faktúry predstavuje 49.617,12 Eur. Žalobca ďalej v žalobe
poukázal na to, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, ktorú nezaplatil, a tým sa dostal aj do
omeškania s plnením peňažného záväzku, za čo žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.

2. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie a za aplikácie ust. § 261, § 323, § 387, § 388,
§ 394, § 397, § 402, § 407, § 409, § 1 Obchodného zákonníka v spojení ust. § 39, § 451, § 457,
§ 458 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. Okresný
súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, že konanie sa začalo podaním žaloby dňa 11.2.2014.
Predmetom sporu bolo zaplatenie kúpnej ceny za tovar dodaný žalobcom právnemu predchodcovi
žalovaného. Žalobca tvrdil uzavretie písomnej kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola predložená na výzvu
súdu orgánom činným v trestnom konaní len vo fotokópii. Zmluva je označená ako zmluva o dielo č.

28/417 a súčasne kúpna zmluva. Zmluva mala byť uzavretá medzi žalobcom v zastúpení konateľa
Dušana Matejku v právnom postavení predávajúceho a Obcou Svätý Kríž - Drobná prevádzka so
sídlom Svätý Kríž č. 17, IČO: 00518034 v zastúpení štatutára Q. K.. Okresný súd zistil, že v zmluve
je nepresne uvedené označenie kupujúceho v časti názvu „Obec Svätý Kríž“ namiesto „Obecný úradSvätý Kríž“. Podľa záveru okresného súdu ostatné identifikačné znaky boli uvedené správne, čo robí
zrejmé a dostatočne určité, kto je stranou zmluvy na strane kupujúceho. V zmluve nebol uvedený dátum
jej uzavretia. Podľa obsahu zmluvy išlo o kúpnu zmluvu, pretože obsahovala záväzok predávajúceho

dodať kupujúcemu materiál na kanalizáciu Svätý Kríž: 1/ rúra PVC DN 300/5000 mm, 2/ rúra PVC DN
400/5000 mm, 3/ tesniace krúžky, 4/ odbočka DN 300/160, 5/ kanalizačné šachty, 6/ poklop šachtový,
7/ betón, 8/ drenážna rúra DN 100, 9/ štrk 0-63. Okresný súd zistil, že v zmluve absentuje uvedenie
množstva tovaru s cenami za jednotlivé položky. Zmluva obsahuje iba celkovú cenu 3.948.380,50 Sk (t.j.
131.062,22Eur).Žalobcasavzmluvesúčasnezaviazaldodaťkupujúcemucertifikátyozhodenadodané

materiály. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je právny nástupca Drobnej prevádzky so sídlom
032 11 Svätý Kríž 17, IČO: 00 51 80 34, ktorá zanikla dňa 28.2.2013. Okresnému súdu z úradnej činnosti
a z obsahu listín, ktoré v spise sa nachádzajú bolo známe, že uznesením zo zasadnutia Obecného
zastupiteľstva Obce Svätý Kríž zo dňa 22.2.2013 č.k. 18/2013 Obec Svätý Kríž prebrala všetky práva a
povinnosti podľa § 21 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení
neskoršíchpredpisovpozrušenejpríspevkovejorganizácie.Okresnýsúdzvýraznil,žedátumpodpísania

kúpnej zmluvy nebol známy, ani tvrdený žalobcom, avšak nebolo sporné, že v rozhodnom čase bol
štatutárom právneho predchodcu žalovaného Q. K. minimálne od 14.2.2002 do 30.5.2012 a súčasne bol
zamestnancom žalobcu. Svedok vypovedal, že nebol zamestnancom právneho predchodcu žalovaného
a funkciu vykonával iba z dôvodu, že mal odbornú spôsobilosť. Platil ho vždy iba žalobca. Pripustil, že
zmluvu podpísal, ale nepotvrdil to. Na pojednávaní pred okresným súdom zaregistroval, že zmluvu mal

podpísať za právneho predchodcu žalovaného a nie žalobcu, čo ho prekvapilo. Potvrdil, že sa robila
kanalizáciaapoužilisarúry,šachty,štrkamaloísťoúsekodposlednýchbytovieksmeromnaLazisko,až
ku bočnej uličke. K vystavenej faktúre sa vyjadriť nevedel. Potvrdil, že on žiadne pokyny zamestnancom
právneho predchodcu žalovaného na úhradu nedával. Pokyny na úhradu dávali konatelia žalobcu.
Dušan Matejka st. bol a je spoločníkom žalobcu od 18.7.1995 a konateľom žalobcu od 18.7.1995. Dušan

Matejka st. v období od 5.9.2006 do 12.5.2011 nebol štatutárom právneho predchodcu žalovaného (č.l.
120 - 122 spisu), ktorým sa stal opätovne 13.5.2011 (č.l. 122 - 123 spisu) do 30.5.2012 (č.l. 124 spisu).

3. Žalobca poukázal na tvrdenia, podľa ktorých vystavil faktúru č. 22008017/1 dňa 9.6.2008, splatnú
23.6.2008 na sumu 3.948.380,46 Sk (t.j. 131.062,22 Eur), ktorá pozostávala z kúpnej ceny 3.317.966,76

Sk (t.j. 110.136,32 Eur) a DPH 630.413,70 Sk. Predmet plnenia bol špecifikovaný ako dodávka
stavebného materiálu podľa Zmluvy o dielo č. 28/417: 1/ rúra PVC DN 300/5000 mm, 401 m, 2.156,30
Sk/m, celkom 1.028,966 Sk, 2/ rúra PVC DN 400/5000 mm, 337 m, 2.928,57 Sk/m, celkom 1.174.445
Sk, 3/ tesniace krúžky, 150 ks, 110,92 Sk/ks, celkom 19.798,50 Sk, 4/ odbočka DN 300/160, 92 ks,
1.200 Sk/ks, celkom 131.376 Sk, 5/ kanalizačné šachty 28 ks, 10.680,10 Sk/ks, celkom 355.860,96 Sk

6/ poklop šachtový, 28 ks, 3.500 Sk/ks, celkom 116.620 Sk, 7/ betón; 130 m3, 2.394,96 Sk/m3; celkom
370.500 Sk , 8/ drenážna rúra DN 100, 2.500 m, 61,34 Sk/m, celkom 182.475 Sk, 9/ štrk 0-63, 1.217
m3, 392,44 Sk/m3, celkom 568.339 Sk, súhrnne spolu suma 3.948.380,46 Sk so zahrnutou 19% DPH.
Žalobca tvrdil a preukazoval výpismi z účtu a vytlačenými pokladničnými dokladmi z jeho účtovníctva,
že právny predchodca žalovaného žalobcovi zaplatil pripísaním na účet a do pokladne v hotovosti: a)

24.9.2009 sumu 40.000 Eur na účet, b) 13.11.2009 sumu 9.000 Eur, z ktorej si žalobca započítal na
úhradu 7.445,10 Eur na účet, c) 11.12.2009 sumu 9.000 Eur, z ktorej si žalobca započítal na úhradu
7.000 Eur na účet, d) 31.12.2009 sumu 5.000 Eur, v hotovosti SK - PTO 18, e) 15.1.2010 sumu 9.000
Eur na účet, f) 12.2.2010 sumu 8.000 Eur na účet, g) 31.12.2011 sumu 5.000 Eur, v hotovosti SK - P 022,
spolu 81.445,10 Eur a neuhradených zostalo 49.617,12 Eur. Na týchto úhradách bol uvedený variabilný

symbol úhrady 0020092409. Na pokladničných dokladoch vytlačených a predložených žalobcom z
účtovníctva žalobcu bola uvedená faktúra č. 22008017/1. Výpovede svedkov Mgr. W. C., Mgr. Z. K.,
čo boli bývalí štatutári právneho predchodcu žalovaného potvrdili, že účtovníctvo právneho predchodcu
žalovaného nebolo riadne vedené. Za tohto stavu nebolo možné spoľahlivo určiť obsah účtovných
prípadov a účtovných záznamov. Nikdy nedošlo k odovzdaniu kompletného účtovníctva príspevkovej

organizácie po zániku funkcie štatutára Dušana Matejku ustanovením Mgr. Z. K. do funkcie štatutárky.
Uvedené okresnému súdu vyplynulo aj z výpovede svedkyne K. V., ktorá bola účtovníčkou právneho
predchodcu žalovaného a F. A., ktorá je súčasná hlavná kontrolórka žalovaného. Až štatutári W. C. a Z.
K. mali miesto výkonu práce v sídle Obecného úradu Obce Svätý Kríž, dovtedy bola kancelária drobnej
prevádzky v kancelárii susediacej s kanceláriou žalobcu. Svedkyňa K. B. bola súčasne účtovníčkou

u právneho predchodcu žalovaného i u žalobcu, čo vyplynulo z výpovede F. V. a svedkyne K. B.. O
uvedenom svedčí aj elektronická komunikácia medzi K. B. a F. M. podľa č.l. 194 k dátumom čiastočných
úhrad a upomienok na úhradu. F. M. bola pracovníčkou žalobcu. K úhradám žalobcovi svedkyňa K. B.
uviedla, že na priradenie platieb na účet žalobcu, ktoré nevedela identifikovať sa pýtala zamestnancovžalobcu, a to Dušana Matejku mladšieho aj staršieho, D. V. a F. M.. Doklady na úhradu voči drobnej
prevádzke jej pripravovala D. V.. Svedkyňa F. M. vypovedala, že počula Dušana Matejku dať pokyn
D. V. na úhradu 40.000 Eur na faktúru č. 22008017/1. Svedkyňa D. V. bola pracovníčka právneho

predchodcu žalovaného a žalobcu. S Dušanom Matejkom starším je v príbuzenskom vzťahu (manželka
syna). Potvrdila, že príkaz na úhradu 40.000 Eur do banky vyhotovovala ona na pokyn toho, kto chodil
do banky a do banky chodila pani M. a F. V. starší.

4. Okresný súd poukázal na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa

27.6.2016, ktorý v časti uznania viny nadobudol právoplatnosť 27.6.2016, ktorým bol Dušan Matejka
starší uznaný za vinného aj z pokračovacieho zločinu zneužívania informácií v obchodnom styku podľa §
265 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona v bode 7., keď „vykonával právomoc a pôsobnosť starostu Obce
Svätý Kríž, hoci mu mandát starostu obce v zmysle § 13a ods. 1 písm. h) zákona o obecnom zriadení, v
spojení s článkom 2 ods. 1 písm. o), čl. 4 a čl. 5 ods. 2 zákona o ochrane verejného záujmu zo zákona
zanikol, pretože bol súčasne konateľom spoločnosti MKM REMONT, s.r.o. vedome prinajmenšom od

1.10.2004 do 10.10.2010 uprednostňoval záujmy spoločnosti MKM REMONT, s.r.o. a fyzickej osoby
- podnikateľa Dušana Matejku MKM Remont pred verejným záujmom tým, že v mene a na účet
obce u týchto podnikateľských subjektov, prostredníctvom príspevkovej organizácie obce, Obecný úrad
Svätý kríž, Drobná prevádzka, bez príslušných obvyklých zákonných postupov pri výbere dodávateľa,
objednával rôzne tovary a služby, zneužijúc pritom vedomosť, že príspevková organizácia obce nebola

pre nedostatočné materiálne a personálne vybavenie spôsobilá dodanie obcou požadovaných tovarov
a služieb obstarať vo vlastnej réžii“. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/117/2016-1322 bol
zrušený a uložený iba výrok o treste, výrok o vine bol nedotknutý. Súčasťou trestného spisu na č.l. 498
bol aj listinný dôkaz, a to faktúra č. 22008017/1. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že konanie
Dušana Matejku staršieho pri uzatváraní kúpnej zmluvy bolo súčasťou trestného konania proti nemu

a bolo tvrdené žalovaným v zastúpení zástupcu žalovaného vo vzťahu ku skutku s poradovým číslom
7/ vo výroku trestného rozsudku okresného súdu. Tomuto stavu svedčí aj to, že Obec Svätý Kríž
ako objednávateľ uzavrela Zmluvu o dielo č. 03/2000 s Obcou Svätý Kríž - Drobná prevádzka ako
zhotoviteľom dňa 1.8.2007, ktorej predmetom boli stavebné práce na objekte SO 01 Kanalizácia - stoka
„A“ Svätý Kríž za cenu 12.077.972 Sk. Zhotoviteľ sa v čase uzavretia zmluvy považoval za spoločnosť

so 100% majetkovou účasťou obce. Podľa písomného stanoviska Úradu pre verejné obstarávanie zo
dňa 28.8.2008 pre Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (č.l. 92 spisu) sa preto na dodávku
stavebnýchprácnevzťahovalzákonoverejnomobstarávaní,alenavýberdodávateľovtovaruprestavbu
sa zákon o verejnom obstarávaní vzťahoval. V časti stavebných prác išlo o podprahovú zákazku (§ 4
ods. 4 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní). Následne obec podľa Úradu pre verejné obstarávanie

v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní rozdelila stavebné práce na projekte „Kanalizácia Obce
Svätý Kríž II. etapa“ na čiastkové: 1/ Kanalizácia Svätý kríž II. etapa - Stoky K1 a K4“ v hodnote
12.156.921 Sk, 2/ SO 01 Kanalizácia - stoka „A“ Svätý Kríž v hodnote 12.077.972 Sk, na ktorú vyhlásila
obec verejné obstarávanie (tri podprahové zákazky na stavebné práce a dodanie tovaru). Jedným z
troch úspešných uchádzačov bol žalobca, a to na dodanie stavebného materiálu v hodnote 1.989.491 Sk

bez DPH. Ostatní úspešní uchádzači boli PRIMA s. r. o. a RILINE s. r. o. Celková hodnota zákaziek bola
19.630.263,30 Sk bez DPH a prevyšovala limit podprahovej zákazky 12.000.000 Sk bez DPH. Obec ako
verejný obstarávateľ konala v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, keď zákazku rozdelila na
niekoľko podprahových, aby sa vyhla verejnému obstarávaniu (§ 5 ods. 12, § 6 ods. 1 písm. b), § 91 a
nasledujúce ustanovenia o verejnom obstarávaní).

5. Okresný súd dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného je absolútne neplatný právny úkon, lebo svojím účelom odporuje zákonu v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka. Zmluvu uzatváral za predávajúceho Dušan Matejka starší, ktorý bol
spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti a súčasne vykonával funkciu starostu. Na strane
kupujúceho bola organizácia zriadená obcou - príspevková organizácia obce. Za takéto konanie bol

Dušan Matejka starší právoplatne odsúdený. Rozpor so zákonom bol v konaní štatutára obchodnej
spoločnosti, ktorý bol súčasne štatutárom obce, respektíve vykonával funkciu štatutára obce, § 13a
ods. 1 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, keď funkcia starostu je nezlučiteľná s
funkciou podľa osobitného zákona. Mandát starostu zaniká v prípadoch podľa § 13 ods. 3, ak starosta
do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie neurobí relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu

(§ 13 ods. 3 písm. f), čl. 2 ods. 1 písm. o), čl. 4, čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o
ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Tento ústavný zákon sa vzťahuje
na funkcie starostov obcí. Verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť
verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem predverejným záujmom. Verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže
byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie využívať svoju
funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej

výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických
osôb alebo právnických osôb; to sa nevzťahuje na činnosť alebo úlohu, ktorá vyplýva verejnému
funkcionárovi z výkonu jeho funkcie, sprostredkúvať pre seba, blízku osobu, pre inú fyzickú osobu alebo
právnickú osobu okrem prípadu, ak to pre verejného funkcionára vyplýva z výkonu jeho verejnej funkcie,
obchodný styk s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou zriadenou obcou. Verejný

funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá
bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze a §
265 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona.
6. Okresný súd poukázal na to, že plnenie bez právneho dôvodu je bezdôvodným obohatením. V
tomto prípade bolo sporné vecné plnenie žalobcu, najmä v rozsahu a čase plnenia. V záujme
hospodárnosti okresný súd vychádzal z toho, že najneskôr mohlo byť plnené 9.6.2008, čo bol dátum

uvedený na faktúre vystavenej žalobcom ako deň daňovej povinnosti. Pri práve na vrátenie plnenia
uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.
Všeobecná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka je štvorročná. Premlčanie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa riadi úpravou v Obchodnom zákonníku (sp. zn. NS SR 4Obo 57/03 z
26.2.2004, sp. zn. IV. ÚS 214/04, sp. zn. NS SR 5Obo 86/2005 zo 6. 10. 2005). K premlčaniu práva

došlo uplynutím štyroch rokov od 9.6.2008, t.j. 11.6.2012 (najbližší pracovný deň po 8.6.2012, ktorý
pripadol na sobotu, t.j. 11.6.2012 pondelok). Žaloba bola podaná na súde po uplynutí premlčacej
lehoty až 11.2.2014 a žalovaný namietol premlčanie. Žalobca tvrdil prerušenie plynutia premlčacej doby
čiastočnýmiplneniamiprávnehopredchodcužalovaného.Navšetkýchčiastočnýchúhradáchnaúčetbol
uvedenývariabilnýsymbolúhrady0020092409.Napokladničnýchdokladochvytlačených,predložených

žalobcomzúčtovníctvažalobcubolauvedenáfaktúrač.22008017/1.Žalobcatvrdil,ževariabilnýsymbol
boldátumprvejčiastočnejúhradyatenbolpoužitýajnaostatnéčiastkovéúhrady.Uvedenévzbudzovalo
pochybnosť o dôvode úhrady a identifikácie záväzku obvyklým spôsobom, napríklad číslo účtovného
dokladu a podobne. Iný dôvod plnenia nebol tvrdený ani zo strany žalovaného, hoci spochybňoval
dôvod plnenia právneho predchodcu žalovaného. Žalovaný sa v konaní bránil a spochybňoval uznanie

dlhu čiastočným plnením vzhľadom k okolnostiam, za ktorých ku čiastočným plneniam došlo. K týmto
čiastočným úhradám zo strany právneho predchodcu žalovaného dochádzalo za obdobných okolností
ako k uzavretiu absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Išlo o dôsledok úzkeho prepojenia medzi žalobcom a
právnym predchodcom žalovaného v osobe Dušana Matejku staršieho - starostu obce, v určitom období
aj štatutára právneho predchodcu žalovaného, konateľa a spoločníka žalobcu. Vykonané dokazovanie

potvrdilo, že pokyny na úhradu boli iniciované práve zo strany žalobcu, za ktorého konal Dušan Matejka
starší. Svedok Q. K. - štatutár právneho predchodcu žalovaného v rozhodnom období výkonu funkcie
štatutára a v tom čase vykonaných úhrad poprel akýkoľvek pokyn na úhradu. Ani z jednej výpovede
vypočutých svedkov nebolo preukázané, že by pokyn na úhradu vykonal štatutár právneho predchodcu
žalovaného Q. K., či iná osoba okrem Dušana Matejku, čo osôb konajúcich za žalobcu. K úhradám

došlo ako dôsledku s trestnou činnosťou na strane štatutára veriteľa (žalobcu) prepojením záujmov
obchodnej spoločnosti, ktorej bol spoločníkom a konateľom a súčasne vykonával funkciu starostu obce.
Základ nároku, a to plnenie z kúpnej zmluvy, je neplatný pre rozpor so zákonom, a preto nebolo možné
priznať čiastočným plneniam vykonaným za obdobných okolností účinky uznania záväzku. K prerušeniu
plynutia premlčacej doby čiastočnými úhradami podľa záveru okresného súdu nedošlo, a preto bola

žaloba zamietnutá.
7. O nároku na náhradu trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Okresný súd
nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu
trov konania a tak žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške, o výške ktorej
náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a

to súdnym úradníkom príslušného súdu.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Mal za to, že okresný súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd mal za to, že kúpna zmluva

medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je absolútne neplatný právny úkon, lebo svojim
účelom odporuje zákonu. Ako dôvod rozporu so zákonom podľa okresného súdu má byť skutočnosť,
že zmluvu uzatváral za žalobcu Dušan Matejka st., ktorý bol konateľom a spoločníkom žalobcu a
súčasne vykonával funkciu starostu u žalovaného, čím porušil ust. § 13a ods. 1 písm. h) zákona oobecnom zriadení a čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone
funkcií verejných funkcionárov. Na tom základe okresný súd dospel k záveru, že v predmetnej veci ide
o bezdôvodné obohatenie, ktoré je premlčané, pretože nebolo možné aplikovať ust. § 407 Obchodného

zákonníka, a tým ani nemohlo dôjsť k pretrhnutiu štvorročnej premlčacej doby. Žalobca mal za to,
že okresný súd vychádzal z nesprávneho zistenia skutkového stavu veci a následne z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu kúpna zmluva má všetky náležitosti platného právneho úkonu.
Zmluva bola za právneho predchodcu žalovaného podpísaná štatutárnym orgánom, p. K.. Svedeckú
výpoveď p. K. žalobca považoval za účelovú a nepravdivú. P. K. pripustil, že kúpnu zmluvu podpisoval,

ale nepotvrdil to. Listinné dôkazy predložené v priebehu konania preukázali, že p. K. bol štatutárom
drobnej prevádzky a túto činnosť aj vedome a fakticky vykonával. Okresnému súdu boli predložené
písomné právne úkony, ktoré p. K. ako štatutár v mene drobnej prevádzky vykonal. P. K. konal vedome,
určito a slobodne, keď vystupoval ako štatutárny orgán drobnej prevádzky. Napokon p. K. pri ohlásení a
zápisevedúcehodrobnejprevádzkyvedomedobrovoľnepodpísalsúhlaszodpovednéhozástupcu,ktorý
sa predkladal príslušnému živnostenskému úradu k ohláseniu. Bez uvedeného súhlasu s ustanovením

do funkcie zodpovedného zástupcu by p. K. nemohol byť ako štatutár drobnej prevádzky v príslušnej
evidencii zapísaný. Napriek tomu, že listinné dôkazy a argumenty vyvracajú pravdivosť tvrdení tohto
svedka, okresný súd považoval jeho výpoveď za pravdivú a dôveryhodnú. Okresný súd sa nijakým
spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami a listinnými dôkazmi, ktoré boli predkladané na preukázanie
nepravdivosti tvrdení p. K. ako svedka.

9. Žalobca v súvislosti s aplikáciou ust. § 39 Občianskeho zákonníka uviedol, že je potrebné vykladať
ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne a nie extenzívne (ÚS
ČR sp. zn. III. ÚS 3900/12 zo dňa 28.02.2013). Právny úkon, a to kúpna zmluva bola podpísaná na
strane predávajúceho žalobcom v zastúpení Dušanom Matejkom st. a na strane kupujúceho drobnou
prevádzkou v zastúpení štatutára Q. K.. Dušan Matejka st. v danom prípade nekonal ani za žalovaného,

ani za drobnú prevádzku. Právny vzťah má obchodnoprávny charakter. Aj napriek tomu, že Dušan
Matejka st. v danom čase v zmysle ústavného zákona a zákona o obecnom zriadení nebol oprávnený
podnikať, a teda jeho konanie nieslo znaky protiprávnosti, túto skutočnosť nebolo možné subsumovať
pod neplatnosť právneho úkonu z dôvodu rozporu so zákonom. V súlade s uvedeným rozhodnutím
ústavného súdu žalobca mal za to, že kúpna zmluva ako taká nie je v rozpore so zákonom, neporušuje

výslovný ani obsahový imperatív uvedený v zákone. Ak by argumentácia okresného súdu bola správna,
potom všetky právne úkony, ktoré Dušan Matejka st. v danom čase vykonal v mene žalobcu vo vzťahu
k akémukoľvek inému subjektu by boli absolútne neplatné práve pre rozpor so zákonom. Takýto zásah
do súkromnoprávnej, ale aj verejnoprávnej sféry by bol v rozpore s povahou a účelom predmetného
zákonného ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, predovšetkým v rozpore so základným ústavným

princípom právnej istoty. Svojim rozhodnutím by súd vyslovil právny názor, že všetky tieto právne úkony
sú neplatné. Neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom by podľa žalobcu prichádzala do úvahy
iba vtedy, ak by Dušan Matejka st. podpísal kúpnu zmluvu v mene obce alebo drobnej prevádzky, čo by
bol priamy súvis s nezlučiteľnosťou funkcií a následným sankcionovaním právneho úkonu absolútnou
neplatnosťou.

10. Žalobca poukázal na ďalší dôvod, pre ktorý okresný súd žalobu zamietol, a to premlčanie nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca zvýraznil skutočnosť dodania tovaru a následné úkony
žalovaného, ktoré boli v čiastočných platbách. Prvá úhrada faktúry zo strany žalovaného bola dňa
24.09.2007, pričom v tom čase neexistoval žiaden iný splatný záväzok žalovaného voči žalobcovi, ktorý
by mal žalovaný uhrádzať. Prvá úhrada vo výške 40.000 Eur, ako aj všetky ďalšie úhrady boli označené

rovnakým variabilným symbolom 0020092409. Z dokazovania vyplynulo, že celkom určite sa jednalo o
úhrady z rovnakého právneho titulu, aj keď uvedený variabilný symbol nebol totožný s číslom faktúry.
Z dôvodu, že žalobca sám vo svojom účtovníctve započítal všetky zrealizované úhrady na úhradu
faktúry vystavenej z titulu spornej kúpnej zmluvy, nebol dôvod pochybovať o tom, že úhrady zo strany
žalovaného boli určené práve na úhradu daného záväzku. Podstatné je to, že faktúra zo strany žalobcu

bola vystavená a právny predchodca žalovaného realizoval úhrady na účet žalobcu. Z dôvodu, že zo
strany žalovaného neboli predložené doklady, ktoré by svedčili o tom, že zrealizované úhrady na účet
žalobcu by mali byť započítané k inému právnemu titulu, mal žalobca za to, že jeho pohľadávka voči
žalovanému bola čiastočne uhradená vo výške 81.445,10 Eur, ktorá skutočnosť bola preukázaná. Ak
pohľadávka žalobcu bola čiastočne uhradená vo výške 81.445,10 Eur, potom je dôvod na aplikáciu

ust. § 407 Obchodného zákonníka. Žalobca mal za to, že závery okresného súdu v odôvodnení
jeho rozsudku si protirečia. Žalobca zvýraznil, že postupom a konaním, ktoré bolo preukázané medzi
Dušanom Matejkom st. a p. K., bol konkludentne uznaný záväzok voči žalobcovi. Žalobca sám vykonané
úhrady priradil k vystavenej faktúre z titulu spornej kúpnej zmluvy a takto ich v účtovníctve evidoval ajpred podaním žaloby na súd. Ak by čiastočné úhrady zo strany právneho predchodcu žalovaného boli
z iného právneho titulu, žalobca by ich určite nepriradil k danej kúpnej zmluve a neukrátil by tak svoju
pohľadávku z kúpnej zmluvy voči žalovanému. Navyše v tom čase bol Dušan Matejka st. starostom

obce, takže on sám musel najlepšie vedieť, aké úhrady vykonáva, resp. na aké úhrady dáva pokyn.
Žalobca mal za to, že skutkové zistenia okresného súdu v tomto prípade nekorešpondujú s vykonaným
dokazovaním. Právny predchodca žalovaného v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, a to
čiastočnýmplnenímuznalexistenciužalovanéhonároku,vdôsledkučohodošlokpretrhnutiupremlčacej
doby. Posledná čiastková úhrada zo strany drobnej prevádzky bola realizovaná dňa 31.12.2011, pričom

žaloba bola podaná na okresný súd 11.02.2014, teda v rámci štvorročnej premlčacej doby.
11. Žalobca zvýraznil, že súčasne považuje rozhodnutie okresného súdu za prekvapivé, pretože trpí
inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V danom spore bolo od
11.02.2014 nariadených 7 pojednávaní, na ktorých bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Ani na jednom
konaní, ani jedenkrát okresný súd neuviedol, ako sa mu javí vec po právnej stránke, ktoré skutočnosti
považuje za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, a to ani po účinnosti Civilného

sporového poriadku. Platnosť kúpnej zmluvy a premlčanie bezdôvodného obohatenia okresný súd
počas celého konania neriešil, a preto ani neboli predmetom ďalšieho dokazovania. V tomto prípade
sa preto rozhodnutie okresného súdu javí ako prekvapivé. Podľa § 181 ods. 2 CSP, okresný súd
je povinný na začiatku oznámiť stranám predbežné právne posúdenie, aby mohli na tomto základe
adekvátne uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Postup súdu musí byť v

tomto smere predvídateľný. Ak sa súd odkloní od pôvodných predbežných záverov, je povinný umožniť
stranám adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu. Okresný súd platnosť kúpnej zmluvy si mal
predbežne vyhodnotiť na prvom mieste ešte skôr, ako pripustil ďalšie dokazovanie ohľadom účtovníctva,
dodania tovaru. Rovnako mal predbežne posudzovať námietku premlčania skôr, ako pristúpil k ďalšiemu
dokazovaniu. Tento postup okresného súdu bol v hrubom rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti

súdneho konania. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo zrušiť a
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie s náhradou trov súdneho konania žalobcovi.
12. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 11.08.2017 (č.l. 555 spisu), bolo odvolanie žalobcu
doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu v zmysle doručenky dňa 21.8.2017 s
možnosťou vyjadrenia sa k odvolaniu v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy okresného súdu. Do

momentu konania a rozhodovania krajským súdom žalovaný túto možnosť vyjadrenia sa k odvolaniu
žalobcu nevyužil.
13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1
CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne

rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/186/2017-561 zo dňa
5.2.2018, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia dňa 10.4.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

15. Na základe odvolania žalobcu bolo zrejmé, že základnými odvolacími dôvodmi bola námietka v

zistení skutkového stavu veci, výsledku vykonaného dokazovania, jeho zhodnotenia, ako aj námietka
nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalobca trval na platnosti uzavretej kúpnej zmluvy a
nestotožnil sa s názorom okresného súdu, že kúpna zmluva, z ktorej bol uplatnený nárok, je absolútne
neplatný právny úkon. Žalobca v odvolaní zvýraznil, že právny predchodca žalovaného čiastočným
plnením uznal existenciu žalovaného nároku, v dôsledku čoho došlo k pretrhnutiu premlčacej doby. Ďalej

žalobca namietal, že ide o prekvapivé rozhodnutie, pretože okresný súd v danom konaní nepostupoval
podľa § 181 ods. 2 CSP a na začiatku konania neoznámil stranám predbežné právne posúdenie veci.

16. Krajský súd k námietke, resp. odvolaciemu dôvodu žalobcu, že okresný súd v danej sporovej veci
nepostupoval v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP, keď na začiatku stranám neoznámil predbežné právne

posúdenie veci, a tým následne malo dôjsť k prekvapivému súdnemu rozhodnutiu zo strany okresného
súdu, uvádza, že tento odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný. Je potrebné v prvom rade poukázať
na to, že konanie bolo začaté doručením žaloby na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 11.02.2014,
t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. V tom čase, za platnosti a účinnosti Občianskehosúdneho poriadku, bolo potrebné prihliadnuť k ust. § 118 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého po vykonaní
úkonov v zmysle § 118 ods. 1 O.s.p. predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov
konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné,

ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané
a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Tomuto zákonnému ustanoveniu v čase
začatia predmetného súdneho konania doručením žaloby na okresný súd dňom 11.02.2014 zodpovedal
postup okresného súdu, keď v zmysle Zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.5.2014 (č.l. 64 spisu) a
podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.3.2016 (č.l. 331 spisu) sudkyňa okresného súdu uviedla

posúdenie veci práve s odkazom aplikácie ust. § 118 ods. 2 O.s.p., ak mala za to, že medzi stranami je
sporné uzavretie zmluvy. Ďalej sudkyňa okresného súdu uviedla, že medzi účastníkmi je sporné aj to, či
čiastočnými úhradami dochádzalo k čiastočným úhradám žalovanej pohľadávky, pretože platba nebola
označená vo variabilnom symbole, ani číslom zmluvy, ani číslom faktúry. Na pojednávaní konanom dňa
26.5.2014 sudkyňa okresného súdu v súlade s ust. § 100 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom
v danom momente konania poukázala na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, dobu splatnosti

v zmysle § 392 Obchodného zákonníka, na všeobecnú premlčaciu dobu podľa § 397 Obchodného
zákonníka vo väzbe k vznesenej námietke premlčania žalovaným a začatia súdneho konania doručením
žaloby na okresný súd dňa 11.02.2014. Na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 16.3.2016
(č.l. 331 spisu) opätovne sudkyňa okresného súdu oznámila sporovým stranám, že medzi nimi je spor,
či došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, pretože žalovaný ako právny nástupca Obecného úradu Svätý

Kríž, drobná prevádzka nedisponuje kúpnou zmluvou, doposiaľ neboli predložené doklady preukazujúce
odovzdanie tovaru, ktorý mal byť predmetom kúpnej zmluvy a je uvedený vo faktúre č. 22008017/1,
ktorý mal podľa štatutára žalobcu preberať nebohý V. V. a ani z predložených dokladov označených
ako nadobúdacích nebolo možné jednoznačne stotožniť tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy a
následne uvedený vo faktúre č. 22008017/1 a účtovnými dokladmi žalobcu. Sudkyňa okresného súdu

poukázala na obranu žalovaného v námietke premlčania, na odkaz žalobcu k čiastočným plneniam od
24.9.2009 až do 31.12.2011 s poukazom na ust. § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Bolo poukázané na platby uskutočnené v hotovosti, na výpoveď svedkyne K. B. a F. M. vo
vzťahu k platbám a označenia dátumu 24.9.2009, ktorý ako dátum platby bol vyjadrený vo variabilnom
symbole, ktorým variabilným symbolom ako dátumom platby boli označované ostatné bezhotovostné

platby, iba na pokladničných dokladoch bolo uvedené číslo faktúry č. 22008017/1 zo dňa 31.12.2009,
zo dňa 31.12.2011 (č.l. 11 spisu).

17. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu, že okresný súd neoznámil sporovým stranám, čo
vníma ako sporné, keďže na základe uvedených Zápisníc z pojednávania zo dňa 26.5.2014 a zo dňa

16.3.2016 samosudkyňou okresného súdu bolo oznámené, že je tu spornosť uzavretia kúpnej zmluvy
medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, ako aj spornosť vo vzťahu k čiastočným platbám
a vznesenej námietke premlčania žalovaným. Okresný súd postupoval v tom čase v zmysle platného
ust. § 118 ods. 2 O.s.p., t.j. oznámil stranám sporu, čo je rozporované v tejto veci, a to uzavretie kúpnej
zmluvy, čiastočné platby vo väzbe k námietke premlčania uplatnenej žalovaným a tvrdeniu žalobcu o

uznaní zvyšku dlhu z titulu takýchto čiastočných platieb žalovaným. Vzhľadom k uvedenému postupu
okresného súdu, preto nemožno mať za to, že by išlo o prekvapivé súdne rozhodnutie tak, ako to
namietal žalobca v odvolaní.

18. Naviac vo vzťahu k v tom čase aplikovanému ust. § 118 ods. 2 O.s.p. krajský súd poukazuje na

Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 326/2012-13 zo dňa 21. júna 2012, podľa ktorého: „Porušenie
ust. § 118 ods. 2 O.s.p. žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa
pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver
pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup okresného súdu v
podanomodvolaníapod.“.Ztohtorozhodnutiaústavnéhosúduvyplýva,žeakbyajdošlopredokresným

súdom k porušeniu ust. § 118 ods. 2 O.s.p., čo však v danej veci nenastalo, tak uvedené neznamená
to, že by v danom prípade žalobca ako odvolateľ bol vylúčený z procesných práv a oprávnení, ktoré
mu zákon priznáva, resp., že by bol vylúčený z výkonu práv a oprávnení, ktoré sú mu zaručené
nielen príslušným zákonom, ale aj Ústavou SR. Pokiaľ aj žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd
nepostupoval v zmysle § 181 ods. 2 CSP, tak v tomto prípade je potrebné uviesť, že súdne konanie v

danej sporovej právnej veci sa začalo doručením žaloby na okresný súd dňa 11.02.2014, t.j. okresný súd
bol povinný postupovať v zmysle v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku, a to ust. § 118
ods. 2 O.s.p., čo na základe vyššie uvedeného bolo aj naplnené. Vzhľadom k momentu začatia súdneho
konania dňa 11.2.2014 a príslušného štádia súdneho konania, ak účinnosť Civilného sporovéhoporiadku v zmysle § 474 CSP nastala od 1. júla 2016, konanie pred 30.6.2016 mohlo prebiehať len
podľa v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd dodáva, že pokiaľ okresný
súd rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania a nestotožnil sa so skutkovým a právnym

zhodnotením, ktoré prezentoval žalobca pred súdom prvej inštancie, tak uvedené nie je prekvapivým
súdnym rozhodnutím zo strany súdu prvej inštancie.

19. Na základe uvedených zhodnotení krajským súdom sa konštatuje, že konanie pred okresným súdom
nemá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tak, ako to namietal žalobca

v podanom odvolaní, keď tvrdil, čo nebolo vyhodnotené odvolacím súdom ako relevantné, že okresný
súd nepostupoval v zmysle § 181 ods. 2 CSP.

20. V danej sporovej veci nedošlo ani k tomu, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K tomuto nie relevantnému odvolaciemu dôvodu žalobcu
krajský súd uvádza, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie

nevyhnutné tak pre skutkové, ako aj pre právne posúdenie sporovej veci a z tohto okresným
súdom zisteného skutkového stavu krajský súd vychádzal za aplikácie ust. § 383 CSP. Krajský súd
zvýrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov,
na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje

naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá
stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci občianskeho súdneho konania, pretože
je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení sporových strán a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4 Cdo 256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom strany sporu. Procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez
ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS
329/04). K postupu okresného súdu krajský súd poukazuje aj na vyslovený záver v Uznesení Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„Ak všeobecný súd reagoval na
procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade

s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom
účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu
základného práva na spravodlivý proces.“ Krajský súd poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. IV. ÚS 252/2004 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„Právo na spravodlivý proces je
naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych

noriemrozhodnútak,žeichskutkovéaprávnezáveryniesúsvojvoľné,neudržateľnéalebožeboliprijaté
v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.“

21. Z obsahu podanej žaloby žalobcu zo dňa 11.02.2014, ako aj následných podaní, čo v podstate
zdôraznil aj žalobca v podanom odvolaní, bolo nesporné, že nárok, ktorý bol predmetom súdneho
konania vychádzal z faktúry č. 22008017/1 zo dňa 09.06.2008, splatnej 23.06.2008, v obsahu ktorej
bol odkaz na dodávku stavebného materiálu podľa Zmluvy o dielo č. 28/417 (č.l. 4 spisu). Žalobca
uplatnil nárok ako zmluvné plnenie, preto bol vecne správny postup okresného súdu, ktorý sa zaoberal

platnosťou Zmluvy o dielo č. 28/417, ktorá bola označená aj ako Kúpna zmluva a ktorá je súčasťou
spisového materiálu č.l. 89 - 90 spisu. Žalovaný v rámci súdneho konania, a to pred súdom prvej
inštancie, namietal neurčitosť tejto Zmluvy o dielo č. 28/417 označenej aj ako Kúpna zmluva (ďalej len
„kúpna zmluva“), jej neplatnosť pre rozpor so zákonom, ak p. Dušan Matejka st. vystupoval pri tejto
kúpnej zmluve za žalobcu ako predávajúceho v pozícii štatutárneho orgánu a v podstate aj za právneho

predchodcu žalovaného, a to Obec Svätý Kríž - Drobná prevádzka (ďalej aj „drobná prevádzka“), ak
v pozícii kupujúceho vystupoval p. K. Q., ktorý bol zamestnancom žalobcu a vo funkcii štatutára za
právneho predchodcu žalovaného, a to drobnú prevádzku mal podľa žalovaného vystupovať tak, aby
„zastrešoval“ úkony Dušana Matejku st., a to konateľa žalobcu, zmluvnej strany predávajúceho.22. Krajský súd uvádza, že výsledky dokazovania pred okresným súdom preukázali to, že kúpna
zmluva, na základe ktorej žalobca uplatnil svoje plnenie je neplatným právnym úkonom v zmysle §

39 Občianskeho zákonníka, pretože svojim obsahom, účelom odporuje zákonu, obchádza ho. Bolo
preukázané,žekmomentuuzavretejkúpnejzmluvyzažalobcuakopredávajúcehovystupovalštatutárny
orgán - konateľ žalobcu, p. Dušan Matejka st. (aj spoločník žalobcu), ktorý v čase uzavretia kúpnej
zmluvy bol starostom žalovaného, a teda v súvislosti s jeho konaním, ktoré má väzbu na kúpnu zmluvu
bolo namieste poukázať na ust. § 13a ods. 1 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,

čl. 2 ods. 1 písm. o), čl. 4, čl. 5 ods. 2 Ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Je nepochybné, že z týchto právnych úprav vyplýva
nezlučiteľnosť funkcie starostu s funkciami v zákone vymedzenými, ako aj, keď starosta ako verejný
funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s ústavným
zákonom a ako verejný funkcionár nesmie využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a
informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj

prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Verejný
funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho,
kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej
činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Krajský súd má za to, že právnym
predpisom, resp. ústavným zákonom stanovené povinnosti a obmedzenia súvisiace s výkonom funkcie

(postavenia) verejného funkcionára, resp. nezlučiteľnosť niektorých funkcií, zamestnaní a činností,
ktoré sa viažu na osobu verejného funkcionára, sa zákonite premietnu v rámci vyvolaného súdneho
sporu do posudzovania právneho úkonu, z ktorého sú uplatnené žalované nároky a ktorý právny
úkon nerešpektuje tieto stanovené povinnosti a obmedzenia a je s nimi v rozpore. V súvislosti s
posudzovaním takéhoto právneho úkonu je potrebné skúmať účel tohto zákonného zákazu, či príkazu,

resp. zákonného obmedzenia. Krajský súd práve toto ústavným zákonom vyjadrené obmedzenie a
povinnosti súvisiace s výkonom funkcie (postavenia) verejného funkcionára, ktorým bol aj starosta
žalovaného p. Dušan Matejka st., ktorý vystupoval ako štatutárny orgán - konateľ za žalobcu v zmluvnom
vzťahu so žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom, zobral na zreteľ pri zistenom skutkovom stave,
ak vystupovanie p. Q. K. za žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, a to drobnú prevádzku

bolo len formálne. Krajský súd zobral do úvahy účel zákonného obmedzenia, povinnosti súvisiace s
výkonom funkcie (postavenia) verejného funkcionára, ktoré stanovené obmedzenia, povinnosti majú
viesť k ochrane verejného záujmu pred záujmom osobným, súkromným, vlastným, podnikateľským, čo v
prípadenedodržaniatýchtozákonnýchobmedzení,povinností,potomsapremietneajdozhodnocovania
úkonu, ktorý nerešpektoval tieto obmedzenia, povinnosti, bol s nimi v rozpore, cez aplikáciu ust. §

39 Občianskeho zákonníka. Nebolo preto možné súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu, že sa
trestnoprávna zodpovednosť Dušana Matejku st. zrovnáva s neplatnosťou právneho úkonu kúpnej
zmluvy. Neplatnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy vyplýva práve z toho, že právny úkon kúpnej zmluvy
vzišiel z nerešpektovania zákonných obmedzení, povinností, konania v ich rozpore, ktoré sa týkali
funkcie starostu, ktorá funkcia je verejnou funkciou a ktorú zastával p. Dušan Matejka st. za súčasného

pôsobenia ako konateľ - štatutárny orgán zmluvnej strany - predávajúceho, v kúpnej zmluve.

23. Žalobca namietal, že pokiaľ p. Dušan Matejka st. ako konateľ - štatutárny orgán žalobcu, ktorý
súčasne bol spoločníkom žalobcu, ak nebol oprávnený podnikať ako starosta žalovaného, tak jeho
konanie je protiprávne, avšak uvedené podľa žalobcu neznamená neplatnosť právneho úkonu pre

rozpor so zákonom, keďže potom pri takomto výklade by boli všetky právne úkony neplatné, ktoré
uskutočnil p. Dušan Matejka st. aj vo vzťahu k iným subjektom. Krajský súd uvádza, že takýto široký
výklad, ktorý poskytol žalobca ako odvolateľ, nie je tu na základe záverov rozhodnutia v danej sporovej
veci daný. Krajský súd zvýrazňuje vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu, že v danej sporovej
právnej veci bol posudzovaný tento konkrétny sporový prípad a sporný právny úkon kúpnej zmluvy.

Bolo vyhodnocované, že v čase uzavretej kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol uplatnený žalovaný
nárok, bol Dušan Matejka st. starostom žalovaného a súčasne bol spoločníkom a konateľom žalobcu
ako zmluvnej strany predávajúceho, oproti ktorej zmluvnej strane ako kupujúci vystupoval právny
predchodca žalovaného označený v kúpnej zmluve ako Obec Svätý Kríž, Drobná prevádzka, za ktorú
podľa výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré neboli vyvrátené, len formálne vystupoval p. Q. K..

Závery skutkové, ako aj právne zistené v danej sporovej veci nie je možné zovšeobecňovať, resp.
paušalizovať tak, ako namietal žalobca v podanom odvolaní, a to, že pri prijatých záveroch okresným
súdom sa potom neplatnosť dotkne aj ďalších právnych úkonov, v ktorých vystupoval p. Dušan Matejka
st. Výsledky dokazovania preukázali, že na základe predloženej kúpnej zmluvy predávajúcim bolžalobca, u ktorého ako obchodnej spoločnosti p. Dušan Matejka st. mal postavenie tak spoločníka, ako
aj konateľa - štatutárneho orgánu a súčasne v tom čase mal aj funkciu starostu žalovaného. Pokiaľ aj
kupujúci ako druhá zmluvná strana bol uvedený právny predchodca žalovaného označený ako Obec

Svätý Kríž - Drobná prevádzka, za ktorú zmluvnú stranu je uvedený p. Q. K., tak vykonané dôkazy
potvrdili, že p. K., ktorý vystupoval za túto drobnú prevádzku, vystupoval len formálne. Pokyny za
žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, a to drobnej prevádzky, v tomto konkrétnom vzťahu so
žalobcom dával v tom čase vystupujúci starosta p. Dušan Matejka st., ktorý bol súčasne aj konateľom a
spoločníkom žalobcu ako druhej zmluvnej strany uzavretej kúpnej zmluvy, ktorú za žalobcu podpisoval

p. Dušan Matejka st.

24. Pokiaľ žalobca namietal výpoveď p. K. ako účelovú a nepravdivú, tak k uvedenému krajský súd
poukazuje na to, že výpoveď tohto svedka nebola spochybnená ani vyvrátená žiadnym iným dôkazom
zo strany žalobcu, preto z nej je potrebné vychádzať pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného
súdu. Boli vykonané výpovede aj iných svedkýň, ktoré potvrdili, že za žalovaného, resp. jeho právneho

predchodcupriuzavretejkúpnejzmluve,atozadrobnúprevádzku,p.K.vystupovallenformálne.Svedok
Q. K. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 19.10.2016 vypovedal, že jeho Drobná
prevádzka Obce Svätý Kríž nikdy neplatila, ale ho platil žalobca s tým, že bol za žalovaného, resp. jeho
právneho predchodcu v kúpnej zmluve uvedený iba ako odborne spôsobilá osoba a podpis na zmluve
považoval za formalitu. Aj svedkyňa F. M. (č.l. 477 spisu) vo svojej výpovedi potvrdila, že p. Q. K. bol

pracovníkom žalobcu. Svedkyňa F. A. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 26.6.2017
uviedla, že vystupovanie p. K. bolo len formálne, t.j. bola to len formálna stránka, ale skutočnú činnosť
vykonával p. F. V. st., ktorý rozhodoval a podpisoval aj čo sa týkalo financií. Vykonané dôkazy je potrebné
vyhodnocovať v celom kontexte, to znamená, výpoveď svedka p. K. s výpoveďami vypočutých svedkýň,
ktoré potvrdili svedeckú výpoveď p. K., preto nemožno hodnotiť výpoveď svedka p. K. za nepravdivú,

prípadne účelovú.

25. Nie je možné sa stotožniť ani s odvolacím argumentom žalobcu v tom, že kúpna zmluva ako
právny úkon by bola neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka len v tom prípade, ak
by aj za žalobcu aj za žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu zmluvu za obidve zmluvné

strany podpisoval p. Dušan Matejka st., keďže vzhľadom na výsledky dokazovania v danej sporovej
právnej veci je takýto náhľad žalobcu veľmi zužujúci. Zhodnotenie právneho úkonu kúpnej zmluvy ako
neplatného právneho úkonu pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, ak kúpna zmluva
v obsahu prejavenej vôle zmluvných strán žalobcu a žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu
neakceptovala zákonom a ústavným zákonom stanovené obmedzenia, povinnosti súvisiace s výkonom

funkcie (postavenia) verejného funkcionára p. Dušana Matejku st., potom nemohlo viesť k zužujúcej
argumentácii žalobcu len na podpisovanie kúpnej zmluvy. Dokazovanie pred okresným súdom nebolo
ukončené len pri skutočnosti podpisu kúpnej zmluvy za žalobcu a právneho predchodcu žalovaného, ale
ďalšie dokazovanie potvrdilo to, že kúpna zmluva, jej obsah a plnenie z nej sa uskutočňovalo za výraznej
participácie p. Dušana Matejku st., tak za stranu žalobcu ako predávajúceho, t.j. jednej zmluvnej strany

a súčasne vystupujúceho aj za žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, keď bol vo funkcii starostu
práve p. Dušan Matejka st.

26. K precizovaniu právnych záverov okresného súdu je potrebné poukázať aj na samotný obsah
právneho úkonu kúpnej zmluvy, ktorá len popisovala v článku 3. druh tovaru, nie jeho množstvo, čo

neviedlo k určitosti kúpnej zmluvy v tejto časti. Ak aj žalobca sa bránil, že množstvo tovaru sa nedalo v
čase uzavretia kúpnej zmluvy určiť vzhľadom k náročnosti diela, t.j. že podľa žalobcu sa nedalo presne
identifikovať čo a v akom množstve bude dodané, tak tento argument nemohol byť vzatý do úvahy ako
relevantný z dôvodu, že v článku 3. kúpnej zmluvy bola uvedená cena s DPH 3.948.380,50 Sk. Táto
cena musela byť výsledkom „napočítania“ určitého druhu a množstva dodávaného materiálu - tovaru,

to znamená, ak bolo možné vyjadriť takúto konkrétnu cenu, tak potom súčasťou kúpnej zmluvy by mali
byť aj určito vyjadrené jednotlivé množstvá konkrétneho materiálu. Ak táto určitosť množstva v kúpnej
zmluve absentuje, tak aj táto skutočnosť spôsobila neplatnosť kúpnej zmluvy. Táto skutočnosť len naviac
pristupuje k vyššie uvedenému zhodnoteniu neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy, na základe
ktorej žalobca uplatnil svoj nárok. Ďalej sa dodáva, že ak žalobca uplatňoval nárok len na základe

uzavretej kúpnej zmluvy so žalovaným, tak pre takéto plnenie nepreukázal ani to, že splnil článok 5.
kúpnej zmluvy, t.j. nepreukázal, že dodal žalovanému certifikát preukázania zhody na dodané materiály.27. Krajský súd vzhľadom k tomu, že to vychádzalo aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného
súdu, sa oboznámil s právoplatným trestným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
3T/10/2016 zo dňa 27. júna 2016, z ktorého pod bodom 7. vyplýval skutok, z ktorého bol p. Dušan

Matejka st. uznaný sa vinného, keď „vykonávajúc právomoc a pôsobnosť starostu Obce Svätý Kríž, hoci
mumandátstarostuobcevzmysle§13aods.1písm.h)zákonaoobecnomzriadení,vspojenísoznením
článku 2 ods. 1 písm. o), čl. 4 a čl. 5 ods. 2 zákona o ochrane verejného záujmu zo zákona zanikol,
pretože bol súčasne konateľom spoločnosti MKM REMONT, s.r.o. vedome prinajmenšom od 1.10.2004
do 10.10.2010 uprednostňoval záujmy spoločnosti MKM REMONT, s.r.o., t.j. žalobcu a fyzickej osoby

- podnikateľa Dušana Matejku MKM Remont pred verejným záujmom tým, že v mene a na účet
obce u týchto podnikateľských subjektov, prostredníctvom príspevkovej organizácie obce, Obecný úrad
Svätý kríž, Drobná prevádzka, bez príslušných obvyklých zákonných postupov pri výbere dodávateľa,
objednával rôzne tovary a služby, zneužijúc pritom vedomosť, že príspevková organizácia obce nebola
pre nedostatočné materiálne a personálne vybavenie spôsobilá dodanie obcou požadovaných tovarov
a služieb obstarať vo vlastnej réžii“. Takto vymedzený skutok v rámci trestnoprávnej zodpovednosti mal

väzbu na konanie p. Dušana Matejku st., tak za žalobcu, ako aj za právneho predchodcu žalovaného v
súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou, z ktorej bol uplatnený nárok, preto krajský súd mal za to, že na
základe takto vymedzeného skutku pri konštatovanej trestnoprávnej zodpovednosti p. Dušana Matejku
st. nemohla byť právnemu úkonu kúpnej zmluvy, z ktorej žalobca uplatňoval nárok, poskytnutá súdna
ochrana, t.j. žalobcom predložený právny úkon kúpnej zmluvy nemohol požívať súdnu ochranu (len

primerane krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 2705/2006, podľa
ktorého je možné uzavrieť, že právny úkon, ktorý je rozhodujúcou súčasťou skutku, za ktorý bola osoba,
ktorá ho učinila, uznaná právoplatným rozsudkom v trestnom konaní vinnou zo spáchania trestného činu
podvodu, je neplatný pre rozpor so zákonom § 39 Občianskeho zákonníka, rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo 223/2016, z ktorého vyplýva ...„rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery

sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného
súdu o uplatnenom nároku“).

28. Z priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca uplatňoval zmluvný
nárok, t.j. cenu dodaného plnenia podľa uzavretej kúpnej zmluvy. Žalobca nekvalifikoval iný druh nároku,

t.j. nepožadoval bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom k uvedenému preto nebolo povinnosťou okresného
súdu, aby sa zaoberal iným druhom nároku, t.j. bezdôvodným obohatením, ktoré žalobca neuplatňoval v
súdnom konaní (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/114/2016 zo dňa 29.9.2016).
Avšak vzhľadom k tomu, že okresný súd sa zaoberal bezdôvodným obohatením a vznesenou námietkou
premlčania, tak vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu považoval krajský súd za potrebné vyjadriť sa

aj k týmto záverom obsiahnutým v napadnutom rozsudku okresného súdu.

29. Primárne krajský súd uvádza, že ak výsledky dokazovania preukázali neplatnú kúpnu zmluvu a
žalobca sa domáhal plnenia podľa kúpnej zmluvy, tak pri zistení neplatnosti tohto zmluvného vzťahu
nemohol byť žalobca so svojim nárokom úspešný a žaloba musela byť zamietnutá. Pokiaľ i napriek

tomuto skutkovému a právnemu stavu z titulu neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy sa okresný súd
zaoberalbezdôvodnýmobohatením,takvovzťahuknemuauplatnenejnámietkepremlčaniajepotrebné
uviesť, že čiastočné plnenie, na ktoré poukazoval žalobca pred okresným súdom a ktoré opätovne
zopakoval v odvolacom konaní nemalo zákonný dôsledok uznania aj zvyšku tvrdeného dlhu žalovaného,
ktorýtvorilpredmetsporu.Zhmotnoprávnehoustanovenia§407ods.3Obchodnéhozákonníkavyplýva,

že ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno
usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Ak má čiastočným plnením dôjsť k uznaniu
aj zvyšku záväzku, tak sa vyžaduje, že čiastočné plnenie musí byť poskytnuté za takých okolností, z
ktorých možno usúdiť, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku, čo sa v danom prípade
nestalo. Čiastočné plnenie, resp. pokyny na toto plnenie podľa výsledkov vykonaného dokazovania za

žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, a to drobnú prevádzku, nedával podľa kúpnej zmluvy
uvedený štatutár prevádzky, vypočutý svedok p. Q. K., ale p. Dušan Matejka st., ktorý vystupoval v
tom čase ako starosta žalovaného a súčasne aj konateľ a spoločník žalobcu ako druhej zmluvnej
strany, ktorej sa plnenie poskytovalo. Ak pokyny na úhradu dával p. Dušan Matejka st., ktorý vystupoval
aj ako konateľ a spoločník žalobcu, ktorý bol druhou zmluvnou stranou, predávajúcim, tak za týchto

okolností nebolo možné usudzovať, že bol to žalovaný, ktorý plnením uznal aj zvyšok dlhu. V zhrňujúcom
závere krajský súd uvádza, že vzhľadom na pokyny k platbám a úhradám, ktoré realizoval p. Dušan
Matejka st., ktorý bol konateľom žalobcu a súčasne bol aj starostom žalovaného, usudzovanie uznania
aj zvyšku dlhu z výsledkov dokazovania nebolo preukázané. Výsledky dokazovania preukázali, že kčiastočným úhradám zo strany právneho predchodcu žalovaného dochádzalo za obdobných okolností,
ako k uzavretiu absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, keď k týmto úhradám dochádzalo v dôsledku úzkeho
prepojenia medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v osobe Dušana Matejku st., ktorý bol

starostom žalovaného a v danom období aj štatutárnym orgánom - konateľom, spoločníkom žalobcu.
Ak pri čiastočnom plnení nenastali hmotnoprávne dôsledky uznania aj zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods.
3 Obchodného zákonníka, tak potom došlo k premlčaniu bezdôvodného obohatenia posudzovaného
okresným súdom. Krajský súd uvádza, že pri neplatnosti zmluvy žalobca nemohol byť úspešný so
svojim uplatneným zmluvným nárokom. Súčasne, ak čiastočné plnenie zo strany žalovaného, resp. jeho

právneho predchodcu podľa výsledkov dokazovania nebolo plnením, ktoré vyvoláva zákonný dôsledok
uznania aj zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, tak pri vznesenej námietke
premlčania štyroch rokov nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby, ale k jej uplynutiu a premlčaniu
pri vzatí do úvahy tak dátumu splatnosti faktúry č. 22008017/1 dňa 23.06.2008 a podanej žaloby na
Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 11.02.2014, ako aj pri vzatí do úvahy okresným súdom vyjadrenej
daňovej povinnosti 09.06.2008 ako dátumu poskytnutého plnenia a uplatnenej žaloby na Okresný súd

Liptovský Mikuláš dňa 11.02.2014.

30. Na základe vyššie uvedeného okresný súd dospel podľa vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam, vyvodil v podstatnosti svojich zhodnotení právny záver, ktorý nezakladal dôvod
na zmenu napadnutého rozsudku, ani na jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie,

preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne
správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ust.§255ods.1,§262ods.1CSP.Vodvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,ktorémubolpriznanývoči
žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.