Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010510
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616010510.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu

JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaných H. F. B. C. Z., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, o odvolaniach oboch obžalovaných a Okresnej prokuratúry Malacky, proti rozsudku Okresného
súdu Malacky č.k. 1T/200/2016--2038 z 23. novembra 2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.
marca 2018 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa§321ods.1písm.d),písm.e/,ods.3Trestnéhoporiadku zrušuje sanapadnutýrozsudok
vo výroku o treste, spôsobe jeho výkonu a ochrannom opatrení vo vzťahu k obom obžalovaným.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaným

A)

H. F., H.. XX.XX.XXXX N. M. K., R. C. C.- M., C. S. C. Z.. K. R. X, C., t. č. vo výkone väzby od 18.
augusta 2016 v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava,
u k l a d á

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41
ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaná na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanej
uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 07.06.2016, sp. zn. 3T/107/2014, právoplatný dňa
23.06.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku sa obžalovanej ukladá

trest prepadnutia veci a to:
- zaistená finančná hotovosť vo výške 540,- eur,
- 1 ks mobilný telefón zn. Samsung so SIM kartou, modrej metalickej farby, s nabíjačkou, IMEI:
XXXXXXXXXXXXXXX/XX,
- 1 ks mobilný telefón zn. K. strieborno-modrej farby, s nabíjačkou, IMEI: XXXXXXXXXXXXX/XX,
- 1 ks zošit v tvrdých doskách - diár 2013,
- igelitové sáčky zelenej priesvitnej farby,

- igelitové sáčky priesvitnej farby,
- 1 ks peňaženka tyrkysovej farby + 2 ks SIM kariet,- 1 ks zošit v tvrdých doskách s nálepkou quiksilver,
všetky veci uložené na Odbore kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave
pod sp. zn. ORP-106/1-VYS-BA-2016.

Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku sa vlastníkom prepadnutých
vecí stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá ochranné protitoxikomanické

liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protitoxikomanické liečenie vykoná ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá ochranný dohľad.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na dobu 1 (jeden) rok.

B)
C. Z., H.. XX.XX.XXXX N. C., R. C. D. XXXX/XX, C.,

u k l a d á

podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku sa obžalovanému
ukladá trest prepadnutia veci a to:

- zaistená finančná hotovosť vo výške 3.970,- eur,
- zaistená finančná hotovosť vo výške 92,53 eur,
- 1 ks mobilný telefón zn. K. s SD kartou a SIM kartou,
všetky veci uložené na Odbore kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave
pod sp. zn. ORP-106/1-VYS-BA-2016.

Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku sa vlastníkom prepadnutých
vecí stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické

liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protitoxikomanické liečenie vykoná ambulantnou
formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na dobu 1 (jeden) rok.

II.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/200/2016 zo dňa 23.11.2017 boli
obžalovaní H. F. a C. Z. uznaní vinnými z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného, na tom skutkovom základe, že

obžalovaná H. F. od presne nezisteného času do dňa 02.12.2015 v Bratislave na ul. M. K.. R. 1, XXX XX
C., v byte č. XX/X. poschodie, mala bez oprávnenia omamné a psychotropné látky, ktoré boli zaistené
dňa 02.12.2015 pri vykonaní domovej prehliadky a podrobené znaleckému skúmaniu Kriminalistickým a
expertíznym ústavom PZ v Bratislave, konkrétne (stopa č. B2) 2 plastové vrecká, v ktorých sa nachádzal
kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 6993 mg s priemernou koncentráciou 73,4 % hmotnostných

metamfetamínu, obsahujúce 5133 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 128-513 bežným
jednotlivým dávkam drogy,
ďalej (stopa č. B7) vrecko s tlakovým uzáverom, kde sa nachádzal kryštalický materiál s celkovou
hmotnosťou 167 mg s priemernou koncentráciou 71,9 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce
120 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 3-12 bežným jednotlivým dávkam drogy,
ďalej (stopa č. B7) vrecko silákovým uzáverom, kde sa nachádzal kryštalický materiál s celkovou

hmotnosťou 220 mg s priemernou koncentráciou 74,2 % hmotnostných MDMA, obsahujúce 163 mg
absolútneho MDMA, čo zodpovedá 2 bežným jednotlivým dávkam drogy, ďalej (stopa č. B8) plastová
odmerka, kde sa nachádzal kryštalický materiál s hmotnosťou 1763 mg s priemernou koncentráciou 73,5
% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 1296 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 32-
133 bežným jednotlivým dávkam drogy,

ďalej (stopa č. B10) vrecko s tlakovým uzáverom, kde sa nachádzal kryštalický materiál s celkovou
hmotnosťou 154 mg s priemernou koncentráciou 74,0 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce
114 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 3-11 bežným jednotlivým dávkam drogy,
ďalej (stopa č. Bil) vrecku s tlakovým uzáverom, kde sa nachádzal kryštalický materiál s celkovou
hmotnosťou 1365 mg s priemernou koncentráciou 68,2 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce

931 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 23 - 93 bežným jednotlivým dávkam drogy,
ďalej (stopa č. Bil) vrecko s tlakovým uzáverom, kde sa nachádzalo sušené konope s celkovou
hmotnosťou 350 mg s priemernou koncentráciou 16,5 % hmotnostných THC, obsahujúce 58 mg THC,
čo zodpovedá 2-96 bežným jednotlivým dávkam drogy,
ďalej (stopa č. B15) množstvo sušených húb (s účinnou látkou Psilocín) s hmotnosťou 8,49 g, čo možno

považovať za 3 - 4 bežné dávky,
ďalej (stopa č. B23) vrecko s tlakovým uzáverom, kde sa nachádzal kryštalický materiál s celkovou
hmotnosťou 189 mg s priemernou koncentráciou 73,6 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce
139 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 3-14 bežným jednotlivým dávkam drogy,
- s tým, že drogy si pravidelne zaobstarávala po telefonickej dohode, aj za finančnú hotovosť, okrem

neustálených trestne zodpovedných osôb, aj od obvineného C. Z., obvineného M.evčoviča a F. C.,
následne pervitin prvý krát v roku 2013 a potom znovu opakovane v rokoch 2014 a 2015 pravidelne
predávala po telefonickom dohovore obvinenému A. M. za sumu do 150,- Eur za bližšie nezistené
množstvo pervitínu, ako i v tomto období zadovažovala a predávala viacerým konečným konzumentom v
K. a C., konkrétne F. C., R. L., S. S., A. M., N. C., R. O., R. N., E. A., Q. C., Z. B. a ďalším nestotožneným

osobám, tým spôsobom, že si telefonicky dohodla predaj drogy a miesto stretnutia a takto konala až do
vykonania domovej prehliadky dňa 02.12.2015, pričom pervitin je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.
z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený
do II. skupiny psychotropných látok, MDMA je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny

psychotropných látok, a rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I.
skupinyomamnýchlátok,účinnálátkatetrahydrokanabinol(THC)jevzmyslezákonaNRSRč.139/1998
Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisovzaradená
do I. skupiny psychotropných látok, psilocín a psylocybín sú v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.

z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené
do I. skupiny psychotropných látok amorfín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny
psychotropných látok,
obžalovaný C. Z. minimálne od februára roku 2014 do 02.12.2015 v C., ul. D. XX, číslo bytu XX/Xp.,

mal bez oprávnenia omamné a psychotropné látky, ktoré boli zaistené dňa 02.12.2015 pri vykonaní
domovej prehliadky a podrobené znaleckému skúmaniu Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ v
Bratislave, konkrétne (C - stopa č. 17) vrecko, ktoré obsahovalo kryštalický materiál s hmotnosťou 2,421g s priemernou koncentráciou 72,9 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 1765 mg absolútneho
metamfetamínu, čo zodpovedá 44 - 177 bežným jednotlivým dávkam drogy,
ďalej čierne textilné vrecko (C - stopa č. 18) s obsahom:

- vrecka s tlakovým uzáverom, v ktorom sa nachádzali 2 ks nepoškodené balenia lieku C. 400
mikrogramov, fy. MEDA, ktoré obsahujú účinnú látku fentanyl, pričom jeho v výdaj je viazaný na lekársky
predpis,
- originálne balená tableta lieku K. 100 mg, fy Z., ktorá obsahuje účinnú látku morfín, pričom jeho výdaj
je viazaný na lekársky predpis,

- plastový obal (kindervajíčko) s obsahom:
1. 14 ks vreciek s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 2,031 g a priemernou
koncentráciou 14,4 % hmotnostných THC, obsahujúce 292 mg THC, čo zodpovedá 10-29 bežným
jednotlivým dávkam drogy,
2. vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom hašišu s hmotnosťou 147 mg a priemernou koncentráciou
2,6 % hmotnostných THC, obsahujúci 4 mg THC, nepostačujúce na prípravu dávky drogy,

3. vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 128 mg a priemernou
koncentráciou5,9%hmotnostnýchTHC,obsahujúce8mgTHC,čozodpovedá1jednotlivejdávkedrogy
s nižším obsahom účinnej látky,
4. vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 1,934 g a priemernou
koncentráciou 1,8 % hmotnostných THC, obsahujúce 35 mg THC, čo zodpovedá 4 bežným jednotlivým

dávkam drogy,
5. 3 ks vreciek s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 475 mg a priemernou
koncentráciou 7,3 % hmotnostných THC, obsahujúce 35 mg THC, čo zodpovedá 1 - 4 bežným
jednotlivým dávkam drogy,
6. 5ks vreciek s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope s hmotnosťou 5,181g a priemernou

koncentráciou 9,0 % hmotnostných THC, obsahujúce 466 mg THC, čo zodpovedá 16-47 bežným
jednotlivým dávkam drogy,
ďalej vrecko (C - stopa č. 19) s obsahom 2 ks tabliet s hmotnosťou 848 mg s priemernou koncentráciou
36,1 % hmotnostných MDMA, obsahujúce 306 mg absolútneho MDMA, čo možno považovať za 2 bežné
jednotlivé dávky drogy,

ďalej vrecko (C - stopa č. 20) s obsahom 5 ks tabliet s hmotnosťou 2,091 g s priemernou koncentráciou
36,7 % hmotnostných MDMA, obsahujúce 767 mg absolútneho MDMA, čo možno považovať za 5
bežných jednotlivých dávok drogy,
ďalej zatavená zrezaná injekčná striekačka (C - stopa č. 26) obsahovala kryštalický materiál s
hmotnosťou 74 mg s priemernou koncentráciou 75,3 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 56

mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 1-6 bežným jednotlivým dávkam drogy,
ďalej zaistené vrecko (C - stopa č. 27) obsahovalo kryštalický materiál s hmotnosťou 82 mg s priemernou
koncentráciou 74,0 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 61 mg absolútneho metamfetamínu,
čo zodpovedá 2-6 bežným jednotlivým dávkam drogy,
ďalej vrecko s tlakovým uzáverom (C - stopa č. 25) s obsahom stoniek rastlín sušeného konope s

hmotnosťou 10,5 g a vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom semien konope s hmotnosťou 1,084 g a
zelená igelitová taška s obsahom igelitového vrecka s obsahom semien konope a stoniek rastlín konope
s hmotnosťou spolu 19,58 g,
ďalej prehliadkou osobného motorového vozidla zn. B. s ev. č. BA XXXDV, ktorého používateľom bol
obvinený,

bolo zaistené zelené vrecko (C - stopa č. 7) s obsahom kryštalického materiálu s hmotnosťou 852 mg
s obsahom účinnej látky metamfetamín s priemernou hmotnosťou 73,2 % hmotnostných metafetamínu,
obsahujúce 624 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 16-62 bežným jednotlivým dávkam
drogy,
ďalej vrecko (C - stopa č. 15) s obsahom kryštalického materiálu s hmotnosťou 1,707 g s

priemernou koncentráciou 72,3 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 1234 mg absolútneho
metamfetamínu, čo zodpovedá 31 -123 bežným jednotlivým dávkam drogy, ďalej plastové vrecko
s tlakovým uzáverom (C - stopa č. 9) s obsahom kryštalického materiálu s hmotnosťou 752 mg s
priemernou koncentráciou 73,5 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 553 mg absolútneho
metamfetamínu, čo zodpovedá 14-55 bežným jednotlivým dávkam drogy,

- s tým, že pervitin si kupoval od doposiaľ neustálených osôb a od obvinenej H. F. vo väčších množstvách
minimálne od februára 2014 a od obvineného M. N. od roku 2015, k predaju dochádzalo vždy po
telefonickej dohode pri bytovom dome, kde bývajú obvinení, následne pervitin zadovažoval, vymieňal
i predával konečným spotrebiteľom v C. - M., konkrétne N. C., M. E., S. S., Q. C., Z. B. a ďalšímnestotožneným osobám, tým spôsobom, že si telefonicky dohodol predaj, resp. odovzdanie drogy a
miesto stretnutia a takto konal až do vykonania domovej prehliadky dňa 02.12.2015, pričom pervitin je
v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch

v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, MDMA je v zmysle zákona
NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov zaradené do I. skupiny psychotropných, látok, rastliny rodu Cannabis sú v zmysle zákona NR
SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov zaradené do I. skupiny psychotropných látok, účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je v

zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny psychotropných látok, psilocin a psilocybin sú v
zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny psychotropných látok, morfín je v zmysle zákona NR
SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, fentanyl je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998

Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený
do II. skupiny psychotropných látok, pričom v zmysle § 25 ods. 1 zákona NR SR č. 139/1998 Z. z.
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov môže mať
každá osoba v držbe lieky obsahujúce omamné a psychotropné látky z II. a III. skupiny len v množstve
potrebnom na osobné užitie,

Obžalovanej H. F. bol podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného
zákona, s použitím § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 11 (jedenásť) rokov, na výkon ktorého bola postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona bol zrušený výrok o treste, ktorý bol obžalovanej uložený
v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo 07. júna 2016, sp. zn. 3T/107/2014, právoplatnom dňa 23.
júna 2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanej uložený trest prepadnutia veci a to:-
zaistená finančná hotovosť vo výške 540,- eur, - zaistená finančná hotovosť vo výške 600,- CZK,- 1 ks
mobilný telefón zn. K. so SIM kartou, modrej metalickej farby, s nabíjačkou, P.: XXXXXXXXXXXXXXX/

XX,- 1 ks mobilný telefón zn. K. strieborno-modrej farby, s nabíjačkou, P.: XXXXXXXXXXXXX/X1, - 1 ks
zošit v tvrdých doskách - diár 2013, - igelitové sáčky zelenej priesvitnej farby, - igelitové sáčky priesvitnej
farby, - 1 ks peňaženka tyrkysovej farby + 2 ks SIM kariet, - 1 ks zošit v tvrdých doskách s nálepkou
quiksilver, všetky veci uložené na Odbore kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Bratislave pod sp. zn. ORP-106/1-VYS-BA-2016 s tým, že podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona

vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona bolo obžalovanej uložené ochranné protitoxikomanické
liečenie s tým, že podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protitoxikomanické liečenie vykoná
ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanej uložený ochranný dohľad a podľa § 78 ods. 1
Trestného zákona bol ochranný dohľad uložený na dobu 1 (jeden) rok.

Obžalovanému C. Z. bol § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona,

§ 38 ods. 3 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, na
výkon ktorého bol postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci a to:

- zaistená finančná hotovosť vo výške 3.970,- eur, - zaistená finančná hotovosť vo výške 92,53 eur, -
zaistená finančná hotovosť vo výške 4.400,- CZK, - zaistená finančná hotovosť vo výške 4.500,- HUF,
- zaistená finančná hotovosť vo výške 7,- USD, - 1 ks mobilný telefón zn. K. s SD kartou a SIM kartou,
- 1 ks bankovka v hodnote 5 írskych libier, 2 ks bankoviek rubľov RF, 1 ks bankovka 50 egyptskýchpiastrov, 1 ks bankovka 5 egyptských libier, 1 ks bankovka 1 egyptskej libry, všetky veci uložené na
Odbore kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave pod sp. zn. ORP-106/1-
VYS-BA-2016 s tým, že podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické
liečenie s tým, že podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protitoxikomanické liečenie vykoná
ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený ochranný dohľad a podľa § 78 ods. 1
Trestného zákona bol ochranný dohľad uložený na dobu 1 (jeden) rok.
Proti tomuto rozsudku podali obaja obžalovaní a okresný prokurátor, v zákonnej lehote uvedenej
v ustanovení § 309 Trestného poriadku odvolanie. Obžalovaní podali a zdôvodnili odvolanie
prostredníctvom obhajcov: A.. A. K. (za obžalovaného C. Z. - čl. 2072-2082 a 2105-2107) a JUDr. N. N.
(za obžalovanú H. F. - čl. XXXX-XXXX), proti výroku o vine a treste, v prospesch obžalovaných. Okresný

prokurátor podal a odôvodnil odvolanie (čl. 2101-2104) len čo do výroku o treste a výlučne v neprospech
obžalovanej H. F..

V písomných dôvodoch obhajca A.. A. K. konštatoval, že „obžalovaný priznal spáchanie skutku s
výhradou, že ho nepáchal po dlhší čas ani na viacerých osobách. Svojím postojom uznal vinu zo

spáchania trestného činu podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c, písm. d/ Tr. zák. Od samého počiatku
napomáhal pri objasňovaní skutku a svoje výpovede nemenil....Dokazovaním nebolo preukázané, že
by obžalovaný mal drogy v čase od februára roku 2014. Dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný
Z. si zadovážil omamné látky sčasti uvedené v obžalobe, za účelom použitia pre vlastnú potrebu.
Obhajoba upresňuje, že lieky nepatrili obžalovanému ale jeho ťažko chorej svokre a zadovážila ich

a uložila tam jeho manželka N. I. S.. Išlo napríklad o morfín a opiáty na tlmenie bolestí spojených
s ťažkým onkologickým ochorením svokry. Pokiaľ ide o pervitin - časť tejto drogy bola jej. Tieto si
sama zabezpečila a obžalovaný nemá s nimi nič spoločného. Presne nezistená a neustálená časť z
nich patrila jemu a jeho bolo aj konope. Látky získaval od obžalovanej F. a iných neznámych osôb.
Tieto látky užíval sám. Výnimočne v období leta a jesene 2015 tieto predal osobe Z. B., asi 5 krát

a s osobou Q. C. ich vymenil za ošatenie/čo napokon pre právne posúdenie skutku nemá vyznám
- iba to preukazuje výnimočnosť a neštandardný spôsob dodania drogy inej osobe a hlavný úmysel
páchateľa - zásobiť seba samého pre svoju potrebu. To korešponduje aj s množstvom zaistených drog/.
Tieto skutočnosti boli potvrdené výsluchom obvineného z prípravného konania a ostatnými svedeckými
výpoveďami. Obhajoba spochybnila výpoveď svedkyne - manželky obžalovaného N. I. S. a odôvodnila

snahu svedkyne byť neobjektívnou, pretože sú obaja v rozvodovom konaní, súd rozhoduje o striedavej
starostlivosti k ich maloletej dcére- je teda motivovaná „škodiť“ manželovi. Napokon časť drog patrila
jeho manželke. Obžalovaný hovorí pravdu a snaží sa byť objektívny - ak by klamal, nič mu nebránilo
klamať že všetky omamné látky sú jej. Toto sú objektívne fakty, ktoré dôvodne spochybňujú vierohodnosť
svedkyne. Napriek tejto logickej a odôvodnenej argumentácii obžalovaného súd zahrnul do skutkových

zistenímechanickyvšetkoajliekynapredpis,kuktorýmsaobžalovanýZ.nemoholdostaťaktorésúviseli
s diagnózou ochorenia jeho svokry. Pokiaľ ide o tvrdenia svedkov N. C., a E. -v prípravnom konaní boli
ich výpovedi vo vzájomnom rozpore a na hlavnom pojednávaní sa dostali ich tvrdenia do vzájomného
súladu v tom zmysle, že im drogy obžalovaný nedodával. Napriek tomu súd nepochopiteľne akceptoval
ako vierohodné rozporné výpovede z prípravného konania - podľa obhajoby - pretože boli v neprospech

obžalovaného.“

V ďalšom dal obhajca do pozornosti rozsudok Okresného súdu Malacky vo veci sp. zn. 3T/26/2016
a skutok opísaný v rozsudku zastávajúc názor, že „...Z uvedeného skutku vyplývajú takmer identické
lokálne, časové súvislosti a spôsob spáchania deliktu ako u obžalovaných Z. a F. /najmä predaj viacerým

osobám/. Naopak treba zvýrazniť, že u obžalovaného Z. na rozdiel od M., neboli pri domovej prehliadke
nájdené veci charakteristické pre dílera drog - digitálna váha, rýchlo uzatvárateľné vrecúška na delenie
drogy na jednotlivé dávky viaceré mobilné telefóny a SIM - karty. Napriek tomu u M. súd pri schvaľovaní
dohody o vine a treste nezistil skutočnosti odôvodňujúce závery na aplikáciu kvalifikovanej skutkovej
podstaty ako u obžalovaných Z. a F..“ Obhajca poukázal na to, že rozsudkom sp. zn. 3T/26/2016 - 1692

bola schválená dohoda ovine a treste za rovnaký skutok, ktorý je predmetom obžaloby s obžalovanými
- resp. odsúdenými A. M. a M. N., kedy skutok bol kvalifikovaný ako trestný čin podľa § 20 k § 172 ods.
1 písm. c, písm. d/ Tr. zák. pričom A. M. bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 2 roky so
skúšobnou dobou na 3 roky a ochranné protitoxikomanické ústavné liečenie.“Podľa obhajcu ide o tak závažný moment, ktorý sa premieta aj do súdneho konania v prejednávanej
veci obžalovaných C. Z. a H. F.. Na podklade uvedeného sa domáha uplatnenia zásady benefícium

cohaesionis, ktorú požiadavku odôvodňuje aj tým, že všetky štyri osoby (A. M., M. N., C. Z. a H. F.) boli
trestne stíhané spoločne.

V doplnení odvolania, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 29.12.2017 obhajca opätovne
namieta výrok o vine a tiež výrok o treste prepadnutia veci nasledovne: „Zo spôsobu, ktorým

prvostupňový súd hodnotil dôkazy a z jeho argumentácie jednoznačne vyplýva neobjektívny a
nevyvážený postup súdu tendenčne zameraný v neprospech obžalovaných. Napr. u priemyselne
vyrobených liekov a opiátov vydávaných na lekársky predpis, ktoré boli nájdené v byte obžalovaného
Z. súd uzatvoril, že išlo v jeho prípade o nezákonnú držbu uvedených látok napriek dôkaznej situácii,
kedy sa obžalovaný Z. bránil, že išlo o lieky na tíšenie bolestí jeho ťažko onkologický chorej svokry,
ktoré u neho v byte zostali po svokre. Chodila k nim opatrovať maloletú dcéru a lieky potrebovala

pre svoju potrebu. Keď zomrela, lieky tam zostali. Tieto lieky tam nedoniesol, neužíval a ani nikomu
neposkytoval, ich prítomnosť ani neregistroval. Ide o nevýznamnú okolnosť pre posúdenie veci, pretože
obžalovaný spontánne priznal držbu drogy konope a pervitínu a držba a uvedených liekov by nemenila
jeho postavenie, napriek tomu súd dôkaznú situáciu vyložil na jeho ťarchu tak, že aj tieto lieky mal v
držbe.

Tak, ako už bolo uvedené v odôvodnení odvolania, je presvedčivo logicky vylúčené, aby predával v C.
drogyzaruskéruble,írskelibry,egyptskélibryapiastryanapriektomunajehoťarchusúdustálil,žeideo
veci získané trestnou činnosťou, hoci obžalovaný vysvetľoval presvedčivo, že ide o prostriedky súvisiace
s jeho služobnými cestami. V tomto duchu sa nieslo aj vyhodnotenie ostatných svedeckých výpovedí -
ani v jednom prípade súd nezaváhal, nepochyboval, svedkom neuveril zmeny vo výpovediach a všetky

generálne vyhodnotil v neprospech obžalovaných a na ich ťarchu vrátane manželky obžalovaného, ktorá
tiež drogy užíva a je s obžalovaným v rozvodovom konaní a zjavne nepriateľskom stave. To všetko
jednoznačne nasvedčuje záveru, že prvostupňový súd „ nebol nad vecou“ a nepostupoval objektívne v
súlade s ustanovením §2 ods. 10,12 Tr.por.“

Záverom sa obhajoba domáha: „ Na základe vyššie uvedených skutočnosti a argumentov obhajoba
navrhuje aby bol napadnutý rozsudok zrušený v celosti,aby odvolací súd uznal obžalovaného Z. vinným
zo spáchania trestného činu podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr.zák. a uložil mu prísny
podmienečný trest odňatia slobody so stanovením primeranej zodpovedajúcej skúšobnej doby - per
analógiám ako u ods. M..“

X. A.. N. N. v mene obžalovanej H. F. v dôvodoch odvolania uviedol, že toto podáva pre chyby v
napadnutých výrokoch rozsudku, pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení a preto, že sa súd
nevysporiadalsovšetkýmiokolnosťamivýznamnýmiprerozhodnutie(§321ods.1,písm.b)Tr.poriadku)
a tiež, že bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona (§ 321 ods. 1, písm. d)

Tr. poriadku). Dal do pozornosti skutkovú vetu z obžaloby a skutkovú vetu z rozsudku a ustanovenie §
234 ods. 2 Trestného poriadku - prvá veta, podľa ktorého môže byť obžaloba podaná len pre skutok, pre
ktorý bolo vznesené obvinenie a k uvedenému dodal: „Súd prvého stupňa však, v tom istom rozsudku,
v ktorom nezákonnosť podanej obžaloby odstránil, sám postupoval úplne rovnako nezákonne, ako
prokurátor pri podaní obžaloby tým, že v skutkovej vete napadnutého rozsudku obdobie skutku predaj:

drogy obž. F., oproti podanej obžalobe, tiež rozšíril a to tiež bez vznesenia obvinenia vyšetrovateľom PZ
pre tento skutok a rovnako, bez podanej obžaloby za tento skutok (§278/1), keď výrokovú vetu oproti
obžalobe modifikoval takto: „...následne pervitin prvý krát v r. 2013 a potom znovu opakovane v rokoch
2014 a 2015 pravidelne predávala...“. Pre skutok údajného predaja drog v r. 2013, 2014 a prvý polrok
2015 pritom obž. F. nikdy nebolo príslušným vyšetrovateľom vznesené obvinenie, nebolo vykonané

vyšetrovanieapretentoskutoknikdynebolapodanáobžaloba.VobžalobeOPZ.,akojevyššiecitované,
je obdobie predaja drog obž. F. definované jednoznačne: „...a následne pervitin v prvej polovici roka 2015
pravidelne predávala... až do vykonania DP dňa 02.12.2015“. Tento skutok bol predmetom obžaloby
- predaj drog od polovice r. 2015 do vykonania DP a tento skutok sa mal na HP dokazovať. Ak by v
priebehu HP vyšlo najavo podozrenie zo spáchania iného skutku niektorým z obžalovaných, než pre

ktorý je podaná obžaloba, toto podozrenie môže byť nanajvýš podnetom pre prokurátora, aby dal podnet
príslušným orgánom polície, aby začali vyšetrovanie.“Ku skutkovým zisteniam a najmä k výpovediam svedkov F. C., R. L., S. S., N. C., M. E., R. O., R. N., E. A.,
Q. C. a Z. B. uviedol zhrnutím ich výpovedí, nasledovné: „sv. C. - voči obžalovanej krivo vypovedal, sv.
L. - voči obžalovanej krivo vypovedal, sv. S. - nevie preukázať, že obžalovanú pozná, ona ho nepozná,

jeho výpoveď je úplne nevierohodná, sv. C. - osobne nikdy od obžalovanej drogu nekúpil, tie pre neho
kupovala E., ktorá ich ale nikdy nekúpila od obžalovanej, sv. O. - kúpil drogu od obžalovanej v čase mimo
žalovanéhoskutku,sv.N.-kupovaldroguodvtedajšiehopriateľaobžalovanejsv.E.,ktorýkveciodmietol
vypovedať, pár mesiacov pred DP svedkovi obžalovaná drogu dala zadarmo, lebo ju otravoval pri dome,
sv. A. - nie je končeným spotrebiteľom vo vzťahu k obžalovanej, bola len jeden krát kuriérom pre ods. M.,

ktorý bol jej priateľ a poslal ju za obžalovanou pre balíček, lebo sám ísť vtedy nemohol, v zásade sa táto
svedkyňa priznala ku spolupáchateľstvu k ods. M., sv. C. - kúpil drogu mimo doby žalovaného skutku,
sv. B. - kúpil drogu mimo doby žalovaného skutku. Teda len jediná osoba z desiatich uvedených vo
výrokovej vete napadnutého rozsudku by mohol prichádzať do úvahy ako konečný spotrebiteľ, ktorému
mala obžalovaná drogu poskytnúť, a to sv. N.. Tomuto svedkovi dokonca len preto, že ju otravoval pri
dome a pod oknom a aby sa ho zbavila."

Vyslovil výhrady ku konštatovaniu, že konania sa dopustila závažnejším spôsobom konania - po dlhší
čas a na viacerých osobách, k čomu doplnil, že vyšlo najavo, že množstvo svedkov bolo pred výsluchmi
v prípravnom konaní zastrašovaných, boli im sľúbené benefity a preto vedome krivo vypovedali. Zároveň
dodal, že doposiaľ nebola súdnou cestou ustálená doba, ktorá zodpovedá pojmu „dlhší čas“ tak aby išlo

o závažnejší spôsob konania.

V ďalšej argumentácii sa tiež zaoberal zásadou beneficio cohaesionis a domáhal sa jej uplatnenia vo
vzťahu k obom obžalovaným v prejednávanej veci s odôvodnením, že dôkazná situácia u A. M. bola po
celú dobu prípravného konania rovnaká ako u jeho klientky.

V záverečnom návrhu uviedol: „V zmysle vyššie uvedeného navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave,
ako odvolací súd, zrušil mnou napadnutý rozsudok Okresného súdu v Malackách, sp. zn. 1T/200/2016
zodňa23.11.2017podľa§321ods,1,písm.b),d)Tr.poriadkuasámpozrušenírozsudkuvzmysle§322
ods. 3 Tr. poriadku rozhodol vo veci rozsudkom tak, že: odstráni nezákonné rozšírenie páchania skutku

obžalovanou vo výrokovej vete napadnutého rozsudku, uzná obž. H. F. za vinnú zo zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
spolupáchateľstvompodľa§20k§172ods.1,písm.c),písm.d)Tr.zákona,začojejuložíprimeranýtrest
odňatia slobody, alt. navrhujem, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju ten v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“, ktorý návrh považuje za plne súladný s Rozhodnutím č. 30/1966

- podľa ktorého hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku musí súd vykonať tak, že uváži
všetky okolnosti prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, Rozhodnutím č. 14/1964 - podľa ktorého výrok o
vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok,
ktorý je predmetom trestného stíhania a Rozhodnutím č. 46/1963 a 1/1966 - zásada objektívnej pravdy
vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané

fakty, nie o púhu pravdepodobnosť.“

Dôvody odvolania doplnil písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 19.01.2018, v ktorom
opätovne rozobral a zhodnotil výpovede svedkov, vytýkajúc prvostupňovému súdu, že tieto považoval
za nevierohodne, pretože svedkovia zmenili svoje výpovede v prospech obžalovaných a podcenil

objasnenie dôvodu zmeny spočívajúcom v tom, že svedkovia na pojednávaní prehlásili, že v prípravnom
konaní boli k výpovediam usvedčujúcim obžalovaných, prinútení, resp. sa cítili neisto, pretože sami
kupovali zakázanú látku (drogy) a obávali sa možného trestného stíhania, avšak na pojednávaní už
obavy nemali a vypovedali pravdu.

Obhajoba vytkla súdu aj skutočnosť, že nevzal do úvahy, že sa jedná o osoby- svedkov drogovo závislé
a veľa si nepamätajú resp. vnímali skreslene.

Záverom skonštatoval, že prvostupňový súd najmä výpovede svedkov hodnotil tak, že dôkaz zmierňujúci
zavinenie obžalovaných posúdil ako nevierohodný a naopak, dôkaz ktorý svedčil v neprospech

obžalovaných, i keď postihnutý nezákonnosťou, akceptoval ako dôkaz viny.Obhajca po získaní informácie od obžalovanej, tiež súdu vytkol, že predseda senátu porušil zákon tým,
že dovolil, aby sa pred pojednávaním v pojednávacej miestnosti zdržiaval prokurátor, čím trpí vadou
celé konanie.

Obhajca zároveň poskytol vyjadrenie k odvolaniu prokurátora (časť Ad 2:), ktorý, trest uložený
obžalovanej považuje za neprimerane nízky a domáha sa uloženia minimálne trestu vo výmere
11 rokov a 8 mesiacov aj so zohľadnením skutočnosti, že obžalovaná bola doposiaľ trikrát súdne
trestaná a k naznačenému zastáva názor, že dve z troch predchádzajúcich odsúdení sú zahladené

a vo vzťahu k ostatnému odsúdeniu prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu. K odsúdeniu,
ku ktorému prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu (sp. zn. 3T/107/2014- pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 písm. e) Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku) doplnil, že obžalovaná bola v omyle, pretože sa domnievala, že amnestiou bolo obsiahnuté aj
uložené ochranné liečenie, ktoré na podklade tohto omylu nenastúpila. Dal do pozornosti, že prokurátori
nereflektovali na jej návrhy na uzatvorenie dohody o vine a treste, naopak došlo k sprísneniu právnej

kvalifikácie.

Záverom dodal, že na vykonanom hlavnom pojednávaní sa preukázalo, že obžalovaná a ani obžalovaný
neboli dílermi v pravom slova zmysle, sami boli drogovo závislými osobami a o drogový tovar, ktorý
zabezpečili pre seba sa delili s ostatnými osobami a to v malom rozsahu, čomu nasvedčuje množstvo

zaistených drog resp. peňazí pri domových prehliadkach.

Na podklade zdôvodneného považuje odvolanie prokurátora za nedôvodné a navrhuje ho zamietnuť v
celom rozsahu.

Okresný prokurátor odvolanie podané v neprospech obžalovanej H. F., len čo do výroku o treste,
zdôvodnil nasledovne: „Odvolanie podávam z dôvodu, že uložený trest odňatia slobody nepovažujem s
ohľadom na osobu obžalovanej za primeraný. Obž. H. F. bola v minulosti 3 krát súdne trestaná pričom
v jednom prípade už bola uznaná vinnou za prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona

trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 2T 89/2012, zo dňa 10.09.2012, právoplatným
dňa 07.12.2012., ktorým bol obžalovanej uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov so skúšobnou dobou na 18 mesiacov. Skutku, za ktorý bola uznaná obž. H. F. vinnou v
súčasnom trestnom konaní, sa dopustila cca od leta 2014 do decembra 2015, teda bezprostredne po
tom, ako by jej bola skončila skúšobná doba predchádzajúceho odsúdenia za obdobný čin (skutok

bol amnestovaný amnestiou prezidenta zo dňa 02.01.2013). Z uvedeného je zrejmé, že uloženie
podmienečného trestu nemalo na obžalovanú dostatočný prevýchovný vplyv. Rovnako sa dopustila
následne aj ďalšieho skutku - prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
e) Trestného zákona, za ktorý bola uznaná vinnou v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
07.06.2016, sp. zn. 3T 107/2014, právoplatný dňa 23.06.2016. Vo vzťahu k poslednému citovanému

rozhodnutiu je aktuálne uložený trest trestom súhrnným. Poukazujem na skutočnosť, že v prípade,
že by páchateľke nebol ukladaný trest za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona (s poukazom na §
41 ods. 2 Trestného zákona), musela by jej byť započítaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona, t.j. že spáchala viac trestných činov a teda by u nej prevažovali priťažujúce okolnosti
a prichádzala by do úvahy aplikácia § 38 ods. 4 Trestného zákona a zvýšenie dolnej hranice o jednu

tretinu. Takto upravená dolná hranica trestnej sadzby by bola 11 rokov a 8 mesiacov. Je potrebné v tejto
súvislosti poukázať na fakt, že účelom asperačnej zásady má byť sprísnenie postihu páchateľa, nie jeho
zvýhodnenie. Ak by teda bez použitia asperačnej zásady prichádzal do úvahy trest na dolnej hranici 11
rokov a 8 mesiacov, nemal by trest pri použití asperačnej zásady byť miernejší, ako tento trest. Uvedené
aplikačné pravidlo možno odvodiť aj od znenia § 38 ods. 7 Trestného zákona: „ Ustanovenia odsekov

4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods.
2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
“ Znenie § 38 ods. 7 Trestného zákona preferuje použitie asperácie pred sprísnením trestnej sadzby
priťažujúcimi okolnosťami, pretože zatiaľ čo v prípade sprísnenia dolnej hranice trestnej sadzby podľa
§ 38 ods. 4 Trestného zákona dôjde k zvýšeniu dolnej hranice len o jednu tretinu, v minulosti to bolo

v prípade aplikácie asperačnej zásady „ nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby“, t.j. de facto
došlo k zvýšeniu dolnej hranice o jednu polovicu. Zároveň mohlo v určitých prípadoch dôjsť k situácií, že
mohli byť aplikované obe zvýšenia „dolných hraníc“ trestných sadzieb podľa oboch ustanovení. Práve
túto situáciu riešil § 38 ods. 7 Trestného zákona, ktorý predpokladal neaplikovanie odsekov 4 až 6v tom prípade, ak sa ukladá zvýšený súhrnný trest podľa § 42 Trestného zákona a ak by zároveň
„súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. “ Týmto ustanovením sa
malo podľa predchádzajúcej právnej úpravy zamedziť dvojitému sprísneniu trestných sadzieb u toho

istého obvineného, teda aby nedochádzalo najprv k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu
tretinu a k následnému uloženiu trestu nad jednu polovicu takto zvýšenej trestnej sadzby. Z uvedeného
vplýva, že cieľom a úmyslom zákonodarcu bolo, aby páchatelia pri aplikácií asperačnej zásady boli
potrestaní prísnejšie ako páchatelia s prevahou priťažujúcich okolností. Je pravdou, že po rozhodnutí
Ústavným súdom SR bola zrušená časť ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona o ukladaní trestu

„nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby avšak touto zmenou nemožno účelovo obchádzať
úmysel zákonodarcu, aby pri splnení okolností, ktoré podmieňujú aplikáciu asperačnej zásady, došlo k
prísnejšiemu postihu páchateľa, ako páchateľa, u ktorého tieto okolnosti splnené nie sú. V aktuálnom
konaní však de facto nedošlo k žiadnemu sprísneniu dolnej hranice trestnej sadzby a následnému
uloženiu trestu len vo výmere 11 rokov, čo s ohľadom na osobu obžalovanej a okolnosti prípadu
považujem za nedostatočné. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby obžalovanej bol uložený

trest aspoň vo výmere 11 rokov a 8 mesiacov, ktorý by bol pre ňu určujúci v prípade, ak by sa ukladal
trest bez použitia asperačnej zásady.“

Na verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa nedostavil obžalovaný C. Z., ktorý termín zasadnutia prevzal
dňa 28.02.2018, o čom svedčí ním podpísaná doručenka a prípisom doručeným súdu na verejnom

zasadnutí požiadal, aby sa toto vykonalo v jeho neprítomnosti, čomu odvolací súd vyhovel a konal
postupom podľa § 293 ods. 5, ods. 7 Trestného poriadku.

Po podaní správy o prejednávanej trestnej veci predstúpil obhajca A.. A. K., ktorý za obhajobu navrhol,
aby odvolací súd „v zmysle ustanovenia § 318 ods. 1 Trestného poriadku prerušil odvolacie konanie a

požiadal Súdny dvor EU o vydanie predbežného rozhodnutia, či je v súlade s právom všetkých osôb
na rovnosť pred zákonom a ochranou proti diskriminácii a s právom na spravodlivé prejednanie ich veci
rozdielneposudzovanietrestnejzodpovednostiuspoločneobvinenýchosôbtak,ževočiosobám,ktorým
bola obmedzená sloboda väzbou sa uplatní iná-nižšia miera trestnej zodpovednosti ako voči osobám,
u ktorých bolo obmedzenie osobnej slobody pre pochybenie súdu zrušené.“

Na vysvetlenie obhajca poukázal na to, že v počiatočnom štádiu boli obvinené štyri osoby z dôvodu
procesného pochybenia súdu vo vzťahu k obžalovaným H. F. a C. Z., ktorí boli prepustení z väzby na
slobodu, bolo pristúpené k prísnejšiemu postihu domnievajúc sa, že ak by nedošlo k takémuto postupu,
boli by všetci štyria stíhaní pre rovnakú trestnú činnosť s rovnakou právnou kvalifikáciou a boli by vo

vzťahu ku všetkým uplatnené všetky inštitúty Trestného poriadku tak, ako to bolo v prípade A. M. a M.
N. (dohoda o vine a treste).

K návrhu sa vyjadril prokurátor krajskej prokuratúry považujúc prednesený návrh za predčasný, nakoľko
senát odvolacieho súdu ešte vo veci nerozhodol.

Senát odvolacieho súdu o návrhu rozhodol tak, že ho zamietol.

Zástupca krajskej prokuratúry záverečným návrhom predniesol: „Ja poukazujem na to, že okresný
prokurátor vo svojom odôvodnení podrobne rozviedol v čom vidí nedostatky vo vzťahu k uloženému

trestu obžalovanej. Tohto návrhu sa pridržiavam a zároveň odvolanie oboch obžalovaných navrhujem
ako nedôvodné zamietnuť.“

Za obžalovaného C. Z. obhajca uviedol: „Ja chcem doplniť že návrh na prerušenie konanie sme
nepodávali pred súdom I. stupňa pretože sme skutočne nevedeli ako súd rozhodne. Pridržiavam sa

odvolania zo 07.12.2017 ako aj jeho doplnenie z 29.12.2017. Domáhame sa hlavne zmeny právnej
kvalifikácie, nesúhlasíme s odsekom 2 § 172 pre ktorý bola uznaná vina. A v ďalšom poukazujme na
zdôvodnenie svojich odvolaní.“

Obhajca obžalovanej H. F. predniesol: „Ja v prvom rade poukazujem na svoje vyjadrenie k odvolaniu

okresnej prokuratúry z 15.01.2018 a k tomuto navrhujem, aby odvolací súd odvolanie prokuratúry
zamietol ako nedôvodné. Čo sa týka odvolania mojej klientky ja sa pridržiavam písomne podaného
odvolania z 11.12.2017 ako aj vyjadrenia, zotrvávam na týchto skutočnostiach a dôvodoch, ktoré som vodvolaní uvádzal a tiež zotrvávam aj na svojom záverečnom návrhu. Rovnako máme výhrady k právnej
kvalifikácie, pre ktorú je moja klientka uznaná vinnou.“
ObžalovanáH.F.svojzáverečnýnávrh,sosúhlasompredsedníčkysenátu,prečítala,vpísomnejpodobe

ho založila do spisového materiálu a v tomto upriamila pozornosť na to, že od začiatku vyšetrovania
svoje konanie a skutok ako taký priznala a oľutovala, ale nesúhlasila so zmenou právnej kvalifikácie
v jej neprospech, nakoľko sa nevedela stotožniť s tým, že dvaja spolupáchatelia (A. M. a M. N.-pozn.
krajského súdu) boli odsúdení len za odsek 1 § 172 Trestného zákona a bola im dokonca ponúknutá
dohoda o vine a treste. Zastáva názor, že tým, že skutok priznala, nemarila vyšetrovanie a napomáhala

pri objasnení veci. V ďalšom doslova uviedla: „...ak ste názoru, že skutok je potrebné kvalifikovať v
odseku 2, tak opakujem, že priznávam a skutočne nesmierne ľutujem aj toto konanie. Preto vás prosím,
aby mi bol uložený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Som vo väzbe už takmer dva roky. Za ten čas
sommalaveľačasupremýšľaťatrpkosomoľutovala,kamažmadostaladrogovázávislosť.Drogysúpre
mňaužuzavretávecajkeďchcemsamozrejmepodstúpiťliečenieadefinitívnesnimiskončiť.Uvedomila
som si, že celé toto peklo spôsobila iba moja závislosť a vidina možnosti ako sa k drogám ľahko dostať.

Nikdy mi nešlo o obohatenie sa. Uvedomujem si ako moc som tým ublížila sebe a v neposlednom
rade aj mojim najbližším. Následky môjho konania mi v značnej miere zničili život. Stále premýšľam o
budúcnosti. Je pre mňa prioritou čo najskôr mať možnosť viesť riadny život. Mám 28 rokov a moc by
som chcela mať ešte príležitosť mnohé napraviť, byť opäť s rodinou, taktiež mať vlastnú rodinu a deti.
Nechcem stratiť mnoho rokov vo väzení za jedinú chybu, ktorou bola moja závislosť. Naozaj to všetko

moc ľutujem! Viem, že je vo Vašich schopnostiach uložiť mi aj mimoriadne znížený trest vo výmere 5
rokov. prosím umožnite mi to! Túžim dostať šancu všetko napraviť a zaradiť sa do normálneho života.“

Podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 3 Tr. poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého
rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší
hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú
vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 172 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona platí:
(1) Kto neoprávnene
a) vyrobí,

b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,
c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo
d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto
takú činnosť sprostredkuje,potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1

a) a už bol za taký čin odsúdený,
b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,
c) závažnejším spôsobom konania,
d) na chránenej osobe, alebo
e) vo väčšom rozsahu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona: Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac

úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci

úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.

Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
(1) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa

vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu.
(2) Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším
rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený

skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest
straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest
zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším
rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, ods. 6 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku
(1) Súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
(6) Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona
(2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin
d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona
(1) Ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa
spravidla začína po nástupe výkonu trestu vústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení
ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti
očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne

ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka
výkonutrestuodňatiaslobodyvústavenavýkontrestunepostačínasplnenieúčeluochrannéholiečenia,
súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona

(1) Ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na
nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona
(1) Ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa
stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho
náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť
páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom
stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa
obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z
rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Tr. poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1

Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol
odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc
pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pričom zistil, že odvolania podané obžalovanými H.
F. a C. Z. sú čiastočne, čo do výroku o treste, dôvodné a odvolanie podané okresným prokurátorom,
dôvodné nie je.

K výroku I. (k výroku o vine)

Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a to výsluchom obžalovaných H. F., C. Z., svedkov
K. O., Z. N., F. O., M. N., N. I. S., Z. S., P. F., N. C., R. O., E. A., S. S., A. M., Z. D., K. M., Z. B., Z. R., A.

Z., N. C., R. L., R. N., F. C., F. E., M. E., K. M., Z. N., S. S., N. C., Q. C., R. N. a Z. E., čítaním oboznámil
znalecké posudky vypracované KEU PZ a psychiatričkou, a prečítaním boli oboznámené aj záznamy
uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky ako aj ďalšie podstatné listinné dôkazy. Na podklade takto
vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku a po takto vykonanom dokazovaní súd v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku všetky vykonané

dôkazy náležíte jednotlivo aj v ich súhrne vyhodnotil a dospel k záveru, že predmetný trestný čin sa stal
avšak tak ako je to ustálené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že ho nepochybne spáchali, za tam
uvedených okolností práve obžalovaní a zároveň na podklade týchto dôkazov konštatoval: „Zhrnutím
vyššie uvedeného má súd za preukázané, že:
1) obžalovaná H. F. neoprávnene - zakázaným spôsobom (v zmysle Trestného zákona) nakladala podľa

§ 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona s drogami vo vzťahu k nasledovným osobám, resp. čin bol
spáchaný obžalovanou na osobách: obžalovaný C. Z. (zadováženie drog od obžalovaného, predaj drog
obžalovanému), svedok M. N. (zadováženie drog od svedka, kúpa drog od svedka), svedok A. M. (predaj
drog svedkovi), svedok Z. B. (predaj drog svedkovi), svedok F. C. (zadováženie drog od obžalovaného,
predaj drog obžalovanému), svedok R. O. (predaj drog svedkovi, výmena drog),svedkyňa E. A.(predaj

drog svedkyni), svedok R. L. (predaj drog svedkovi), svedok R. N. (predaj drog svedkovi), svedok S. S.
(predaj drog svedkovi), svedok N. C. (predaj drog svedkovi), svedok Q. C. (predaj drog svedkovi).
2) obžalovaný C. Z. neoprávnene - zakázaným spôsobom (v zmysle R. zákona) nakladal podľa §
172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona s drogami vo vzťahu k nasledovným osobám, resp. čin bol
obžalovaným spáchaný na osobách: obžalovaná H. F. (zadováženie drog obžalovanej, kúpa drog od

obžalovanej), svedok M. N. (zadováženie drog od svedka, kúpa drog od svedka), svedok Z. B. (predaj
drog svedkovi) svedok Q. C. (predaj drog svedkovi, výmena drog), N. C., M. E. (výmena drog), S. S.
(zadováženie drog svedkyni).V nadväznosti na uvedené je nepochybné, že s poukazom na rozhodnutie R 15/2015, bol obomi
obžalovanými naplnený znak „na chránenej osobe“ v zmysle § 127 ods. 12 Trestného zákona, § 138
písm. j) Trestného zákona, § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, a teda čin uvedený v § 172 ods. 1

písm. c) Trestného zákona bol spáchaný na viacerých osobách, a to obomi obžalovanými.

Pokiaľ ide o posúdenie znaku „po dlhší čas“, počas ktorého došlo k spáchaniu trestného činu (a ktorá

otázka bola druhou rozhodujúcou okolnosťou, ohľadom ktorej bol medzi obhajobami a obžalobou spor),
zvýpovedísvedkov,ktorísavyjadrovalikdrogovejtrestnejčinnostiobžalovaných,anavýpovedektorých
súd prihliadal ako na relevantné v zmysle vyššie odôvodneného, súd z takýchto výpovedí svedkov
vyabstrahoval obdobie páchania trestného činu nasledovne:
1) obžalovaná H. F. [ktorá sama priznala obchodovanie s drogami (predaj) v druhom polroku r. 2015,
prechovávanie drog priznala za obdobie 3 dní pred domovou prehliadkou]; svedok O.: prelom r. XXXX/

XXXX - 2014 (kúpa drog od obžalovanej, výmena drog za koláče), svedkyňa A.: 1 x pred zimou r.
2015 (kúpa drog), svedok M.: r. 2013 -2015 (prvý krát od obžalovanej kúpil v roku 2013 a potom po
roku začal kupovať znovu - v priebehu rokov 2014-2015, drogy od nej kupoval 1-2 krát týždenne),
svedkyňa M.: r. 2015 (chodili za C. s obžalovanou pre drogy, to bolo v rokoch 2015 - 2016), svedok B.:
jar 2014 - január 2015 (od obžalovanej začal drogy kupovať približne trištvrte roka pred tým, ako začal

kupovať od obžalovaného, od ktorého začal kupovať v januári 2015 do októbra 2015), svedok L.: leto
2015 - december 2015 (obžalovaná mu drogy predávala, zadovažovala), svedok N.: december 2013 -
december 2015 (kúpa drog od obžalovanej), svedok C.: začiatok r. 2015 - december 2015 (kúpa drog
od obžalovanej), svedok S.: leto 2015 - december 2015 (kúpa drog od obžalovanej), svedok C.: od r.
2014, trištvrte roka (kúpa drog od obžalovanej), svedok C.: január 2014 - september 2015 (kúpa drog

od obžalovanej),
2) obžalovaný C. Z. [ktorý sám priznal obchodovanie s drogami (predaj) v druhom polroku r. 2015]; N. I.
S.: február 2014 - február 2015 [potvrdila kúpu drog obžalovaného od obžalovanej skoro na dennej báze,
minimálne 2 roky dozadu od jeho zadržania (december 2015), avšak posledný rok nemôže potvrdiť, lebo
od februára 2015 už s obžalovaným nežije; obžalovaného videla, ako bral drogy nejakému chalanovi,

ktorý pracoval v pekárni, bolo asi 6 mesiacov predtým, ako od obžalovaného odišla, obžalovaný sa s
obžalovanou stretával minimálne od februára 2014, do februára 2015, kedy od obžalovaného odišla],
svedkyňa S.: od konca r. 2014 - december XXXX (takmer denne užívali drogy, ktoré jej zadovažoval
aj obžalovaný), svedok B.: január 2015 - október 2015 (od obžalovanej začal drogy kupovať približne
trištvrte roka pred tým, ako začal kupovať od obžalovaného, od ktorého začal kupovať v januári 2015 do

októbra 2015), svedkyňa E.: 1 x v apríli 2015 (výmena notebooku iZ. za pervitín), svedok C.: jar 2015
-jún 2015 (kúpa drog od obžalovaného), svedok C.: september 2015 - december 2015 (kúpa drog od
obžalovaného).

Vzhľadom na výpovede vyššie uvedených svedkov sa preukázalo, že obžalovaní páchali trestný čin

podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, aj po zohľadnení rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
z 19. novembra 2009, sp. zn. 23To/121/2009, po dlhší čas. K. obžalovaní priznávali spáchanie skutku
v zmysle podanej obžaloby, teda, že neoprávnene nakladali s drogami v zmysle § 172 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona do ich zadržania v decembri 2015. Otázka obdobia páchania činu spred decembra
2015 bola zodpovedaná výpoveďami svedkov, ako je uvedené vyššie. U oboch obžalovaných sa

dokázalo páchanie trestného činu po celý rok 2015, u obžalovanej po celý rok 2014, u obžalovaného
minimálne od februára 2014, a u obžalovanej navyše páchanie skutku zasahuje aj do roku 2013. Hoci
bol u oboch obžalovaných znaleckým skúmaním zistený syndróm závislosti na návykových látkach, aj
s vedomím záverov vyplynuvších zo spomenutého rozsudku Krajského súdu v Trenčíne súd uzatvára,
že páchanie trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona obomi obžalovanými je

nepochybne potrebné právne kvalifikovať ako páchanie po dlhší čas, nakoľko páchanie trestného činu
bezpečne vysoko presahuje obdobie 12 mesiacov.“

Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na
hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom

pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre
zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaných H. F. a C. Z. bola
podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj v celom ich súhrne logicky a zároveň aj podrobnea presvedčivo odôvodnil spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov
tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku, nemožno nič vytknúť.

Teda okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom
zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovaným, ako aj
okolnosti, ktoré svedčia v ich prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. poriadku podrobne

vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd
vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch
stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vierohodnosti výpovedí vypočutých svedkov. Výsluchy
svedkov boli vykonané procesným spôsobom a obžalovaných zo spáchania skutku jednoznačne
usvedčovali a tiež nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. vykonávanie ďalších
dôkazov (doplnenie dokazovania) a dospel k rovnakému skutkovému zisteniu a právnej kvalifikácii
konania obžalovaných ako súd prvého stupňa a preto si tiež osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje

zistenia a závery rozviedol a vysvetlil, a tak odkazuje na príslušnú časť zdôvodnenia napadnutého
rozsudku (str.42-61).

K argumentácii obsiahnutej v odvolaniach obhajcov, prioritne odvolací súd uvádza, že sa zaoberal
všetkými podstatnými námietkami odvolateľov, pričom zohľadnil aj judikatúru, podľa ktorej je súčasťou

práva na spravodlivý proces aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. To však neznamená, že
na každý argument obvineného je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Právo na spravodlivý proces
nevyžaduje, aby súd o svojom rozhodnutí reagoval na všetky argumenty prednesené v súdnom konaní.
Stačí, aby reagoval na také, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce
(napr. R 68/2008- I, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci Q. R. proti španielskemu kráľovstvu).

V kontexte s uvedeným krajský súd dodáva, že správne, veľmi zodpovedne a precízne rozobraté
dôkazy, vykonané v konaní pred súdom a následne vyhodnotené jednotlivo aj v ich súhrne, jednoznačne
vychádzajúce z vykonaných dôkazov, prvostupňový súd premietol do odôvodnenia rozsudku, tak ako
už konajúci súd naznačil, v rozsahu strán 42 až 61 rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje

a na ne, ako na správne odkazuje, bez potreby ich mechanicky opakovať. Žiada sa dodať, že okresný
súd vo svojich úvahách a argumentoch ohľadne prijatého záveru o vine obžalovaných H. F. a C. Z.,
sa vysporiadal so všetkými námietkami obhajcov vznesenými jednak v priebehu dokazovania ako aj
prednesených v rámci záverečnej reči.

Reagujúc na odvolacie námietky obhajcu obžalovanej H. F. v tom, že skutok, pre ktorý bola obžalovaná
žalovaná bol súdom „nezákonne rozšírený“ oproti uzneseniu o vznesení obvinenia, pričom dal do
pozornosti ustanovenie § 206 Trestného poriadku, ktorým sa určuje predmet trestného konania a
obžalobu možno podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie a súd môže rozhodnúť len o
skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu (§ 278 ods. 1 Trestného poriadku) a tým, že došlo k

„rozšíreniu skutku“ resp. jeho modifikácii ohľadne času páchania skutku obžalovanou H. F. v obžalobe
(„...konala až do vykonania domovej prehliadky dňa 02.12.2015 a následne aj po prepustení z väzby
začiatkom roka 2016 až do opätovného zadržania dňa 18.08.2016), obdobne nezákonne postupoval aj
súd prvého stupňa, keď znovu oproti podanej obžalobe „rozšíril“ a modifikoval výrokovú vetu (...následne
pervitín prvýkrát v r. 2013 a potom znovu opakovane v roku 2014 a 2015 pravidelne predávala...), krajský

súd dodáva, že o správnosti prvostupňovým súdom ustáleného obdobia páchania trestnej činnosti
obžalovanou, je presvedčený dôkazmi vykonanými v konaní pred súdom a tu poukazuje na správne
závery v naznačenom smere (str. 57 napadnutého rozsudku).
V kontexte s uvedeným sa žiada dodať, že zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý
je uvedený v obžalobnom návrhu, nemožno vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým

výrokom rozsudku musí byť vždy plná zhoda. Súd je povinný skutok uvedený v obžalobe prejednať
vždy v celom rozsahu, pričom má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného
pojednávania,ktoréprípadneúdajeuvedenévobžalobemodifikujú,pokiaľsaneporušítotožnosťskutku.
Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata, ktorá spočíva v konaní páchateľa a vnásledku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Podstata
skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, pričom ani účasť
obžalovaného a ani následok, ktorý bol tým spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí ak sú aspoň

sčasti zachované v rozhodnutí súdu v porovnaní s obžalobou.

Teda podstata skutku nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania
činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia.

Z pohľadu rozvedeného potom odvolacie námietky v naznačenom smere odvolací súd vyhodnocuje ako
nedôvodné a neakceptovateľné a v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku k tejto
otázke.

K nadväzujúcej námietke ohľadne ustálenej doby páchania trestnej činnosti obžalovanou, krajský súd
preveril výpovede svedkov R. O., E. A., A. M., K. M., Z. B., R. L., R. N., F. C., S. S., N. C., Q. C., ku

ktorým obhajca jednoznačne uviedol, že F. C. a R. L. krivo vypovedali proti obžalovanej, výpoveď S.
S. je nevierohodná, N. C. od obžalovanej H. F. nikdy nekupoval, pre neho kupovala M. E., ale nie od
obžalovanej, R. O., Q. C. a Z. B. síce kupovali, ale mimo žalovaného obdobia, R. N. kupoval od priateľa
obžalovanej a E. A. nebola konečným spotrebiteľom vo vzťahu k obžalovanej, ale bola len jednorazovým
kuriérom pre A. M. a konštatuje, že je pravdou, že títo svedkovia drogovú trestnú činnosť obžalovanej

potvrdili len v prípravnom konaní, a na hlavnom pojednávaní, či už odmietli vypovedať, alebo vypovedali
inak, čo obhajca vyzdvihuje. X. súd, v zhode s vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov, ktorým
v napadnutom rozsudku (str. 46-56) prvostupňový súd venoval náležitú pozornosť a tieto vyhodnotil
jednotlivo aj v súhrne a zodpovedne vysvetlil prečo uveril výpovediach vykonaným v rámci prípravného
konania a neuveril zmeneným výpovediam z hlavného pojednávania, sa rozhodne prikláňa považujúc

prezentované, hodnotiace, argumenty okresného súdu za správne, pretože ani konajúci senát nemohol
prihliadnuť na dôvod zmeny výpovedí oproti prípravnému konaniu, nakoľko svedkovia na zdôvodnenie
zmeny výpovedí používali nevierohodnú, nelogickú a pochybnú argumentáciu napr. „vyšetrovateľ si to
naformuloval sám“, „podpisoval čokoľvek, čo mu dali podpísať“, „bol zastrašovaný, ale nevie či to bol
policajt, alebo kto to bol“.

Ak obhajca dáva zvlášť do pozornosti výpovede hore menovaných svedkov, tak je možné skonštatovať,
že tieto neprimerane preceňuje. Totiž výpovede týchto svedkov z prípravného konania, sú podporované
aj ďalšími priamymi dôkazmi iných svedkov a to: M. N., A. M., (ktorý predaj drogy obžalovanou priamo
videl) aj N. C..

Na podklade vyššie naznačeného a v súdnom konaní vykonaného dokazovania potom aj odvolací súd
oprávnene konštatuje, že konanie obžalovanej H. F. je potrebné právne posúdiť ako obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného C. Z. v konštatovaní, že dokazovaním nebolo
preukázané, že obžalovaný mal drogy od súdom ustáleného času (od februára 2014), je potrebné
poukázať na zdôvodnenie rozsudku (str. 57-bod 2), ktorý záver vychádza z vykonaného dokazovania a

je jednoznačne podporený zákonne vykonanými dôkazmi.

Ak obhajca namieta, že nájdené lieky rozhodne nepatrili obžalovanému, ale jeho svokre, časť nájdených
drog patrila jemu, ale aj jeho bývalej manželke N. I. S., krajský súd odkazuje na správne závery
prvostupňového súdu, ako aj vyhodnotenie tohto dôkazu s prihliadnutím hlavne na výpoveď menovanej

svedkyne z prípravného konania, ktorá bola zákonným spôsobom prečítaná.

Pri hodnotení výpovedí svedkov, ktorí na hlavnom pojednávaní zmenili svoje výpovede v prospech
obžalovaného, krajský súd poukazuje už na vyššie rozvedené vo vzťahu k obžalovanej.

V danej súvislosti nemožno ignorovať v neprospech obžalovaného vyznievajúce dôkazy, ktorými bolo
preukázané zadováženie drog od obžalovanej, kúpa drog od obžalovanej, predaj drog svedkov Z. B.,
Q. C., N. C., M. E., S. S..Na podklade rozvedených a zhodnotených dôkazov v napadnutom rozsudku, je možné aj zo strany
krajského súdu jasne a bez pochybností konštatovať, že obžalovaný C. Z. svojim konaním naplnil
znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.

U oboch obžalovaných, H. F. a C. Z., boli naplnené aj kvalifikačné znaky: písm. c/ odseku 2 ustanovenia

§ 172 Trestného zákona a to konkrétne uvedený v § 138 Trestného zákona pod písmenom b/- dlhší čas
a tiež pod písmenom j/ - na viacerých osobách.

Podľa § 138 písm. b/ závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Páchanie trestných činov po dlhší čas prichádza do úvahy najmä pri trestných činoch trvácich. Zákon

nevymedzuje, aký čas sa považuje za dlhší. Je potrebné pri posudzovaní dĺžky časového úseku, po
ktorú je trestný čin páchaný, brať do úvahy aj závažnosť trestného činu a jeho intenzitu.

Aj v danej otázke sa nadriadený súd stotožňuje s presvedčivým konštatovaním súdu prvého stupňa
a zároveň odkazuje na správne posúdenie, rozvedenie a zdôvodnenie znaku „po dlhší čas“, pričom

odkazuje na súčasnú súdnu prax, z ktorej uvedený záver možno oprávnene vyvodiť (napr. NS SR sp.
zn. 6Tdo 69/2012, sp. zn. 4Tdo 74/2013).

Podľa § 138 písm. j/ závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých
osobách.

Vkontextesuvedeným,krajskýsúdsastotožňujesosprávnymzáverom,žetrestnýčinbolobžalovanými
spáchaný na viacerých osobách a súhlasí s odôvodnením uvedeným na str. 45 napadnutého rozsudku
vrátane odkazu na príslušný judikatúru, ku ktorej dopĺňa aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu napr.
sp. zn. 1Tdo 26/2011, sp. zn. 5Tdo 77/2012, sp. zn. 6Tdo 10/2016 a v nadväznosti upriamuje pozornosť

aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 90/2015.

Správny záver o vine oboch obžalovaných je podporovaný aj listinnými dôkazmi, najmä záznamami
uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky, rozvedenej a zdôvodnenej na str. 31 a 41 prvostupňového
rozsudku.

K spoločnej požiadavke obhajcov o aplikáciu zásady beneficium cohaesionis, aj v tejto otázke krajský
súd poukazuje na správne, zákonné a vyčerpávajúce úvahy prvostupňového súdu prezentované v
rozsudku na str. 59-60 a dodáva odkaz na judikát č. 22/2001-II., podľa ktorého predpokladom postupu
podľa zásady beneficium cohaesionis vyjadrenej v ustanovení § 324 Trestného poriadku je, že o

všetkých obžalovaných bolo rozhodnuté v jednom konaní, tým istým rozsudkom. Preto nie je možné túto
zásadu uplatniť v prípade samostatného rozhodnutia súdu o veci spoluobžalovaného (viď obdobne aj
NS ČR 30/20006-T 937).

Teda prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku

jasne, zrozumiteľne a dostatočne určitým spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o
ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.

V nadväznosti na preskúmaný výrok o vine odvolací súd vo vzťahu k obom obžalovaným podrobil
dôslednému posúdeniu aj výrok o uloženom druhu a výmere trestu ako aj uloženom ochrannom opatrení
a z pohľadu výroku o treste sa odvolací súd s napadnutým rozhodnutím čiastočne nestotožnil, ako je
to rozvedené ďalej.

(k výroku o treste)

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musísúd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností,
na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1
Trestného zákona).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona).

Skutočnosti, na ktoré bolo nutné prihliadnuť pri určení druhu trestu a jeho výmery dostatočne určitým
spôsobom zdôvodnil v napadnutom rozsudku prvostupňový súd, pričom odvolací súd ich modifikuje a
dopĺňa ešte nasledujúcim spôsobom.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký

druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

K výroku o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému C. Z..

Súd prvého stupňa u obžalovaného C. Z. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona, spočívajúcu v tom, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život a nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť. Po dôslednom zvážení a posúdení jednak okolností prípadu, ako aj pomerov

obžalovaného, je krajský súd toho názoru, že trest vo výmere desať rokov, na dolnej hranici trestnej
sadzby (tak ako ho uložil prvostupňový súd), je trestom primeraným, schopným zabezpečiť prevýchovu
obžalovaného.

Uložený trest zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania

páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona a ostatným rozhodným
kritériám podľa ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 písm. a/ Tr. zákona.

K výroku o treste odňatia slobody uloženom obžalovanej H. F..

Súd prvého stupňa obžalovanej H. F. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, v súlade s
tzv. asperačnou zásadou, kedy zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanej rozsudkom okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/107/2014, právoplatný 23.06.2016 a na výkon trestu obžalovanú zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, považujúc
takto uložený trest za dostatočný a zákonný.

Za správne úvahy považuje odvolací súd úvahy súdu prvého stupňa o uložení súhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa

zásad na uloženie úhrnného trestu.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, bolo z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava
IV sp. zn. 3T/107/2014 zistené, že obžalovaná sa trestnej činnosti, ktorá je predmetom preskúmavaniaodvolacím súdom dopustila od presne nezisteného času do dňa 02.12.2015 a vyššie citovaným
rozsudkom sp. zn. 3T/107/2014 z 07.06.2016, právoplatným 23.06.2016 bola uznaná vinnou z prečinu
podľa § 348 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, ktorého sa dopustila dňa 11.09.2013 jej bol uložený

trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
osemnásť mesiacov.

Z uvedeného je zrejmé, že medzi spáchaním týchto trestných činov (sp. zn. 3T/107/2014 a nášho
prejednávaného) z časového hľadiska nebol súbeh týchto trestných činov prerušený vyhlásením

odsudzujúceho rozsudku/oznámením trestného rozkazu a preto správne prichádza do úvahy uloženie
súhrnného trestu a voči takémuto postupu súdu prvého stupňa nemožno mať výhrady a krajský súd
dodáva, že vzhľadom na fakt, že bol ukladaný súhrnný trest, bolo súdom prvého stupňa aplikované
ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zákona tj. trest bol uložený za požitia tzv. asperačnej zásady, pretože jeden
zo zbiehajúcich sa úmyselných trestných činov je aspoň zločinom (v prejednávanej veci sa jedná o
obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona so základnou trestnou sadzbou od 10 rokov do

15 rokov) v dôsledku čoho prichádzala do úvahy úprava hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody
trestného činu z nich najprísnejšieho tj. trestná sadzba v rozpätí od 10 rokov do 20 rokov.

Krajský súd posudzujúc výmeru trestu pri prejednaní veci na verejnom zasadnutí pristúpil k modifikácii
uloženého trestu, nakoľko vo významnej miere zarezonoval postoj obžalovanej a jej prednes v rámci

záverečnéhonávrhu,naktorýprihliadol,vidiacúprimnýprejavľútostinadtrestnoučinnosťouavýznamnú
mieru sebareflexie zo strany obžalovanej, ktoré skutočnosti vyhodnotil ako oprávňujúce zmierniť uložený
trest odňatia slobody.

S poukazom na uvedené potom uložil obžalovanej H. F. trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, tj. na

dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý považuje za zákonný, spravodlivý a primeraný.

Za malé pochybenie odvolací súd vyhodnotil neuvedenie odseku 4 ustanovenia § 38 Trestného
zákona do výroku, ktorým rozhodol o zaradení obžalovaných, citujúc len odsek 2 písm. a/ uvedeného
ustanovenia, k čomu dodáva, že súd prvého stupňa obžalovaných na výkon trestu odňatia slobody

správne zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, odsek 4 ustanovenia § 48 Trestného
zákona dáva súdu možnosť rozhodnúť inak, tj, zaradiť obžalovaného do iného stupňa stráženia, pri
ktorom rozhodnutí však musí prihliadnuť na závažnosť trestného činu a mieru narušenia toho ktorého
obžalovaného. Konkrétne vo vzťahu k obom obžalovaným aj odvolací súd nadobudol presvedčenie, že
nápravu obžalovaných možno zjednať v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K návrhu obhajcov na aplikáciu ustanovenia § 39 Trestného zákona krajský súd zdôrazňuje, že trestný
čin - obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona, je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti
ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby 10 rokov, tj. ide v zmysle § 11
ods. 3 Tr. zákona o obzvlášť závažný zločin. V takom prípade zákonodarca ustanovil s poukazom na
ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. zákona, že súd musí obligatórne uložiť trest odňatia slobody.

Podľa§39ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Odvolacísúdvtejtosúvislostiuvádza,žepomerypáchateľasatýkajújehoosobnostnéhohodnotenia.Ide
o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký
trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery
takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby
by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobne

pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup
podľa tohto ustanovenia možno považovať aj vážnu chorobu páchateľa. Pritom pomery páchateľa (ako
aj okolnosti prípadu) môžu odôvodniť aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona len za predpokladu,že použitie zákonom ustanovenia trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a že účel trestu možno dosiahnuť trestom kratšieho trvania.

Je zrejmé, že v prejednávanej veci neboli vo vzťahu ani k jednému z obžalovaných zistené výnimočné
resp. mimoriadne pomery, ktoré možno považovať za tak pozoruhodné, že mohli byť dôvodom na
aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. Za pomery páchateľa (v podstate za pomery
osobitného zreteľa treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľ pri
uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery (rodinné, osobné), ktoré existujú

nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu.
Čo sa týka okolností prípadu z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona sú všetky skutočnosti,
ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností
nápravy páchateľa.

Odvolací súd ani takéto okolnosti v prejednávanej trestnej veci nezistil a preto nemohol pristúpiť k

použitiu mimoriadneho zmierňujúceho ustanovenia § 39 Trestného zákona..

K výroku o treste prepadnutia veci uloženom obžalovaným.

Prvostupňovým súdom bol obžalovanému C. Z. podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložený aj

trest prepadnutia veci a to: zaistená finančná hotovosť vo výške 3.970,- eur, zaistená finančná hotovosť
vo výške 92,53 eur, zaistená finančná hotovosť vo výške 4.400,- CZK, zaistená finančná hotovosť vo
výške 4.500,- HUF, zaistená finančná hotovosť vo výške 7,- USD, 1 ks mobilný telefón zn. K. s SD
kartou a SIM kartou, 1 ks bankovka v hodnote 5 írskych libier, 2 ks bankoviek rubľov RF, 1 ks bankovka
50 egyptských piastrov, 1 ks bankovka 5 egyptých libier, 1 ks bankovka 1 egyptskej libry, všetky veci

uložené na Odbore kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave pod sp. zn.
ORP-106/1-VYS-BA-2016 s tum, že podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí
sa stáva štát.

Obdobne aj obžalovanej H. F. bol uložený, postupom podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

trest prepadnutia veci a to: zaistená finančná hotovosť vo výške 540,- eur, zaistená finančná hotovosť
vo výške 600,- CZK, 1 ks mobilný telefón zn. K. so SIM kartou, modrej metalickej farby, s nabíjačkou,
IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, 1 ks mobilný telefón zn. K. striebomo-modrej farby, s nabíjačkou, IMEI:
XXXXXXXXXXXXX/XX, 1 ks zošit v tvrdých doskách - diár 2013, igelitové sáčky zelenej priesvitnej
farby, igelitové sáčky priesvitnej farby, 1 ks peňaženka tyrkysovej farby + 2 ks SIM kariet, 1 ks zošit v

tvrdých doskách s nálepkou quiksilver, všetky veci uložené na Odbore kriminálnej polície, Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave pod sp. zn. ORP-106/1-VYS-BA-2016 s tým, že podľa § 60
ods. 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Vyššie uvedený trest prepadnutia veci bol napadnutý zo strany obžalovaných, pričom obhajoba tento

trest namietala, súc presvedčená, že „...je presvedčivo logicky vylúčené, aby predával (obžalovaný C.
Z.) v Bratislave drogy za ruské ruble, írske libry, egyptské libry a piastry a napriek tomu na jeho ťarchu
súd ustálil, že ide o veci získané trestnou činnosťou, hoci obžalovaný vysvetľoval presvedčivo, že ide o
prostriedky súvisiace s jeho služobnými cestami.“

Krajský súd posúdil tento odvolací dôvod a dospel k záveru, že ho možno akceptovať, pretože dôkazmi
nebolo preukázané, že omamné a psychotropné látky zadovažovali aj za cudziu menu a preto v
naznačenom smere tento trest odvolací súd upravil ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Keďže bol obžalovaným uložený, za spáchanie obzvlášť závažného zločinu nepodmienečný trest
odňatia slobody, správne prvostupňový súd v napadnutom rozsudku obom obžalovaným uložil ochranný
dohľad, ktorý sa v takom prípade podľa zákona ukladá obligatórne, pričom bol uložený v dostatočnej
výmere jeden rok, takže nebol dôvod do tohto výroku odvolacím súdom zasahovať. Ide o ochranné

opatrenie, ktoré je súčasťou tzv. postpenitenciárnej starostlivosti vykonávanej za účelom dovŕšenia
nápravy páchateľov najzávažnejších trestných činov a v podstate len pre ucelenosť uloženého trestu a
ochranného opatrenia bol prevzatý do rozsudku odvolacieho súdu.Obdobne krajský súd postupoval aj vo vzťahu k uloženému ochrannému liečeniu, kedy obžalovanému
C. Z. podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie s tým,
že podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona toto vykoná ambulantnou formou a obžalovanej H. F. postupom

podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré podľa §
74 ods. 1 Trestného zákona, vykoná ústavnou formou.

K výroku II.
K dôvodom odvolania Okresnej prokuratúry Malacky smerujúcemu proti výroku o treste vo vzťahu k

obžalovanej H. F., ktorá sa domáha uloženia súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 11 rokov
a 8 mesiacov argumentujúc nasledovne: „poukazujem na skutočnosť, že v prípade, že by páchateľke
nebol ukladaný trest za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona (s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného
zákona), musela by jej byť započítaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j.
že spáchala viac trestných činov a teda by u nej prevažovali priťažujúce okolnosti a prichádzala by do
úvahy aplikácia § 38 ods. 4 Trestného zákona a zvýšenie dolnej hranice o jednu tretinu. Takto upravená

dolná hranica trestnej sadzby by bola 11 rokov a 8 mesiacov“ krajský súd konštatuje, že čiastočne na
túto argumentáciu dáva odpoveď vyššie rozvedené s dovetkom, že v zmysle zásad ukladania trestov
(§ 34 Trestného zákona) nie je namieste, pri určovaní druhu a predovšetkým výmery trestu, „kalkulovať“
spôsobom, ktorý naznačuje prokurátor, používajúc argumentáciu typu „keby nebol ukladaný...tak by jej
musela...a prichádzalo by do úvahy... a trestná sadzba by bola.....“ a pod.

Totiž nie je možné ignorovať, že trest môže byť uložený páchateľovi iba na základe Trestného zákona.
Úlohou spoločnosti je pritom uložiť len taký druh a výmeru trestu, pri ktorom bude splnený účel tohto
trestu, ale zároveň budú dodržané aj zásady humanizmu, a to predovšetkým tak, že trest má spôsobiť
len takú ujmu, akú vyžaduje splnenie účelu trestu. Trestný zákon teda vždy presne ustanovuje, aký druh

trestu možno uložiť za konkrétny trestný čin a aké podmienky musia byť splnené na uloženie daného
druhu trestu. Trest uložený páchateľovi trestného činu je sankcia smerovaná výlučne voči páchateľovi
trestného činu, a teda má postihovať výlučne páchateľa a to tak, aby sa zabezpečil čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd pri ukladaní trestu a určovaní jeho druhu a výmery prihliadne aj na konkrétne okolnosti, ktoré sú
uvedené v tomto ustanovení. Napriek formálnemu ponímaniu trestného činu sú tresty určené svojimi
sadzbami a práve v rámci týchto rozpätí súd ukladá trest s prihliadnutím na spôsob spáchania trestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu
páchateľa, jeho osobné pomery, ale aj možnosti jeho nápravy.

Všetky tieto skutočnosti vzal nadriadený súd do úvahy a dospel k záveru, že požadovaný účel, u
obžalovanej Nikolety Lučeničovej a obžalovaného Borisa Mikulenku, v dostatočnej miere splní trest vo
výmere 10 rokov, ktorý im uložil.

S poukazom na vyššie rozvedené, odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.