Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Kudlovská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41Csp/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116221766
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116221766.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Platiť

sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: U.
Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. S., O. XXXX/XX o zaplatenie 82,21 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi istinu 65,71 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 65,71 EUR od 26.9.2013 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 60 %, s tým, že o výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 26.9.2016 domáhal voči žalovanému
zaplateniasumy82,21EUR,súrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy82,21EURod26.9.2013
do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak
Telekom a.s. uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie

telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému a záväzok žalovaného riadne
odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky na základe faktúr. Právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry celkovo vo výške 82,21 EUR, avšak žalovaný tieto
faktúry neuhradil.
3. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanému doručovaná na adresu v Registri obyvateľov
Slovenskej republiky v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Zásielka
sa súdu vrátila dňa 28.8.2017 z dôvodu „adresát neznámy.“ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobu sa

konajúcemu súdu nepodarilo doručiť ani postupom podľa ust. § 116 ods. 1 CSP, postupoval súd podľa
ust. § 116 ods. 2 CSP. V zmysle tohto ustanovenia súd mal za to, že žaloba bola žalovanému doručená
dňa 21.12.2017. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nepredložil súdu žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania.
4. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR.

5. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota
sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. 1.2018, s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 4.9.2015, faktúrou č. 7309316014, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných

služieb, Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.9.2014, Pokusom o zmier zo
dňa 10.9.2013 a Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, ktoré predložil žalobca a zistil nasledujúci
skutkový stav:
6. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu
postúpil predmetnú pohľadávku a táto prešla na žalobcu dňom 4.9.2015 do jeho vlastníctva.

7. Žalovaný uzavrel s poskytovateľom služieb, spoločnosťou Slovak Telekom a.s., IČO: 35 763
469, ktorá je právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len
„Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom
žalobcu žalovanému, v zmysle dohodnutého Programu služieb : Program NAJ 200. Zmluva obsahovala
záväzok žalovaného dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť cenu za zariadenie
a poplatky za poskytnuté služby na základe vystavených faktúr. Právny predchodca a žalovaný tiež

uzavreli Dodatok k Zmluve, predmetom ktorého bola aktivácia Programu NAJ 200. Z Dodatku k Zmluve
vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný sa dohodli na uvedenom programe služieb s dobou
viazanosti 24 mesiacov. Zároveň bola v Zmluve uvedená výška zmluvnej pokuty 47,80 EUR, a to za
porušenie záväzku využívať predmetnú službu.
8. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a cenu za riadne poskytnuté

služby žalobcovi nezaplatil, čím porušil povinnosti vyplývajúce zo zmlúv v spojení so všeobecnými
podmienkami.
9. Z predloženej faktúry súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému sumu za
poskytnuté služby faktúrou č. 7309316014 splatnou dňa 25.9.2013 sumu 82,21 EUR. Z predmetnej
faktúry súd zistil, že suma 16,50 EUR bola žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu

vyfakturovaná za prerušenie služby - neplatenie.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákonov :
10. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu

a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
11. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.

12. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo

na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom

založenýmnavýnimkáchzovšeobecnéhopráva.Aknavýkladvýnimkyzprávnejnormynestačíjazykový
výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne.
19. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
22. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (zmenené zák. č. 102/2014 Z.z s účinnosťou od 13. júna

2014).
23. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Nazákladezistenéhoskutkovéhostavuzvykonanéhodokazovaniasúdnárokžalobcuprávnevyhodnotil

takto :
24. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy,
preto súd je povinný v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania.
25. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní

verejných služieb spolu s Dodatkom, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb
na základe čoho právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný
za tieto služby nezaplatil.
26. Súd uznal nárok žalobcu na zaplatenie istiny 65,71 EUR s DPH titulom úhrady za poskytnuté
telekomunikačné služby vyúčtované faktúrou č. 7309316014 splatnou dňa 25.9.2013.

27. Súd však nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 16,50 EUR vyúčtovanej na základe faktúry
č. č. 7309316014 splatnej dňa 25.9.2013, nakoľko ani vo faktúrach, a ani v žiadnych iných listinách
predložených žalobcom nie je uvedené, na základe čoho, alebo z akých dôvodov bola žalovanému
vyfakturovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu táto položka, preto súd tento nárok žalobcu
považoval za nepreukázaný a žalobu v tejto časti zamietol.

28. Na doplnenie argumentácie súd uvádza, že zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou
spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára, zo strany právneho
predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy zo strany
žalovaného, pričom jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovaným individuálne dojednané. Súdu
nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo

v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté.
29. Čo sa týka poplatkov za odpojenie a obmedzenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie a
obmedzenie je nepochybne nástrojom žalobcu, ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných
záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu aj ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po
splatnosti. Odpojenie a obmedzenie je teda výlučným nástrojom určenej ochrany samotného žalobcu

a nie je to služba v prospech žalovaného, na ktorú by mal mať zo zmluvy nárok. Uvedené dojednanie
navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalovaného, pretože zaťažuje výlučne žalovaného povinnosťami, ktoré sú aj v prospech žalobcu. Aj
preto súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie tohto poplatku.30. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, najmä administratívnoprávna agenda,
a teda aj upomienky a poplatky za prerušenie či obmedzenie služby sú neprijateľné, nakoľko
slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický

záujem žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Súd je toho názoru, že pri
uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný iba jeden účastník zmluvy a
to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech tohto účastníka zmluvy, pretože
dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením si svojich povinností. V

zmluve nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovanej pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej
povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. Sankcie v podobe úhrad za upomienky by nemali
ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani následné správanie
účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná sankcia v podobe upomienok a ich úhrad nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú sankciu, ktorá bude prijateľná v rámci

povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ako
aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Sankcia vždy musí
zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej
povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne.

31. Nakoľko sa žalovaný nesplnením peňažného záväzku (ktorý súd žalovanú zaviazal žalobcovi
zaplatiť) dostal do omeškania, žalobcovi vznikol zároveň nárok na úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti žalovanej faktúry č. 7309316014, ktorého výška bola v zmysle ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 5% bodov tak, ako je to uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol takto :
32. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách

konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
34. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Žalobca mal vo veci úspech väčší

ako žalovaný, a to vo výške 80 % (100 % tvorila žalovaná suma v celkovej výške 82,21 EUR, žalovaný
bol úspešný v rozsahu 20 % - 16,50 EUR, rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovaného je 60 %, čo
je celkový úspech žalobcu v tomto spore. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené v treťom
výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.