Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/274/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114209451
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114209451.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: C. V., nar.
XX.XX.XXXX, V. XXX, D., právne zastúpený: JUDr. Martin Olos, advokát so sídlom Karola Kašjaka 1,
013 13 Rajecké Teplice, IČO: 42 055 148, proti žalovanému: SYNOT TIP, a. s., so sídlom Továrenská
štvrť 1467/34, Poprad - Matejovce, IČO: 36 472 565, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Marcel Mašan, s. r. o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, o zaplatenie
739,70 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
6C/181/2014-85 zo dňa 10. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v poradí prvom výroku zostáva nedotknutý.

Rozsudok okresného súdu v poradí druhom výroku p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu v poradí treťom výroku m e n í tak, že žalovanému sa voči žalobcovi
náhrada trov prvostupňového konania nepriznáva.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 128,67 eur od 16.05.2013 do 10.06.2013 a zo sumy 68,64 eur
od 11.06.2013 do 16.07.2013, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí prvý výrok). Vo
zvyšnej časti žalobu zamietol (v poradí druhý výrok). Vyslovil, že žalovanému priznáva voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100% (v poradí tretí výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.03.2014 domáhal proti
žalovanému zaplatenia istiny 739,70 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne z vyššie

uvedenej istiny za čas od 15.05.2013 do zaplatenia. Žaloba bola skutkovo odôvodnená tým, že žalovaný
je prevádzkovateľom stávkových hier (kurzových stávok) podľa zák. č. 171/2005 Z. z. o hazardných
hrách (v ďalšom texte už len zák. č. 171/2005 Z. z.). U žalovaného dňa 04.05.2013 podal tiket č.
10004255509872 s vkladom 50 eur na výhernú sumu 325,29 eur a tiež tiket č. 10006590081570 s
vkladom 10,03 eur na výhernú sumu 474,44 eur na stávkové príležitostí týkajúce sa Majstrovstiev sveta
2013 v ľadovom hokeji (ďalej už len MS 2013). Stávkovou udalosťou boli tipy na počet gólov domácich
mužstiev, pričom všetky tipované stávkové udalosti nastali a oba tikety tak boli výherné. Celková suma

výhier dosiahla sumu 799,03 eur, ktorú mu žalovaný odmietol vyplatiť s tvrdením, že stávkové udalosti
boli žalovaným vypísané nesprávne a že žalobca ako hráč mal byť uvedený do omylu. Žalovaný mu
vrátil sumy zaplatených vkladov, neuhradil mu však titulom výhry sumu 739,70 eur.Okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že po vykonanom dokazovaní vzal za nesporné,
že žalobca v oboch prípadoch stávky zaplatil vklad na účasť v stávkovej hre a že uhádol výsledok
športovej stávkovej udalosti, na ktorú stavil. V konaní však bolo medzi stranami sporu sporné, či v

danom prípade bolo naplnené ust. § 15, bod 15.15. písm. a) Herného plánu (v ďalšom texte už len
HP), na základe čoho by žalovaný bol oprávnený vyhodnotiť žalobcov tip na sporné stávkové príležitosti
neplatný a vyhodnotiť ich kurzom 1. Na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že v danom
prípade pri stávkových príležitostiach č. 42513 (zápas Rusko-Lotyšsko, tip nad 2,5 PGD, kurz : 4,00) a
č. 23403 (Kanada-Dánsko, tip nad 2,5 PGD, kurz : 3,45) došlo ku skutočnostiam, na základe ktorých

bol žalovaný oprávnený postupovať v zmysle vyššie uvedeného článku HP, t.j. tip žalobcu na tieto
stávkové príležitosti zneplatniť a vyhodnotiť ich kurzom 1. Tento záver podporuje aj obsah odôvodnenia
žalovaným predloženej správy Daňového úradu Prešov o výsledku dozoru č. 9701450/5/3212097/2013
zo dňa 03.07.2013 (v ďalšom text už len Správa DÚ Prešov), podľa ktorej stávková príležitosť č. 42513
i stávková príležitosť č. 23403 boli vypísané na počet gólov tímu 2, t.j. hostí (pri stávkovej príležitosti č.
23403 išlo o tím Lotyšsko, pri stávkovej príležitosti č. 42513 išlo o tím Dánsko). Z uvedeného je teda

zrejmé, že výherný kurz 4,00 (pri stávkovej príležitosti č. 42513 : Rusko-Lotyšsko) i výherný kurz 3,45
(pri stávkovej príležitosti č. 23403 : Kanada-Dánsko) bol vypísaný na výsledok športovej udalosti, ktorou
bol počet gólov druhého tímu, t.j. tímu hostí (Lotyšsko, resp. Dánsko), ale samotný tip (nad 2,5 - PGD
pri stávkovej príležitosti č. 42513,resp. nad 2,5 - PGD pri stávkovej príležitosti č. 23403) bol určený pre
výsledok inej športovej udalosti, ktorou bol počet gólov domáceho tímu (Rusko, resp. Kanada). Vyššie

uvedené stávkové príležitosti boli teda vypísané so zjavnou a podstatnou chybou (v logickom vnútornom
rozpore), čo znamená, že žalovaný postupoval v súlade s HP, keď tipy žalobcu na obidve stávkové
príležitosti zneplatnil a vyhodnotil kurzom 1. Okresný súd v závere svojich úvah uviedol, že predmetná
stávková hra sa riadi herným plánom, a preto aj keď sa žalobcovi môže javiť postup žalovaného ako
účelový a nepoctivý, je potrebné vychádzať z vopred stanovených pravidiel stávkovej hry určených HP,

ktoré neboli ani z jednej sporovej strany porušené. Je potrebné si však uvedomiť, že hráč má právo na
vyplatenie výhry len za podmienok stanovených HP bez ohľadu na to, ako sa mu v konkrétnom prípade
javia podmienky tejto hazardnej hry (či už ako spravodlivé alebo nespravodlivé).
Okresný súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania nakoniec v odôvodnení rozsudku uviedol,
že žalobcovi v predmetnom prípade patrila určitá výhra (konkrétne suma 94,29 eur pri tikete č.

1000455509872 uhádol správne výsledok ďalšej stávkovej príležitosti č. 42368 a tiež suma 34,38 eur
pri tikete č. 10006590081570, ktorým uhádol správne výsledok ďalšej stávkovej príležitosti č. 42389)
spolu 128,67 eur. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný uvedenú výhru žalobcovi uhradil, ale
nakoľko nebola uhradená včas, žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške uvedenej v napadnutom
rozsudku (v poradí prvý výrok). Vo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie istiny 739,70 eur žalobu žalobcu

zamietol ako nedôvodnú a nakoľko žalovaný mal neúspech len vo veľmi nepatrnej časti (0,1%) priznal
mu voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku (v poradí druhému a tretiemu výroku) podal odvolanie žalobca, ktorý ho žiadal v týchto
výrokoch zmeniť tak, že jeho žalobe sa vyhovie a žalovanému sa uloží povinnosť nahradiť mu trovy

prvostupňového i odvolacieho konania.
V dôvodoch odvolania uviedol, že v prejednávanej veci bola preukázaná ako nesporná skutočnosť,
že stávkové udalosti ako ich natipoval, reálne nastali a bol plne úspešný. Nenesie zodpovednosť
za to, že pracovník žalovaného (bookmaker) vypísal stávkové udalosti tak, že boli pre žalovaného
komerčne neúspešné. Žalovaný po odohraní ním natipovaných zápasov (Rusko-Lotyšsko, Kanada-

Dánsko) účelovo a jednostranne vyhlásil, že išlo o zjavnú a podstatnú chybu. Takýto postup žalovaného
považoval za zjavne nekalú a nepoctivú praktiku. Vykonaným dokazovaním sa taktiež preukázalo, že
žalovaný sporné stávkové príležitosti stornoval až po odohratí zápasov, z jeho strany išlo o zjavnú
chybu,nakoľkospornéstávkovépríležitostimalstornovaťužskôr.Zapodstatnúchybumožnopovažovať
len takú, kde by tipovaný výsledok nemohol nastať, eventuálne kombinácia výsledku logicky vylučuje,

aby nastala možnosť tipovaného výsledku. V danom prípade o takúto podstatnú chybu nešlo, pretože
stávkové príležitosti, ktoré natipoval, reálne nastali. Ani tvrdenie žalovaného, že hráč mohol byť uvedený
do omylu, nie je pravdivé, pretože každý z tipujúcich vedel, čo tipuje. Správa DÚ Prešov nebola pre súd
záväzná, označený orgán kontroloval žalovaného iba z formálneho hľadiska. O vzniku nároku na výhru
mohol rozhodnúť iba súd.

Pokiaľ by aj rozsudok bol v merite veci správny, čo však rezolútne popiera, bolo by za daného stavu
priznanie náhrady trov konania žalovaného zjavne nespravodlivé. Žalovaný totiž zavinil celú situáciu a
vznik sporu, pričom až na pojednávaní predložil ako dôkaz správu DÚ, ktorá bola žalovanému doručená
už dňa 19.07.2013. Žalovaný sa týmto dôkazom vôbec nebránil ani v odpore, ale priniesol ho až napojednávanie konané dňa 10.02.2017, t.j. po takmer 3 rokoch procesu. Okresný súd vzhľadom na
koncentráciu konania tento dôkaz nemal ani pripustiť. S poukazom na príčinu sporu ako aj zjavne
špekulatívne konanie žalovaného, súd preto nemal žalovanému priznať náhradu trov konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, všetky
ním uvádzané skutočnosti boli deklarované v rámci prvostupňového konania a so všetkými tvrdeniami
žalobcu sa okresný súd vysporiadal. So závermi prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožnil.

4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného už písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - v ďalšom texte už len CSP)
po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365
CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po

preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219
ods. 3 CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil v poradí druhom výroku a podľa § 388
CSP zmenil vo výroku o náhrade trov konania (v poradí tretí výrok).

6. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia (vo vzťahu k druhému výroku) i

konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho
posúdenia veci. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v
podstatných bodoch na ne odkazuje a nakoľko je vyčerpávajúce, uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje

za potrebné. ˇ

7. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania i zo správy DÚ Prešov zo dňa 03.07.2013 (ktorou bol
vyhodnocovaný postup žalovaného pri vyhodnotení reklamácie nevyplatenia výhry iného tipujúceho

ako žalovaného, ale v súvislosti so zhodnými tiketmi, aké podal žalobca - pozn. odvolacieho súdu)
možno súhlasiť s názorom žalovaného i so záverom okresného súdu, že zjavná a podstatná chyba pri
stávkových príležitostiach č. 42513 (zápas Rusko-Lotyšsko, výsledok 6:0) a č. 23403 (zápas Kanada-
Dánsko, výsledok 3:1) a tiež pri stávkových príležitostiach č. 42512 a č. 23402 (ktoré sa týkali vyššie
uvedených zápasov MS 2013), ktorá chyba mala za následok neplatnosť týchto stávkových príležitostí

v zmysle čl. 15.15. písm. a) HP žalovaného spočívala v tom, že pri jednej a tej istej stávke a na ten istý
zápas s označením PGD (počet gólov domácich) boli v dvoch riadkoch pod sebou zrejmé nesprávnosti,
ktorétipujúcimoholrozpoznať.Konkrétne,stávkovápríležitosťč.42512(Rusko-Lotyšsko)bolavypísaná
na počet gólov tímu 2 (Lotyšsko), ale tip s kurzom 2,6 bol určený na počet gólov tímu 1 (Rusko). Tá istá
chybabolaajpristávkovejpríležitostič.42513,ktorútipovalžalobca.Podobnéchybyboliipristávkových

príležitostiach č. 23402 a č. 23403 (zápas Kanada-Dánsko). Ako správne poukázal DÚ Prešov, pri
zápase Rusko-Lotyšsko bola v rovnakom čase správne vypísaná stávková príležitosť č. 42480 na počet
gólov tímu 1 (Rusko) s tipom nad 2,5 PGD s kurzom 1,2 a pri zápase Kanada-Dánsko bola v rovnakom
čase správne vypísaná stávková príležitosť č. 23389 na počet gólov tímu 1 (Kanada) s tipom nad 2,5
PGD s kurzom 1,09. Na základe uvedených zistení potom aj odvolací súd dospel k záveru (zhodne s

názorom okresného súdu), že zo strany žalovaného nešlo o nekalú a nepoctivú praktiku, ale o zjavnú a
podstatnú chybu pri vypísaní sporných stávkových príležitostí, ktoré žalovaný bol oprávnený v zmysle
čl. 15, bod 15.15.písm. a) HP zneplatniť a vyhodnotiť kurzom 1.
Čo sa týka námietky žalovaného, že Správa DÚ Prešov nebola pre súd záväzná, toto jeho tvrdenie je
síce pravdivé, ale išlo o listinný dôkaz (§ 204 CSP), ktorý okresný súd bol oprávnený v spojení s ďalšími

dôkazmi vyhodnotiť v zmysle § 191 CSP. Skutočnosť, že okresný súd vykonané dokazovanie vyhodnotil
správne, odvolací súd konštatoval už v predchádzajúcich odsekoch tohto bodu odôvodnenia.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy odvolaním napadnutý rozsudok
v poradí druhom výroku ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolanie žalobcu proti v poradí tretiemu výroku (náhrada trov prvostupňového konania) odvolací
súd vyhodnotil ako dôvodné. Po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že na prejednávaný
prípad je potrebné na rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania aplikovať ust. § 257 CSP.
Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia na prejednávaný prípad spočíva v tom, že počítačový systémžalovanéhovyhodnotilstávkovépríležitostič.23403ač.42513akonevýhernéažpoodohratítipovaných
zápasov, čo je zrejmé zo Správy DÚ Prešov, z ktorej vyplýva, že označené stávkové príležitosti boli v
počítačovom systéme prevádzkovateľa zobrazené až do 04.05.2013 do 21.45 hod.

9. Odvolací súd na rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný bol v tomto odvolacom konaní plne úspešný.
Zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu v časti trov prvostupňového konania bolo založené na ust.
§ 257 CSP, ktoré vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci odvolací súd považoval za spravodlivé

aplikovať, pričom použitie vyššie označeného ustanovenia neovplyvnilo úspešnosť žalovaného v rámci
odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)