Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Čabaiová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815206165
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815206165.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a s sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu R. E., nar. X.XX.XXXX, bytom
F. 134, zast. JUDr. Attilom Elekom, advokátom Advokátskej kancelárie v Rožňave, Jovická 2, proti
žalovanej PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o určenie neplatnosti

zmluvy o revolvingovom úvere, event. určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku 8C/192/2015-57 z 26.5.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 3.8.2007 pod č. 8300001628 uzavretá medzi

žalobcom a žalovanou je neplatná. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške
480,76 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere z 3.8.2007 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je
neplatná, ďalej sumarizoval obsah žaloby, písomných podaní a vyjadrení sporových strán a priebeh

konania, opísal skutkový stav zistený z vykonaných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, a
citoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., § 44 ods. 1 a 2, §
46 ods. 1 a 2, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
nemal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov
vôle zmluvných strán v časti údajov o výške RPMN pre úver (pritom je právne bezvýznamné, či zmena
týchto údajov bola v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa), a dospel k záveru, že v dôsledku

nedodržania obligatórnej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je táto neplatná (§ 4 ods.
1 zák. č. 258/2001 Z.z., § 40 ods. 1 OZ). Súd ďalej uviedol, že „aj v prípade dodržania písomnej
formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, by v zmysle § 53 OZ „považoval viaceré ustanovenia zmluvy
za neprijateľné podmienky“ a z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore
úspech, priznal proti žalovanej náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo

výške480,76€určenejpodľavyhl.č.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, t.j. v čase podania odvolania, a
navrhla rozsudok v celom rozsahu zrušiť a žalobu zamietnuť, alternatívne vec vrátiť súdu prvej inštancie

naďalšiekonanie.Namietala,ženapadnutýrozsudokporušujeprávonaspravodlivýproces,akoajprávo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia spôsobom, aký určuje zákon. Z rozsudku totiž nevyplýva žiadnezdôvodnenie výroku, súd svoje skutkové závery a ich právne posúdenie uvádza od str. 9, právne zhrnutie
na str. 11, avšak dôvod právneho posúdenia, teda prečo je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatnou,
sa v rozsudku neuvádza (R 11/98, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 171/2005). Taktiež

namietala závery súdu, ktorý bez bližšieho zdôvodnenia dospel k záveru o neplatnosti celej zmluvy o
revolvingovom úvere, hoci ním uvádzané dôvody o jej neplatnosti nemajú oporu ani v právnom predpise.
Absencia údaja o RPMN v zmysle zákona č. 258/2001 Z,.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere, by bola dôvodom bezúročnosti úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy, a
nemôže byť dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy ako celku. Mala za to, že súd dospel k nesprávnemu

záveru, že nedošlo k dohode o RPMN, nakoľko uvedený údaj zmluvné strany v zmysle zákona dohodnúť
nikdy nemohli a ani nemôžu. Nesúhlasila ani s rozhodnutím súdu o náhrade trov konania.

4. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a mal za to, že
súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal so skutkovým stavom veci a jasne a zrozumiteľne uviedol
rozhodujúce skutočnosti s poukazom na všetky zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na danú vec.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1,
2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je podané dôvodne,

lebo rozsudok po skutkovej i právnej stránke je nesprávny a postupom (rozhodnutím) súdu bola stranám
sporu (žalovanej) odňatá možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

6. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku (od 1.7.2016 ust. §
220 ods. 2 CSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril vo veci odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

7. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces, zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje,

akým spôsobom, a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon v cit. ustanovení
určuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá
jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia
vymedzil, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné
a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu ku skutočnostiam sporným. V

odôvodnení rozsudku súd ďalej vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej
normy, podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve
či povinnosti. Povinnosťou súdu je v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi
argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či
odmietol rozhodujúce argumenty, pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie

bez náležitého zdôvodnenia, požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

8. Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie rozsudku nemá byť sumarizáciou celého obsahu súdneho
spisu alebo všetkých písomných podaní sporových strán. Úlohou sudcu je skoncentrovať do
odôvodnenia rozsudku vždy iba podstatný obsah tých procesných úkonov a prednesov sporových strán,

ktoré sú relevantné pre konanie a rozhodnutie. To platí rovnako aj pre vykonané dôkazné prostriedky.
V odôvodnení tiež nie je vhodné vymenovať a opísať všetky procesné úkony a rozhodnutia, ibaže by
ich výslovné uvedenie bolo potrebné pre objasnenie procesného postupu súvisiaceho so samotným
rozhodnutím. Text odôvodnenia nemá byť popisný a formálny, ale naopak musí obsahovať jasné a
logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.

9. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a jeden zo základných
atribútov spravodlivého procesu vyžaduje, aby súd jasným, právne korektným a zrozumiteľnýmspôsobom sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, resp. dal odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti

takému uplatneniu (I. ÚS 236/2006, II. ÚS 383/2006, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 251/04).

10. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a

namietala tiež nesprávny procesný postup súdu porušujúci právo strany na spravodlivý proces (odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v odvolaní uplatnené odvolacie
dôvody sú preukázané. Preskúmavaný rozsudok nie je zákonný a vecne správny, a to z dôvodov,

ktoré žalovaná uvádza v podanom odvolaní a s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje,
preto na dôvody odvolania aj odkazuje. Predovšetkým žalovaná dôvodne v odvolaní uplatnila námietku
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku pre jeho nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie, pre
absenciu skutkového a právneho základu rozhodnutia vzťahujúceho sa k výrokovej časti rozsudku,
ktorým súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve o revolvingovom úvere z 3.8.2007 uzavretej

medzi žalobcom a žalovanou je neplatná, a nedostatok dôvodov, ktoré súd viedli k záveru o neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy v úverovej zmluve a o dôvodnosti podanej žaloby v tejto časti. Odvolací súd
konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje dostatočné a zrozumiteľné vysvetlenie
dôvodov vzťahujúcich sa k výrokovej časti rozsudku, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie súdu, nepodáva
výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, a teda nezodpovedá zákonným požiadavkám na

riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu.

12. Pokiaľ odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné podmienky, dochádza tu k procesnej vade, ktorú
ustálená súdna prax považuje za taký postup súdu, ktorým je neúspešnej strane sporu odňatá možnosť
konať pred súdom [§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. účinného do 30. júna 2016, od 1.júla 2016 ust. § 389 ods.

1 písm. b) Civilného sporového poriadku - nesplnenie procesných podmienok a nesprávny procesný
postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces].

13. Odvolací súd pripomína, že dostatočné odôvodnenie rozhodnutia je nevyhnutné aj z pohľadu práva

neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravných
prostriedkov. Neúplné odôvodnenie totiž znemožňuje sporovej strane, ktorej bola rozhodnutím súdu
spôsobená procesná ujma, posúdiť myšlienkový postup konajúceho súdu vo vzťahu k uplatňovanému
nároku a správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, podať riadny opravný prostriedok, a teda ani sa
kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom

konaní úspešný, čo súčasne znamená odňatie možnosti sporovým stranám konať pred súdom a
porušenie ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Je zrejmé, že preskúmavané rozhodnutie trpí skutkovými vadami (absentuje skutkový základ

potrebný pre rozhodnutie o žalobe podľa relevantného hmotného práva) a tiež právne posúdenie
prejednávanej veci je nesprávne, lebo súd prvej inštancie neaplikoval príslušné právne normy na daný
spor v časti žalobcom požadovaného určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve o revolvingovom
úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa 3.8.2007 je neplatná. Okrem toho súd zaťažil konanie
(rozhodnutie) aj procesnou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie, keďže nerozhodol o

celom predmete konania (§ 152 ods. 2 O.s.p.) a nerešpektoval žalobnú žiadosť (žalobný petit) žalobcu,
ktorým bol súd viazaný v zmysle § 153 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu, a to nielen čo do
rozsudočného výroku, ale i čo do predmetu dokazovania. Z ust. § 153 O.s.p. pritom vyplýva, že žalobný
návrh musí súd bezo zvyšku pojať do výrokovej časti (výroku) rozsudku, alebo nárok bude priznaný len
v časti (keď súd určitému nároku vyhovie a vo zvyšku návrh zamietne) alebo bude v celom rozsahu

zamietnutý.

15.Žalobcavpodanejžalobevymedzilžalobnúžiadosťeventuálnympetitom,keďžiadalurčiť,žezmluva
o revolvingovom úvere zo dňa 3.8.2007 č. 8300001628 je neplatná, a pre prípad nevyhovenia prvémunároku žaloby, in eventum žiadal určiť, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve o revolvingovom úvere
č. 8300001628 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 3.8.2007 je neplatná.

16. V súdnej praxi je už ustálené, že žalobný návrh (údaj o tom, čoho sa žalobca domáha) môže mať
povahu buď jednoduchého petitu alebo môže obsahovať niekoľko požiadaviek, ako má súd rozhodnúť
(zložený petit). O zloženom petite hovoríme v prípadoch tzv. objektívnej procesnej kumulácie, teda v
situácii, keď sa v návrhu uplatní viacero nárokov v jednom zloženom petite. Žalobca môže svoj nárok
uplatniť aj formou tzv. eventuálneho alebo tzv. alternatívneho petitu. Podľa procesnej teórie eventuálny

petitvyjadrujevôľužalobcuprijaťnamiestourčitéhoplneniainé(náhradné)plnenievprípade,aknastane
nemožnosť plnenia napr. pre neexistenciu veci, nemožnosť vykonania konkrétnej práce, eventuálnym
plnením bude peňažná náhrada. Eventuálny návrh smeruje k prisúdeniu primárneho nároku (napr.
vydaniu veci) a len ak by toto vydanie nebolo možné (napr. ak by sa vec zničila alebo stratila), k
prisúdeniu subsidiárneho nároku (napr. relutárnej náhrady za zničenú alebo stratenú vec). Pritom platí,
že ak súd rozhodne podľa primárneho petitu, o druhom petite už nerozhoduje a ak rozhodne podľa

druhého (subsidiárneho) petitu, prvý (primárny) žalobný návrh zamietne (doc. JUDr. Marek Števček,
PhD. a kol.: Civilný sporový poriadok, Komentár, vyd. C.H.Beck v Prahe, 2016, k § 132, s. 487).

17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nerozhodol o celom predmete sporového konania
vymedzenom žalobným návrhom (petitom), ako ho formuloval žalobca v podanej žalobe, ktorým bol súd

viazaný (§ 152 ods. 2 O.s.p., od 1.7.2016 ust. § 216 CSP), čím zaťažil konanie vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie a aj uvedené závažné pochybenie predstavuje zákonný a spôsobilý
dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

18.Zuvedenýchdôvodovmuselbyťnapadnutýrozsudokzrušenýavecbolavrátenásúduprvejinštancie

na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou v prvom rade vyzvať žalobcu na upresnenie žalobného
návrhu v súlade s Civilným sporovým poriadkom, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016 (ust. § 137
písm. c/, d/ CSP) v spojení s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení novely vykonanej
zákonomč.279/2017Z.z.,následnevzávislostiodúpravy,príp.navrhnutejzmenyžalobnéhonávrhusúd
posúdidôvodnosťžalobouuplatnenéhonároku,vykonánavrhnutédôkazy,avzhľadomnaspotrebiteľský

charakter sporu príp. i s použitím ust. § 295 CSP si zabezpečí skutkový základ (zistenia) potrebné
pre posúdenie obsahových náležitostí úverovej zmluvy a platnosti zmluvných podmienok v úverovej
zmluve, bude povinný riadne a presvedčivo, v súlade so zákonom vyhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré
sú relevantné (právne významné) pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, právne spor posúdiť podľa
zodpovedajúcich právnych noriem, a to ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj podľa zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a po vyhodnotení
vykonaných dôkazov o žalobe opätovne rozhodnúť. Nové rozhodnutie súd riadne odôvodní v súlade s
ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo zrozumiteľné a preskúmateľné a presvedčivo sa vysporiadalo so
všetkýmiskutkovoaprávnerelevantnýmiotázkamiriešenýmivkonaní,sovšetkýmiskutočnosťami,ktoré
žalobca tvrdil v konaní a uviedol v odvolaní, s obranou žalovanej a relevantnou právnou argumentáciou

sporových strán.

19.Vnovomrozhodnutísúdprvejinštanciezároveňrozhodneonárokunanáhradutrovkonania,vrátane
trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.