Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115225911
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115225911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v konaní navrhovateľa W. I., nar.
XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX, XXX XX T., V. O., a osoby oprávnenej na výživné S. I., nar. XX.
XX. XXXX, bytom O. XX, XXX XX J. J., právne zastúpeného JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého č. 30, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu navrhovateľa na
zníženie výživného na plnoletého syna, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 13C/487/2015-87 zo dňa 03. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 03. 11. 2016 návrh navrhovateľa o zníženie jeho vyučovacej
povinnosti voči oprávnenej osobe na výživné - plnoletému synovi (ďalej len „oprávnená osoba“ resp.
v prípade citácie odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu - „odporca“), zamietol (prvý výrok).
Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom

doručeným súdu dňa 30. 12. 2015 domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej
osobe z pôvodne určeného výživného vo výške 120 Eur mesačne nás sumu 60 Eur mesačne.
1. 3. V ďalej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia účastníkov
konania, na vykonané dokazovanie a po uvedení zákonných znení ustanovení § 62 ods. 5, § 75
ods. 1 a § 78 ods.1 Zákona o rodine uviedol: „Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie
citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že odporca je synom navrhovateľa, ktorý v súčasnej
dobe študuje na vysokej škole a to D. P. A. v J. na D. V.. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca

nie je schopný sám sa živiť svojou prácou, keďže sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie.
Z tohto dôvodu je potom odporca odkázaný na vyživovaciu povinnosť od svojich rodičov. Túto svoju
povinnosť navrhovateľ v konaní ani nepoprel, avšak žiadal znížiť výživné z dôvodu, že jeho zárobok
nepostačuje na úhradu výživného tak, ako bolo naposledy určené v roku 2012 vo výške 120,-- Eur
mesačne. Súd mal v konaní preukázané zárobkové možnosti jednak matky odporcu, ale aj navrhovateľa
a jeho súčasnej manželky. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na oboch stranách
tohto konania došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia súdu tak, ako bolo o výživnom

rozhodnuté v konaní pod č. k. 35P/74/2012-45 zo dňa 18. 09. 2012. Čo sa týka navrhovateľa v čase
tohto rozhodnutia bol tento nezamestnaný a jeho manželka bola na rodičovskej dovolenke. V čase
podania návrhu bol navrhovateľ nezamestnaný, avšak v priebehu konania sa zamestnal, pričom získal
zamestnanie opäť v odbore, v ktorom už bol zamestnaný niekoľko desiatok rokov ako E. T.. Zároveňbolo v konaní preukázané, že jeho manželka je v súčasnej dobe taktiež zamestnaná a dosahuje príjem.“
Ďalej prvoinštančný súd konštatoval: „K zmene pomerov od posledného rozhodnutia došlo aj na strane
odporcu, kedy v čase rozhodnutia v roku 2012 bol tento študentom strednej školy a v súčasnej dobe

je študentom vysokoškolského štúdia na D. P. A. v J.. Teda k zmene pomerov došlo jednak na strane
navrhovateľa, ktorému sa preukázateľne zvýšil príjem od posledného rozhodnutia súdu a tak isto na
strane odporcu, ktorý ukončil stredoškolské štúdium a nastúpil na vysokoškolské štúdium v mieste mimo
jehotrvaléhobydliska.“Následnepoukázalnato,že„priurčovanívýškyvýživnéhosúdvychádzazkritérií
uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy teda posudzuje najmä odôvodnené potreby

jednak odporcu a schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa prispievať výživným. Je zrejmé, že zo
zákonných ustanovení ohľadne vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že táto povinnosť je ich
zákonná povinnosť a trvá do času, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu majú obaja rodičia, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové
pomery u každého z rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča môže súd
prihliadať len na odôvodnené potreby dieťaťa a na schopnosti a možnosti povinnej osoby, v danom

prípade rodiča, t. j. navrhovateľa. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo
k existenčným problémom povinného rodiča. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby
plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno
očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závislá od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti,
zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania a aj samozrejme od formy prípravy na svoje

budúce povolanie. Súčasne je závislá aj od schopnosti a možnosti tieto potreby uspokojovať zo
strany rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od
bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených
potrieb dieťaťa. Je teda úmerné životnej úrovni rodičov.“ Konkrétne vo vzťahu k prejednávanej veci
potom uviedol: „Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že takáto vyživovacia povinnosť navrhovateľa

voči odporcovi trvá aj v súčasnej dobe vzhľadom k tomu, že tento sa pripravuje na svoje budúce
povolanie štúdiom na vysokej škole. Sporným sa stala však výživného, kedy navrhovateľ požadoval
zníženie výživného zo sumy 120,-- Eur na sumu 60,-- Eur, s čím odporca vyjadril nesúhlas. Súd na
základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že na
strane navrhovateľa teda došlo od poslednej úpravy k zmene pomerov na jeho strane, pričom jeho

príjem sa od posledného rozhodnutia zvýšil. Pri určení výšky výživného resp. posudzovania otázky,
či je návrh navrhovateľa odôvodnený čo sa týka zníženia výživného, zohľadnil nevyhnutné náklady
oboch účastníkov konania spojených s ich základnými životnými potrebami. Porovnaním všetkých týchto
vstupných údajov súd potom dospel k záveru, že výška výživného tak ako bola určená v roku 2012 vo
výške 120,-- Eur mesačne, je odôvodnenou vo vzťahu k potrebám odporcu a na strane navrhovateľa

tu existujú objektívne možnosti aj schopnosti takéto výživné mu poskytnúť.“ Následne prvoinštančný
súd poukázal na to, že vzhľadom na skutočnosť, že „prioritne skúma zmenu okolností a pomerov, ktoré
nastali od posledného rozhodnutia, súd teda môže konštatovať, že na strane navrhovateľa nedošlo
k zmene pomerov v takom zmysle, na základe čoho by súd odôvodnene mohol konštatovať, že jeho
návrh na zníženie výživného je oprávnený, ba práve naopak, kým v čase posledného rozhodnutia bol

nezamestnaný, v súčasnej dobe je zamestnaný a dosahuje príjem. Na strane odporcu došlo tak isto k
zmene pomerov, avšak v smere k jeho zvýšeniu vzhľadom k tomu, že tento nastúpil na vysokoškolské
štúdium.“ Z uvedených dôvodov preto konštatoval, že návrh navrhovateľa nebol dôvodný a preto ho
zamietol.
1. 4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancii aplikáciou ustanovenia § 52 Civilného

mimosporového poriadku.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, z obsahu
ktorého možno vyvodiť, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho vyživovaciu
povinnosť voči oprávnenej osobe znížil s účinnosťou od 01. 01. 2015 na sumu 60 Eur mesačne.

2. 2. V odôvodnení odvolania namietal, že prvoinštančný súd pri rozhodnutí vychádzal z nesprávneho
vyhodnotenia finančnej situácie jeho terajšej rodiny, nakoľko poukazoval len na príjem jeho manželky,
ale neprihliadal na to, že spláca hypotéku na byt, úver na vybavenie bytu a nájomné. Osobne nevlastní
žiaden majetok. O tom, že oprávnená osoba (syn) navštevuje denné štúdium na vysokej škole sa
dozvedel až na súdnom pojednávaní, pretože syn s ním nekomunikuje. Zopakoval argumentáciu, ktorú

uvádzal i v rámci prvoinštančného konania, že z ďalšieho manželstva má dve maloleté detí, ku ktorým
má taktiež vyživovaciu povinnosť. Oprávnená osoba má ešte D., na ktorú je povinný na základe súdneho
rozhodnutia prispievať výživným vo výške 80 Eur mesačne.3. Oprávnená osoba - syn navrhovateľa (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu
navrhovateľa žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny
potvrdil. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a rozhodol

správne, keď z dôvodu, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa, návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň poukázal na to, že v dôsledku toho, že
je študentom denného vysokoškolského štúdia, jeho nevyhnutné výdavky sa od predchádzajúcej úpravy
výživného zvýšili, a teda by bol dokonca dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči
nemu.

4. Navrhovateľ sa k vyjadreniu oprávnenej osoby k jeho odvolaniu nevyjadril.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok-ďalejlen„CSP“),
vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP, a rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného

súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty. V prvom rade odvolací súd zvýrazňuje,
že pre zmenu pôvodne určeného výživného nie je relevantná akákoľvek zmena pomerov, ale podstatná
zmena pomerov. V prejednávanom prípade prvoinštančný súd správne ustálil, že na strane navrhovateľa

došlo v dobe aktuálneho rozhodovania o jeho návrhu na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, oproti
stavu v dobe pôvodného rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti k pozitívnej zmene, t.j. na
rozdiel od stavu v dobe predchádzajúceho rozhodovania, kedy bol nezamestnaný, v dobe aktuálneho
rozhodovania prvoinštančného súdu bol zamestnaný a teda mal zabezpečený pravidelný príjem. Pokiaľ
navrhovateľ v odvolaní poukazoval na svoje ďalšie vyživovacie povinnosti, tak v tejto súvislosti odvolací

súd uvádza, že ani z tohto aspektu nedošlo k zásadnej, respektíve k podstatnej zmene pomerov na
jeho strane, pretože od doby predchádzajúceho rozhodovania o výživnom mu žiadna ďalšia vyživovacia
povinnosť nevznikla. Z hľadiska rozhodovania o návrhu navrhovateľa o zníženie jeho vyživovacej
povinnosti nemožno neprihliadať i na rozsah oprávnených potrieb oprávnenej osoby, ktoré vzhľadom na
skutočnosť, že aktuálne je študentom vysokoškolského denného štúdia, sú jednoznačne vyššie, ako v

dobe pôvodného rozhodovania, keď bol študentom strednej školy v mieste bydliska. Prvoinštančný súd
všetky tieto zásadné skutkové aspekty pri svojom rozhodnutí zohľadnil. Preto i odvolací súd dospel k
rovnakému záveru ako prvoinštančný súd, že na strane navrhovateľa nedošlo k takej podstatnej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti.

9. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).