Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. marec 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227957
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8114227957.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš
Kušnír,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:36613843protižalovanej:L.V.,S..XX.XX.XXXX,
M. C. XX, XXX XX U., o zaplatenie 2 181,78 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania zamieta.

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 6,88%, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov v poradí druhým rozsudkom č. k. 9C/268/2014-120 zo dňa 16.03.2017 rozhodol

takto

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 711,20 €, a to v mesačných splátkach vo výške
100 € mesačne splatných vždy do 25.dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym
mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť,
a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa zročným celé dlžné plnenie.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 14 %.

2. Rozsudkom priznaný nárok vychádzal z toho skutkového stavu, že žalobca uplatnenú pohľadávku
nadobudol od postupcu V. V. na základe zmluvy zo dňa 27.06.2013. Súd žalobu zamietol v časti
týkajúcej sa premlčaných splátok v rozsahu 470,58 €, ktoré boli splatné v čase od 21.11.2010 do 21.

09.2011. Súd žalobu rovnako zamietol aj v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vychádzajúc z tzv.
zákazu anatocizmu (úročenia úrokov), a to preto, že žalobca súdu neoznámil výšku istiny v jednotlivých
splátkach, pričom vzhľadom na anuitné splácanie je pomer istiny a úroku v každej splátke rôzny.

3. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 13Co/44/2017-138 zo dňa
26.09.2017 rozsudok Okresného súdu Prešov v bode I. výroku potvrdil, v bode II. a III. výroku rozsudok
zrušil a súdu prvého stupňa vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Pokiaľ ide o zrušenie rozsudku

v zamietajúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, krajský súd uviedol: „Teda v záujme toho, aby
zamietnutá časť návrhu žalobcu ohľadom úrokov z omeškania z priznanej istiny netrpela prekvapivým a
neštandardným posúdením nároku žalobcu v tejto časti, bude nevyhnutné, aby po vrátení veci okresný
súd znovu vyzval žalobcu na poskytnutie rozpisu priznaných splátok, osobitne oddeliac splátku, bankovýúrok a úrok z omeškania, pričom v tejto súvislosti je dôkazné bremeno na žalobcovi. Až po postupe v
naznačenom smere bude možné spravodlivo znovu rozhodnúť, avšak iba ako už bolo vyššie uvedené,
v časti zamietnutých úrokov z omeškania z priznanej istiny.“

4. Výzvou zo dňa 09.01.2018 súd teda požiadal žalobcu, aby mu zaslal rozpis žalobou uplatnených
a rozsudkom priznaných splátok na istinu, úroky a poplatky. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca
podaním doručeným súdu dňa 12.02.2013 (č. l. 146-156). V tomto podaní žalobca uviedol, že súdu
zasiela plán anuitných splátok, obsahujúci žalobou uplatnené a rozsudkom priznané splátky v členení na

istinu, úroky a poplatky. K predloženému plánu anuitných splátok žalobca nepripojil žiaden komentár. Tu
súd poukazuje na § 132 ods. 2 CSP - Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom
na označené dôkazy.
4.1. Z plánu anuitných splátok vyplýva, že výška úveru bola 2 000 €, úrok 940,20 € a anuita 3 079,07 €. Z
uvedeného plánu sa javí, že splátka istiny predstavovala 42,78 €. Zároveň vo vedľajšom stĺpci s názvom
„Vyp. úrok“ sa nachádzajú určité sumy, vždy v dvoch riadkoch pod sebou. Na konci plánu anuitných

splátok sa nachádzajú údaje podľa rokov 2009 - 2014 v stĺpcoch s názvom anuita, splátka istiny, predpis
úroku a predpis poplatku.
4.2. Zo zmluvy o poskytnutí úveru vyplýva, že výška úveru bola 2 000 €. Výška splátky predstavovala
42,78 €, pričom splátka mala byť splatná mesačne k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Pokiaľ
ide o splatnosť úrokov, uvádza sa v zmluve údaj mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca.

Z toho sa javí akoby v splátke 42,78 € nebol uvedený úrok ale táto splátka predstavovala iba istinu.
To však nezodpovedá tomu, že úver bol poskytnutý vo výške 2 000 € a samotná splátka istiny 42,78
€ vynásobená počtom splátok 72, predstavuje sumu 3 080,16 €. Rovnako ďalší rozpor plynie aj zo
samotného odvolania žalobcu proti v poradí druhému rozsudku okresného súdu, v ktorom žalobca
uviedol: „Žalobca poukazuje na skutočnosť, že riadny úrok, ktorý je súčasťou každej splátky, predstavuje

odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. Nemožno spochybniť, že v danom prípade došlo k
uzavretiu zmluvy o úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu, žalovanému úver v
sume 2 000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 72-och pravidelných mesačných splátkach po 42,78
€, pričom každá zo splátok pozostáva z istiny a riadneho úroku.“ Teda, žalobca v rozpore s predloženou
zmluvou a plánom anuitných splátok uvádza, že v sume 42,78 € je obsiahnutý aj tzv. zmluvný úrok.

4.3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, preto tento rozpor súdu nebol objasnený a bolo by v
rozpore s hospodárnosťou konania a vyššie citovaným ustanovením CSP (§ 132 ods. 2 CSP), aby súd
pojednávanie odročoval. Naopak súdu sa zo samotnej zmluvy ako aj z postupu žalobcu javí, že hlavným
cieľom úverového vzťahu bolo, aby spotrebiteľ ako dlžník mal problém zistiť aká je skutočná dlžná suma
a žalobca teda voči nemu mohol vznášať prípadne ďalšie oprávnené alebo neoprávnené nároky. Na

základe uvedeného, teda, že žalobca nesplnil požiadavku súdu a tomu nesporne neuviedol aká je výška
splátky úroku v každej zo splátky zloženej z úroku istiny a poplatku, súd žalobu zamietol.

5. Pokiaľ ide o zákaz anatocizmu, teda požadovania úrokov z úrokov poukazuje súd na nasledujúce:
Najvyšší súd ČR v rozsudku č. k. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. marca 2004 vychádzajúc z právnej

úpravyobsahovozhodnejsoslovenskou,uviedol,že:„Podľaštandardnéhovýkladupodávanéhosúdnou
praxoudefiníciapríslušenstvapohľadávkyobsiahnutávustanovení§121ods.3Občianskehozákonníka
platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda
podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto
ustanovenia a v náväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie

peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého
zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo
zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého
vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným
zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť

zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania
s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od
dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá
preto, že ani občiansky ani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani
obchodný ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením

príslušenstva pohľadávky. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže
nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania zpríslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v posledne označenom ustanovení
(§ 517 ods. 2 ObčZ), by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Obč.Z viedol k absurdnému
záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou

samostatnoupohľadávkou.Úpravaobsiahnutáv§517ods.2Obč.Zakoúpravavšeobecnávovzťahuku
všetkýmobčianskoprávnymzáväzkom,pomenovávapríslušenstvo,ktorémožnopriomeškanísplnením
peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon
o kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania,
má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania.“

6. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa NS ČR sp. zn. 23 Cdo/2585/2015 - úspěch ve věci při rozhodování o náhradě nákladů potřebných
k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl, se poměřuje
ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení peněžité

pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud přijal
uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní soud
dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství (např.
úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit míru
úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství.

6.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 2181,78 € + 166,83 € (vyčíslené úroky z omeškania) + 853,58
€ (úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2181,78 € od 12.08.2013 do dňa rozhodnutia súdu
19.03.2018, spolu 3202,19 €. Žalobcovi bola priznaná suma 1711,20 €.
6.2. Úspech žalobcu - 53,44%, úspech žalovaného - 46,56%, čistý úspech žalovaného - 6,88%. Žalobca
tak má právo na náhradu trov konania v rozsahu 6,88%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.