Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214361
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314214361.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Arcos FM SK, s.r.o., so sídlom
Toryská5,04011Košice-mestskáčasťZápad,IČO:35770660,zast.GRABAN,TORMA&PARTNERS
s.r.o. so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 730 564, proti
žalovanému: S & L International s.r.o., so sídlom Třebíčska 12, Humenné, IČO: 46 937 242, o zaplatenie
1248,64 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 6C/208/2015
- 59 zo dňa 17.9.2015 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalovaný je povinný žalobcovi n a h r a d i ť trovy odvolacieho konania vo výške 83,98 Eur na účet
jeho právneho zástupcu GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Kováčska 53, 040 01 Košice, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 248,64 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne
zo sumy 200 eur od 19.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 200 eur od 16.7.2013 do zaplatenia, zo sumy
200 eur od 10.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 200 eur od 17.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 100,88
eur od 30.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 111,83 eur od 27.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 78,82 eur

od 17.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 66,47 eur od 23.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 47,56 eur od
28.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 43,08 eur od 25.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania
pozostávajúce z náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 74,50 eur a náhrady trov právneho
zastúpenia vo výške 427,27 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že v danej veci bolo dostatočne preukázané, že medzi
žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, bola v súlade s ustanovením § 663 a

nasl. Občianskeho zákonníka uzatvorená dňa 1.2.2013 nájomná zmluva na dobu určitú od 1.2.2013 do
1.2.2014. Na základe tejto zmluvy žalovaný užíval nehnuteľnosť - parc. č. XXXX/X kat. územie Y., pričom
bol povinný platiť nájomné vo výške 200 eur mesačne a ďalšie poplatky a náklady za služby spojené s
užívaním tejto nehnuteľnosti a to na základe faktúry, vystavenej žalobcom. Súčasne bolo preukázané,
že žalovanému bolo vyfakturované nájomné vo výške 800 eur a spotrebovaná elektrická energia spolu
vo výške 448,64 eur a to za obdobie od 04/2013 do 09/2013. Žalovaný tieto faktúry neuhradil, preto
súd žalobe o zaplatenie nájomného vo výške 800 eur a o zaplatenie poplatkov za elektrickú energiu vo

výške 448,64 eur vyhovel.
Pretože žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 1 O.s.p..2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol,
že žalobca mu nezaslal žiadne faktúry.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie bolo podané oneskorene. Skutočnosti, ktoré si
žalovaná neuplatnila pred súdom prvého stupňa a uplatnila ich až v odvolaní nemôžu byť považované za
spôsobilýodvolacídôvodprenenaplneniepredpokladovuvedenýchvustanovení§205apísm.a);b);c);
d) O.s.p.. Právnym titulom nároku na zaplatenie dlžného nájomného je zmluva o nájme a nie vystavenie

faktúry. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. v spojení s ust. §
420 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné.

5. Odvolanie žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako podané včas. Za čas doručenia rozsudku odvolací
súd považoval deň 9.5.2016, kedy bol rozsudok doručený konateľovi žalovaného, a to s poukazom
na ústavný princíp právnej rovnosti subjektov práva ( čl. 12 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej

republiky, § 3 ZS). Podstata rovnosti právnych subjektov (fyzických a právnických osôb) pred zákonom a
súdom spočíva v tom, že pokiaľ majú postavenie účastníkov občianskeho procesu, treba im dať rovnaké
možnosti na uplatnenie ich hmotnoprávnych a procesných práv.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s

namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

7. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len pre zdôraznenie správnosti
dopĺňa.

8. V prejednávanej veci medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie nájomnej zmluvy, ani výška
nájomného a ďalších úhrad spojených s užívaním predmetu nájmu.

9. Na preukázanie svojho nároku žalobca predložil nájomnú zmluvu, Knihu vydaných faktúr a jednotlivé

faktúry, ktorými žalovanému vyúčtoval nájomné a platby za elektrickú energiu. Žalovaný v odvolaní
samotnú existenciu žalovanej pohľadávky nepoprel.

10. Odvolacia námietka žalovaného, že žalobca mu nezaslal žiadne faktúry, neobstojí. V zmysle
nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný platiť mesačne nájomné vo výške 200 eur, mesačnú zálohu

za elektrinu vo výške 32 eur a prípadné ďalšie náklady presahujúce túto čiastku, a to od 1.2.2013 do
1.2.2014. O tejto svojej povinnosti žalobca vedel, podpisom zmluvy slobodne vyjadril súhlas s tým, že
za každý mesiac užívania predmetu nájmu zaplatí nájomné a náklady za elektrinu. Túto svoju povinnosť
si žalobca vedome neplnil a napriek tomu predmet nájmu užíval.

11. Predmetom žaloby je nájomné za obdobie od júna 2013 do septembra 2013 a platby za elektrinu
za obdobie od apríla 2013 do septembra 2013. Z uvedeného možno vyvodiť, že faktúry vystavené do
týchto dátumov boli žalovaným riadne uhradené, a teda že žalobca mu faktúry riadne doručoval.12. Ďalej odvolací súd poznamenáva, že vystavenie faktúry nezakladá vznik povinnosti platiť nájomné a
náklady za elektrinu. Táto povinnosť žalobcovi vznikla priamo z nájomnej zmluvy, a faktúra na ňu nemá
žiaden vplyv. Vystavenie faktúry je len spôsob platby, nie dôvod vzniku povinnosti platiť.

13. Ak by aj súd mal za preukázané tvrdenie žalovaného, že mu neboli doručené faktúry, nič to nemení
na jeho povinnosti platiť za užívanie predmetu nájmu, a ani na tom, že v rámci slušného obchodného
styku sa aj žalovaný mohol dopytovať u žalobcu, či je s vystavovaním a doručovaním faktúr nejaký
problém, prípadne aj bez faktúry zaplatiť na účet žalobcu dohodnutú sumu nájmu 200 eur a zálohu za

elektrinu 32 eur.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v dostatočnej miere preukázal existenciu a oprávnenosť
svojej pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, preto odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené,
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, preto odvolací súd

potvrdil aj výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia a náhradu
trov konania (§ 387 ods. 1CSP).

15. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a tomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho
konania postupom podľa § 224 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ust. § 420 ods. 2 veta prvá CSP

(odvolacie konanie začaté za účinnosti O.s.p.). Súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v ním uplatnenej a vyčíslenej výške 83,98 eur, a to za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21.12.2016 vo výške
61,41 eur, režijný paušál vo výške 8,58 eur a 20 % DPH, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na
účet advokáta v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).