Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 29Cr/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515897559
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tamášiová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1515897559.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci žalobcu: T. K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, P., zast.: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., Turecká
36, Nové Zámky, proti žalovanému: T. I., s miestom podnikania V. XXX/XX, P. G. - X., N.: XX XXX XXX,
zast.: JUDr. Peter Bartoš, advokát, Kollárovo nám. 9, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku
a odklad jeho vykonateľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Nitre dňa 25.09.2015 domáhal zrušenia

rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/92/2015 zo dňa 10.08.2015 vydaného Rozhodcovským súdom
Royal Development, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hurbanovo.

2. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca odôvodnil tým, že v rozhodcovskom konaní
namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a to z dôvodu absencie rozhodcovskej zmluvy
medzi ním ako fyzickou osobou a žalovaným. Rozhodcovský súd napriek námietke dňa 10.08.2015
vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým žalobe vyhovel. Spolu s rozsudkom bolo žalobcovi doručené

oznámenie, že zmeškal lehotu 15 dní na podanie vyjadrenia, keďže mal výzvu prevziať údajne dňa
21.07.2015 a námietku podal dňa 10.08.2015. Táto skutočnosť sa však nezakladá na pravde, nakoľko
výzvu prevzal dňa 27.07.2015, čo preukazuje potvrdením pošty o doručení zásielky.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý namietal príslušnosť Okresného súdu Nitra a zároveň žiadal, aby
súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca sa mal možnosť vyjadriť k žalobe podanej na rozhodcovský
súd a taktiež z dôvodu, že podľa jeho názoru rozhodcovský súd mal právomoc vo veci rozhodovať na

základe existencie platnej rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 3 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní
(„ZoRK“).

4. Okresný súd v Nitre postúpil spis Okresnému súdu Bratislava V ako miestne príslušnému súdu podľa
§ 88 ods. 2 OSP a § 14 zák. č. 371/2004 Z.z. v znení zákona č. 336/2014 Z.z. Okresný súd Bratislava
V s postúpením nesúhlasil a predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, ktorý rozhodol,
že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Bratislava V.

5. Uznesením č. k. 29Cr/11/2015-69 zo dňa 14.01.2016 súd odložil vykonateľnosť napadnutého
rozhodcovského rozsudku. Krajský súd v Bratislave v dôsledku podaného odvolania žalovaným toto
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolaní okrem inéhouviedol, že žalobca podal svoju žalobu na príslušnom Okresnom súde Bratislava V dňa
06.11.2015. Žalovaný (v rozhodcovskom konaní) si rozhodcovský rozsudok RD/92/2015 z 10.08.2015
prevzal dňa 13.08.2015. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený

príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému
účastníkovi rozhodcovského konania. Podľa § 41 ZoRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Posledný deň
na podanie žaloby žalobcom na príslušný Okresný súd Bratislava V uplynul dňa 12.10.2015. Žalobca

zmeškal lehotu na podanie žaloby na príslušný súd.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že má za to, že v predmetnej veci lehota na podanie
žaloby ani nezačala plynúť. Žalobca bol v rozhodcovskom konaní zastúpený advokátom a tak účinky
doručenia napadnutého rozhodcovského rozsudku môžu nastať jedine doručením tohto rozsudku
splnomocnenému advokátovi. Kým nie je rozhodcovský rozsudok riadne doručený, nemôže začať

plynúť lehota na podanie žaloby. Plnomocenstvo na zastupovanie v rozhodcovskom konaní bolo
rozhodcovskému súdu zaslané v stanovenej lehote 15 dní, ktorá bola určená na zaslanie žalobnej
odpovede.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.12.2017 uviedol, že žalobca podal žalobu na kauzálne príslušný súd

oneskorene, po uplynutí zákonnej lehoty na podanie takéhoto žalobného návrhu. Zákonom č.
371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov SR sa zaviedla kauzálna príslušnosť súdov na konanie
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, tento zákon zveruje prejednanie určitých vecí len
niektorému alebo len niektorým súdom z existujúcej sústavy súdov a súčasne im pre dané konanie
vymedzuje aj iný väčší územný obvod. Kauzálna príslušnosť tak vymedzuje vecnú príslušnosť súdu na

prejednanie a rozhodnutie vecí určitého druhu. Súdom s agendou sporov týkajúcich sa rozhodcovského
konania v čase podania žaloby žalobcu bol Okresný súd Bratislava V pre obvody Krajského súdu v
Bratislave. Žalobca si napadnutý rozhodcovský rozsudok prevzal 13.08.2015, t.j. lehota na podanie
žaloby podľa § 41 ZoRK uplynula dňa 12.10.2015. Žalobca podal žalobu dňa 25.09.2015 na kauzálne
nepríslušný Okresný súd Nitra, ktorý postúpil žalobu súdu príslušnému dňa 19.10.2015, žalobca

zmeškal 60-dňovú lehotu na podanie žaloby. Právne dôležitou skutočnosťou je, že táto lehota je lehota
hmotnoprávna, teda ak má takého podanie spôsobiť zamýšľané právne účinky, musí byť kauzálne
príslušnému súdu doručené v tejto lehote. Na konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
sa primárne použijú ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

8. Na pojednávaní dňa 28.02.2018 súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu (§ 180 CSP), ktorý
svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania.

9. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí

podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

10. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

11. Podľa 160 CSP ods. 3 písm. b) CSP, poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je
strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

12. Podľa § 14e ods. 1 písm. a) zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky, v časovej verzii účinnej do 31.12.2015, súd s agendou rozhodcovského konania, na konanie
vo veciach rozhodcovského konania podľa osobitného predpisu je príslušný Okresný súd Bratislava V
pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Nitre.

13. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) CSP (účinného od 1.7.2016), na konanie v sporoch týkajúcich sa
rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný Okresný súd
Bratislava V pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,14. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, tuzemský
rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka

rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,

ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

15. Podľa § 40 ods. 3 ZoRK v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, ak podá

účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

16. Podľa § 41 ZoRK v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

17. Rozhodcovské konanie je alternatívnym riešením sporov, ide o konanie uskutočňované pod
kontrolou a na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný k posúdeniu nimi vybranému
nezávislému subjektu, výsledkom je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia
rozhodcu. Charakter rozhodcovskej činnosti je založený zmluvou delegujúcou vôľu strán, rozhodnutie
je kvalifikovanou formou záväzku. Rozhodca právo nenachádza, ale tvorí záväzkový vzťah, jeho moc

pochádza od vlastnej moci strán určovať si svoj osud, ktorú mu zverili. Výsledkom rozhodcovského
konania je kvalifikovaná forma aktu - rozhodcovský rozsudok, ktorý na základe zákona vyvoláva
účinky res iudicata a predstavuje exekučný titul. Základom rozhodcovského konania je existencia
rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa strany zaväzujú riešiť spory v rozhodcovskom konaní.

18. Súd predovšetkým posudzoval a riešil otázku včasnosti podania žaloby na príslušnom súde,
vzhľadom na uplatnenú hmotnoprávnu námietku žalovanej procesnej strany, že žalobca zmeškal lehotu
podaniažalobyozrušenierozhodcovskéhorozsudkuapretonemožnožalobcomuplatňovanémunároku
vyhovieť. Z dikcie ust. § 41 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že v prípade podania žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku ide o lehotu hmotnoprávnu, a nie procesnú, k jej zachovaniu

je nevyhnutné, aby žaloba bola podaná najneskôr v posledný deň lehoty súdu, ktorý je príslušný na
prejednanie danej veci. Súd mal preukázané, že žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok, ktorého
zrušenia sa v tomto konaní žalobca domáhal, dňa 13.08.2015. Žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku žalobca podal dňa 25.09.2015 na nepríslušný Okresný súd Nitra, ktorý následne predmetnú
vec postúpil príslušnému Okresnému súdu Bratislava V dňa 19.10.2015, čo je dátum podania žaloby

na príslušnom súde. Podľa príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní (§ 40 ods. 1, §
41) žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať na príslušnom súde v lehote 60 dní
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku procesnej strane, ktorá žalobu podáva. Súd prijal právnu
argumentáciu advokáta žalovaného, že uvedené znamená, že pokiaľ má žaloba vyvolať zamýšľanéúčinky, je potrebné, aby bola podaná v zákonnej lehote na príslušnom súde, pričom pod príslušným
súdom zákon rozumie súd vecne a miestne príslušný na konanie v daných rozhodcovských veciach.
V čase podania predmetnej žaloby upravoval príslušnosť súdov vo veciach rozhodcovského konania

zákon č. 371/2004 Z.z., podľa ktorého na uvedenú agendu pre obvody Krajského súdu v
Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre bola daná príslušnosť tunajšieho súdu,
ktorý predmetnú vec prijal 19.10.2015, t.j. až po uplynutí zákonom stanovenej 60-dňovej lehoty.
Zmeškanie hmotnoprávnej 60-dňovej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
má taký právny následok, že žalobca ako procesná strana nemôže byť v konaní úspešný. Skutočnosť,

že žalobca prostredníctvom svojho advokáta podal žalobu na nepríslušný súd a na súd príslušný bola
prijatá až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby, je v danom prípade na ťarchu
žalujúcej procesnej strany, takáto žaloba spôsobuje procesný neúspech žalobcu.

19. Žalobca vo svojom vyjadrení namietal, že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol doručený
strane sporu, t.j. v tomto konaní žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi napriek tomu, že plná

moc na zastupovanie žalobcu v rozhodcovskom konaní bola rozhodcovskému súdu doručená spolu
s vyjadrením k žalobe. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovský rozsudok nebol doručený právnemu
zástupcovi žalobcu, nemohli nastať účinky jeho doručenia a teda nezačala ani plynúť hmotnoprávna
60-dňová lehota na podanie žaloby. Žalobca je v konaní zastúpený advokátom, u ktorého sa dôvodne
predpokladá znalosť procesných zákonných ustanovení a súd nemá povinnosť advokáta o jeho

procesnýchprávachapovinnostiachpoučovať.Jenepochybné,žerozhodcovskýrozsudokboldoručený
strane sporu a nie právnemu zástupcovi, ktorý nie je označený ani v záhlaví tohto rozsudku ako
právny zástupca. Žalobca v tomto konaní napriek vznesenej hmotnoprávnej námietke žalovaného
týkajúcej sa oneskoreného podania žaloby neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie tvrdenia, že v čase
rozhodovania rozhodcovského súdu a v čase doručovania rozhodcovského rozsudku mal rozhodcovský

súd vedomosť o právnom zastúpení žalobcu advokátom. Je síce pravdou, že rozhodcovský súd dňa
11.08.2015 odpovedal právnemu zástupcovi žalobcu v tomto konaní na vyjadrenie k žalobe, avšak v
tejto odpovedi uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 10.08.2015 a bol zaslaný odporcovi,
t.j. v tomto konaní žalobcovi. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že v čase vydania rozsudku a jeho
odoslania mal rozhodcovský súd vedomosť o právnom zastúpení. V tomto smere spočíva dôkazná

povinnosť na žalobcovi. Nakoľko žalobca nepreukázal, že rozhodcovský súd nepostupoval v súlade
so zákonom pri doručovaní rozsudku, t.j. že rozhodcovský súd mal v čase doručovania rozsudku
vedomosť o právnom zastúpení, má súd za to, že rozhodcovský súd doručil rozsudok strane sporu
riadne a toto doručenie považuje za účinné. Žalobca taktiež nepreukázal kedy bolo jeho vyjadrenie k
žalobe zo dňa 10.08.2015 doručené rozhodcovskému súdu nakoľko na ňom absentuje podacia pečiatka

rozhodcovského súdu a nie je k nemu pripojený ani doklad o doručení.

20. Poukazujúc na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa
10.08.2015, sp. zn. RD/92/2015 zamietol ako oneskorene podanú a nezaoberal sa ďalej dôvodmi
tvrdenými žalobcom v žalobnom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

21. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Bratislava V, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).