Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010014
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8318010014.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Jaroslava Bugeľa a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM, MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.
apríla 2018, v trestnej veci obž. ml. H. R., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, spáchaný
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Humenné sp. zn. 2T/4/2018 zo dňa 31. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému ml. H. R. , nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom D. XXX, okres G., prechodne bytom bez
prihlásenia E., H. 775/135,

u k l a d á :

Podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona, § 38 ods. 3, § 117 ods. 1 Tr. zákona
trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody p o d m i e n e č n
e o d k l a d á na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s mediačným
aprobačnýmúradníkomaleboinýmodborníkomprogramusociálnehovýcvikualeboinémuvýchovnému

programu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/4/2018 zo dňa 31. januára 2018 bol obžalovaný ml.
H. R. uznaný za vinného zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, spáchaný v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 14.10.2017 v čase okolo 18.30 hod v Snine na ul. Komenského oproti ubytovni s popisným číslom
806, po predchádzajúcom rozhovore zhodil do trávy vedľa cesty H. Q., tam ju začal obchytávať, po tom,

ako sa ona postavila a snažila sa z miesta odísť, tak ju znova chytil a tlačil od cesty smerom k rieke, kde
ju zhodil dole z ochranného valu, počas toho, ako ležala na chrbte, ju priľahol, pričom jej hovoril, aká je
pekná, že sa mu páči, že s ňou tam vykoná súlož, chytal ju za prsia, dával jej ruky pod košeľu, snažil
sa jej stiahnuť dole nohavice, čomu sa poškodená ubránila, snažil sa ju bozkávať po tvári a následne juzačal hrýzť do spodnej čeľuste, strčil jej ruku pod nohavice zo zadnej strany a neskôr aj z prednej strany,
kde ju cez spodnú bielizeň chytal za ženský genitál, držal ju za vlasy a nerešpektoval jej volanie o pomoc
a výzvy, aby ju nechal, pričom sa mu aj aktívne bránila, od H. Q. ho odohnal až náhodný okoloidúci,

konaním obv. ml. H. R. došlo k znečisteniu oblečenia poškodenej H. Q. a bol jej spôsobený mierny edém
a palpačná bolestivosť pravej strany tváre bez hematómu, bez začervenania a bez porušenia kožného
krytu, bez práceneschopnosti.

Za to mu bol uložený podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/, n/, § 38 ods. 2, 3, 117

ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 a pol roka.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 73 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona bolo obžalovanému uložené aj ochranné opatrenie - ochranné

sexuologické liečenie, ktoré sa bude vykonávať ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor, ktorý má za to, že
uložený podmienečný trest odňatia slobody obžalovanému nie je primeraný, vzhľadom na spôsob
vykonania skutku, jeho závažnosť a osobu mladistvého. Trest nie je ani zákonný, nakoľko pri výmere

podmienečného trestu odňatia slobody na 2 a pol roka mal byť súčasne mladistvému uložený probačný
dohľad nad jeho správaním počas skúšobnej doby, ako aj obmedzenie alebo povinnosť, ktoré sú
súčasťou probačného dohľadu v zmysle ust. § 51 ods. 3, 4 Tr. zákona. Obžalovaný síce nebol
doposiaľ súdne trestaný, ale má 4 záznamy v Ústrednej evidencii priestupkov MV SR. Poukazuje aj
na znalecký posudok z odvetvia psychiatrie spracovaný na obžalovaného a potencionálne nebezpečný

pobyt obžalovaného na slobode. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere najmenej 2 a pol roka so zaradením do ústavu
na výkon trestu pre mladistvých.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel
k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.

Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 31.01.2018, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j.
že je vinný zo spáchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm.
c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom
sa obžalovaný priznal, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom

opatrení.

Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného
spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu
k prijatému vyhláseniu výroku o vine.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie len čo do výroku o treste, krajský súd, nezistiac vyššie
uvedený dôvod dovolania, preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin znásilnenia

podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný
tým, že začal konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil
v úmysle násilím donútiť poškodenú k súloži, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, naplnil po
objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu tohto zločinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom konštatoval zistenie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák.,
teda, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, k spáchaniu skutku sa priznal,
úprimne ho oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a neexistenciupriťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods.
3 Tr. zákona.

S takto uvedeným hodnotením vyššie uvedených poľahčujúcich okolností ale nie je možné v celej miere
súhlasiť. Nemožno sa stotožniť s okresným súdom priznanou poľahčujúcou okolnosťou uvedenou v
§ 36 písm. n/ Tr. zákona, t.j. že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom, pretože táto vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, t.j. polícii,
vyšetrovateľovi, prokurátorovi, súdu. Predpokladá to jeho aktívnu účasť, ktorá musí byť zameraná na

trestný čin, ktorý sám spáchal, ktorá síce môže mať rôznu formu a bude spočívať predovšetkým v
uvedení všetkých rozhodujúcich skutkových okolností trestného činu, v označení prameňa dôkazov
a pod. Z predloženého vyšetrovacieho spisu ale nevyplýva, aby obžalovaný aktívne pomáhal pri
objasňovaní svojej trestnej činnosti (v prípravnom konaní ju dokonca popieral), a preto krajský súd túto
poľahčujúcu okolnosť obžalovanému nepriznal.

Okresný súd s prihliadnutím na účel trestu vyjadrený v zákone, ako aj samotnú osobu mladistvého
obžalovaného má za to, že ešte nie je nutné na dosiahnutie účelu trestu ukladať okamžite trest spojený
s priamym výkonom trestu odňatia slobody. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere
2 a pol roka s tým, že výkon trestu podmienečne odložil, pričom mu určil skúšobnú dobu v trvaní troch
rokov, lebo aj takto uložený trest považuje za dostačujúci, ktorý bude na obžalovaného pôsobiť v tom

smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej,
ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti. Takýto trest je pre obžalovaného primeraný, spravodlivý, na
nápravu postačujúci a splní nielen svoj preventívny účinok z hľadiska individuálnej prevencie, ale i
výchovný účel z hľadiska generálnej prevencie.

K uvedenému krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu uvádza nasledovné.

Mesto Snina vo svojej správe o povesti uvádza, že obžalovaný je žiakom 10. ročníka Špeciálnej
základnej školy v Snine - variant B a doteraz nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie
priestupku komisiou verejného poriadku. Špeciálna základná škola v podanej správe hodnotí

obžalovaného ako obľúbeného v kolektíve triedy, občas však zapára do spolužiakov. Školskú dochádzku
bezdôvodne nezanedbáva, vyžaduje ale individuálny prístup, pri ktorom je schopný aj samostatne
pracovať. Správanie sa v tomto prípade zlepšovalo a obžalovaný mal väčší záujem o učenie.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, vedie spisovú dokumentáciu ohľadne

obžalovaného od februára 2015, kedy sa dopustil priestupkového konania tým, že odcudzil spolu s
ďalšími maloletými osobami vlnitý plech, a keďže obžalovaný v tom čase nedovŕšil vek 15 rokov, bolo
konanie vo veci odložené. Obžalovaný a členovia jeho rodiny nie sú obľúbení v rómskej komunite a sú
často prichytení pri vyberaní odpadkových kontajnerov a znečisťovaní ich okolia.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery sú súdy povinné riadiť sa základnými zásadami ukladania sankcií.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Podľa ods. 3, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 97 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho

občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj
spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu
mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.Podľa § 117 ods. 2 Tr. zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len
za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým
uložené opatrenia, uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti) .

Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží
mu trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu
určenej skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli
súdomuložené.Podmienečnemožnoodložiťibavýkontrestuodňatiaslobodyvovýmereneprevyšujúcej
dva, resp. tri roky za podmienky, že s ohľadom na doterajší život páchateľa a okolnosti prípadu

možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti, alebo ak súd
prijme záruku za nápravu páchateľa. Podmienky môžu byť splnené aj súčasne. Spoločným znakom
je, že súd nepovažuje výkon trestu za nevyhnutný. Pri hodnotení podmienok pre podmienečné
odsúdenie súd síce musí prihliadnuť na osobu páchateľa a k okolnostiam prípadu, súčasne však
musí zvážiť, či podmienečným odkladom výkonu trestu bude dosiahnutý účel trestu. To znamená, že

podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu nie je možné hodnotiť izolovane od ustanovenia
§34ods.1 Tr. zákona.

Z vyššie citovaných ustanovení Tr. zákona mimo iného tiež vyplýva, že pri ukladaní trestu u mladistvého

páchateľa vystupuje do popredia najmä jeho výchovná funkcia, pričom trest má pôsobiť aj na
predchádzanie trestnej činnosti a primerane sa ním aj chráni spoločnosť (generálna prevencia). Jeho
uložením sa sleduje aj individuálna prevencia, a to začlenenie mladistvého do rodinného a sociálneho
prostredia. Trest, ktorý súd ukladá mladistvému, musí byť primeraný a musí sa v jeho druhu a výmere
vždy premietnuť, o akú osobnosť sa jedná, výšku jeho veku, rozumovú a mravnú vyspelosť, osobné

rodinné a sociálne zázemie. Mladistvému možno trest odňatia slobody uložiť iba vtedy, ak sú splnené
zákonom stanovené podmienky, t. j. ak po zhodnotení subjektívnych ako aj objektívnych okolností
vrátane neúčinnosti predchádzajúcich opatrení - prirodzene aj so zreteľom na skôr uložené a vykonané
tresty bez odňatia slobody, uloženie iného druhu trestu nemá nádej na dosiahnutie účelu trestu.

Pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody mladistvému musí ísť teda o výnimočné prípady,
keď po zhodnotení subjektívnych a objektívnych okolností, vrátane neúčinnosti predchádzajúcich
opatrení, uloženie iného trestu nemôže splniť účel zákona. Nepodmienečný trest odňatia slobody je v
systéme uvedených opatrení posledným prostriedkom potrestania mladistvého.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaného krajský súd prihliadol na ust. § 117 ods.
1 Tr. zákona, motív konania obžalovaného, na jeho pomery, doterajší život, poľahčujúce okolnosti a
dospel k záveru, že ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody, tak ako to žiada prokurátor vo
svojom odvolaní, by bolo pre mladistvého obžalovaného neprimerane prísne. Vezmúc do úvahy vyššie
uvedené skutočnosti a okolnosti odvolací súd uložil obžalovanému ml. H. R. prísnejší trest odňatia

slobody v trvaní 3 rokov, výkon ktorého bol podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený, za
súčasného uloženia probačného dohľadu a stanovenia maximálnej skúšobnej doby, t.j. na 3 roky, čo v
plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, vzhľadom na vyššie uvedené konkrétne okolnosti
prípadu a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadal pritom i na spôsob spáchania
činu a jeho následok, na pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli

splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu a účel trestu odňatia slobody sa dosiahne i
bez jeho výkonu. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím
správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Zaúčelomposilneniavýchovnéhoúčinkunaobžalovanéhomubolavskúšobnejdobeuloženápovinnosť

podrobiť sa v súčinnosti s mediačným a probačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.Pokiaľ ide o odvolacie námietky okresného prokuratúra krajský súd poukazuje na vyššie uvedené
okolnosti prípadu, ako aj právne úvahy, ktorými sa riadil pri svojom rozhodovaní a v dôsledku
neopakovania tých istých skutočností, v celom rozsahu na ne odkazuje. Vo vzťahu k namietaným

priestupkom obžalovaného je potrebné v tejto súvislosti dodať, že je síce pravdou, že v registri
priestupkov má obžalovaný 4 záznamy, ale v troch prípadoch bolo priestupkové konanie odložené a len
v jednom prípade bola obžalovanému uložená sankcia 10,- eur ako chodcovi. Je ale nutné súhlasiť s
prokurátorom, že v prípade ukladania podmienečného trestu odňatia slobody na dobu dlhšiu ako dva
roky, vyplýva zo zákona povinnosť uložiť aj probačný dohľad, za súčasného uloženia povinností alebo

obmedzení ustanovených v Tr. zákone, pričom prvostupňový súd tak v rozpore so zákonom neučinil.

Keďže výrok o uložení ochranného sexuologického liečenia ambulantnou formou nebol zo strany
prokurátora odvolaním dotknutý, krajský súd ho preto bližšie nepreskúmaval, aj keď je nutné vytknúť
súdu prvého stupňa, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 31.1.2018 nie je možné zistiť, či
znalecký posudok, na podklade ktorého bolo ochranné opatrenie uložené, bol čítaný v súlade s ust. §

268 ods. 2 Tr. poriadku.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako
čiastočne dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.