Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614213112
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7614213112.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu Allianz - Slovenská

poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 proti žalovanému EFIK, s.r.o., Spišská
Nová Ves, Letná 37, IČO: 36 599 301, právne zastúpenému Advokátska kancelária Bečarik & Partners,
s.r.o., Spišská Nová Ves, Letná 37, za účasti intervenienta na strane žalovaného Union poisťovňa,
a.s., Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 31 322 051, právne zastúpeného JUDr. Dušan Remeta, advokát,
Prešov, Masarykova 2, o zaplatenie 1.699,66 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Union poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, ako pôvodný vedľajší účastník na
strane žalovaného má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po

právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Union poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, ako intervenient na strane žalovaného
má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.7.2014 podanou na tunajšom súde dňa 22.7.2014 domáhal, aby súd
vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť mu sumu 1.699,66 Eur

spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.699,66 Eur od 17.7.2014 do zaplatenia , ako aj
trovy konania v sume 101,50 Eur , to všetko do 15 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa hlásenia poistnej udalosti zo dňa 28.9.2011 došlo
v nebytových priestoroch na Letnej 37 v Spišskej Novej Vsi, ktoré mala spoločnosť SISOFT s.r.o.
prenajaté od žalovaného, k prasknutiu vodovodného potrubia a zatečeniu vody. V dôsledku toho došlo
k vzniku škody na hnuteľných veciach rôzneho druhu patriacich spoločnosti SISOFT s.r.o. Poškodená

spoločnosť mala so žalobcom uzatvorenú poistnú zmluvu č. 511013414, ktorej predmetom bolo okrem
iného aj poistenie hnuteľných vecí. Na základe poistnej zmluvy a výšky škody zistenej na základe
obhliadky a výpočtu výšky škody poškodenej vyplatili poistné plnenie v sume 2.247,86 Eur. Za škodu
v zmysle ustanovení § 420a Občianskeho zákonníka zodpovedá žalovaný. V zmysle § 813 ods. 1Občianskeho zákonníka im voči žalovanému vznikol nárok na náhradu škody , ktorý na nich prešiel z
poškodenej vyplatením poistného plnenia a to až do výšky, v akej plnenie poistnému poskytli. Nárok
si uplatnili u žalovaného výzvou. Nárok si uplatňujú vo výške 1.699,66 Eur. Žalovaný doteraz dlžnú

sumu neuhradil. Okrem dlžnej sumy je žalovaný v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka povinný uhradiť
aj úrok z omeškania , ktorý je v zmysle nar. vlády č. 87/1995 Z.z. o 5 percentuálnych bodov vyšší
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Preto si voči žalovanému uplatňujú zaplatenie dlžnej sumy, úrok z omeškania odo dňa
podania návrhu, ako aj trovy konania.

3. Vo spore bol tunajším súdom vydaný platobný rozkaz sp.zn. 16Ro/89/2014-20 zo dňa 27.8.2014,
voči ktorému žalovaný písomným podaním zo dňa 19.9.2014 doručeným súdu toho istého dňa podal
odpor. Uvedený platobný rozkaz bol tak podľa v tom čase platnej procesnoprávnej úpravy zo zákona
zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.

4. V rámci uvedeného odporu žalovaný poukázal na to, že spoločnosť SISOFT s.r.o. uzavrela so
žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.4.2009. Predmetom nájmu boli vnútorné
priestory o celkovej výmere podlahovej plochy cca 60 m2 na prízemí budovy nachádzajúcej sa na ul.
Letná súp. č. 37, postavenej na parcele KN C č. 145 k.ú. Spišská Nová Ves. Vlastníkom budovy je
žalovaný. Prasknutím vodovodného potrubia došlo k zatopeniu predajne O2, ktorej prevádzkovateľom

bola spoločnosť SISOFT s.r.o.. S ohľadom na prasknutie potrubia a následné vytopenie priestorov
predajne O2, žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti nezanedbal žiadne povinnosti vyplývajúce z nájomnej
zmluvy, resp. z právnych predpisov. Žiadna norma nepredpisuje povinnosť kontroly armatúr, potrubí,
ktoréslúžiaakovodovodnézariadenie.Armatúrybolisprávnenainštalované,bolifunkčnéniekoľkorokov
a prasknutie ventilu mohlo byť tak spôsobené okolnosťami, ktoré žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti

nezapríčinil, resp. v rámci ich starostlivosti nebolo možné predvídať. Jedná sa o takú ich starostlivosť,
ktorú možno od nich spravodlivo požadovať, nie je možné, aby v každej hodine sledovali , kontrolovali či
menili obvyklé prírodné vodovodné potrubie. Má za to, že vznik škody nastal za okolnosti vylučujúcich
zodpovednosť v zmysle § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko v čase vzniku záväzku
prenajímateľtakútoškodunemoholpredvídaťazároveňprekážkavzniklanezávisle odvôležalovaného,

nebola teda zavinená. Poukázal tiež na to, že v zmysle čl. VII bod 10 Nájomnej zmluvy, prenajímateľ
nezodpovedá za škody, ktoré nájomníkovi vzniknú pri jeho činnosti v nebytových priestoroch, iba ak by
škoda vznikla ako dôsledok zavineného porušenia povinností zo strany prenajímateľa, vyplývajúcich z
tejto zmluvy alebo zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

5. Obdobne sa žalovaný vyjadril aj v písomnom vyjadrení zo dňa 14.11.2014 doručenom súdu toho
istého dňa.

6. Písomným podaním zo dňa 5.11.2014 doručeným súdu dňa 10.11.2014 vstúpila do uvedeného
sporového konania podľa v tom čase platnej procesnoprávnej úpravy na strane žalovaného ako vedľajší

účastník Union poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, Bajkalská 29/A, IČO: 31 322 051.

7.Písomnýmpodanímzodňa14.11.2014doručenomsúdutohoistéhodňažalovanýsúhlasilsovstupom
uvedeného vedľajšieho účastníka na jeho strane.

8. Uvedený vedľajší účastník zároveň vo svojom vyššie uvedenom písomnom podaní zo dňa 5.11.2014
poukázal na to, že žalobný návrh nie je dôvodný, nakoľko žalovaný za škodu nezodpovedá a preto
oni ( vedľajší účastník) poistné plnenie neposkytli a žalovanému ako ich poistenému odporučili, aby
odmietol uplatnený nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia. Poukázal na to, že žalovaný
ako prenajímateľ a spoločnosť SISOFT s.r.o. ako nájomca mali uzavretú zmluvu o nájme nebytových

priestorov zo dňa 1.4.2009. Zmluvný vzťah založený uvedenou zmluvou o nájme nebytových priestorov
sa spravuje v zmysle § 261 ods. 6 ObchZ Občianskym zákonníkom iba pokiaľ ide o ustanovenia o
tomto zmluvnom type ( nájomná zmluva), v ostatnom sa riadil ich zmluvný vzťah zákonom č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ( ako lex speciali k OZ) a Obchodným zákonníkom.
Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu , zmluvné strany si v čl. VII ods. 10 zmluvy o nájme nebytových

priestorov dohodli, že prenajímateľ nezodpovedá za škody, ktoré nájomcovi vzniknú pri jeho činnosti
v nebytových priestoroch, iba ako by škoda vznikla ako dôsledok zavineného porušenia povinností zo
strany prenajímateľa, vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo zo všeobecne záväzných právnych predpisov.
Prenajímateľ žiadne predpisy neporušil, riadne udržiaval predmet nájmu a napriek tomu došlo kprasknutiu závitu ventilu pripojeného vodomeru. Škoda podľa nich nastala z dôvodov vylučujúcich
zodpovednosť prenajímateľa za škodu a to podľa § 374 ods. 1 ObchZ, škoda vznikla nezávisle od
vôle prenajímateľa, nemohol ju v čase vzniku záväzku predvídať. Majú za to, že na kontraktuálnu

zodpovednosť je potrebné aplikovať ustanovenie § 375 a násl. ObchZ a nie ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom k uvedenému majú za to, že na žalobcu v zmysle § 813 OZ neprešlo právo na
náhradu škody, nakoľko ani jeho právny predchodca nebol nositeľom tohto práva.

9. K odporu ako aj písomnému vyjadreniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného sa písomne

v podaní z dňa 26.11.2014 doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.11.2014 vyjadril žalobca, ktorý
poukázal predovšetkým na § 1 Obchodného zákonníka. Z tohto úvodného ustanovenia Obchodného
zákonníka je zrejmé, že tento zákon upravuje len postavenie podnikateľov a obchodnozáväzkové vzťahy
súvisiace s podnikaním. Navyše odsek 2 tohto ustanovenia pripúšťa, že aj na tieto vzťahy sa môžu v
prípadoch, ktoré nie sú upravené v tomto zákone použiť predpisy občianskeho práva. Ustanovenie § 373
Obchodného zákonníka sa týka len prípadu škody, ktorá vznikne následkom porušenia povinností zo

záväzkového vzťahu . Obchodný zákonník iné prípady vzniku škody a z toho vyplývajúcej zodpovednosti
za škodu neupravuje. V súkromnom práve však škoda môže vzniknúť nie len ako dôsledok porušenia
zmluvných povinností , ale aj v dôsledku iných okolností, pričom za splnenia určitých podmienok je
daná zodpovednosť za škodu a tým aj zodpovedný subjekt za vzniknutú škodu aj v prípade týchto
ďalších prípadov. Ako príklad možno uviesť napr. zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou. Takéto iné
prípady vzniku škody a následnej zodpovednosti Obchodný zákonník už nerieši. Avšak tieto prípady
sú upravené v Občianskom zákonníku , ktorý je na základe ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka
lex generalis vo vzťahu k tomuto zákonu. Činnosť žalovaného spočívajúca v prenájme nebytových
priestorov spolu s poskytovaním dodávky služieb spojených s užívaním nehnuteľností má prevádzkovú

povahu. A preto ak vznikne škoda v súvislosti s touto činnosťou, zodpovedá za ňu v zmysle § 420a
Občianskeho zákonníka žalovaný. Z ustanovenia § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé,
že toto ustanovenie má kogentný charakter a subjekt vykonávajúci činnosť prevádzkovej povahy sa
nemôže tejto zodpovednosti zabaviť s výnimkou uvedenou § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Navyše na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje porušenie právnej povinnosti, nakoľko ide o

zodpovednosť objektívnu.

10. Rozsudkom sp.zn. 16C/94/2014-72 zo dňa 3. februára 2015 tunajší súd ako súd prvej inštancie
zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.699,66 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.699,66 eur od 5.9.2014 do zaplatenia ako aj trovy konania vo

výške 185,57 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrh v sume 101,50 Eur a
z trov cestovného v sume 84,07 Eur, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti, čo do úroku z omeškania, žalobu žalobcu zamietol.

11. Opravným uznesením 16C 94/2014-88 z 26.3.2015, vydaným podľa § 164 v tom čase platného

a účinného Občianskeho súdneho poriadku tunajší súd opravil výrok rozsudku o trovách konania na
správne znenie tak, že „... trovy konania vo výške 117,50 € pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku z návrhu v sume 101,50 € a z trov cestovného v sume 16,- €“ a ostatné časti rozsudku ponechal
nezmenené.

12. Vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá, napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník na strane žalovaného Union poisťovňa,
a.s. so sídlom v Bratislave, Bajkalská 29/A, IČO: 31 322 051 ( ďalej ako „odvolávateľ“), lebo bol toho
názoru, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný odvolací dôvod
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

13. Mal za to, že súd správne v rozsudku posúdil vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou SISOFT s.r.o.
ako vzťah obchodnoprávny v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný prenajímal v
rámci predmetu svojej činnosti (podľa výpisu z OR: prenájom nehnuteľností s poskytovaním aj iných ako
základných služieb spojených s prenájmom) nebytové priestory nachádzajúce sa v nehnuteľnosti, ktorú

vlastnil. Nesúhlasil však s právnym posúdením veci (názorom súdu), podľa ktorého aj na zodpovednosť
za škodu vzniknutú z tohto obchodnoprávneho vzťahu sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
konkrétne v tomto prípade ust. § 420a OZ. Podľa názoru odvolávateľa takýto výklad popiera logiku
a systematickosť predpisov občianskeho a obchodného práva, a nie je možné použiť ust. § 1 ods. 2ObchZ, ktorým sa deklaruje subsidiárne použitie predpisov občianskeho práva tam, kde vec neupravuje
Obchodný zákonník. V tomto prípade však tomu tak nebolo a nie je potrebná žiadna subsidiarita
Občianskeho zákonníka, lebo Obchodný zákonník jasne upravuje následky porušenia povinnosti z

obchodnoprávnych vzťahov, a to v ust. § 373 ObchZ (ktoré citoval). Subsidiárny účinok Občianskeho
zákonníka by bol potrebný iba na prípady, keby škoda vznikla mimo plnenia povinnosti z obchodného
záväzkového vzťahu, teda ak by vznikla z tzv. civilného deliktu, a nie v rámci plnenia záväzku zo zmluvy.
Ak by mal platiť výklad súdu prvej inštancie, vždy by bola daná zodpovednosť subjektu v obchodno-
právnom vzťahu bez akejkoľvek možnosti liberácie, nakoľko ak by aj subjekt obchodno-záväzkového

vzťahu preukázal existenciu okolnosti vylučujúcej zodpovednosť podľa ObchZ, jeho zodpovednosť by
sa vždy posúdila podľa § 420a OZ, nakoľko činnosť vykonávaná podnikateľským subjektom v rámci
rozsahu podnikateľského oprávnenia má prevádzkovú povahu, čiže vždy by každý obchodnoprávny
subjekt zodpovedal svojím partnerom v obchodnom záväzkovom vzťahu bez možnosti zbavenia sa tejto
zodpovednosti za škodu z dôvodu existencie okolnosti vylučujúcej zodpovednosť, nakoľko škoda mala
pôvod v ich prevádzke podľa § 420a OZ. Liberácia z objektívnej zodpovednosti by bola možná len podľa

§ 420a ods. 3 OZ, t.j. ak by išlo o neodvrátiteľnú udalosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Takáto situácia, a
teda možnosť liberácie by však nikdy nemohla nastať, lebo by škoda spôsobená obchodnému partnerovi
v rámci plnenia obchodnej zmluvy činnosťami majúcimi prevádzkovú povahu (teda zapísanými v OR)
bola škodou spôsobenou prevádzkovou činnosťou. Takýmto výkladom by bola významným spôsobom
porušená rovnováha práv a povinností účastníkov obchodnoprávnych vzťahov. Takýto výklad je nielenže

nesprávny, nelogický, ale je v rozpore s účelom ochrany upraveným v § 420a OZ. Odvolateľ poukázal na
to, že presne v intenciách právnej úpravy, t.j. ust. § 373 a nasl. ObchZ si aj zmluvné strany, t.j. žalovaný
a spoločnosť SISOFT s.r.o. upravili otázky zodpovednosti za škodu v čl. VII ods. 10 uzavretej nájomnej
zmluvy tak, že prenajímateľ zodpovedá za škody, ktoré nájomcovi vznikli v nebytových priestoroch
iba vtedy, ak by zavinene porušil svoje povinnosti. Argument súdu, že aj iné osobitné druhy osobitnej

zodpovednosti za škodu upravené v OZ sa vzťahujú aj na zodpovednosť podnikateľov (zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 OZ, zodpovednosť za škodu
spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou podľa § 432 a nasl. OZ, zodpovednosť za škodu spôsobenú
na veciach vnesených alebo odložených podľa § 433 OZ), ktoré podľa názoru súdu sa aplikujú pred
všeobecnouúpravouzodpovednostiuvedenejvObchodnomzákonníku,lensvedčíoskutočnosti,žesúd

prvejinštancienerozlišujemedziobchodnýmzáväzkovýmvzťahomzaloženýmzmluvoumedzisubjektmi
obchodného práva a zodpovednosťou civilnoprávnou, ktorá vzniká bez uzavretia osobitnej zmluvy
alebo zjednodušene povedané medzi zodpovednosťou kontraktuálnou a zodpovednosťou deliktuálnou.
V prípadoch uvedených súdom, t.j. v prípadoch podľa ustanovení § 427 OZ, § 432 OZ alebo § 433
OZ je totiž práve upravená zodpovednosť z civilného deliktu, t.j. nevyplývajúca z obchodnoprávneho

vzťahu a škoda tu nevyplýva z porušenia zmluvnej povinnosti. V uvedených ustanoveniach zákonodarca
deklaroval vôľu chrániť určité subjekty (nie zmluvných partnerov, resp. zmluvných partnerov len ak by
škoda vznikla bez ohľadu na obchodný záväzkový vzťah) pred následkami vzniku škody v určitých
prípadoch, kedy je potreba zvýšenej ochrany subjektov, a to sprísnením zodpovednosti za škodu tak,
že ustanovuje objektívnu zodpovednosť za škodu a sprísňuje možnosť liberácie, resp. ako to je v §

420a OZ vylučuje možnosť liberácie, ak škoda má pôvod v prevádzke. Ochrana pred následkami vzniku
takejto zodpovednosti za škodu (ktorá však vzniká inak, ako z obchodnoprávnej zmluvy) vzniká bez
uzavretia obchodno-záväzkového vzťah a je poskytovaná erga omnes. Súd v rozsudku na str. 8 cituje
komentár k Obchodnému zákonníku (Patakyová, M. a kol.: Obchodný zákonník, Komentár, 3. vydanie,
Praha, C.H.Beck 2010, str. 872-873), podľa ktorého aplikácia všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa

§ 420 OZ prichádza do úvahy vtedy, ak subjekt obchodného záväzkového vzťahu poruší povinnosť
stanovenú v inom právnom predpise ako Obchodnom zákonníku a z tohto právneho predpisu nevyplýva
niečo iné. V tomto prípade však subjekt jednoznačne porušil povinnosť zo záväzkového vzťahu, vzťahu
k nehnuteľnosti. Pokiaľ by odvolací súd nestotožnil s vyššieuvedenou argumentáciou a bol toho názoru,
že vec je potrebné posúdiť podľa predpisov občianskeho práva, tvrdil odvolateľ, že nájom sa nedá

považovať za prevádzkovú činnosť v zmysle § 420a OZ. Nájom ako poskytnutie priestorov za úhradu
je právom vlastníka vyplývajúcim z vlastníctva ako právnej skutočnosti a nie je možné ho považovať
za prevádzkovú činnosť. Pre prípad, že by súd vzniknutý vzťah zo zodpovednosti za škodu posúdil
ako civilnoprávny vzťah podľa Občianskeho zákonníka, na uvedený prípad je potrebné aplikovať ust.
§ 420 v spojení § 415 OZ, a nie § 420a OZ. V takomto prípade by sa žalovaný exkulpoval z dôvodu,

že neporušil žiadnu právnu povinnosť, je totiž od neho možné vyžadovať len plnenie takých povinností,
ktoré je od neho možné rozumne očakávať a nemôže zodpovedať za prasknutie závitu potrubia, ktoré
prasknutie je potrebné považovať za „vis major“, teda situáciu nezávislú od jeho vôle, ktorú nijakým
spôsobom nemohol odvrátiť. Podľa odvolávateľa prasknutie závitu potrubia v prenajímaných priestorochbolo jednoznačne okolnosťou, ktorá vylučuje zodpovednosť žalovaného za škodu, nastala nezávisle od
vôle žalovaného ako prenajímateľa a bráni jej v splnení povinnosti, a nemožno rozumne predpokladať,
že by žalovaný túto prekážku alebo jej následky odvrátil alebo prekonal, a ďalej, že by v čase vzniku

záväzku túto prekážku mohol predvídať. Z uvedeného dôvodu ako aj s odkazom na čl. VII ods. 10
uzavretej nájomnej zmluvy, mal odvolateľ za to, že žalovaný ako prenajímateľ za škodu nezodpovedá.
Pôvod škody nebol v nájme (ktorú súd vyhodnotil ako prevádzkovú činnosť), ale v prasknutí potrubia,
ku ktorému došlo z nevysvetliteľných príčin mimo vôle prenajímateľa. Odvolateľ za nesprávne a tiež
nepreskúmateľné považoval rozhodnutie o náhrade trov konania a namietal, že priznaná náhrada trov

konania, pokiaľ ide o cestovné nekorešponduje s odôvodnením rozsudku (súd prvej inštancie vytknuté
pochybenie napravil vydaním opravného uznesenia - pozn. odvolacieho súdu). Napokon žiadal, aby
odvolacísúd-pokiaľpotvrdínapadnutýrozsudok,súčasnevyslovil,žedovolaniejeprotinemuprípustné,
nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, pričom za otázku zásadného
právneho významu považoval otázku, či sa zodpovednosť za škodu vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu
medzi obchodnými spoločnosťami, z porušenia obchodnoprávnej zmluvy má okrem ust. § 373 ObchZ

spravovať aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Vzhľadom
na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne a prizná žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného náhradu trov konania.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu odvolávateľa navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne

správny potvrdiť. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal všetkým argumentmi,
ktoré žalovaná strana v odvolaní uvádza, svoje rozhodnutie podrobne a presvedčivo zdôvodnil a výrok
rozhodnutia logicky vyplýva zo súdom aplikovaných správnych právnych predpisov, ktoré aj správne
vyložil, pričom správne poukázal aj na právne názory uvedené v odbornej literatúre či vychádzajúce zo
súdnej praxe súdov SR.

15. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z ust. § 470 ods.
2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, však zostávajú zachované.

16. Union poisťovňa, a.s., Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 31 322 051 bola do 30.06.2016 subjektom,
s ktorým v tomto konaní súd konal ako s vedľajším účastníkom konania. Právna úprava nového
Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 však subjekt „vedľajší účastník konania“ nepozná.
Ani prechodné ustanovenia uvedeného Civilného sporového poriadku neriešia prípadné postavenie

uvedeného subjektu v pokračujúcom konaní. Zároveň však v § 470 ods. 1 stanovujú, že ustanovenia
Civilného sporového poriadku sa uplatnia aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
teda sa uplatnia aj na toto prebiehajúce konanie. Vzhľadom na uvedené preto po 01.07.2016 Union
poisťovňa, a.s., Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 31 322 051 viac v konaní ako vedľajší účastník konania
vystupovať nemohol a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniklo.

17. Prípisom zo dňa 26.5.2017 doručeným odvolaciemu súdu dňa 31.5.2017 však Union poisťovňa,
a.s., Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 31 322 051 však oznámil svoj vstup do tohto sporového konania
ako intervenient na strane žalovaného, nakoľko na výsledku konania má právny záujem z dôvodu, že
v čase vzniku škody, so žalovaným mali uzavretú poistnú zmluvu č. 11-38904 o poistení všeobecnej

zodpovednostizaškodu,naktorejzákladebyvprípadeneúspechužalovanéhovuvedenomkonanímali
byť povinní uhradiť žalobcovi náhradu škody. Zároveň oznámili, že v plnom rozsahu trvajú na podanom
odvolaní , ktoré ako vedľajší účastník na strane žalovaného s jeho súhlasom podali dňa 23.3.2015.
Vstup uvedené subjektu do sporového konania ako intervenienta na strane žalovaného odvolací súd
oznámil stranám sporu.

18. Uznesením sp.zn. 11Co/386/2015-108 zo dňa 30. júna 2017 Krajský súd v Košiciach ako odvolací
súd zrušil odvolaním vyššie napadnutý rozsudok súdu prevej inštancie v znení opravného uznesenia,
okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia odvolacieho súdu vyplynulo, že napadnutý rozsudok
tunajšieho súdu ako súdu prvej inštancie je založený na nesprávnom právnom posúdení veci, a to sčasti
z tých dôvodov, ktoré odvolávateľ uviedol v podanom odvolaní a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, apreto na dôvody odvolania aj odkazuje. Podľa názoru odvolacieho súdu daný spor je potrebné posúdiť
podľa predpisov občianskeho práva, a odvolací súd súhlasí aj s názorom odvolateľa, že prenájom
nebytových priestorov nemožno považovať za prevádzkovú činnosť v zmysle ust. § 420a OZ a na právny

vzťah zo zodpovednosti za škodu (medzi poškodeným a žalovaným, resp. žalobcom ako poisťovateľom
poškodeného a žalovaným) je potrebné aplikovať ust. § 420 v spojení s § 415 OZ, ako aj zákon č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v spojení so zmluvou o nájme nebytových
priestorov uzavretou medzi žalovaným ako prenajímateľom a spol. SISOFT s.r.o. so sídlom v Spišskej
Novej Vsi ako nájomcom (čl. VII ods. 10 zmluvy), a nie ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Tiež pri

posúdení právneho vzťahu vzniknutého plnením žalobcu ako poistiteľa poskytnutým podľa uzavretej
zmluvy o poistení majetku poistenému (poškodenej spol. SISOFT s.r.o.), súd nesprávne aplikoval ust.
§ 813 ods. 1 OZ, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok na náhradu škody, resp. tzv.
právo regresu poistiteľa. Cit. ustanovenie § 813 OZ upravuje zákonný prechod práva (cessio legis) na
náhradu škody, resp. tzv. právo postihu, ktorého podstatou je prechod práva poisteného (poškodeného)
na náhradu škody voči škodcovi na poistiteľa, a to v rozsahu, v akom škodca poistenému za škodu

zodpovedá, maximálne do výšky plnenia, ktoré poisťovateľ poistenému poskytol. Z prechodu práva
na poistiteľa vo vzťahu k inému je zrejmé, že ide o dva relatívne samostatné právne vzťahy, a to:
1. vzťah poistiteľa a poistenca, ktorý vznikol poistnou zmluvou, a 2. vzťah poistiteľa a škodcu, ktorý
vznikol plnením poistiteľa poistenému. Predpokladom je, že poisťovateľ poskytol poistné plnenie na
základe zmluvy o poistení majetku (zmluvného vzťahu vyplývajúceho z poistnej zmluvy, ako je tomu aj

v posudzovanom prípade) a súčasne, že je daná zodpovednosť tretej osoby za škodu, t.j. že poistený
mal v tej dobe právo na náhradu škody proti tomu, kto ju skutočne spôsobil. K tejto zákonnej cesii sa
nevyžaduje žiadny právny úkon a dochádza k nej okamihom poskytnutia poistného plnenia. K prechodu
práva na náhradu škody vyplatením poistného plnenia dochádza bez ohľadu na to, z ktorého právneho
predpisu vyplýva zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla poškodenému voči škodcovi. Poisťovateľ tým

vstupuje do postavenia poškodeného voči škodcovi, pričom vznik zodpovednostného vzťahu medzi nimi
musí byť posudzovaný podľa ustanovení, ktoré dopadajú na vzťah poisteného a škodcu, resp. škodcov
(pozri tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 3985/2011, 25Cdo 2599/99).

20. Podľa názoru odvolacieho súdu tunajší súd ako súd prvej inštancie vychádzajúc z nesprávneho

právneho názoru súd dospel k predčasnému, a tým aj k nesprávnemu záveru, že za škodu vzniknutú
prasknutím vodovodného potrubia a poškodením hnuteľných vecí (patriacich spol. SISOFT s.r.o.)
nachádzajúcich v nebytových priestoroch na Letnej 37 v Spišskej Novej Vsi, ktoré žalovaný ako
prenajímateľ na základe uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov prenajal spol. SISOFT
s.r.o. (č.l. 47 - 51), zodpovedá žalovaný. Podľa názoru odvolacieho súdu tento záver nemôže obstáť

už z toho podstatného dôvodu, že v posudzovanom prípade škoda nevznikla v príčinnej súvislosti
s prenájmom nebytových priestorov (ktorý súd prvej inštancie nesprávne posúdil ako prevádzkovú
činnosť), nebola teda vyvolaná prevádzkovou činnosťou žalovaného, ale jednoznačne príčinou vzniku
škody na majetku poisteného SISOFT s.r.o. je prasknuté vodovodné potrubie v nebytových priestoroch
užívaných poisteným SISOFT s.r.o., a doposiaľ vykonaným dokazovaním nebolo v konaní zistené

(preukázané), že škodu spôsobil žalovaný porušením povinností stanovených zmluvou alebo zákonom
na základe uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.8.2009 (č.l. 47 - 50). Pritom
zistenie (existencia) príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom (porušením povinnosti stanovenej
zmluvou alebo zákonom) alebo zanedbaním škodcu a vznikom škody je nevyhnutným predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu. Otázka existencie príčinnej súvislosti je prednostne otázkou skutkovou,

pretože sa v konaní zisťuje, či protiprávny úkon škodcu a vzniknutá škoda na strane poškodeného sú vo
vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinná súvislosť sa nepredpokladá, ale musí byť preukázaná,
a v tomto smere ide o otázku skutkových zistení. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti v spore
preukázať základné predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. že škodu spôsobil žalovaný porušením
povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy alebo zákona, existenciu škody a jej výšku zaťažuje v konaní

poškodeného, t.j. v posudzovanom spore žalobcu, na ktorého vyplatením poistného plnenia poistenému
(poškodenému) prešlo z poškodeného právo na náhradu škody proti tomu subjektu, ktorý ju skutočne
spôsobil.

21. V danom spore zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá vznikla poškodenej spol. SISOFT s.r.o.

je vyvodzovaná z právneho vzťahu založeného medzi poškodeným a žalovaným zmluvou o nájme a
podnájme nebytových priestorov. V súdnej praxi je už ustálené, že vzťah vzniknutý zo zmluvy o nájme
nebytových priestorov je vzťahom občianskoprávnym; bez ohľadu na odkazové ust. § 720 OZ ide o
inštitút občianskeho práva so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami. Aj v posudzovanom prípade, vktorom ide o nájomný vzťah medzi podnikateľmi, na vzťah vyplývajúci z uzavretej zmluvy o nájme a
podnájme nebytových priestorov treba aplikovať zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov, a otázky týmto osobitným zákonom neupravené, ako aj otázku

zodpovednosti za škodu bude preto potrebné posúdiť príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
ako všeobecného právneho predpisu (§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka).

22. Podľa pokynu odvolacieho súdu v ďalšom konaní bude úlohou tunajšieho súdu odstrániť nedostatky
doterajšieho rozhodovania, uplatnený nárok posúdiť podľa relevantného hmotného práva a v súlade

s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení, ktorým je viazaný
(§ 391 ods. 2 CSP), po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov podľa
zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, vychádzajúc tiež zo zásady, že dôkazné bremeno
na preukázanie zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu je na strane žalobcu,
starostlivo prihliadnuť na skutkové tvrdenia a argumentáciu sporových strán a všetko, čo vyšlo za
konania najavo, a vo veci opätovne rozhodnúť.

23. Tunajší súd vzhľadom na tieto závery odvolacieho súdu uznesením sp.zn. 16C/94/2014 - 121 zo
dňa 21. augusta 2017 vyzval žalobcu, žalovaného a intervenienta na strane žalovaného, aby v lehote
15 dní od doručenia tohto uznesenia uplatnili prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, uviedli
ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s tým poučením pre tieto subjekty,

že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.

24. Písomným podaním zo dňa 14.9.2017 doručeným súdu dňa 18.9.2017 intervenient na strane
žalovaného vzhľadom na pomerne „jednoznačne“ deklarované právne závery odvolacieho súdu v danej
veci si za účelom splnenia výzvy súdu prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 391

ods. 2 zákona č. 160/2015 je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Pokiaľ
sa totiž na doposiaľ zistený skutkový stav veci aplikuje ustanovenie § 420 zákona č. 40/1964 Zb. ,
potom je potrebné vysloviť záver o tom, že nie sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu zo strany
žalovaného. Žalovaný neporušil žiadnu zákonnú a ani zmluvnú povinnosť a samotný vznik škody mal
navyše povahu nepredvídateľnej , resp. neočakávanej objektívnej udalosti. Rovnako tak nie je splnený

ani ďalší predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb, a to
príčinná súvislosť medzi konaním, resp. opomenutím žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu.
Pokiaľ ide o samotné zavinenie, žalovaný vznik škody na strane žalobcu nijako nezavinil a pri plnení
svojichzákonnýchazmluvnýchpovinnostívničomnepochybilaničnepochybil.Intervenientnemáďalšie
návrhu na doplnenie dokazovania a navrhol, aby súd prvej inštancie žalobu zamietol aj vo zvyšnej časti.

25. Žalovaný písomným podaním zo dňa 14.9.2017 sa v plnom rozsahu pripojil k vyjadreniu
intervenienta. a taktiež navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov
konania.

26. Žalobca písomným podaním zo dňa 12.10.2017 doručeným súdu dňa 18.10.2017 v celom rozsahu
zotrval na nároku uplatnenom podanou žalobou majúc za to, že tento je v celom rozsahu dôvodný s
poukazom na ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka , § 420 Občianskeho zákonníka ako aj na
ustanoveniazákonač.116/1990zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorov.Podľahláseniapoistnej
udalosti zo dňa 28.9.2011 došlo v nebytových priestoroch na Letnej ulici č. 37 v Spišskej Novej Vsi , ktoré

mala od žalovaného prenajaté spoločnosť SISOFT, s.r.o. k prasknutiu vodovodného potrubia a zatečeniu
prenajatých priestorov vodou unikajúcou z prasknutého potrubia, v dôsledku čoho došlo k vzniku škody
na majetku nájomcu, ktorý mal so žalobcom uzatvorenú poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo okrem
iného aj poistenie hnuteľných vecí , na základe čoho žalobca uhradil poistenému škodu. V zmysle §
415 Občianskeho zákonníka a § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. bol žalovaný povinný udržiavať

aj predmetné vodovodné zariadenie v takom stave, aby neznemožňoval riadne užívanie prenajatých
priestorov. Zmluvou o nájme uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a poškodeným -
spoločnosťou SISOFT, s.r.o. ako nájomcom , nebol dohodnutý ani iný spôsob starostlivosti o stavebné
súčasti nehnuteľnosti, a preto táto povinnosť prináležala výlučne žalovanému ako vlastníkovi a zároveň
správcovi predmetnej nehnuteľnosti. V už uvedenej zmluve o nájme boli dohodnuté len pre prípadné

práce potrebné vzhľadom na charakter prevádzkovej činnosti nájomcu, ktoré si nájomca mohol
vykonávať aj bez súhlasu prenajímateľa, t.j. žalovaného, medzi ktoré však udržiavanie vodovodných
zariadení nepatrilo, nakoľko toto nespadalo do prevádzkovej činnosti nájomcu. Rovnako nie je možné
zaradiť udržiavanie vodovodných zariadení medzi obvyklé udržiavacie náklady, nakoľko sa jedná ozásadnú stavebnú súčasť nehnuteľností, do ktorej nemá nájomca právo zasahovať a bez ktorej by
nebola vhodná na riadne užívanie. Žalovaný svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu, vyplývajúcu z
vlastníctva nehnuteľností aj písomne uznal , tak ako to vyplýva z jeho korešpondencie, ktorú adresoval

pre poškodenú spoločnosť SISOFT, s.r.o.. Zo stanoviska datovaného ku dňu 14.8.2013 vyplýva,
že si uznáva zodpovednosť za vzniknutú škodu, keďže je vlastníkom nehnuteľností a prsknutého
vodovodného ventilu, a preto obrana žalovaného v prebiehajúcom konaní neobstojí a žalobca túto
považuje za ničím nepodložené účelové tvrdenie.

27. Písomným podaním zo dňa 23.3.2018 doručeným súdu dňa 26.3.2018 intervenient na strane
žalovaného v reakcii na vyjadrenie žalobcu z 12.10.2017 uviedol, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí
a zotrváva na svojom písomnom vyjadrení a opätovne poukazuje na záväznosť právneho názoru
odvolacieho súdu. Opätovne poukázal na to, že žalovaný v danom prípade neporušil žiadnu zákonnú
a ani zmluvnú povinnosť a dodržal všetky zákonné a zmluvné povinnosti, dodržanie ktorých je možné
od neho rozumne a opodstatnene očakávať. Z ustanovenie § 415 zákona č. 40/1964 Zb. totiž možno

vyvodiť takú mieru potrebnej opatrnosti, ktorú možno od konkrétnemu subjektu v danom čase a mieste
požadovať a v žiadnom prípade nemožno z tohto ustanovenia vyvodiť záver o tom, aby bol daný subjekt
povinný vopred predvídať každý možný vznik škody. V tejto súvislosti odkázal aj na npr. rozsudok
najvyššie súdu ČR č.k. 25 Cdo 618/2001 zo dňa 25.2.2003. V danom prípade došlo k prasknutiu
vodovodného potrubia , čo možno v súlade s teoretickými závermi a rozhodovacou praxou súdov

požadovať jednoducho za „náhodu“ (vis maior). Ta takúto náhodu pritom žalovanému ako vlastníkovi
nehnuteľnosti nemožno pričítať zodpovednosť, pretože dodržal potrebnú mieru opatrnosti. Odhliadnuc
od toho žalobca v prebiehajúcom súdnom konaní ani len netvrdí, akú konkrétnu ( zákonnú alebo
zmluvnú) povinnosť mal žalovaný poručiť. Za účelom opodstatnenosti týchto svojich tvrdení a ďalšieho
zdôraznenia správnosti právneho názoru odvolacieho súdu intervenient poukázal ja na právoplatné

rozhodnutia v skutkovo a právne takmer totožných veciach a síce na rozsudok Okresného súdu
Bratislava IV sp.zn. 7C/53/2015 zo dňa 5.5.2016., resp. na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV
sp.zn. 16C/20/2015 zo dňa 5.10.2016.

28. Súd vychádzajúc jednak z dôkazov , ktoré vykonal pôvodne už pri svojom pôvodnom

rozhodnutí, ktorých opakovanie strany sporu po vrátení veci odvolacím súdom výslovne nežiadali,
ako aj vychádzajúc z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v danom sporovom konaní,
doplňujúcich písomných vyjadrení strán sporu zaslaných súdu na základe jeho výzvy, a síce písomného
podania intervenienta na strane žalovaného zo dňa 14.9.2017, písomného podania žalovaného zo
dňa 14.9.2017, písomného podania žalobcu zo dňa 12.10.2017 a jeho prílohy stanoviska žalovaného

adresovaného spoločnosti SISOFT, s.r.o. zo dňa 14.8.2013, a písomného podania intervenienta na
strane žalovaného zo dňa 23.3.2018, ako aj z dôkazov ktorý si súd obstaral postupom podľa § 185 ods.
2 CSP ( aktuálne listy vlastníctva a výpisy z obchodného registra) ustálil tento skutkový stav :

29. Žalovaný je podľa zápisu na Liste vlastníctva č. 5231 vedeného pre k.ú. Spišská Nová Ves výlučným

vlastníkom nehnuteľností a to stavby so súpis. č. 37, Popis stavby : Obchod, Druh stavby : Budova pre
obchod a služby, vrátane autoservisu a čerpacej stanice, stojacej na parcele č. 145 , ako aj parcely
registra „C“ parcelné číslo 145, Druh pozemku : Zastavané plochy a nádvoria o výmere 764 m2.

30. Podľa internetového výpisu z Obchodného registra vedeného na žalovaného, tento má v predmete

svojejpodnikateľskejčinnostiokreminéhozapísanúajčinnosť-prenájom nehnuteľnostísposkytovaním
iných než základných služieb spojených s prenájmom.

31. Dňa 10.8.2009 ( deň úradného osvedčenia podpisu nájomcu na zmluve ) žalovaný ako prenajímateľ
uzatvoril so spoločnosťou SISOFT s.r.o., Štúrovo nábrežie 2523/14, Spišská Nová Ves , IČO : 36814521

ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov ( ďalej len ako „ Zmluva“) , ktorej predmetom
prenájmu podľa článku II sú vnútorné obchodné priestory o celkovej výmere podlahovej plochy cca
60 m2 na prízemí nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v Preambule uvedenej Zmluvy , ktorou je vyššie
uvedená nehnuteľnosť - budova zapísaná na Liste vlastníctva č. 5231. Podľa článku V uvedenej zmluvy
doba nájmu bola dojednaná na dobu určitú a to tri roky odo dňa uzavretia uvedenej zmluvy. Nájomný

vzťah sa automaticky predlžil o ďalšie dva roky, pokiaľ nájomca najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím
tejto doby písomne neoznámil, že trvá na ukončení tohto nájomného vzťahu.

32. V čase uzatvorenia uvedenej zmluvy žalovaný už bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.33. Podľa článku IV - „Účel nájmu“ uvedenej zmluvy, nájomca sa zaväzuje nebytové priestory využívať
výlučne za účelom predaja produktov a služieb TO2 SK a iných služieb podľa zmluvy o spolupráci

uzatvorenej medzi nájomcom a TO2 SK( ďalej len „ Účel nájmu“). Nájomca sa týmto zaväzuje , že bude
využívať predmet nájmu len na účel nájmu.

34. Podľa článku VII ods. 10 uvedenej zmluvy , prenajímateľ nezodpovedá za škody, ktoré nájomcovi
vzniknú pri jeho činnosti v nebytových priestoroch , iba ako by škoda vznikla ako dôsledok zavineného

porušenia povinností zo strany prenajímateľa, vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo zo všeobecne
záväzných právnych predpisov.

35. Dňa 28.9.2011 došlo v uvedených prenajatých priestoroch k škodovej udalosti, ktorá podľa záznamu
o škodovej udalosti spísanej pre potreby žalobcu spočívala v tom, že praskla rúra, ktorá vedie k meraču
vody, z ktorej v noci vytiekla voda a zatopila spodné časti predajne a steny v zázemí a vo WC.

Poškodenými mali byť koberce, spodná časť nábytku, elektrika, kedy v objekte nefungovali rozvody v
podlahe, ďalej mala byť poškodená PVC podlaha v zázemí, 2 PC ( server), ďalší nábytok v zázemí ,
kancelársky papier a vysávač.

36. Spoločnosť SISOFT s.r.o. mala uzavretú so žalobcom poistnú zmluvu č. 0038070017492 zo

dňa 26.11.2007 , ktorou mala poistené hnuteľné veci v objekte - Obchod s mobilnými telefónmi a
príslušenstvom, Letná 37, Spišská Nová Ves , teda v prenajatom nebytovom priestore. Poistenie sa
okrem iného vzťahovalo aj pre prípady poškodenia vecí vodou z vodovodného zariadenia.

37. Zamestnanci žalobcu vykonali na mieste škodovej udalosti ohliadku a to dňa 29.9.2011 a neskôr po

vysušení miestnosti bola vykonaná doohliadka dňa 27.11.2011. Z oboch bol vykonaný príslušný zápis.

38. Na základe takto vykonaných ohliadok bol následne žalobcom uskutočnený výpočet skutočnej
škody , ktorá bola vyčíslená na celkovú sumu 2.281,05 Eur , ktorá po odrátaní amortizácie príslušných
materiálov pre ich vek v sume 181,39 Eur, napokon predstavovala sumu 2.099,05 Eur. V rámci uvedenej

vyčíslenej škody bola zahrnutá oprava PC, výroba nábytku, čistenie koberca a čistiace prostriedky,
pričom do škody neboli zahrnuté, resp. boli vylúčené náklady na výmenu zámkov, nakoľko nesúviseli s
poistnou udalosťou a tiež poškodenie jedného stola o rozmeroch 100x60 , nakoľko toto pri obhliadkach
nebolo zaznamenané.

39. V rámci súdneho konania uvedené skutočnosti jednak pokiaľ ide o škodovú udalosť jednak pokiaľ
ide o samotné vyčíslenie škody neboli zo strany žalovaného a ani zo strany vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného, a neskôr intervenienta na strane žalovaného spochybnené , resp. namietané, takže
ich súd vzal za preukázané.

40. Podľa prípisu zo dňa 14.8.2013 adresovaného spoločnosti SISOFT s.r.o. žalovaný poukazujúc na
to, že je vlastníkom nehnuteľnosti a prasknutého vodovodného ventilu tento pôvodne uznával svoju
zodpovednosť za vzniknutú škodu. Ako v tomto prípise uviedol, správu budovy vykonáva sám. Uvedenú
nehnuteľnosť, v ktorej došlo k poistnej udalosti, nadobudol v roku 2006. Nedokáže sa vyjadriť, kto a kedy
montoval predmetný ventil a ani kedy bola robená posledná revízia tohto ventilu. Tiež uviedol, že si nie

je vedomý povinnosti vykonávať revíziu vodovodných ventilov.

41.Neskôružvrámciprebiehajúcehosúdnehokonaniasvojuzodpovednosťzauvedenúškodupopieral.

42. Žalobca prípisom zo dňa 18.9.2013 oznámil spoločnosti SISOFT s.r.o. , že jej poukazuje v súvislosti

s predmetnou poistnou udalosťou poistné plnenie v celkovej výške 2.247,86 Eur , čo predstavovalo
celkovú vyčíslenú škodu v sume 2.281,05 Eur po odrátaní zmluvne dojednanej spoluúčasti v celkovej
výške 33,19 Eur ( pôvodne 1.000,--Sk) . Podľa bankového výpisu žalobca uvedené finančné prostriedky
uvedenej spoločnosti, teda svojmu klientovi, skutočne dňa 19.9.2013 poukázal.

43. Prípisom zo dňa 26.11.2013 žalobca vyzval žalovaného k úhrade sumy 2.247,86 Eur v lehote 15 dní
odo dňa doručenia uvedeného prípisu , poukazujúc na vyššie uvedenú poistnú udalosť a odvolávajúc sa
naustanovenie§813ods.1Občianskehozákonníka.,podľaktoréhonažalobcuprešloprávonanáhraduškody do výšky poskytnutého plnenia. Žalobca súdu nepredložil doklad o tom, kedy bola uvedená výzva
žalovanému doručená.

44. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. , Obchodný zákonník, v znení neskorších zmien
a doplnkov ( ďalej len ako „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

45. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

46. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“) , ak bolo

rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

47. Podľa § 720 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník ( ďalej len ako „Občiansky zákonník“) ,
nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.( Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a

podnájme nebytových priestorov.).

48. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

49. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

50. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

51. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

52. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

53. Súd po opätovnom vykonanom dokazovaní vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu a
jeho pokynov dospel k záveru ,že nárok žalobcu nie je daný a preto žalobu v tejto časti, v ktorej dosiaľ
nebola zamietnutá pôvodným rozsudkom, zamietol.

54. Medzi účastníkmi nebolo sporu o tom, že ku škode na hnuteľných veciach spoločnosti SISOFT

s.r.o. ktorá bola v zmluvnom poistnom vzťahu so žalobcom, ktorý jej poskytol poistné plnenie,
došlo v nebytových priestoroch prenajatých uvedenej spoločnosti žalovaným a nachádzajúcich sa v
nehnuteľnosti, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný. V rámci konania neboli zo strany žalovaného
spochybnené ako škodová udalosť, tak ani žalobcom vyčíslená výška škody na hnuteľných veciach
spoločnosti SISOFT s.r.o., a tak ich súd bral za nesporné a preukázané.

55. Tiež nebolo sporné, že spoločnosti SISOFT s.r.o. ako poškodenému v súvislosti s vyššie uvedenou
škodou poskytol poistné plnenie žalobca do výšky uvedenej škody, a preto tento pristúpil k podaniu
žaloby v tomto spore postupujúc v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené
jeho právo domáhať sa náhrady uvedenej škody voči žalovanému

56. Spornou zostala jedine otázka, či žalovaný za uvedenú škodu zodpovedá, resp. či mu vzniká
povinnosť jej úhrady voči spoločnosti SISOFT s.r.o., resp. po poskytnutí poistného plnenia priamo
žalobcovi. Inými slovami sporným zostalo, to či sa žalovaný dopustil nejakého protiprávneho konania,resp. nečinnosti či toto prípadné protiprávne konanie, bolo ním zavinené, a či toto protiprávne konanie,
resp. nečinnosť bolo, resp. bola v príčinnej súvislosti ku škode, ktorú žalobca uplatňoval voči nemu.

57. Vzťah medzi spoločnosťou žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou SISOFT s.r.o. je
vzťahom obchodnoprávnym v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný prenajal uvedenej
spoločnosti nebytové priestory nachádzajúce sa v jeho nehnuteľností postupujúc v zmysle jeho
predmetu činnosti, ktorým okrem iného je aj prenájom nehnuteľností s poskytovaním iných než
základných služieb spojených s prenájmom. Spoločnosť SISOFT s.r.o. si ich zase prenajímala výlučne

za účelom predaja a produktov služieb mobilného operátora O2. Keďže ale Obchodný zákonník nemá
osobitnú úpravu zmluvy o nájme nehnuteľností, prostredníctvom § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka sa
uvedený vzťah posudzuje aj podľa príslušných ustanovení o zmluvnom type obsiahnutom v Občianskom
zákonníku, ktorým je podľa § 720 Občianskeho zákonníka a jeho odkazu na zákon č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva o nájme nebytových priestorov.

58. Právna úprava zodpovednosti za škodu je pomerne zložitá , najmä svojim systematickým
usporiadaním v predpisoch súkromného práva. Nachádza sa tak v Občianskom ako aj Obchodnom
zákonníku.

59. Aplikácia všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka prichádza do

úvahy vtedy, ak subjekt obchodného záväzkového vzťahu poruší povinnosť stanovenú v inom právnom
predpise ako Obchodnom zákonníku a z toho osobitného právneho predpisu nevyplýva niečo iné.
( Patakyová, M. a kol : Obchodný zákonník, Komentár, 3. Vydanie , Praha : C.H.Beck 2010, str. 872-873).

60. Podľa názoru odvolacieho súdu na daný sporový prípad je potrebné práve aplikovať právnu úpravu

zodpovednosti za škodu podľa § 415 a § 420 a násl. Občianskeho zákonníka, a tunajší súd súc
viazaný týmto právnym názorom túto na daný spor aj následne aplikoval. Zároveň bol viazaný aj
právnym názorom odvolacieho súdu o tom, že prenájom nebytových priestorov nemožno považovať za
prevádzkovú činnosť v zmysle ust. § 420a Občianskeho zákonníka.

61. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie
škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje
aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v
prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. V rámci obchodnoprávnych
vzťahov vychádzajúc z úpravy obsiahnutej v § 373 a násl. Obchodného zákonníka možno konštatovať,

že predpokladom vzniku zodpovednosti v obchodnoprávnych vzťahoch je: 1. porušenie povinnosti zo
záväzku(aleboinejprávnejpovinnostistanovenejvObchodnomzákonníku),2.vznikškodya3.príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

62. Ako však už bolo vyššie uvedené v prípade úpravy vzťahu medzi spoločnosťou SISOFT s.r.o.

a žalovaným má sa podľa vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu na daný spor aplikovať
príslušná úprava všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 415, resp. § 420 a násl. Občianskeho
zákonníka,atedajepotrebnéosvedčiťexistenciuvšetkýchpredpokladovuvedenejzodpovednostiasíce
1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

63. V rámci tohto prebiehajúceho sporu žalobca nepreukázal a v konečnom dôsledku ani neuviedol,
akého protiprávneho konania , resp. nekonania sa mal žalovaný dopustiť, ktoré by v konečnom dôsledku
vyústilo do vzniku škody, ktorú si v rámci tohto sporového konania uplatňuje a za ktorú by mal teda
zodpovedať žalovaný.

64. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,

žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).65. V tomto konaní žalobca neuviedol akého protiprávneho konania sa mal z hľadiska všeobecnej
zodpovednosti za škodu žalovaný dopustiť a ani nenavrhol vykonať prípadný dôkaz na preukázanie
takéhoto prípadného jeho tvrdenia.

66. Za takéto protiprávne konanie žalovaného nie je možné považovať len žalobcom všeobecne
formulovanú prevenčnú povinnosť žalovaného podľa § 415 Občianskeho zákonníka, a ani skutočnosť,
že tento vo svojom prípise zo dňa 14.8.2013 adresovanom spoločnosti SISOFT s.r.o. poukazujúc na
to, že je vlastníkom nehnuteľnosti a prasknutého vodovodného ventilu mal pôvodne uznávať svoju

zodpovednosť za vzniknutú škodu.

67. Navyše žalobca ani relevantne nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním,
prípadným nekonaním žalovaného a vznikom škody, ktorej sa voči nemu domáha.

68. Príčinná súvislosť ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu je v Občianskom zákonníku

( § 420 ods. 1 ) zašifrovaná do pojmu „ spôsobiť škodu“. V právnej praxi to znamená rozdeliť skutkovú
situáciu v konkrétnej škodovej udalosti na príčinu vzniku škody, jej následok, a ako táto príčina ovplyvnila
v konečnom dôsledku vznik škody a jej rozsah. Príčinná súvislosť, ktorá vedie od škodovej udalosti k
vzniku škody, smeruje predovšetkým k predmetu škody a tu buď končí, to znamená, že škoda vznikla už
samotným zásahom predmetu poškodenia, alebo odtiaľ pokračuje ďalej. Odpoveď ako ďaleko možno

odvodiť príčinnú súvislosť medzi spôsobením škody a jeho následkom by mala závisieť v akom rozsahu
bolo možné vznik škody v konkrétnom prípade ( pri konkrétnej činnosti) predvídať. Bolo by v rozpore so
zásadou slušnosti, keby škodca mal byť zaviazaný na náhradu škody aj v takých prípadoch, keď jeho
konanie je v konkrétnom prípade sprostredkovanou ( nepriamu) príčinou vzniku škody, pričom takýto
následok bolo možné za normálnych okolností predvídať a očakávať . ( porovnaj Fekete, I : Občiansky

zákonník . 2. Zväzok ( Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie ). Veľký
komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 615-616).

69. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a vznikom škody je skutkovou a nie
právnou otázkou ( porovnaj rozhodnutie NS ČR z 21.2.2002, sp.zn. 21 Cdo 300/2001) . Ide o objektívnu

kategóriu, ktorú nemožno zamieňať so zavinením škodcu. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať ani za
časovú súvislosť. ( Rc 7/1992) Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného.
( porovnaj Fekete, I : Občiansky zákonník . 2. Zväzok ( Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a
za bezdôvodné obohatenie ). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava :
Eurokódex 2015, str. 617).

70. V prípade sporu zisťuje príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a škodou súd. Bez preukázania
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody nemôže súd priznať náhradu
škody.

71. Samotný odvolací súd uviedol, že príčinná súvislosť sa nepredpokladá, ale musí byť preukázaná,
a v tomto smere ide o otázku skutkových zistení. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti v spore
preukázať základné predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. že škodu spôsobil žalovaný porušením
povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy alebo zákona, existenciu škody a jej výšku zaťažuje v konaní
poškodeného, t.j. v posudzovanom spore žalobcu, na ktorého vyplatením poistného plnenia poistenému

(poškodenému) prešlo z poškodeného právo na náhradu škody proti tomu subjektu, ktorý ju skutočne
spôsobil.

72. Žalobca však v tomto spore, okrem tých dôkazov, ktoré súd vykonával a hodnotil pri svojom
pôvodnom rozsudku, ktorý bol odvolacím súdom zrušený , nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy na

preukázanie všetkých predpokladov zodpovednosti žalovaného za vznik škody, ktorej sa voči nemu
domáha, predovšetkým na preukázanie protiprávnosti v konaní, resp. nekonaní žalovaného a príčinnej
súvislosti medzi takýmto správaním sa žalovaného a vznikom škody žalobcovi. Preto súd žalobu žalobcu
v celom zostávajúcom rozsahu, t.j. čo do istiny ako aj jej príslušenstva zamietol.

73. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.74.Podľa§397Obchodnéhozákonníka,akzákonneustanovujeprejednotlivéprávainak,jepremlčacia
doba štyri roky.

75. Podľa § 398 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu;
končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

76. Podľa § 400 Obchodného zákonníka, zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

77. Podľa § 402 Obchodného zákonníka , premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

78. Žalovaný z opatrnosti uplatnil v tomto konaní ešte pred pôvodným rozhodnutím tunajšieho súdu
námietku premlčania. Nárok žalobcu však nemohol byť premlčaný, nakoľko keďže sa jedná o
obchodnoprávny vzťah plynie v prípade náhrady škody štvorročná premlčacia lehota odo dňa , kedy
sa poškodený v danom prípade spoločnosť SISOFT s.r.o. dozvedela alebo mohla dozvedieť o škode
a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Keďže ku škodovej udalosti došlo dňa 28.9.2011a najskôr od

tohto dátumu by mohla prípadne začať plynúť premlčacia lehota , pričom táto mohla uplynúť najskôr
28.9.2015 a keďže žalobou bolo nárok na jej úhradu uplatnený žalobcom ako právnym nástupcom
uvedenej spoločnosti už dňa 22.7.2014, čím bolo zabezpečené spočívanie jej plynutia , je zrejmé, že k
premlčaniu uplatneného nároku nemohlo dôjsť.

79. Skutočnosť, že nárok na náhradu škody v tomto konaní bol posudzovaný podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka nemá vplyv na to, že prípadné premlčanie takéhoto nároku je
potrebné posúdiť už podľa ustanovení Obchodného zákonníka , nakoľko právna úprava v premlčania
v obchodnom zákonníku je komplexná a aj platná judikatúra takýto postup posudzovania otázok
premlčania už v minulosti posudzovala a riešila ( porovnaj npr. posúdenie nárokov na bezdôvodné

obohatenie podľa Občianskeho zákonník a vznesenie námietky premlčania podľa Obchodného
zákonníka v rozhodnutí ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 2014/04 )

80. Preto súd na uvedenú námietku žalovaného ani po vrátení veci odvolacím súdom na opätovné
prejednanie neprihliadol.

81. Podľa § 251 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „ CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

82. Podľa § 255 ods.1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

83. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

84. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

85. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

86. Podľa Článku 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

87. O trovách konania medzi stranami sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému , ktorý
mal plný úspech v spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.88. Pokiaľ ide o nárok náhradu trov konania Union poisťovne, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava,
ako pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a neskôr ako intervenienta na strane
žalovaného, súd tomuto subjektu , vzhľadom k tomu , že žalovaný na strane ktorého vystupoval najprv

ako vedľajší účastník a neskôr aj ako intervenient bol v plnom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov
konania voči žalobcovi v plnom rozsahu postupujúc podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s článkom 4
ods. 1 Základných princípov CSP, t.j. per analogiam.

89. Uvedené trovy pre daný subjekt rozčlenil do dvoch výrokoch, nakoľko tento subjekt v rámci

prebiehajúcom sporovomkonanívystupovalvdvochprocesnýchpozíciách,ktoréniejemožnézamieňať
aktorúsituáciunezaviniltentosubjekt,alevyplynulizozmenenejprocesnoprávnejúpravy,ktoránastala
v priebehu tohto sporového konania.

90. Jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniklo., keďže ale podľa § 262
ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania má súd rozhodnúť aj bez návrhu až v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí, bolo rozhodnuté o trovách tohto subjektu ako pôvodného vedľajšieho účastníka až v
tomto následnom rozsudku, ktoré je konečným rozhodnutím v uvedenom spore.

91. Keďže ale následne uvedený subjekt vstúpil do tohto sporového konania v pozícii intervenienta na
strane žalovaného, pričom osvedčil odôvodnenosť jeho právneho záujmu na výsledku tohto konania,

takže bolo potrebné s ním konať, súd musel rozhodovať v konečnom rozhodnutí aj o trovách tohto
subjektu ako intervenienta.

92. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške
tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo
222/2016).

93. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.