Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. apríl 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Csp/281/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113230614
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4113230614.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Blackside, a.s., IČO: 48191515, so sídlom Plynárenská 7/A,

Bratislava, organizačná zložka Blackside, a.s., odštepný závod zahraničnej právnickej osoby, so sídlom
Doudlebská 1699/5, Nusle, Praha 4, Česká republika, IČ: 05649137, zast.: Havel, Holásek & Partners,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti žalovanému: R. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, I., o zaplatenie 20 832,63 CZK s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou
Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20 832,63 CZK spolu s úrokom vo výške 25,08% ročne od
18.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7,05% ročne od 18.12.2012 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca - pôvodne Raiffeisenbank a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 10.9.2013 domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 20.832,63 CZK s príslušenstvom aj náhrady trov konania, čo odôvodnil
tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 29.7.2010 zmluvu o vydaní kreditnej karty, na základe ktorej sa
zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške úverového limitu - 20.000 CZK, žalovaný
bol povinný platiť mesačne aspoň minimálnu časť vyčerpaných peňažných prostriedkov. Žalovaný

neuhrádzal minimálnu mesačnú splátku riadne a včas a žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, čo
bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 10.12.2012. Žalovaná suma 20.832,63 CZK pozostáva z
povolenej vyčerpanej čiastky 20.000 CZK a nepovolenej vyčerpanej čiastky 832,63 CZK.

Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 12.6.2014 platobný rozkaz č.k. 12RO/407/2013-43, ktorý sa
nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto bol platobný rozkaz zrušený s poukazom na
ustanovenia § 266 CSP.

Pred začatím pojednávania právny zástupca pôvodného žalobcu aj nového žalobcu súdu oznámil,
že došlo k postúpeniu pohľadávky a navrhol pripustiť zmenu na strane žalobcu že namiesto
pôvodného žalobcu: Raiffeisenbank a.s., IČO: 49240901, so sídlom Hvězdova 1716/2b, Praha
4, do konania vstupuje spoločnosť: Blackside, a.s., IČO: 48191515, so sídlom Plynárenská 7/A,
Bratislava, organizačná zložka Blackside, a.s., odštepný závod zahraničnej právnickej osoby, so sídlom
Doudlebská 1699/5, Nusle, Praha 4, Česká republika, IČ: 05649137. Súd návrhu vyhovel uznesením

č.k. 12Csp/281/2017-99 zo dňa 8.1.2018.

Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v súlade s § 180 CSP a vykonal
dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, ktorý trval na podanej žalobe, oboznámením sa sobsahom spisu a to žalobou, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z účtu kreditnej karty,
prehľadomúrokovýchsadzieb,okamžitousplatnosťoukreditnejkarty,výzvounaplnenie,štruktúroudlhu,
opravou návrhu, návrhom na vstup do konania, zmluvou o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový

a právny stav:

Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 29.7.2010 Zmluvu o vydaní kreditnej karty,
na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške úverového limitu
- 20.000 CZK, žalovaný bol povinný platiť mesačne aspoň minimálnu časť vyčerpaných peňažných

prostriedkov.Žalovanýneuhrádzalminimálnumesačnúsplátkuriadneavčasažalobcavyhlásilokamžitú
splatnosť úveru, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 10.12.2012. Žalovaná suma 20.832,63
CZK pozostáva z povolenej vyčerpanej čiastky 20.000 CZK a nepovolenej vyčerpanej čiastky 832,63
CZK. Predmetná pohľadávka voči žalovanému bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 31.1.2017 postúpená na žalobcu.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/ 2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné

podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných

prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 503 ods. 3 ObZ, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou
v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.Podľa § 369 ods. 3 ObZ, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovaným a právnym predchodcom
žalobcubolauzatvorenázmluva,ktorávykazujeznakyspotrebiteľskejzmluvy.Jednáaozmluvuovydaní
kreditnej karty, a poskytnutí úveru v zmysle Obchodného zákonníka a zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žaloba bola podaná dôvodne, pretože
žalovanému bola poskytnutá kreditná karta, bol poskytnutý úverový rámec 20.000 CZK, ktorý čerpal.

Pre porušenie obchodných podmienok- riadneho splácania úveru bola právnym predchodcom žalobcu
vyhlásená okamžitá splatnosť úveru. Predmetná pohľadávka voči žalovanému vo výške 20.832,63 CZK,
ktorá pozostáva z povolenej vyčerpanej čiastky 20.000 CZK a nepovolenej vyčerpanej čiastky 832,63
CZK, bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky postúpená na žalobcu a to platne a riadne,
takže žalobca je v konaní aktívne legitimovaným. Žalovaný nesplácal úver riadne a včas, tým porušil

ustanovenia zmluvy ako aj vyššie citované zákonné ustanovenia a dostal sa do omeškania so splácaním
úveru, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru dôvodne. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20 832,63
CZK spolu s úrokom vo výške 25,08% ročne od 18.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo

výške 7,05% ročne od 18.12.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
pričom výška úroku z omeškania je v súlade s repo sadzbou ČNB zvýšená o 7 percentuálnych bodov,
počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni dokedy mal žalovaný nedoplatok uhradiť s poukazom na
okamžitú splatnosť kreditnej karty s lehotou splatnosti do 14.12.2012. Súd priznal žalobcovi aj nárok
na úrok vo výške 25,08 % ročne z istiny od 18.12.2012 do zaplatenia. Ustanovenie § 503 ods. 3 ObZ

upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve.
Obchodný zákonník, ani zákon č. 129/2010 Z. z . o spotrebiteľských úveroch, platný v čase uzatvorenia
zmluvy, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu
účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. V tejto

súvislosti Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005 vyslovil záver, že nie je
možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude
istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, počas ktorej je
dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti úveru
veriteľovi nevrátil. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ,

avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny,
úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od
zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať
vedľa seba. Najvyšší súd nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods.
1 Obč. zák. možno zásadne dohodnúť len na dobu dohodnutej splatnosti istiny a že od tohto okamžiku

zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri
peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. Tento
záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24. 07.2014, sp. zn.: 33Cbo/140/2014 tak, že súdna
prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí a
úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým

povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzkov v zmluve, povinnosť platiť
úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie
je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže
požadovať pri omeškaní dlžníka aj s pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom
požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny

vzťah. Odvolací súd poznamenáva, že rovnaký záver je možné vyvodiť aj zo staršej judikatúry NS SR;
v časopise zo súdnej praxe č. 55/1996 je uvedené rozhodnutie NS SR z 01. 05 .1996 s právnou vetou:
Úroky vo výške dohodnuté pri poskytovaní úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s
vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobupo splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. V dôvodoch tohto rozhodnutia je uvedené, že oba úroky
(zmluvný úrok aj úrok z omeškania) bol dlžník povinný platiť bez ohľadu na dôvod, pre ktorý dlh včas
nezaplatil.Vyhlásenímpredčasnejsplatnostinedošlokzmenezáväzku vylučujúcejuplatňovanieúrokov.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu trov
konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže

žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a
v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej
veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude
rozhodovať vyšší súdny úradník s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre

prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.