Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 60C/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216388
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1317216388.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v právnej veci žalobcov: 1./ M. Y., nar. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX,
trvalý pobyt U. XX, XXX XX G., Š. B. G. a 2./ M. Y., nar. XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, trvalý
pobyt U. XX, XXX XX G., štátny občan SR, obaja právne zastúpený Bartošík Šváby s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Š. N., nar.
XX.XX.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt N.. N. X, XXX XX G., štátny občan SR, v konaní o

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre katastrálne územie G., obec Senec, okres Senec
ako:

a) byt č. 21, vchod 2 na ulici N. D. G., na 6. p. bytového domu - stavby so súpisným číslom XXXX, ktorý

je postavený na pozemku, parcele registra „C“ č. 739/4 o výmere 409 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria,
b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7073/340752 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a
príslušenstve bytového domu - stavby so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele registra „C“
č. 739/4 o výmere 409 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

c) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7073/340752 na pozemku zastavanom bytovým domom - stavbou
so súpisným číslom 2059, parcele registra „C" č. 739/4 o výmere 409 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria,

v prospech žalobcov - M. Y. M.. Y., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom: U. XX, XXX XX G. a
M. Y., M.. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom: U. XX, XXX XX G., na zabezpečenie ich

peňažných pohľadávok voči Š. N., M.. N., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom: N.. N. X, XXX
XX G., z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.08.2017 a z titulu bezdôvodného obohatenia
súvisiaceho so zhodnotením nehnuteľností tvoriacich záloh.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi 1. a žalobcovi 2. spoločne a nerozdielne n á r o k na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

III.Žalobca1.ažalobca2.sú povinní do30dníododňanadobudnutiaprávoplatnostitohtouznesenia
podaťžalobuvovecisamejprotižalovanému,predmetomktorejbudeuplatneniepeňažnýchpohľadávok
voči žalovanému z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.08.2017 a z titulu bezdôvodného
obohateniasúvisiacehosozhodnotenímnehnuteľnostítvoriacichzáloh,ktorésúzabezpečenézáložným
právom zriadeným týmto uznesením.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobou podanou dňa 22.08.2017 na Okresný súd Bratislava III sa žalobcovia domáhajú, aby
súd vydal uznesenie, že zabezpečovacím opatrením sa zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G., obec Senec, okres Senec ako:

a) byt č. 21 vchod 2 na ulici N. D. G., na 6. p. bytového domu so súpisným číslom XXXX, ktorý je
postavený na pozemku, parcele registra „C“ č. 739/4 o výmere 409 m2 zastavanej plochy a nádvorí,
b) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7073/340752 na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve
bytového domu so súpisným číslom XXXX postavenom na parcele registra „C“ č. 739/4

c) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7073/340752 na zastavanom pozemku, parcele registra „C" č. 739/4
o výmere 409 m2 zastavanej plochy,

vprospechnavrhovateľov-M.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytom:U.XX,XXXXXG.aM.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom: U. XX, XXX XX G., na zabezpečenie ich peňažných pohľadávok voči Š. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. X, XXX XX G., z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.08.2017 a z titulu

bezdôvodného obohatenia súvisiaceho so zhodnotením nehnuteľností tvoriacich záloh.
Zároveň žalobcovia žiadali, aby súd priznal žalobcom ako navrhovateľom náhradu trov konania v plnej
výške.

2. Podanú žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že žalobcovia a žalovaný sú účastníkmi súdneho konania

vedeného Okresným súdom Trnava pod číslom: 37C/247/2009 (ďalej len „Súdne konanie"), predmetom
ktorého bolo, okrem iného, určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uvedeným v bode 1 vyššie
(ďalej len „Nehnuteľnosti"). Žalobcovia vystupujú v Súdnom konaní na strane žalovaných v 2. rade a
3. rade, nakoľko sa stali evidovanými vlastníkmi Nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej
so spoločnosťou S.O.S. Financ, spol. s r.o., so sídlom: Winterova 1777/60, 921 01 Piešťany, IČO:

36 250 406, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 13628/
T (ďalej len „Prevádzajúci"), ktorý je v Súdnom konaní žalovaným v 1. rade. Prevádzajúci nadobudol
Nehnuteľnosti od žalovaného na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v Nehnuteľnostiam
zo dňa 10.06.2003, pričom v tom čase mali Nehnuteľnosti hodnotu 313.820, - Sk (10.416,92 Eur), ktorá
bola určená znaleckým posudkom č. 163/2003, vyhotoveným znalcom Ing. Karolom Follrichom dňa

10.06.2003, čo vyplýva zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k Nehnuteľnostiam. Následne
po kúpe Nehnuteľností od Prevádzajúceho žalobcovia realizovali v rokoch 2003 až 2006 kompletnú
rekonštrukciu Nehnuteľností, na ktorú si súčasne s kúpou Nehnuteľností zaobstarali úver od spoločnosti
U. H., Z..G.. výške 750.000,- Sk, pričom jeho podstatná časť vo výške 400.000,- Sk bola viazaná na
účel rekonštrukcie (článok VI odsek l písm. g) Zmluvy o hypotekárnom úvere). Žalobcovia uviedli, že

zo znaleckého posudku č. 58/2006 zo dňa 08.06.2006,vyhotoveného znalkyňou Ing. Agnes Pikaliovou
tri roky po nadobudnutí Nehnuteľností, ktorý určil hodnotu Nehnuteľností na 2.400.000,- Sk (79.665,41
Eur) vyplýva, že hodnota Nehnuteľností sa aj vďaka rekonštrukcii v hodnote 400.000 Sk (13.277,57 Eur)
výšila na sumu 79.665,41 Eur, teda o 58.831,57 Eur. Vlastníkmi Nehnuteľností sa postupne stali: (a) V.
C. v r. 2013 pri výkone záložného práva, (b) V.. I. H. v r. 2015 na základe kúpnej zmluvy uzavretej s p.

C., ktorý je dodnes evidovaným vlastníkom Nehnuteľností.

3. V Súdnom konaní bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/14/2017-1003 zo dňa
12.07.2017, ktorým bolo rozhodnuté, že vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam patrí žalovanému (ďalej
len „Rozsudok"). V nadväznosti na stratu vlastníctva k Nehnuteľnostiam majú žalobcovia záujem získať

aspoňhodnotu,oktorúsažalovanýnazákladeRozsudkuobohatil.Dňa17.08.2017zaúčelomurovnania
došlo k uzavretiu Dohody o urovnaní medzi žalobcami, p. C. a V.. H.B., ktorí boli postupne vlastníkmi
Nehnuteľností, pričom podľa Dohody o urovnaní sú žalobcovia oprávnení uplatňovať voči žalovanému
všetky nároky, ktoré vznikli ktorémukoľvek z týchto vlastníkov v čase, keď boli legitímnymi vlastníkmi
Nehnuteľností.

4. Žalobcovia uzavreli ďalej s Prevádzajúcim Zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 18.08.2017,
predmetom ktorej je pohľadávka Prevádzajúceho voči žalovanému z titulu Zmluvy o úvere uzatvorenej
medzi Prevádzajúcim a žalovaným dňa 10.06.2003 na sumu úveru 250.000,- Sk (8.298,48 Eur) s
príslušenstvom resp. z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikne v prípade, ak Zmluva o úvere

bude súdom vyhlásená v Súdnom konaní za neplatnú. Výška tejto pohľadávky vrátane príslušenstva vo
výške 15.298,30 Eur (úrok z omeškania vo výške 13% p.a. zo sumy istiny, vyčíslený ku dňu 15.08.2017
podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskehozákonníka platného a účinného ku dňu 10.06.2003, t.j. ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere) predstavuje
sumu 23.596,78 Eur.

5. Žalobcovia v návrhu uviedli, že na základe Rozsudku a Dohody o urovnaní im vznikol voči žalovanému
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vrátane príslušenstva z dôvodu právoplatného určenia, že
vlastníkom Nehnuteľností je žalovaný, keď v domnienke, že sú legitímnymi vlastníkmi Nehnuteľností,
vykonali ich zhodnotenie na vlastné náklady realizáciou rekonštrukcie. Výšku bezdôvodného obohatenia
z titulu zhodnotenia Nehnuteľností špecifikovali v rozpätí 15.000 - 40.000 Eur s odôvodnením, že dňa

16.08.2017 poverili súdnu znalkyňu, aby vyhotovila znalecký posudok, ktorý určí hodnotu zhodnotenia
Nehnuteľností v dôsledku investície žalobcov, pričom tento má byť vyhotovený v horizonte 2 týždňov.
Po vyhotovení znaleckého posudku budú žalobcovia schopní určiť aj presnú sumu pohľadávky z titulu
bezdôvodného obohatenia a následne si obe pohľadávky uplatnia voči žalovanému vo veci samej.

6. Na osvedčenie dôvodnosť obavy z budúceho zmarenia exekúcie a spôsobilosti predmetu záložného

práva žalobcovia uviedli, že počas Súdneho konania sa právna zástupkyňa žalovaného viackrát
vyjadrila, že žalovaný sa nachádza v mimoriadnej kritickej životnej situácii, pričom v jednom zo svojich
podaní uviedla, že žalovaný nemá zabezpečené vlastné bývanie. Uviedli, že podľa vedomia žalobcov
na základe informácií od susedov bývajúcich v bytovom dome v rovnakom čase ako žalovaný, ako
aj od správcu bytového domu, je so žalovaným spájaná povesť hazardného hráča. Zároveň sama

právna zástupkyňa žalovaného potvrdila, že žalovaný žije ako bezdomovec. Vzhľadom k tomu sú
žalobcovia presvedčení, že žalovaný prevažne z vlastného rozhodnutia nepracuje, čím sám seba
vystavuje hmotnej núdzi a s poukazom na Rozsudok, jediným hodnotným majetkom žalovaného
sú Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Súdneho konania. Ďalej žalobcovia odkazom na judikatúru
uviedli, že platí, že skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že by výkon rozhodnutia mohol byť zmarený,

je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,
ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Poukázali na to, že na strane žalobcov existuje dôvodná obava, že
svojepeňažnépohľadávkyvočižalovanémunebudúmôcťbezzriadeniasudcovskéhozáložnéhoprávak
Nehnuteľnostiam v budúcnosti vymôcť a je vysoko pravdepodobné a nemožno vylúčiť, že bezprostredne

po opätovnom zápise jeho vlastníctva v katastri nehnuteľností žalovaný vykoná právne úkony smerujúce
k zmareniu uspokojenia pohľadávok žalobcov tým, že bude s Nehnuteľnosťami nakladať v prospech
tretích osôb. Rovnako uviedli, že keďže jediný spôsobilý predmet záložného práva, ktorým žalovaný
disponuje, sú Nehnuteľnosti, žalobcovia žiadajú zriadiť zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k týmto
Nehnuteľnostiam žalovaného, zriadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k výraznému nepomeru

medzi pohľadávkami žalobcov a hodnotou Nehnuteľností a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, ktorý bude môcť Nehnuteľnosti plnohodnotne využívať a
uspokojiť si tak svoju potrebu bývania, a to aj v prípade zriadenia sudcovského záložného práva. V tomto
prípade je podľa názoru žalobcov zabezpečovacie opatrenie jediným efektívnym prostriedkom dočasnej
ochrany súdom, ktorá dokáže zabrániť tomu, aby bola zmarená exekúcia pohľadávok žalobcov, ktoré si

bezprostredne po tomto návrhu žalobcovia uplatnia voči žalovanému na súde a na strane druhej, ak by
nedošlo k judikovaniu pohľadávok žalobcov, môže dôjsť k zrušeniu tohto zabezpečenia bez toho, aby
to malo akýkoľvek negatívny vplyv na vlastnícky titul a právo užívania na strane žalovaného.

7. Žalobcovia k návrhu pripojili ako dôkazy nasledovné listiny: výpis z LV č. XXXX - čiastočný pre k.ú.

G., Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti zo dňa 10.06.2003, Zmluva o
hypotekárnom úvere č. 200304003 zo dňa 06.12.2003, znalecký posudok č. 58/2006 zo dňa 08.06.2006,
fotodokumentácia rekonštrukcie bytu, Rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 11Co/14/2017-1003 zo
dňa 12.07.2017, Dohoda o urovnaní zo dňa 17.08.2017, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
18.08.2017 a oznámenie adresované žalovanému o postúpení pohľadávky zo dňa 18.08.2017, písomné

podania JUDr. Jany Fridrichovej, advokátky žalovaného zo dňa 20.09.2011, zo dňa 18.10.2011 a zo dňa
28.02.2012.

8. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.10. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

12. Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

13. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

14. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

21. Podľa ust. § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet

konania vo veci samej.

22. Podľa ust. § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná.

23. Podľa ust. § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť aj
pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

24. Podľa ust. § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti

alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

25.Podľaust.§34ods.1zákonač.165/1992Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainých

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklepomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z inýchskutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom

na ich uspokojenie.

26. Podľa ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou

a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

27. Podľa ust. § 35 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne
na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

28. Podľa ust. § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, Okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina

alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje
náležitosti podľa tohto zákona.

29. Podľa ust. § 5 ods. 2 katastrálneho zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné
funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

30. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k rekodifikácii procesných predpisov, týkajúcich sa civilného
konania pred súdom, v rámci ktorej vstúpil do účinnosti, okrem iných, CSP, ktorý v tretej hlave,
tretej časti zaviedol nové právne inštitúty a to neodkladné, zabezpečovacie a iné opatrenia súdu.
Nová právna úprava, vychádza z pôvodne označovaného predbežného opatrenia, avšak s niekoľkými

zásadnými zmenami. Novým inštitútom je práve zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva
na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktoré predchádzajúca právna úprava (predbežným opatrením)
neumožňovala.

31. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na

iných majetkových hodnotách dlžníka a slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ktorá je
doposiaľ sporná, o ktorej prebieha alebo bude vedené súdne sporové konanie, resp. veriteľ nedisponuje
exekučným titulom, a to v prípade odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená preto, že dlžník
ohrozuje budúci výkon pred tým, ako veriteľ disponuje exekučným titulom. Predpokladom je naliehavosť
úpravy pomerov medzi stranami sporu, pre reálne ohrozenie výkonu práva (exekúcie) a zabezpečuje sa

týmto opatrením, aby budúci výkon pohľadávky, po jej právoplatnom priznaní súdnym rozhodnutím, bol
uspokojený. Neodkladné opatrenie - zabezpečovacie opatrenie, je odôvodnené druhovou podobnosťou
oboch inštitútov, ako aj princípom analógie podľa článku 4 CSP a slúži k zabezpečeniu ochrany
porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nerozhoduje súd na základe

vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba
zriadenia navrhnutého záložného práva, je povinný súdu osvedčiť (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ zabezpečovacieho
opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia odvoláva a ktorými svoje tvrdenia osvedčuje (§ 344 a § 326 ods. 2 CSP). Pre úspešnosť

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

32. Podstata zabezpečovacieho opatrenia spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej

pohľadávky veriteľa (žalobcov), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ako potenciálneho
oprávneného v exekučnom konaní. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, súd posudzuje nielen ohrozenie
úhrady dlžnej čiastky (pohľadávky), ale aj primeranosť ujmy dlžníka (žalovaného), ktorá by mu týmto
obmedzenímvznikla,atoajzdôvodudodržaniazásadyproporcionality,zmyslomktorejje,abyzriadením

záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka
(žalovaného) a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto
opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva napríklad tým, že pohľadávka
navrhovateľa (žalobcov) by bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššejvýške vo vzťahu k hodnote zálohu (v tomto prípade Nehnuteľnosti). Súd preto môže nariadiť len také
opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto účelu, nesmie voliť opatrenie, ktorým by sa zbytočne,
nevhodne dokonca nezvratne zasahovalo do práv odporcu, resp. tretej osoby.

33. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu. Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné jeho
doručením; táto právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné
opatrenie a zabezpečovacie opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia. Podľa ust. § 343 ods. 2

CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do
príslušného registra.

34. Žalobcovia ako navrhovatelia zabezpečovacieho opatrenia sa návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia domáhajú zabezpečenia ich peňažnej pohľadávky, teda pohľadávky
navrhovateľov zabezpečovacieho opatrenia - potenciálnych oprávnených v exekučnom konaní.

35. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a s jeho prílohami a zistil,
že v tejto fáze konania je preukázané, že Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/14/2017-1003
zo dňa 12.07.2017 odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 37C/247/2009-881
zo dňa 11.06.2016, ktorým súd určil, že žalovaný v tomto konaní (žalobca v predmetnom konaní) je

vlastníkom Nehnuteľností. Zároveň rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/79/2011-573 zo dňa
18.09.2012 odvolací súd určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam zo
dňa 10.06.2003, uzavretá medzi spoločnosťou S.O.S. Financ, spol. s r.o., so sídlom: Winterova 1777/60,
921 01 Piešťany, IČO: 36 250 406 a žalovaným v tomto konaní (žalobcom v predmetnom konaní) je
neplatná.

36. Súd má ďalej za preukázané, že žalobcovia nadobudli Nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy
č. V-3253/2003 zo dňa 28.10.2003 (LV č. XXXX pre k.ú. G. zo dňa 06.06.2006, znalecký posudok
č. 58/2006) uzavretej so spoločnosťou S.O.S. Financ, spol. s r.o., so sídlom: Winterova 1777/60,
921 01 Piešťany, IČO: 36 250 406 (vychádzajúc z odôvodnenia Rozsudku). Následne Nehnuteľnosti

postupne nadobudli p. V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Š. XXX, XXX XX Š. (ďalej len „p. C."), a to
ako vydražiteľ podľa notárskej zápisnice N. 848/2013, NZ 17023/2013, NCRls 17452/2013 zo dňa
23.05.2013 (vychádzajúc z odôvodnenia Rozsudku a Dohody o urovnaní zo dňa 17.08.2017), následne
v roku 2015 V.. I. H., bytom: S. XX, XXX XX H. (ďalej len „V.. H."), a to na základe Kúpnej zmluvy č.
V-6187/15. V.. H. je ku dňu vydania tohto uznesenia evidovaným vlastníkom Nehnuteľností 2003 (LV č.

XXXX pre k.ú. G. zo dňa 30.08.2017).

37. Súd má rovnako za osvedčené, že žalobcovia realizovali v byte (v Nehnuteľnostiach) v rozpätí rokov
2003 (rok nadobudnutia Nehnuteľností žalobcami) až 2006 (rok vypracovania znaleckého posudku č.
58/2006)celkovúrekonštrukciubytu,ktorúvrozsahunákladovvovýškemin.400.000Sk(13.277,56Eur)

financovali prostredníctvom úveru od U. H., Z..G.. (článok VI odsek l písm. g) Zmluvy o hypotekárnom
úvere zo dňa 06.12.2003). Realizácia rekonštrukcie je osvedčená aj zo Znaleckého posudku č. 58/2006
zo dňa 08.06.2006, vyhotoveného znalkyňou Ing. Agnes Pikaliovou, z ktorého je zrejmé zvýšenie
hodnoty Nehnuteľností, aj v dôsledku realizovanej rekonštrukcie, o sumu 69.248,49 Eur (žalobcovia
uvádzajú sumu 58.831,57 Eur). V znaleckom posudku je dokončená rekonštrukcia bytu zohľadnená

tak pri popise bytu (bod 2.1.1 znaleckého posudku), ako aj pri výpočte ceny bytu použitím zvýšeného
koeficientu vybavenosti bytu (strana 6 znaleckého posudku) a koeficientu polohovej diferenciácie, so
zohľadnením technického stavu, vybavenosti a príslušenstva bytu (strana 7 a 8 znaleckého posudku).

38. Súd má ďalej za preukázané, že žalobcovia uzavreli s Prevádzajúcim Zmluvu o postúpení

pohľadávky dňa 18.08.2017, predmet ktorej bolo bezodplatné postúpenie pohľadávky Prevádzajúceho
voči žalovanému zo Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi Prevádzajúcim a žalovaným dňa 10.06.2003
(pohľadávka vo výške úveru 250.000,- Sk (8.298,48 Eur) s príslušenstvom) resp. z titulu bezdôvodného
obohatenia (spolu s príslušenstvom), ktoré vznikne v prípade, ak Zmluva o úvere bude súdom vyhlásená
v Súdnom konaní za neplatnú, v prospech žalobcov. V Zmluve o postúpení pohľadávky sa zároveň jej

zmluvné strany dohodli, že pre prípad akéhokoľvek výsledku Súdneho konania budú považovať všetky
vzájomné práva a povinnosti z toho vyplývajúce za urovnané v celom rozsahu v zmysle ust. § 585
Občianskeho zákonníka.39. Súd má ďalej za preukázané, že žalobcovia, p. C. a V.. H. uzavreli dňa 17.08.2017 Dohodou o
urovnaní, predmetom ktorej bolo vzájomné vysporiadanie nárokov vyplývajúcich zo straty vlastníckeho
titulu k Nehnuteľnostiam v dôsledku Rozsudku. V Dohode o urovnaní sa zmluvné strany výslovne

dohodli, že žalobcovia uhradia V.. H. sumu vo výške 50.000 Eur, pričom vykonaním tejto úhrady dôjde
súčasne k vysporiadaniu nároku p. C. na vrátanie vydraženej ceny Nehnuteľností vo výške 62.000 Eur
vočižalobcom,akoajkuspokojeniunárokuV..H.navrátaniekúpnejcenyNehnuteľnostívovýške62.000
Eur voči p. C.. V Dohode o urovnaní sa zároveň jej zmluvné strany dohodli, že akékoľvek práva a nároky,
ako aj akékoľvek záväzky a povinnosti, vyplývajúce zo straty vlastníckeho titulu k Nehnuteľnostiam

prináležia žalobcom a výlučne títo ich budú uplatňovať voči tretím osobám.

40.VovzťahukNehnuteľnostiamakospôsobilémupredmetuzáložnéhopráva,zriaďovanéhonazáklade
tohto zabezpečovacieho opatrenia, so zohľadnením výroku Rozsudku, má súd za preukázané, že
žalovaný je vlastníkom Nehnuteľností, a to i napriek tomu, že ku dňu vydania tohto uznesenia je
evidovaným vlastníkom Nehnuteľností V.. H.. Obmedzujúca poznámka - oznámenie o prebiehajúcom

súdnom konaní č. 37C/57/2006 na byt bola v katastri nehnuteľností zapísaná v r. 2009 (položka
P2-313/09). Prevody Nehnuteľností v prospech p. C. a V.. H. boli nepochybne realizované po zápise tejto
poznámky.SohľadomnazáväznosťRozsudkupodľaust.§228ods.2CSPajehospôsobilosťakolistiny
na zápis do katastra nehnuteľností záznamom podľa ust. § 34 až 36 a § 5 ods. 2 katastrálneho zákona
je nepochybné, že k zápisu žalovaného ako vlastníka Nehnuteľností v dohľadnej dobe po právoplatnosti

Rozsudku dôjde.

41. Navyše aj v prípade, keby pred zriadením a vznikom záložného práva k Nehnuteľnostiam nariadením
zabezpečovacieho opatrenia nebol v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník Nehnuteľností
žalovaný na základ Rozsudku, ale V.. H., aj keď ust. § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti

alebo obmedzenia strane na základe neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia (kedy ide vždy o
stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, ktorou bude
v prevažnej väčšine prípadov žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti žaloba
smerovať), nemožno vylúčiť ani nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia voči tretej
osobe, ako to pôvodne predpokladal § 76 ods. 2 OSP. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej

osoby má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej.
Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči žalobcovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom
právnomvzťahu(ktorémumábyťposkytnutáprocesnáochrana).Procesnápozíciatretejosoby(iba)ako
súčinného subjektu, je zdôraznená aj v súvislosti s prípadnou procesnou obranou žalovaného. Ak súd
nariadi neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej

osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného
alebo zabezpečovacieho opatrenia. Zriadenie záložného práva aj voči Ing. Beňovi ako tretej osobe
(evidovanému vlastníkovi Nehnuteľností) nie je zároveň opatrením, ktoré by neprimeraným alebo
nezvratnýmspôsobomzasahovalodojehopráv,atoajsohľadomnaRozsudokanaDohoduourovnaní,
uzavretú medzi žalobcami, p. C. a V.. H. dňa 17.08.2017.

42. Vo vzťahu k existencii pohľadávky, ktorej zabezpečenie zriadením záložného práva žalobcovia,
ako navrhovatelia zabezpečovacieho opatrenia, žiadajú, súd nemal pochybnosť o existencii pohľadávky
žalobcov voči žalovanému, a to pohľadávok z titulu:
(i) Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.08.2017 vo výške 8.298,48 Eur s príslušenstvom,

(ii) bezdôvodného obohatenia súvisiaceho so zhodnotením Nehnuteľností tvoriacich záloh vo výške,
ktorá bude určená znaleckým posudkom.

Absencia možnosti vyčísliť presnú výšku pohľadávky ku dňu vydania tohto uznesenia v prípade
osvedčenia skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku žalobcov a existencie

pohľadávkyžalobcovvočižalovanému,nebráninijakzriadeniuzáložnéhoprávanazabezpečenietakejto
pohľadávky v súlade s ust. § 151c Občianskeho zákonníka.

43. Súd z úradnej činnosti v súlade s ust. § 186 CSP v evidencii nehnuteľností zistil, že žalovaný
okrem Nehnuteľností nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti. Ďalej súd lustráciou v Sociálnej poisťovni

zistil, že žalovaný je poberateľom invalidného dôchodku, z ktorého sú mu vykonávané zrážky vo
výške 30,67 Eur, ktorých výška zodpovedná maximálnej výške zrážky pri výkone rozhodnutia, stanovej
Občianskym zákonníkom a nariadením vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, v znení neskorších predpisov(po zohľadnení nepostihnuteľnej sumy na povinného vo výške 199,48 Eur, čo zodpovedná 100 %
životného minima plnoletej fyzickej osoby podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky o úprave súm životného minima č. 173/2017 Z. z účinného od 01.07.2017). Ďalej

súd z verejných registrov zistil, že žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe
živnostenského oprávnenia vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 23.11.2010.

44. Súd mal z predložených dôkazov (písomné podania JUDr. Jany Fridrichovej, advokátky žalovaného
zo dňa 20.09.2011, dňa 18.10.2011 a dňa 28.02.2012) ako aj zo svojej úradnej činnosti za osvedčené,

že zo správania a majetkovej situácie žalovaného možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu,
že by výkon žalobcami uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený. Žalovaný nedisponuje žiadnym
majetkom významnejšej hodnoty, ktorý by, okrem hodnoty Nehnuteľností, postačoval na prípadné
uspokojenie pohľadávky žalobcov ako veriteľov. Zo správania žalovaného v minulosti a aj jeho
súčasných majetkových a príjmových pomerov nie je možné vylúčiť, že potom, čo sa žalovaný stane
evidovaným vlastníkom Nehnuteľností, tieto zaťaží prípadnou ťarchou, ak ich použije ako zabezpečenie

v prípade, že si na riešenie svojej zrejme pretrvávajúcej „mimoriadne kritickej životnej situácie“ vezme
úver alebo pôžičku príp. existuje obava, že vykoná iné podobné úkony (vrátane scudzovacích úkonov
v prospech tretích osôb), čo môže mať výrazne negatívny vplyv na možnosti žalobcov domáhať
sa uspokojenia ich pohľadávky, a je tu reálna obava, že majetok žalovaného ako dlžníka žalobcov
nebude postačovať na úhradu jeho dlhu voči žalobcom, teda že prípadná exekúcia bude ohrozená.

Súd posudzoval aj prípadnú ujmu spôsobenú žalovanému spojenú so zriadením záložného práva k
Nehnuteľnostiam a má za to, že zriadením záložného práva k Nehnuteľnostiam nie je narušený princíp
proporcionality, keďže jednak zabezpečovaná pohľadávka žalobcov s príslušenstvom (v rozmedzí cca
38.000 - 63.000 Eur) nie je v značnom nepomere k hodnote Nehnuteľností ako zálohu (posledne kúpna
cena pri prevode Nehnuteľností v prospech V.. H. bola vo výške 62.000 Eur). Zriadením záložného práva

nie je obmedzené právo žalovaného disponovať s Nehnuteľnosťami, ani tieto užívať a tým si zabezpečiť
potrebu bývania. Navyše samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka
žalobcov právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, teda v prípade nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia nedôjde k neprimeranému, nevhodnému alebo nezvratnému zásahu do práv žalovaného.

45. Súd posúdil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti nároku žalobcov ako navrhovateľov zabezpečovacieho opatrenia, opísania rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a osvedčenia obavy, že exekúcia
bude ohrozená podľa ust. § 343 CSP ako aj bezprostredne hroziacej ujmy podľa ust. § 325 ods. 1,
ust. § 326 ods. 1, ust. § 343 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že návrh žalobcov ako navrhovateľov

zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný.

46. Súd sa stotožnil so skutkovými i právnymi dôvodmi návrhu, pričom pri rozhodovaní prijal záver, že
žalobcoviaosvedčilidanosťpráva(nároku)asúdnemalanivážnejšiepochybnostiopotrebeneodkladnej
úpravy. Návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto v celom rozsahu vyhovel.

47. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

49. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50.Onáhradetrovkonaniavkonanívovecinariadeniazabezpečovaciehoopatrenia,súdrozhodolpodľa
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1. a 2. ako úspešnej procesnej strane v konaní vo veci nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O
výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie vo veci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia končí, samostatným uznesením (§ 262 ods.

2 CSP).

51. Súd uložil žalobcom v súlade s ust. § 336 CSP povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu vo veci samej,
predmetom ktorej bude uplatnenie pohľadávky žalobcov voči žalovanému z titulu zmluvy o postúpenípohľadávky zo dňa 18.08.2017 a z titulu bezdôvodného obohatenia súvisiaceho so zhodnotením
Nehnuteľností tvoriacich záloh, a to aj z dôvodu, že výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako
bude pohľadávka žalobcov právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, ako aj z dôvodu, že je potrebné,

v záujme právnej istoty žalovaného, vyriešiť otázku, aká je skutočná výška pohľadávky žalobcov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.