Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011939
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117011939.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M, MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
28.03.2018, v trestnej veci obžalovanej ml. V. Q., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. f/ Trestného zákona a ustanovenie
§ 127 ods. 6 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
31.10.2017, sp. zn. 4T/102/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanej ml. V. Q., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom R. XXX/XX, okr. C., t. č. umiestnená v
Reedukačnom centre Bačkov,

u k l a d á :

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 117 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 36 písm.
l), n) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 31.10.2017, sp. zn. 4T/102/2017 bola obžalovaná ml. V.

Q. uznaná vinnou zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona a ustanovenie § 127 ods.
6 Trestného zákona, na tom skutkom základe, že

- dňa 26.05.2017 v čase okolo 13.30 hod. v meste Prešov, na ul. Volgogradskej, pristúpila k poškodenej
N. S. z C., ktorá sedela na elektrickom invalidnom vozíku, ktorým sa pohybovala po chodníku od OC
Tesco do ústavu sociálnych služieb, kde býva, pričom obvinená najprv od poškodenej pýtala zopár

centov, následne si všimla, že poškodená drží v pravej ruke bankovku v nominálnej hodnote 50,- Eur,
snažila sa jej ju vytrhnúť z ruky, čo sa jej nepodarilo, lebo poškodená pevne držala bankovku v pravej
ruke, následne preto povedala poškodenej, že jej tie peniaze odloží do ruksaku, čomu poškodená
neuverila a povedala obvinenej, aby jej dala pokoj, čo obvinená neakceptovala a opätovne siahla pobankovke, ktorú sa jej napokon, napriek odporu poškodenej podarilo násilným mykaním z pravej ruky
vytrhnúť, uvedeným konaním sa teda obvinená násilím zmocnila finančnej hotovosti vo výške 50,- Eur,
k zraneniu poškodenej N. S. však nedošlo.

Za to jej bol uložený podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 117 ods. 1 Trestného zákona
za použitia § 36 písm. l), n) Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona jej bol výkon tohto trestu podmienečne odložený.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona jej bola stanovená skúšobná doba v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona jej bola uložená
povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku jej bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej N. S. škodu vo
výške 50,- Eur.

Proti tomuto rozsudku, vo výroku o treste, podal v zákonnej lehote, podaním doručeným súdu dňa

02.11.2017,prokurátorodvolanievneprospechobžalovanej,ktorébližšieodôvodnilpodanímdoručeným
súdu dňa 24.01.2018. V podanom odvolaní prokurátor namieta, že sa nestotožňuje s názorom predsedu
senátu Okresného súdu Prešov, obžalovanej uložený trest považuje za nedostatočný a to aj napriek
tomu, že obžalovaná nemala doposiaľ záznam v registri trestov, ani v evidencii priestupkov a to z
dôvodu, že poškodená N. S. je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, je imobilná a pohybuje sa

prostredníctvom elektrického invalidného vozíka, pričom obžalovaná využila bezbrannosť tejto osoby a
násilím jej zo zovretej ruky vytrhla bankovku v hodnote 50,- Eur, pričom nebrala ohľad na skutočnosť,
že sa jedná o imobilnú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, preto má za to, že trest uložený súdom
nebude dostatočne pôsobiť na obžalovanú, a to aj vzhľadom na jej vek. Z uvedených dôvodov má za
to, že účel trestu u obžalovanej, vzhľadom na charakter a závažnosť trestnej činnosti, ako aj vzhľadom

na jej ničím neospravedlniteľné správanie, možno dosiahnuť iba výkonom trestu odňatia slobody a nie
podmienečným odkladom výkonu trestu, preto navrhuje, aby súd druhého stupňa rozsudok Okresného
súdu Prešov zrušil a vo veci sám rozhodol. Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Prešove prokurátor
modifikoval odvolanie tak, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, ktorý obžalovanej uložil trest
odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, bez jeho výkonu, avšak je toho názoru, že pochybil okresný súd,

keď podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona stanovil obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov,
nakoľko podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona je možné skúšobnú dobu mladistvého páchateľa stanoviť
na jeden až tri roky, preto navrhuje, aby krajský súd tieto pochybenia okresného súdu napravil a stanovil
kratšiu skúšobnú dobu.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu prechádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli v odvolaní
vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k
záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Úvodom odvolací súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 31.10.2017 po zákonnom poučení urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, ktoré bolo po splnení procesného
postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a po vyjadrení prokurátora

prijaté súdom s tým, že bolo konštatované, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaná priznala
ku skutku, sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

Vychádzajúc z ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku a § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,
po preskúmaní trestného spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovanej

na obhajobu vo vzťahu k prijatému výroku o vine.

Keďže v predmetnej trestnej veci bolo podané odvolanie len čo do výroku o treste, krajský súd nezistiac
dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal len odvolaním napadnutý výrok.Konanie obžalovanej bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin lúpeže podľa §
188ods.1,ods.2písm.d)Trestnéhozákonaspoukazomnaustanovenie§139ods.1písm.f)Trestného
zákona a ustanovenie § 127 ods. 6 Trestného zákona. Obžalovaná tým, že proti inému použila násilie

v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchala na chránenej osobe - chorej osobe, naplnila tak po
objektívnej ako aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu uvedeného zločinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom konštatoval len existenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného

zákona, teda že obžalovaná sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala a
podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom s tým, že následne aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona, čím sa
horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby znížila o jednu tretinu.

Pri ukladaní trestu prvostupňový súd, berúc do úvahy osobné pomery obžalovanej, najmä skutočnosť,

že doposiaľ nebola súdne trestaná ani priestupkovo prejednávaná a skutok sa stal v čase, kedy mala
výchovné problémy a kedy rodičia nezvládali výchovu obžalovanej, mal za to, že účel trestu je možné
dosiahnuť aj uložením trestu odňatia slobody nespojeného s jeho okamžitým výkonom, pričom uložený
trest považoval pre páchateľku za dostatočný, ktorý jej zabráni v ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život a súčasne iných odradí od trestných činov.

K uvedenému odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu udáva, že prvostupňový súd pochybil,
ak obžalovanej ukladal pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov,
skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní štyroch rokov.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona, veta prvá, ak súd mladistvému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odloží na skúšobnú dobu, alebo mu trest odňatia slobody podmienečne odloží na
skúšobnú dobu s probačným dohľadom, zároveň určí skúšobnú dobu na jeden až tri roky.

Na základe uvedeného, má odvolací súd za to, že mladistvej obžalovanej V. Q. uložená skúšobná doba
podmienečného odsúdenia v trvaní štyroch rokov je nezákonná a v rozpore s uvedeným ustanovením §

119 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko podľa tohto ustanovenia je mladistvému možné uložiť skúšobnú
dobu podmienečného odsúdenia najviac na tri roky.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a následne podľa § 322 ods. 3

Trestného poriadku o tomto výroku sám rozhodol, pričom takýto trest v zmysle § 34 ods. 1 Trestného
zákona považoval na nápravu obžalovanej, na ochranu spoločnosti a vytvorenie podmienok na výchovu
obžalovanej k tomu, aby viedla riadny život, za dostatočný a to tak z hľadiska individuálnej ako
aj generálnej prevencie. Obžalovaná v priebehu plynutia uloženej skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia, spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či takto podmienečne odložený trest

je dostačujúci a či sa účel trestu dosiahne aj bez nariadenia jeho výkonu.

To boli podstatné dôvody pre ktoré odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako dôvodné a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.