Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 19P/182/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515210400
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7515210400.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu

o maloletú N. B., nar.X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov matky Bc. N. B., nar.X.XX.XXXX, bytom G.,
zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou, so sídlom na Štúrovej 20 v Košiciach a otca V. B.,
nar.XX.X.XXXX, bytom N. XX, zastúpeného JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom, so sídlom na
Letnej 47 v Košiciach, v konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a o zvýšenie výživného
pre maloleté dieťa

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č. konania 19P/101/2013 - 32 zo dňa 31.5.2013, v

časti rozsudku upravujúcej výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletej N. B., nar.X.XX.XXXX takto:

S c h v a ľ u j e dohodu rodičov o výške výživného zo strany otca pre maloletú N. B., nar. X.XX.XXXX
tak, že otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej N. sumou 100,-Eur mesačne, vždy do
15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc doručením rozsudku.

Z a m i e t a návrh otca na zmenu v úprave styku otca s maloletou N..

U k l a d á maloletej N. B. a rodičom maloletej N. výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť
sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Predmetom konania je návrh otca na zmenu v úprave styku otca s maloletou N. B., nar.X.XX.XXXX,
ako aj návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca pre maloletú N..

2. Návrhom doručeným súdu dňa 2.6.2015 otec maloletého dieťaťa žiadal, aby súd zmenil poslednú
súdnu úpravu styku otca s maloletým dieťaťom s odôvodnením, že približne od apríla 2014 mu matka
maloletej zabraňuje maloletej bezdôvodne v stýkať sa s maloletou, nereaguje na akékoľvek podnety
otca, ako sú telefonáty, či SMS správy. Otec má záujem podieľať sa na výchove a výžive maloletej, chce

sa s maloletou stretávať. Navrhol, aby súd upravil styk otca s maloletou N. tak, že otec bude oprávnený
stretávať sa s maloletou N. každý párny víkend v mesiaci, v dobe od piatku od 17.30 hod. do nedele do
17.30 hod., zároveň navrhol aj pravu styku aj počas vianočných a veľkonočných sviatkov.3. Matka maloletej N. sa k podanému návrhu vyjadrila písomne, navrhla ho ako nedôvodný zamietnuť.
Dôvodom rozpadu manželstva podľa matky bol alkoholizmus u otca maloletej. Podľa nej práve otec
nejavil záujem stretávať sa s maloletou N.. Pri vzájomných stretnutiach bol pod vplyvom alkoholu,

agresívny, neraz bola dcéra svedkom hádok medzi nimi. Podľa matky maloletá N. odmieta otca, pretože
k nemu nemá vytvorený žiadny vzťah. Matka maloletej nebráni v stretávaní sa s otcom. Podľa matky by
skutočný záujem otec o maloletú prejavil vtedy, ak by sa v prvom rade podrobil protialkoholickej liečbe.
Dňa 15.7.2015 matka tiež podala tunajšiemu súdu návrh na zvýšenie výživného zo strany otca, ktorý bol
vedený pod číslom konania 19P/249/2015, ktorým žiadala zvýšiť výživné na sumu 200,-Eur mesačne.

Uznesením boli obe konania spojené na spoločné prejednanie a rozhodnutie.

4. Kolízny opatrovník apeloval na rodičov, aby uzavreli dohodu o úprave styku otca s maloletou. Počas
vykonaného pohovoru s maloletou N. kolízny opatrovník v správe uviedol, že maloletá považuje svojho
otca za alkoholika, ktorý bol doma často opitý a vulgárne sa správal voči matke. Nevie si predstaviť
stretávanie s ním, neskôr počas rozhovoru prejavila záujem, uviedla, že sa pokúsi s otcom stretnúť

aspoň raz mesačne na jednu hodinu niekde v obchodnom centre v Košiciach, ak sa bude otec liečiť zo
závislosti od alkoholu a príde na stretnutie triezvy.

5. V konaní súd vytýčil v dobe od 4.9.2015 do 20.4.2016 spolu 5 pojednávaní, ktoré však boli odročené
vždy z dôvodov ospravedlnenia sa matky maloletej, kvôli dovolenke matky, kvôli chorobe matky, či

chorobe maloletej N.. Prvé pojednávanie vo veci uskutočnil súd dňa 15.6.2016. Vo veci vykonal
dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, výsluchom maloletej N., vykonaním znaleckého
dokazovania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, ako aj so spisom tunajšieho súdu
sp. zn. 19P/101/2013, 19P/249/2015 a zistil tento stav vo veci:

6. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, číslo konania 19P/101/2013 - 32 zo dňa 31.5.2013
bolo manželstvo rodičov maloletej N. B., nar.X.XX.XXXX rozvedené a súd schválil dohodu rodičov o
úprave rodičovských práv a povinností k maloletej N. na čas po rozvode tak, že maloletá N. bola na čas
po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej N.
sumou 40,-Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou

rozsudku a styk otca s maloletou N. bol ponechaný po dohode rodičov bez obmedzenia. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 1.8.2013.

7. Otec maloletého dieťaťa žije na adrese trvalého bydliska v rodičovskom rodinnom dome, v spoločnej
domácnosti s matkou a sestrou. Je živnostníkom, pracuje ako SZČO v oblasti murárskych prác. Jeho

príjem je rôzny, v závislosti od zakázok. V čase pojednávania dňa 15.6.1016 uviedol, že od 1.1.2016
začalpracovaťvPezinku,vofirmeRBG,s.r.o.StaráĽubovňa,následnebolpráceneschopný,beznároku
na príjem. V čase zamestnania svoj príjem uviedol do 1.000,-Eur mesačne. Z príjmu uhrádzal náklady na
bývanie na ubytovni v Pezinku, na stravu, odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Iné vyživovacie
povinnosti otec nemá. S maloletou sa nevidel dlhodobo, ani presne nevie, kde matka s maloletou bývajú,

má vedomosti, že je to niekde v Košiciach. Podľa neho jeho bývalá manželka, matka maloletej žije v
spoločnej domácnosti v partnerskom vzťahu s inou ženou. Maloletá dcéra mu chýba, chcel by sa s ňou
vídať, aj jeho rodina by to privítala. Otec maloletej poprel, že by bol závislý od alkoholu a že by bol v
prítomnosti maloletej pod vplyvom alkoholu.

8. Matka maloletej uviedla, že žije na adrese trvalého bydliska, v rodičovskom rodinnom dome, avšak
počas týždňa býva s maloletou v byte v Košiciach, v podnájme, pričom odmietla uviesť presnú adresu
svojho prechodného bydliska. Dôvodom je, že nechce, aby sa o tomto bydlisku dozvedel otec maloletej.
Pracuje na Magistráte mesta Košice, ako referentka miestnych daní, kde má uzavretý trvalý pracovný
pomer na dobu neurčitú, svoj príjem uviedla vo výške približne 670,-Eur mesačne v čistom. Iný príjem

nemá.Platínájomnévovýške200,-Eurmesačne,nákladynastravuuviedlavovýške200,-Eurmesačne.
Platí životné poistenie maloletej vo výške 22,70,-Eur mesačne, ako aj cestovné výdaje pre seba a
maloletú vo výške 20,-Eur mesačne. Maloletá N. bola v školskom roku 2015/2016 žiačkou 4.ročníka na
Základnej škole na Kežmarskej ulici 28 v Košiciach. Matka uviedla, že maloletá N. je často chorľavá,
približne raz do mesiaca, kvôli zväčšeným mandliam.

9. Matka uviedla, že nemá záujem otca kontaktovať, nemajú na seba ani telefónne kontakty, preto ani
nechce, aby vedel, kde v Košiciach býva, a to z dôvodu svojej obavy pred jeho reakciami. Pod vplyvom
alkoholu chodil v Trebejove matke vykrikovať pod okno. Maloletá N. k otcovi nemá žiadny vzťah. Ichposledné spolužitie ako manželov pred a v čase rozvodového konania bolo problematické, vždy to boli
hádky, bola privolaná polícia, pretože otec maloletej bol pod vplyvom alkoholu. Otec o maloletú ani vtedy
nejavil záujem. Maloletá k nemu nenadobudla žiadny vzťah. Podľa matky by bolo najprirodzenejšie, aby

sa otec začal o maloletú zaujímať písomne, písal by jej listy, aby k nemu maloletá nadobudla nejaký
vzťah.

10. Z dôvodov pokusu o obnovenie vzájomných vzťahov medzi rodičmi navzájom, ako aj vzťahu otca a
maloletej N. bolo konanie odročené za účelom vykonania konzultácií účastníkov konania na RPPS pri

ÚPSVaR v Košiciach. Z konzultácií s matkou psychologička zistila, že matka zoširoka opisuje dôvody,
pre ktoré sa maloletá N. nechce s otcom stretnúť, údajne bol vždy opitý. Matka s otcom nie je v žiadnom
kontakte. Maloletá N. vo vyjadrení psychologičke uviedla, že otca v živote nepotrebuje, jej vyjadrenia
vyzneli ako výroky dospelého. Nechce sa s otcom stretávať. Otec maloletej uviedol, že záujem stretávať
sa s maloletou má, problém vidí v tom, že nevie, kde sa má s dcérou vídať, keďže žije mimo Košíc.
Psychologička rodičom navrhla stretávanie sa s nákupnom centre najskôr na dve hodiny v mesiaci,

najprv s matkou, potom bez matky. Obaja rodičia boli vyzvaní, aby kvôli svojej pracovnej vyťaženosti
doriešili styk v rodičovskej dohode.

11. V ďalšom konaní bola k predmetu konania pred súdom vypočutá maloletá N.. Vypovedala primerane
veku, hovorila o škole, o svojich záľubách. Vo vzťahu k otcovi uviedla, že si s otcom nepamätá ani jeden

pekný zážitok. Nemá ani jeden spomienkový predmet od neho. Nevie si predstaviť situáciu, čo by s ním
hovorila, ak by sa stretli. Nemá ho rada, neverí mu, sklamal ju, sľuboval, že zmení svoje správanie a
nezmenil ho. Bola by ochotná sa s ním stretnúť, ak by tam bola mama.

12. Následne došlo k jednému stretnutiu otca a maloletej N. v priestoroch obchodného centra v

Košiciach, závery stretnutia však boli účastníkmi konania interpretované odlišne. Otec sa vyjadril, že
stretnutie s dcérou prebehlo v poriadku a vyjadril záujem v stretnutiach pokračovať, matka uviedla, že
maloletábolapo15minútachstretnutiasotcomzlostnáaviacsasotcomstretnúťužnechcela.Stretnutie
bolo za prítomnosti sestry matky, ktorá sa písomne vyjadrila, že maloletá otcovi na otázky odpovedala
jedným slovom, stretnutie trvalo 15 minút, následne maloletá uviedla, že viac sa s otcom už stretnúť

nechce.

13. Z dôvodov zisťovania príčin odmietania otca maloletou N. bol do konania prizvaný znalec z odboru
psychológie, ako aj konzultant z odboru psychiatrie. Znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová, s konzultantom
MUDr. Petrou Jadloš Foldešovou vypracovali znalecký posudok č.39/2017 s týmito závermi:

14. Maloletá N. má vybudovaný rolový rodičovsko - detský vzťah iba k mame. Tá je pre ňu primárna
rodičovská postava, v čase vyšetrenia pravdepodobne aj s kontextom situácie matku výrazne idealizuje,
otca devalvuje, odmieta. Stotožňovanie sa s matkinými názormi má jednak obranný charakter - nechce
sa stretávať s otcom, preberá matkine argumenty, jednak je to jediná rodičovská postava, s ktorou

sa prirodzene stotožnila a od ktorej preberá aj názory na realitu. Otec v jej detskom vývine emočne
absentoval, resp. si ho pamätá prevažne negatívne, alebo ľahostajne a dnes je jej vzťah k otcovi emočne
plachý, odmietavý. Na strane matky sú predpoklady rodičovské primerané, ak s niečím nesúhlasí, je
skôr rozhodnutá a radikálna, nezvykne sa submisívne prispôsobovať, vo vzťahu k dcére má obrannejší,
starostlivý postoj. Partnerovi nedôveruje, obraz muža, partnera a otca má vnútorne cez svoje skúsenosti

devalvovaný, necíti k nemu ani bazálnu úctu, ťažko s ním dokáže kooperovať. Psychologické kritéria
u otca hodnotí znalkyňa ako nezrelé, nestabilné. K dcére nemá vybudovaný hlbší vzťah, skôr pociťuje
prázdnotu a frustráciu zo strany bývalej partnerky, o samotnú dcéru javí len deklaratívny záujem.
Po psychiatrickom vyšetrení boli otcovi diagnostikované poruchy psychiky a správania zapríčinené
užívaním alkoholu F 10.1 a dg. F 10.2 - teda hraničné výsledky v zmysle závislosti. Aj tento nález

kvantitatívne znižuje zdravé rodičovské predpoklady menovaného. Vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo
rozvrátené, matka zabezpečuje starostlivosť sama, neočakáva okrem výživného od otca nič, jeho
význam ako rodiča vytesnila. Komunikovať rodičia nevedia. Maloletá N. má s otcom málo vnútorne
zažitých pozitívnych situácií, absentoval v jej výchove, prežíva ho ako cudzí a rušivý prvok. V testových
technikách je otec hodnotený maloletou nulovými hodnotami, nevie sa k nemu vyjadriť. Samotná väzba

maloletej na otca má nezdravý, takmer neexistujúci emočný podklad. Maloletá má výrazný sklon k
jednostrannému, subjektivisticky ladenému posudzovaniu reality, čo je spôsobené jednak väzbou na
matku a stotožňovaním sa s jej pohľadom a jednak detským sklonom k subjektivisticky podfarbeným
úsudkom. Cielené popudzovanie dieťaťa voči otcovi zo strany matky znalkyňa nezistila, ale súčasne istývplyv matky v zmysle osvojenia si kritického pohľadu na otca nevylúčila. Absencia akejkoľvek vzťahovej
platformy medzi otcom a dcérou vytvára veľmi problémový základ pri nariaďovaní styku. Odmietanie
otca má základ v prvom rade v neexistujúcom citovom vzťahu s otcom, spomienky tvoria nezáujem a

alkoholizmus otca. Kontakt s otcom pre maloletú predstavuje zážitok napätia a nechute, nemá si s ním
čo povedať. Preto je znalkyňa názoru, že toho času nemá význam nariaďovať akýkoľvek styk. Dieťa je
z toho len v strese, nemá s otcom citové puto, je to pre ňu cudzí človek, navyše má o ňom len negatívnu
mienku. Je dobré ponechať to na vôľu maloletej.

15. Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

16. Podľa § 26 ods.1 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktorínežijúspolu,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 24,25,26 sa použijú primerane.

18. V priebehu konania sa rodičia maloletého dieťaťa dohodli na výške výživného zo strany otca pre
maloletú. Zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa, dohoda neodporuje zákonu, preto ju súd
v celom rozsahu schválil.

19. Na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým v zmysle záverov znaleckého dokazovania súd
dospel k záveru, že návrh otca na zmenu v úprave styku bol podaný nedôvodne. Toho času, vzhľadom
na preukázaný nezáujem maloletej N. o osobu otca, jej odmietanie osoby otca, súd neupravil konkrétnu
dobu, kedy by bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou N.. Znalkyňa konštatuje, že je potrebné
ponechať to na vôľu maloletej. Vzhľadom k tomu, že maloletá N. otca odmieta, že jej neexistujúci

vzťah k otcovi je nezdravý, ďalej s poukazom na kritický vek maloletej (12 rokov) a jej nastávajúci
pubertálny vývin, ktorý môže byť odmietaním otca a následne aj mužov ako takých ohrozený, ako
aj na skutočnosť, že maloletá podvedome kopíruje postoj a názory matky k osobe otca a nebude
matkou nikdy podporovaná, aby svoj názor k otcovi prehodnotila, či dala otcovi novú šancu na úpravu
vzájomných vzťahov, je súd toho názoru, že je potrebné pracovať s maloletou, ako aj s rodičmi, vo forme

odborných konzultácií, ktoré by mohli viesť k postupnému prehodnoteniu názoru maloletej na osobu
otca, či prípadnej obnove vzťahu maloletej k otcovi. Z tohto dôvodu súd nariadil výchovné opatrenie
maloletejakoajrodičomnadobu6mesiacovnapôdeRPPSpriÚPSVaRvKošiciach,kdebudúpracovať
pod dohľadom kvalifikovaného psychológa na úprave svojich postojov a vzťahov.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O
trováchštátu,pozostávajúcichztrovnanariadenieznaleckéhodokazovaniarozhodnesúdsamostatným
uznesením.

21.Rozhodnutieotrováchkonaniasaopieraoustanovenie§52CMP,podľaktoréhožiadenzúčastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP )
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd,
d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.