Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216202728
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6216202728.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v konaní vo veci starostlivosti o
maloletého S. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny vo U. V., dieťa rodičov - matky R. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. V.
XX, XXX XX Y. V., právne zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, Advokátska kancelária
so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, a otca M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX/XX, XXX
XX U. V., právne zastúpeného Mgr. Pavlom Vrškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M.
R. Štefánika 2, 990 01 Veľký Krtíš, o návrhu otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti, a v konaní

navrhovateľaM.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomL.XX/XX,XXXXXU.V.,právnezastúpenéhoMgr.Pavlom
Vrškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 2, 990 01 Veľký Krtíš, a osoby
oprávnenej na výživné M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. V. XX, XXX XX Y. V., právne zastúpeného
Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký
Krtíš, o zníženie vyživovacej povinnosti, na základe odvolania matky a osoby oprávnenej na výživné
proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7P/98/2016-310 zo dňa 25. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Veľký Krtíš ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie" event. „prvoinštančný
súd")nazákladenávrhuotca(navrhovateľa)rozsudkomzodňa25.10.2017zmenilrozsudokOkresného
súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 23. 02. 2015 č. k. 7P/135/2014-60, ktorým bolo rozhodnuté o výživnom
na (v tej dobe maloletého) M. F., nar. XX. XX. XXXX a na maloletého S. F., nar. XX. XX. XXXX tak,
že počínajúc dňom 18. 03. 2016 sa pôvodne určené výživné znižuje na maloletého S. F., nar. XX. XX.
XXXX na sumu 100,- Eur mesačne a na M. F., nar. XX. XX. XXXX na sumu 185,- Eur mesačne, s tým,

že výživné na maloletého S. F. je splatné k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a výživné
na M. F. je splatné k jeho rukám vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred (I. výrok). Zároveň rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na to, že vo veci pôvodne rozhodol
rozsudkom č. k. 7P/98/2016-211 zo dňa 19. 12. 2016, ktorým návrh otca (navrhovateľa) na zníženie
jeho vyživovacej povinnosti zamietol. Na základe odvolania otca (navrhovateľa) odvolací súd - Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Cop/16/2017-235 zo dňa 31. 07. 2017 jeho pôvodný rozsudok

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvoinštančný súd zároveň poukázal na
dôvod zrušenia jeho pôvodného rozsudku a na právny názor a závery odvolacieho súdu. Následne
prvoinštančný súd konštatoval, že doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom v
uznesení, ktorým zrušil jeho predchádzajúci rozsudok a na základe doplneného dokazovania potomkonštatoval: „Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že v dôsledku nezavineného
zníženia príjmu na strane otca z pracovnej činnosti došlo k zmene pomerov, kedy z potvrdenia o príjme
otca nesporne vyplynulo, že tento mal za obdobie od septembra 2016 do augusta 2017 priemerný

mesačný zárobok vo výške 658,67 Eur (viď na č. l. 256) a zároveň k uvedenému príjmu mal príjem z
vyplatenýchcestovnýchnáhrad,ktorýmesačnepredstavoval79,88Eurčospolupredstavovalomesačný
príjem otca detí 738,55 Eur v priemere. Zároveň s prihliadnutím na uznesenie Krajského súdu nebolo
preukázané tak, ako to už aj súd uviedol, že otec detí by mal mať určitým spôsobom podiel na znížení
jeho príjmu práve s prihliadnutím na vyjadrenie jeho zamestnávateľa. K poklesu jeho príjmu došlo v

dôsledku nezavineného správania zo strany otca. Je však nesporné a uvedená skutočnosť vyplýva z
predložených listinných dôkazov, že v súčasnej dobe obidve deti študujú, starší M. v priebehu konania
dovŕšil plnoletosť, tento študuje na L. A.V. v N., kedy tak, ako to bolo z predloženej správy o výške
výdavkov zo dňa 22.09.2017 (na č. l. 259) preukázané v školskom roku 2016/2017 výdavky na štúdium
predstavovali jednak poplatky na stužkovú slávnosť, triedny fond, rodičovský príspevok, učebnica
anglického jazyka, výlet do Z., cestovné z U. V. do N. a späť a zabezpečenie ochranných pomôcok na

V. odbornú prax. Zároveň v školskom roku 2017/2018, ktorý je maturitným ročníkom menovaného, ktorý
študuje v odbore A. E. boli výdavky, ktoré predstavujú jednak poplatky na stužkovú slávnosť a tak isto
triedny fond, rodičovský príspevok, ale aj učebnicu anglického jazyka, tiež zabezpečenie ochranných
pomôcok na V. odbornú prax a cestovné z U. V. do N.. U maloletého S., ktorý navštevuje ešte základnú
školu mal súd preukázané výdavky (na č. l. 265), ktoré predstavujú v školskom roku jednak príspevky

na rodičovské združenie, pracovné zošity z matematiky, anglického jazyka, základný lyžiarsky výcvik,
strava, príspevok do triedneho fondu, exkurzie, školské výlety a výchovné a divadelné predstavenia.
Zároveň súd mal nesporne preukázané, že u obidvoch detí sú zvýšené finančné výdavky, ktoré teda
súvisianajmäsnávštevouškolyobidvochdetíajsprihliadnutímnazáujmovúakultúrnučinnosťobidvoch
detí. Tieto výdavky napr. na syna M. sú výdavky najmä na zabezpečenie jeho športovej činnosti, keďže

hráva šípky, chodí do posilňovne, hrá S., obidvaja synovia sa venujú aj kultúrnej činnosti, tancujú v
súboreV.,F.aV..Čosatýkazdravotnéhostavuobidvochtentojevpodstatedobrý.Umatkymaloletéhoa
M. Y. bolo zistené, že táto naďalej pracuje u svojho zamestnávateľa s priemerným mesačným zárobkom,
ktorý predstavuje cca 450,- Eur. Zároveň poberá prídavky na deti, žije spolu s deťmi v rodinnom dome,
ktorý patrí do BSM, pričom na tunajšom súde sa vedie konanie o vyporiadanie BSM. Otec detí v súčasnej

dobe tak, ako bolo uvedené, keďže pracuje mimo miesta svojho trvalého bydliska, žije na adrese vo U.
V., ul. L. a to v byte, ktorý v súčasnej dobe má v prenájme, keďže byt, ktorý vlastnil predal a to za kúpnu
cenu, ktorej výška predstavovala výšku dlhu, ktorý mal vo vzťahu ku kupujúcej. Uvedenú skutočnosť
potvrdili súdom predvolaní svedkovia a to manželia F., od ktorých tak, ako to uviedli, mal otec detí
požičaný finančný obnos, ktorý nesplácal. V dôsledku toho potom došlo k vzájomnej dohode o vrátení

dlhu a to spôsobom, že nehnuteľnosť ktorú otec detí kúpil, na ktorú si požičal finančné prostriedky, spolu
s garážou predá veriteľom a to tak, ako bolo uvedené za kúpnu cenu, ktorá predstavuje výšku jeho
dlhu /14 900 Eur/. V súčasnej dobe teda otec detí žije v prenajatom byte, pričom cena za prenájom
medzi ním a prenajímateľom boli dohodnuté tak, že bude platiť len náklady spojené s poplatkami do
spoločenstva a za energie. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí zo dňa 31. 07. 2017

č. k. 12Cop/16/2017-235, skonštatoval, že sa javilo výhodnejšie pre otca za situácie, keď došlo uňho k
pomerne výraznému poklesu príjmu z pracovnej činnosti, s ohľadom na plnenie si vyživovacej povinnosti
efektívnejšie bývať vo vlastnom byte, keďže tak, ako to konštatoval Krajský súd je všeobecné známe,
že náklady na bývanie v byte v osobnom vlastníctve sú nižšie ako náklady spojené s prenájmom bytu.
Otec detí však dospel k záveru, že v súčasnej dobe najmä s prihliadnutím na jeho dlh bude pre neho

výhodnejšie zabezpečiť si bývanie tak, že byt predá a potom si ho prenajme."
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol zákonné znenia ustanovení
§ 78 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a následne konštatoval: „Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzalzvyššiecitovanýchustanovenízákona.Povykonanomdokazovanízameranomnaposúdenie
okolností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o výživnom v predchádzajúcom období s

okolnosťami zistenými za súčasného stavu, dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je
dôvodný, keďže mal nesporne preukázané, že došlo k zmene pomerov, čo znamená, že bola splnená
hmotnoprávna podmienka toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, pričom v zmysle judikatúry
je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom

prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí tu
len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. To znamená, že pokiaľ by súd nemal
preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne len
o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Je potrebné uviesť, žezmenu pomerov možno odôvodniť či už subjektívne a to okolnosťami na strane povinného resp. aj
okolnosťami na strane oprávneného, alebo aj objektívne a to vývojom životných nákladov a to podľa
ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na

vývoj životných nákladov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že zmena pomerov
okolnosťami na strane povinného je vnímaná taká zmena, ktorá predstavuje napr. stratu zamestnania
u povinného, pričom súd je povinný skúmať príčiny z akých dôvodov došlo k takejto strate. Môže ísť
aj o dlhodobú práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, ale aj zhoršenie majetkových
pomerov a pod. S prihliadnutím na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici ako aj na vykonané

dokazovanie bolo nesporne preukázané, že otec detí mal preukázaný výrazný a dlhodobý pokles príjmu
z pracovnej činnosti, ku ktorému došlo v dôsledku jeho nezavineného správania. Keďže súd nemal
preukázané, žeby medzi otcom detí a jeho zamestnávateľom existovala určitá osobná väzba resp. neboli
preukázané žiadne iné dôvody, ktoré by nasvedčovali tomu, že tento pokles príjmu bol úmyselný a ním
zavinený tak, ako to uviedol aj krajský súd. Takéto poznatky a indície nie sú ani obsahom samotného
spisu, z vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov nevyplývajú, a ani z doplneného

dokazovania súd tieto indície a skutočnosti nemal zistené. Matka žiadnym spôsobom neosvedčila svoje
tvrdenia, ktoré by mali nasvedčovať tomu, že otcovi detí sa znížil príjem v dôsledku toho, žeby si chcel
úmyselne tento príjem znížiť, aby mohol platiť nižšie výživné. Zároveň je nesporné aj to a takto to
uviedol aj krajský súd vo svojom rozhodnutí, že otec detí mal záujem potom ako zistil, že u svojho
aktuálneho zamestnávateľa bude dostávať nižší príjem z pracovnej činnosti, vykonal práve on konkrétne

kroky, ktoré smerovali k možnosti získať zamestnanie s lepším príjmom, pričom predložil svoje pracovné
ponuky, avšak bez odozvy. Pokiaľ sa však týka transakcie, ktorou bolo zakúpenie dvojizbového bytu vo
U. V. z doterajšieho správania otca vyplynulo, že kúpa bytu nebola ekonomicky a finančne výhodnou
transakciou, ktorá skutočnosť vyplýva z toho, že otec detí si na kúpu predmetnej nehnuteľnosti spolu
s garážou zapožičal od manželov F. 22 000,- Eur, ktorú skutočnosť potvrdili na pojednávaní aj uvedení

manželia, ktorí boli vypočutí ako svedkovia, a následne potom, keďže zistil, že nie je schopný uvedenú
pôžičku splácať, nenaplnilo sa stanovisko krajského súdu v tom smere, že je všeobecne známe, že
náklady na bývanie v byte v osobnom vlastníctve sú nižšie ako náklady spojené z prenájmu bytu a za
situácie, keď u otca detí došlo k pomerne výraznému poklesu príjmu z pracovnej činnosti, je i vzhľadom
na plnenie jeho vyživovacej povinnosti finančne efektívnejšie bývať vo vlastnom byte, nakoľko otec detí

vzhľadom na pokles svojho príjmu nebol schopný splácať pôžičku, ktorú mal od manželov F. a preto
potom, keďže si požičal ešte ďalších 4 900,- Eur od týchto manželov, podľa jeho vyjadrenia a potvrdenia
týchto ako svedkov na pojednávaní, bol nútený predať tento byt, to zrejme pod cenu obvyklú a pod cenu
za ktorú tento byt zakúpil t. j. 22 000,- Eur, pričom aj s prihliadnutím na to, že do tohto bytu ešte následne
po jeho kúpe investoval, súdu sa javí táto finančná transakcia ako nevýhodná, pričom podľa názoru súdu

spĺňa aj podmienky, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na
seba berie.Za neprimerané majetkové riziká považoval súd aj túto transakciu. Je však nesporné, že
došlo k zmene pomerov na strane otca v tom smere, že sa mu podstatným spôsobom znížil jeho príjem
z pracovnej činnosti o cca 500,- Eur mesačne. Súd uvedenú okolnosť vyhodnotil ako okolnosť, ktorá

odôvodňuje zmenu výšky výživného, pričom však aj s prihliadnutím na jeho schopnosti a možnosti, s
prihliadnutím na zárobok, ale aj na jeho finančné transakcie týkajúce sa kúpy a predaja dvojizbového
bytu s garážou bol súd toho názoru, že z uvedeného príjmu, ktorý má vo výške 658,67 Eur mesačne
+ diéty v priemere 79,88 Eur mesačne je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 185,- Eur
na staršieho syna, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom, v súčasnej dobe je vo X. ročníku

strednej odbornej školy a na mladšieho syna S. vo výške 100,- Eur, ktorý je žiakom základnej školy. Je
potrebné uviesť, že otec detí má príjem z cestovných náhrad vo výške tak, ako bolo uvedené, pričom
je pravdou, že cestovné náhrady sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku na pracovnoprávne
účely do mzdy nezapočítavajú, avšak je potrebné zdôrazniť, že výplata cestovných náhrad - diét zvyšuje
majetkové pomery rodiča a pri určení výživného je potrebné na tieto požitky prihliadnuť, preto potom

súd aj túto časť jeho príjmu pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil a prihliadol na ňu. Je potrebné
uviesť, že otec detí je zdravý, jeho schopnosti a možnosti pracovať nie sú ničím obmedzené, resp. nie
sú obmedzené jeho zdravotným stavom, pričom otec detí okrem toho, že si plní vyživovaciu povinnosť
a to na základe rozhodnutia súdu, žiadnym iným spôsobom na výživu detí neprispieva, s deťmi sa
nestretáva, starostlivosť o ne zabezpečuje výlučne matka, ktorá si vyživovaciu povinnosť plní jednak

výkonom osobnej starostlivosti aj napriek veku detí, pričom starostlivosť o deti vyžaduje všetky potreby či
už je to varenie, pranie, starostlivosť o domácnosť, starostlivosť o stravu, vrátane žehlenia, upratovania,
údržby. Ďalej je to starostlivosť pri pomoci deťom s plnením školských povinností, ako aj starostlivosť o
zabezpečovanie účasti detí na záujmových krúžkoch a príjem, ktorý ona dosahuje v podstate nie je onatiež schopná ovplyvniť žiadnym iným spôsobom a z tohto príjmu, ktorý je podstatne nižší, ako je príjem
otca, musí zabezpečiť všetky potreby svojich detí. Preto potom podľa názoru súdu takto určené výživné
zodpovedá odôvodneným potrebám detí, ktoré v sebe zahŕňa stravovanie, ošatenie a tiež sú dané širšie

a to potrebami, či už bytovými, zdravotnými, kultúrnymi v závislosti od ich veku. Súd rozhodol o znížení
výživného na obidve deti počínajúc dňom podania návrhu."
1. 4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali matka maloletého S. F. (ďalej len „matka") a
osoba oprávnená na výživné M. F., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „osoba oprávnená na výživné"),
prostredníctvom spoločnej právnej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadali, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
2. 2. V odôvodnení odvolania namietali, že napadnutý rozsudok považujú za vecne a právne nesprávny,

nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v časti odôvodnenia je zmätočný. Napriek
tomu, že prvoinštančný súd vykonal dostatočné dokazovanie, nestotožňujú sa s jeho závermi, pretože k
ním dospel na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že je zrejmé, že na strane otca
došlo k zmene pomerov, rovnako však vzhľadom na vek a potreby maloletého a osoby oprávnenej na
výživné došlo k zmene pomerov aj na ich strane. Od počiatku súdneho konania tvrdia, že na strane otca

došlo k účelovej zmene pomerov. Jeho majetkové pomery nepreukazujú jeho zhoršený finančný status,
práve naopak, od poslednej úpravy výživného nadobudol do svojho výlučného vlastníctva byt a garáž,
vyrovnal zostatok úveru z T., čo prvoinštančný súd premietol do svojho pôvodného rozsudku zo dňa 19.
12. 2016, ktorý bol odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená prvoinštančnému súdu na opätovné
prejednanie a rozhodnutie. Matka maloletého a osoby oprávnenej na výživné dostatočne preukázala,

aké výdavky má v súvislosti s výživou a starostlivosťou o maloletého a o osobu oprávnenú na výživné, a
rovnako preukázala aj svoje majetkové pomery a príjem, z čoho je zrejmé a jednoznačné, že v prípade,
ak by došlo k poklesu výživného tak, ako rozhodol prvoinštančný súd, nebude v jej silách, schopnostiach
a možnostiach zabezpečiť dostatočnú starostlivosť o maloletého a o osobu oprávnenú na výživné. Súd
mal zobrať do úvahy aj tú skutočnosť, že sa osobne stará aj o dospelého syna, ktorý je P. A. T..

2. 3. Ďalej odvolatelia v odvolaní namietali, že na strane otca došlo „k viacerým majetkovým zmenám",
týkajúcim sa bytu a garáže a taktiež poukázali na to, že byt a osobné motorové vozidlo užíva len na
základe ústnej dohody. Podľa ich názoru, zo strany otca ide o účelové kroky a tvrdenia smerujúce k
tomu, aby dosiahol zníženie svojej vyživovacej povinnosti na minimum.

3. 1. Otec (navrhovateľ) prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky
maloletého a osoby oprávnenej na výživné žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu potvrdil.
3. 2. Uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi uvedenými v odvolaní a má za to, že napadnutý rozsudok
je vecne aj právne správny. Poukázal na to, že v odvolaní je namietané, že napadnutý rozsudok je

v časti odôvodnenia zmätočný, avšak vzhľadom na to, že táto námietka nie je bližšie špecifikovaná,
nie je možné zistiť, ktorá časť odvolania je odvolateľmi považovaná za zmätočnú. Pokiaľ boli v
odvolaní spochybňované zmeny pomerov na jeho strane, tak v tejto súvislosti uviedol, že boli uvádzané
skutočnosti, ktoré boli prezentované v priebehu celého konania. Podľa jeho názoru prvoinštančný súd
vykonal dostatočné dokazovanie a každý z jeho argumentov sa preukázal ako pravdivý. Matka sa počas

celého súdneho konania v podstate len snažila spochybniť jeho ako osobu a skutočnosti ním udávané,
napríklad zníženie mzdy. Záverom uviedol, že matkou uvádzanej finančnej potreby výrazne prevyšujú
štandardné sumy výživného v danej lokalite.

4. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu matky maloletého nevyjadril.

5. Matka maloletého a osoba oprávnená výživné sa k vyjadreniu otca k ich odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP"),
vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový

poriadok (ďalej aj „CMP"), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.7. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
7. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu

odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a vychádza z náležite prevedeného
dokazovania. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v zásada v
celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné,
zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými
i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení §
220 ods. 2 CSP

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty uvedené
v odvolaní.

10. Z ustanovenia § 75 ods. 1 ZR vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného. Ich
miera je podľa okolností prípadu rôzna, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku oprávneného,
jeho školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-
spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré

sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby oprávnenej osoby sa skúmajú aj vo vzťahu
k životnej úrovni rodičov, teda aj povinného rodiča, u ktorého sa rozhoduje o jeho vyživovacej povinnosti.

12. U povinnej osoby sú rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné, pričom
jediným kritériom tohto hľadiska nie je len aktuálny príjem, ale celkové reálne schopnosti a možnosti

povinnej osoby, ktoré sa skúmajú z objektívneho hľadiska a komplexne. To znamená, že u povinnej
osoby sa skúma jednak to, či jej aktuálny príjem objektívne zodpovedá jej schopnostiam a možnostiam
(teda napríklad to, či k poklesu jej aktuálneho príjmu nedošlo zo subjektívnych dôvodov uvedených v
ustanovení § 75 ods. 1 ZR), ale zároveň sa skúmajú i jej celkové majetkové pomery.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd pri rozhodovaní o návrhu otca o zníženie jeho
vyživovacej povinnosti voči maloletému a voči osobe oprávnenej na výživné v odvolaním napadnutom
rozsudkuzohľadnilvšetkyvyššieuvedenérelevantnézákonnéaspektyapretojejehorozhodnutievecne
správne. V konaní bolo nesporne preukázané, že od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti
otca došlo na jeho strane k výraznejšiemu poklesu jeho aktuálneho pravidelného príjmu, pričom nebolo

preukázané, že by k tomuto poklesu došlo zo subjektívnych dôvodov na jeho strane. Za tohto stavu
nebolo možné tento zásadný skutkový aspekt pri rozhodovaní nezohľadniť. V odvolaní odvolatelia
síce tvrdili, že k zmene jeho pracovného zaradenia a s tým spojenej zmene jeho príjmu z pracovnej
činnosti došlo v dôsledku jeho účelového konania, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázali, a dokonca
ani neuviedli žiadne konkrétne okolnosti alebo skutočnosti, z ktorých by bolo možno objektívne vyvodiť

dôvodnosť takéhoto tvrdenia. Táto argumentácia sa týka aj ich ďalšieho tvrdenia, že by mal mať
uzatvorený ďalší pracovný pomer v S. C., ako i ich všeobecných úvah, o prevode bytu a garáže, a o
forme dohody o užívaní bytu a o užívaní osobného motorového vozidla.

14. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387

ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).