Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/15/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010758
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116010758.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov
senátu JUDr. Petra Štifta a JUDr. Michala Valenta v trestnej veci obžalovaného O. A., pre prečin
ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/52/2016 zo dňa 12.10.2017, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 26.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému

O. A., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom D. Z. XXX/XX, N.

u k l a d á

Podľa §194a ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 2 veta tretia, ods. 3 písm. f/ Tr. zák. sa obžalovanému O. A. ukladá primerané
obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s osobou poškodenej O. A., nar. XX.XX.XXXX v N., bytom
O. B. 5, N. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby
alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 2 veta tretia, odsek 4 písm. a/, písm. i/ Tr. zák. sa obžalovanému O. A. ukladá
primerané obmedzenie spočívajúce v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej O. A., nar. XX.XX.XXXX v
N., bytom O. B. 5, N. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia
alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštčevuje, o ktorých miestach má
obžalovaný vedomosť, ako aj v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa
na psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/52/2016 zo dňa 12.10.2017 bol obžalovaný O. A.
uznaný za vinného z prečinu ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že

v presne nezistenom čase období roka 2014 naištaloval bez vedomia poškodenej O. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Z. XX, N., do jej bytu č. XX nachádzajúceho sa na treťom poschodí na
D. Z. č. XX, N., odpočúvacie a sledovacie zariadenie, ktorým ju pozoroval, počúval a sledoval, čo bolo
zistené dňa 07.02.2015 v čase okolo 10.30 hodiny svedkami H. S. a F. C. počas toho, ako chceli zapojiť
elektrinu do predmetného bytu ť. 22.

Za to bol odsúdený podľa § 19a ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody
v trvaní 1 rok.

Podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 veta tretia, ods. 3 písm. f/ Tr. zák. súd obžalovanému O. A. uložil primerané
obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s osobou poškodenej O. A., nar. XX.XX.XXXX v N., bytom
O. B. 5, N. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby
alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 2 veta tretia, odsek 4 písm. a/, písm. i/ Tr. zák. súd obžalovanému O. A. uložil
primerané obmedzenie spočívajúce v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej O. A., nar. XX.XX.XXXX v
N., bytom O. B. 5, N. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia
alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštčevuje, o ktorých miestach má
obžalovaný vedomosť, ako aj v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa
na psychologickom poradenstve.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil odvolanie obžalovaný.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajkyne uviedol, že absenciou záznamov zo
sledovania, ktoré malo byť vyhotovované minikamerou, nie je naplnená objektívna stránka uvedeného
prečinu, nakoľko tak ako už uviedol, výpočet znakov objektívnej stránky trestného činu je kumulatívny.
Pokiaľ obžaloba tvrdí, že predmetný trestný čin mal byť spáchaný práve prostredníctvom minikamery s
mikrofónom, mali byť tieto veci súčasťou spisu ako vecný dôkaz a spolu s obžalobou mali byť predložené
súdu tak, aby v zmysle § 270 ods. 1 Tr. por. mohol súd strany s vecným dôkazom oboznámiť. Pri
neexistencii uvedeného vecného dôkazu v čase, kedy mal obvinený právo umožňujúce mu zabezpečiť
si predmetný dôkaz, došlo k závažnému porušeniu jeho práva na obhajobu.

Podľa názoru obžalovaného je znalecký posudok nepreskúmateľný a to práve pre absenciu vecného
dôkazu, o ktorom sa pojednáva v čl. II tohto podania.

V uznesení o pribratí znalca zo dňa 19.02.2015 bol pribratý KEÚ SR, odbor kriminalistika, odvetvie
kriminalistická fotografia a video. Takýto odbor v zozname znalcov, ktorý je vedený MS SR nie je. Ide
len o interný názov odvetvia KEÚ.

Na hlavnom pojednávaní dňa 12.10.2017 bol k uvedenému znaleckému posudku vypočutý znalec pplk.
Ing. M. G., ktorý je znalcom zapísaným pod e.č. 914679, odbor kriminalistika, odvetvie kriminalistická
fotografia.

Podľa názoru obžalovaného predmetný znalecký posudok mal vypracovať znalec z odboru
elektrotechnika, odvetvie elektronika alebo bezpečnosť a ochrana informačných systémov.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodená a obžalovaný ukončili svoj vzťah niekedy v marci
2014. Podľa tvrdenia poškodenej mal obžalovaný od rozchodu (teda od marca 2014) vedieť o každom
jej kroku, mal ju prenasledovať, chodiť za ňou do roboty, za kamarátkou a trvalo to asi pol roka, teda
do septembra 2014. Ak je pravda, že obžalovaný nainštaloval do bytu poškodenej kameru v auguste,
vyvstáva otázka na základe čoho získaval obžalovaný o poškodenej informácie od marca do augusta.

K výpovedi svedkyne S. obžalovaný uviedol, že tvrdenie o vyťahovaní kamery je nepravdivé a nelogické.
Hodnotenie výpovede svedkyne S. by malo podľa názoru obžalovaného prejsť dôslednejšou previerkou,
nakoľko ide o osobu, s ktorou bol obžalovaný v čase hlavného pojednávania v konfliktnom vzťahu.

Na základe všetkých uvedených skutočností žiadal odvolací súd, aby v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal
odvolanie. Následne na základe tejto činnosti žiadal, aby súd v zmysle § 321 písm. b/, písm. d/, písm.
e/ Tr. por. napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil a v zmysle § 322 ods 3 Tr. por. sám
rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por., nakoľko nebolo
dokázané, že skutok je trestným činom.

Krajský súd konal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, vzhľadom k splneniu podmienok
§ 293 ods. 5, ods. 7 Tr. por. za prítomnosti jeho obhajkyne.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomne podaného odvolania zo dňa 06.03.2018. Má za to, že dôkazy a existujúce skutočnosti
v predmetnej veci boli hodnotené neobjektívne, v neprospech obžalovaného. Chce poukázať na to, že
v mieste činu chýbal tunel cez dve poschodia, cez ktoré mal byť vedený kábel. Tiež na tú skutočnosť,
že podľa ich názoru výpoveď svedkyne S. v tom smere, že obžalovaný vyťahoval kameru cez stenu
je vymyslená. Kamera sa nenašla v byte obžalovaného, ale u poškodenej. Výpoveď tejto svedkyne
možno hodnotiť negatívne aj vzhľadom na existujúci konflikt medzi ňou a obžalovaným v čase konania
hlavného pojednávania. S poukazom na všetky okolnosti prípadu navrhla obžalovaného oslobodiť spod
obžaloby s tým, že má za to, že je aj otázka vôbec, kedy došlo k spáchaniu skutku, pretože poškodená
A. uvádza, že už od marca, kedy sa s obžalovaným rozišla mala dojem, že je sledovaná. V prípade,
že by odvolací súd nedošiel k záveru, z ktorého by vzišlo oslobodenie spod obžaloby obžalovaného,
navrhla uložiť obžalovanému trest miernejší a nie na úplne hornej hranici trestnej sadzby. Uvedený trest
ako aj obmedzenia vzhľadom na celú dôkaznú situáciu a osobu obžalovaného, ktorého možno hodnotiť
ako osobu netrestanú, je neprimeraný.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, považovala rozsudok súdu prvého stupňa za správny tak
v skutkových zisteniach, právnej kvalifikácii, ako aj v celom výroku o treste a uložených primeraných
obmedzeniach.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 315 ods. 1 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Tr. por. V intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, že
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné v časti týkajúcej sa výroku o treste.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu
determinovaným uvedeným ustanovením je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom
rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce
odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku)
podanie mimoriadneho opravného prostriedku a to dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Na verejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový rozsudok ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a všetky jeho výroky spolu s odôvodnením, sú v súlade s § 163 ods.
1 Tr. por. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov konštatoval, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a zákonné.

Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci upravená v § 2 ods. 10 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarával súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy,
ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak zistí, že toto nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak je uložený trestne
primeraný.
Podľa § 321 ods. 3 Tr. por., ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku
a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len
sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Zo spisového materiálu vyplýva, že okresný súd rozhodol rozsudkom, ktorým obžalovaného O. A. uznal
vinným v zmysle obžaloby po úprave časového obdobia z prečinu ochrany súkromia v obydlí podľa §
194a ods. 1 Tr. zák.

V rámci dokazovania vypočul poškodenú O. A., svedkyňu W. S., svedkov F. C. a a následne
obžalovaného O. A.. Vypočul znalca pplk. L.. M. G. a oboznámil listinné dôkazy.

Všetky vykonané dôkazy súdom boli procesne spôsobilé a súd preto po ich zhodnotení v zmysle § 2
ods. 12 Tr. por. konštatoval vinu obžalovaného tak, ako je to uvedené skutkovej vete rozsudku.

Krajský súd po oboznámení sa so skutkovým stavom konštatuje, že tento bol preukázaný bez
akýchkoľvek pochybností. Súd prvého stupňa veľmi podrobne zhrnul výpovede tak obžalovaného,
svedkov, ale aj konštatovania znalca. Rozobral dôkaznú situáciu, listinné dôkazy, so závermi súdu
prvého stupňa sa odvolací súd plne stotožnil, a preto bez potreby ich opakovať na ne poukazuje.

Vo vzťahu k otázke viny bola táto napriek popierania obžalovaného preukázaná svedeckými
výpoveďami:

- O. A., bývalou priateľkou obžalovaného, ktorá uviedla, že obžalovaný zle znášal rozchod. Uviedla, že
po rozchode mala stále pocit, že ju obžalovaný sleduje. Vychádzala z jeho konania. Potvrdila, že mal
od bytu kľúče po ich rozchode, takže mohol tam nerušene chodiť,
- W. S., svedkyňou, s ktorou v čase objasnenia skutku žil obžalovaný, potvrdila, že obžalovaný mal
vyťahovať po odsunutí gauča kameru a následne sadrovať uvedené miesto. O. jej hovoriť o jej
namontovaní poškodenej O. A. do bytu,
- svedkov H. S. a F. C., ktorí v byte poškodenej zapájali elektrinu, objavili kábel, ktorý viedol až do bytu
obžalovaného,
- závermi znalca z KEÚ PZ Bratislava, pplk. L.. M. G., ktorý potvrdil schopnosť prenosu obrazu. G.
vedené z bytu poškodenej boli metalické a takéto slúžia štandardne na prenos videosignálu a zvuku.
Vychádzal pritom z informácií priamo od výrobcu predmetnej kamery,

- v neposlednom rade aj výsledkami domovej prehliadky a fotodokumentáciou.

Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 34 Tr. zák. vychádzajúce z
účelu trestu a zhodnotení osoby obžalovaného dospel k záveru, že trest uložený súdom prvého stupňa
na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 roka so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov je
neprimerane prísny, a preto túto časť výroku upravil tak, že pri použití § 38 ods. 2 Tr. zák. v rámci
základnej trestnej sadzby pri prečine podľa § 194a ods. 1 Tr. zák. 0 - 1 rok, uložil obžalovanému O. A.
vo výške 6 mesiacov s probačným dohľadom nad jeho správaním so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov.
Takýto výchovný trest má zabezpečiť svoj účel v plnom rozsahu.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon
trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods.2 platí rovnako.

Podľa § 51 ods. 2 pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť
rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.

K obmedzeniam, ktoré si osvojil aj odvolací súd treba uviesť, že tieto boli správne vyvodené na základe
následkov konania obžalovaného a poškodenej O. A..

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, s ktorými sa odvolací súd nestotožnil, je potrebné
uviesť, že:
- k naplneniu objektívnej stránky prečinu podľa § 194a ods. 1 Tr. zák. postačuje, aby bolo sledovanie
vykonané on-line, nie je potrebné nájdenie záznamov, discov zo sledovania,
- k vecnému dôkazu - kamera bola k dispozícii znalcovi, konštatoval jej funkčnosť, obžalovaný
nenamietal závery znalca,
- súd vypočul znalca pplk. L.. M. G. za prítomnosti obžalovaného, tiež obžalovaný súhlasil s čítaním
znaleckého posudku, v tom čase nenamietal jeho odbornosť a zároveň súdu uviedol, že si zabezpečí
znalecký posudok v rámci svojho práva, čo však súdu nepredložil, preto aj námietku týkajúcu sa
znaleckého dokazovania, odbornosti znalca súd neakceptoval,
- k otázke hodnotenia výpovedí poškodenej O. A. a svedkyne W. S. odvolací súd len dopĺňa, že ide
o svedkyne pred prísahou a súd nemal dôvod ich výpovede hodnotiť zaujato, nedôveryhodne, práve
naopak, tieto do seba zapadali a to nielen časovo, ale aj skutkovo, pri popise konania obžalovaného.

Záverom krajský súd dodáva, že súd prvého stupňa postupoval správne, zákonne vo všetkých výrokoch
a po úprave výšky trestu v zmysle vydaného trestného rozkazu, po nezistení dôvod na sprísnenie trestu
odvolanie obžalovaného považoval za nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.