Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44Cpr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314225434
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1314225434.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci žalobcu: N.. X.

I., B.. XX.XX.XXXX, X. X., X. X/A, štátny občan SR, proti žalovanej: Ľubica Podolcová ĽUBICA, so
sídlom v Bratislave, Vajnorská 131/A, IČO: 22649778, v zastúpení : FUTEJ & Partners, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Radlinského 2, IČO: 35 955 341, o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného
pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Súd priznáva svedkyni Q. H., X. P. X. L. U., L. XX, svedočné voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na súd dňa 24.11.2014 v spojení s podaním zo dňa 27.07.2015, sa žalobca
domáhal určenia, že dohoda o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 17.08.2014 je neplatná a žalovaný
je povinný uhradiť žalobcovi ušlú mzdu vo výške 1.015,-Eur mesačne od októbra 2014 s príslušenstvom
a ďalšie peňažné nároky v celkovej výške 1.948,-82Eur z titulu stravného, príplatku za prácu nadčas,
príplatku za prácu vo sviatok, cestovných náhrad, náhrady mzdy za čerpanú dovolenku, náhrady mzdy
za nevyčerpanú dovolenku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel pracovný pomer so žalovanou na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 06.05.2013 na pozíciu obchodný manažér - vodič, s výkonom práce v sídle žalovanej. Podľa
pracovnej náplne bola pracovná doba žalobcu stanovená v pondelok až piatok od 8,00 hod. do 16,30
hod., t. j. 42,5 hodiny týždenne. V skutočnosti bola vo firme praktizovaná pracovná doba 43 hodín
týždenne, pričom tieto nadčasy neboli žalobcovi ani ostatným zamestnancom uhrádzané. Začiatkom
roka 2014 sa vykonávala u žalovanej pravidelná koncoročná inventúra vrátane dní, kedy bola sobota,

resp. štátny sviatok, pričom žalobcovi ani ostatným zamestnancom neboli vyplatené príplatky k mzde.
Pri výkone práce u zákazníkov žalovaná žalobcovi nezabezpečila stravu a ani neposkytla náhradu
v zmysle Zákonníka práce. Po odpracovaní pätnástich mesiacov si žalobca nahlásil čerpanie dvoch
týždňov dovolenky. Pred odchodom na dovolenku bola žalobcovi krátená mzda o 300,-Eur údajne pre
neplnenie obchodného plánu. Mzda bola krátená ako bezprostredná reakcia na jeho otázku, prečo
neboli odpracované voľné dni v rámci inventúry uhradené. Krátenie mzdy nebolo vopred prejednané so
žalobcom a ani mu nebolo oznámené. O tejto skutočnosti sa dozvedel až z výplatnej pásky za 6/2014.

Po návrate z dovolenky bola žalobcovi predložená zo strany žalovaného dohoda o skončení pracovného
pomeru s budúcim dátumom uzavretia dňa 10.11.2014. Túto žalobca odmietol podpísať pre jej zjavnú
nevýhodnosť pre neho a rozpor s ustanovením § 17 Zákonníka práce a požiadal žalovanú o vyplatenie
vyššie uvedenej mzdy a stravného. Následne boli žalobcovi uložené kárne opatrenia, s ktorými žalobcanesúhlasil, alebo ich odmietol prevziať, lebo sa nezakladali na dôvodoch založených na pravdivých
skutočnostiach. Žalobcovi boli zmarené resp. zakázané výjazdy k zákazníkom, bol mu odobratý kľúč
od budovy a znemožnené používanie služobného auta. Za týchto podmienok súhlasil s dohodou o

rozviazaní pracovného pomeru k termínu 30.09.2014 s tým, že žalovaný uhradí všetky svoje podlžnosti
voči nemu, čo aj bolo uvedené v článku III. tejto dohody. Žalobca emailom zo dňa 07.10.2014 vyzval
žalovaného na úhradu zákonných nárokovateľných položiek v najbližšom výplatnom termíne. Žalovaný
svoj záväzok nesplnil a neoprávnene krátil žalobcovi mzdu za mesiace august a september 2014 s
cieľom dosiahnuť krátenie náhrady za čerpanie dovolenky. Žalobca listom zo dňa 28.10.2014 odstúpil

od dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.08.2014 s tým, že túto považuje za neplatnú
a požiadal žalovaného, aby mu oznámil miesto a čas, kde môže pokračovať v práci v spoločnosti
žalovaného. Žalovaný na tento list nereagoval a preto sa žalobca obrátil na súd.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: pracovnú zmluvu z 06.05.2013 s

prílohou č. 2 - pracovná náplň z 06.05.2013 a prílohou č. 1 - mzdový výmer z 06.05.2013, výplatné
pásky za 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12/2013, od 1 do 9/2014, vyčíslený nárok podľa § 8 ods. 1 zák. č. 283/2002,
dohodu o skončení pracovného pomeru z 10.11.2014 , e-mailové podanie- výzva na dobrovoľné plnenie
z 07.10.2014, dohodu o skončení prac. pomeru z 17.09.2014, odstúpenie od dohody z 28.10.2014,
emailovú komunikáciu medzi stranami sporu.

4. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania.
Poukázala na skutočnosť, že žalobca sa žalobou domáha dvoch samostatných nárokov a to neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a iných peňažných nárokov, ktoré riadne nevyčíslil. V tejto časti

je žalobný petit neurčitý a podlieha poplatkovej povinnosti. Žalovaná ďalej uviedla, že predmetná
dohoda o rozviazaní pracovného pomeru bola žalobcovi ponúknutá po vzájomnej dohode a tvrdenie
žalobcu o podmienenom uzatvorení dohody inými skutočnosťami nie je žalovanej známe. Žalobcovi
nebola zo strany žalovanej nariadená práca nadčas ani ústne ani písomne a žalovaná prácu nadčas
ani nijakým spôsobom neodsúhlasila. Účasť zamestnancov pri výkone koncoročnej inventúry je v

spoločnosti žalovanej na dobrovoľnej báze a táto tradícia patrí k firemnej kultúre a posilňuje tímového
ducha firmy. Žalovaná uviedla, že žalobcovi nebola nadriadeným zamestnancom nariadená účasť na
inventúre ani písomne ani ústne. Žalobca na jeho vlastnú žiadosť riešil stravovanie pri výjazde za
zákazníkom stravou v mieste bydliska a to buď skorším príjazdom z cesty do miesta bydliska alebo
počas dňa išiel služobným autom do miesta bydliska a po obede sa vrátil do práce. Žalovaná v

zmysle ustanovenia § 152 zákonníka práce zabezpečuje stravovanie zamestnancov donáškou, resp.
dovozom stravy na pracovisko. K tvrdeniam žalobcu o sťažovaní výkonu práce a k uloženiu kárnych
opatrení sa žalovaná nevie vyjadriť. Nespokojnosť žalovanej s pracovným výkonom žalobcu bola
deklarovaná (oznámená žalobcovi) vždy na pracovnej porade, ktorá sa konala každý pondelok za
prítomnosti ďalšieho obchodného manažéra. Predmetnú dohodu uzatvoril žalobca slobodne a k jej

uzatvoreniu žalobcu žalovaná osobitne nenavádzala a v žiadnom prípade nenútila. Odstúpenie od
dohody o skončení pracovného pomeru zo strany žalobcu žalovaná neakceptuje a považuje ho za
irelevantné a právne neúčinné. Od zmluvy (dohody ) možno odstúpiť len v prípadoch, ak je to účastníkmi
dohodnuté alebo, ak je to ustanovené v zákone. Medzi stranami sporu nebola možnosť odstúpenia od
dohody o skončení pracovného pomeru dohodnutá. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce

je potrebné aplikovať právnu úpravu Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z.).. V zmysle ustanovenia
§ 49 O.z. môže od zmluvy odstúpiť účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. V danom konkrétnom prípade nebola dohoda uzatvorená
za nápadne nevýhodných podmienok, keď ani žalobca neodôvodnil odstúpenie od dohody o skončení
pracovného pomeru jej nevýhodnosťou. Zákonník práce ( ďalej len ZP) upravuje možnosť odstúpenia od

zmluvy (dohody) v ustanoveniach § 19 ZP. Podľa tohto ustanovenia účastník, ktorý konal v omyle, ktorý
druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti,
že by bez neho k zmluve nedošlo. Podľa názoru žalovaného, ako aj s ohľadom na odstúpenie, ktoré
adresoval žalobca žalovanému, nekonal žalobca v omyle a žalovanému omyl žalobcu nebol a nie je
známy. Dohoda o skončení pracovného pomeru je platná a účinná a žalovaný si splnil všetky povinnosti,

ktoré vo vzťahu žalobcovi mal.

5. Na dôkaz svojich tvrdení vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.08.2016 žalovaný súdu predložil osobný
spis žalobcu.6. Uznesením č.k. 44Cpr 5/2014 - 74 zo dňa 13.01.2016 pre nezaplatenie súdneho poplatku súd konanie
zastavil v časti uplatnených peňažných nárokov žalobcom spolu vo výške 1.948,82 Eur (doplatok mzdy

za mesiac jún 2014 vo výške 210,44 Eur, doplatok náhrady za dovolenku za mesiac júl 2014 vo výške
13,20 Eur, doplatok mzdy za mesiac august 2014 vo výške 347,23 Eur, doplatok mzdy za mesiac
september 2014 vo výške 347,23 Eur, mzda a príplatok za prácu nadčas vo výške 158,53 Eur, mzda
a príplatok za prácu vo sviatok za mesiac apríl a jún 2014 vo výške 81,80 Eur, náhrada mzdy za
nevyčerpanú dovolenku v počte 116 hodín do 30.09.2014 vo výške 474,39 Eur, stravné vo výške 316,-

Eur) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov zastaveného konania. Na základe
odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3CoPr5/2016 - 87 zo dňa 29.04.2016
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

7. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bode 3. a 5. predloženými stranami sporu a vykonal

aj ďalšie dôkazy navrhnuté stranami sporu a to: výsluch žalobcu, výsluchy svedkov - ĽD. L., Q. H.,
N. X. H. G. V.. Žalobca okrem z výsluchu uvedených svedkov navrhol vykonať dokazovanie knihou
dochádzky za mesiace 8/2013 až 9/2014, knihou jázd vozidla, ktorému bolo pridelené vrátanie GPS
záznamov, pracovnej zmluvy bývalých zamestnancov - obchodných zástupcov a vypočuť svedkov T.. W.
K. ( robila podporu cez internet) a X. Y. (skladník - rozvozca ). Tieto dôkazy súd nevykonal, nakoľko boli

nadbytočné aj nesúviseli s predmetom konania - neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru.

8. Žalobca považuje dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.09.2014 za neplatnú, lebo pri jej
uzatváraníboluvedenýdoomylusľubomžalovanejvyplatiťmuvšetkyzáväzkyvyplývajúcezozákonníka

práce. Tento záväzok žalovanej je uvedený v predmetnej dohode v článku III. a z konania žalovanej je
zrejmé, že táto ho nemala v úmysle plniť a nesplnila ho do dnešného dňa. Uvedený článok III. považuje
za odkladaciu podmienku podľa § 36 občianskeho zákonníka. Uzavretá dohoda nikdy nenadobudla
platnosť, nakoľko neprišlo k splneniu záväzkov žalovanej. Dohode o skončení pracovného pomeru
predchádzali skutky, že zástupca žalovaného L., mu krátil mzdu za mesiac 6/2014, o čom sa žalobca

dozvedel počas dovolenky. Po návrate v mesiaci 8/2014 mu predložil dohodu o skončení pracovného
pomeru z 10.11.2014 s termínom skončenia pracovného pomeru 30.11.2014, ktorú nepodpísal lebo
by sa vzdal vopred všetkých svojich práv a považoval ju preto za neplatnú. Potom mu bránili plniť
pracovné povinnosti, teda navštevovať zákazníkov a končiť obchodné prípady. Pán L. povedal, že skôr
či neskôr ho vyhodí a ešte sa nestalo, že by niekomu vyplácal odstupné. Krátenie mzdy za 6/2014 s

ním neprerokoval, uviedol len, že on sa tak rozhodol. Následne mu zobral kľúče od budovy, znemožnil
používať pridelené motorové vozidlo a zakázal výjazd za zákazníkom. Bolo mu doručené upozornenie
na nesplnenie plánu za 7/2014, doručené 09.09.2014, k čomu sa vyjadril, že v 7/2014 čerpal 2 týždne
dovolenkyporokuažesplnilalikvotnúčasťplánu.Nazákladetakéhototlakupodpísaldohoduoskončení
pracovného pomeru, ktorá je predmetom tohto konania. Pri rokovaní o dohode mu pán L. prisľúbil, že mu

všetko vyplatia, no nič z toho nesplnil. Keďže dohodu o skončení pracovného pomeru dosiahol žalovaný
mobingom zo strany L. a nevyplatili mu mzdové nároky, čím neprišlo k naplneniu odkladacej podmienky
uvedenej v dohode o skončení pracovného pomeru, pristúpil žalobca k odstúpeniu od tejto dohody z
dôvodu nesplnenia mzdových nárokov, keď ich predtým vyzval na dobrovoľné plnenie - odstúpenie od
dohody zo dňa 28.10.2014. Všetky maily hovoria o tom, že nemohol vykonávať svoju prácu a žalobca

žiadal, aby mu dali riadnu 2-mesčnú výpoveď alebo že skončí k 30.09.2014 s 2-mesačným odstupným.
V 9/2014 mu bolo doručené napomenutie, odovzdávané v prítomnosti zamestnankyne N. X., ktorá tam
robila mzdovú účtovníčku. Žalobca ho odmietol prevziať a ona tam bola ako svedkyňa, že mu bolo
udelené. Na preukázanie správania sa p. L. žalobca navrhol dokazovanie výsluchom svedkov RH. V.,
T.. W. K., X. Y., N. X. H. Q. H..

9. Žalovaná zotrváva na vyjadrení k žalobe zo dňa17.11.2015. Poukázala na to, že žalobca neustále
mení svoje skutkové tvrdenia, pokiaľ ide o dôvody a okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu dohody o
skončení pracovného pomeru, keď najskôr tvrdil, že to bolo z dôvodu nezaplatenia mzdových nárokov
a následne tvrdil, že to bolo v dôsledku mobingu a hrubej diskriminácie zo strany žalovaného. Žalovaná

si nie je vedomá žiadneho trestného činu vo vzťahu k žalobcovi. Nie je pravda, že by bol žalobca zo
strany žalovanej prinútený ku skončeniu pracovného pomeru dohodou. Poukázala na to, že žalovaná
žije z obchodnej činnosti svojich obchodných zástupcov a jedným z nich bol aj žalobca. Pán L. ako
vedúci zamestnanec mal s nimi pravidelné pracovné porady a pokiaľ nebol spokojný, tak to tam s nimiriešil a pokiaľ žalobca vnímal jeho hodnotenie ako mobing, tak je to jeho subjektívny pohľad na vedenie
firmy. Ide o normálnu prax aj voči ostatným zamestnancom. Prvý návrh dohody o skončení pracovného
pomeru k 30.11.2014 bol len pre to, aby si žalobca mal čas nájsť nové zamestnanie, tento žalobca

neakceptoval a dohodli sa na skončení pracovného pomeru k 30.09.2014. Bola teda uzatvorená jediná
dohoda a to 17.09.2014, ktorá v článku III. neobsahuje žiadnu odkladaciu podmienku. Išlo o formuláciu,
že budú vysporiadané mzdové nároky obvyklé pri skončení pracovného pomeru a to mzda a prípadná
dovolenka. K 17.09.2014 medzi účastníkmi dohody neboli žiadne sporné mzdové nároky. Tie si žalobca
vykonštruoval až po skončení pracovného pomeru ( podanie zo dňa 07.10.2014), nakoľko keby ich mal

pred skončením pracovného pomeru, tak by ich určite riešil dohodou o sporných nárokoch.
Žalovaná odmietla tvrdenia žalobcu o mobingu a diskriminácii. Žalovaná je firma, ktorá pôsobí na trhu
maléhopodnikaniacca25rokovazacelýčasneviedlažiadnypracovnýspor.To,žesavytýkajúpracovné
nedostatky je bežné. Všetky tvrdenia žalobcu sú účelové v snahe dosiahnuť od žalovaného nároky
z tvrdeného neplatného skončenia pracovného pomeru, čo preukazuje aj skutočnosť, že odstúpil od
dohodyaž28.10.2014.Pracovnýpomerbolskončenýriadnedohodou.Poskončenípracovnéhopomeru

žalovaná vyplatila žalobcovi nároky, ktoré súviseli so skončením pracovného pomeru. Žalobca, ktorý
rokoval a pripomienkoval dohodu o rozviazaní pracovného pomeru a súhlasil s jej znením na základe
slobodnej a vážnej vôle a túto žalobu žalovaný chápe ako snahu žalobcu nahradiť si príjem počas doby
keď nebol zamestnaný. Ak by súd z akéhokoľvek dôvodu dospel k neplatnosti skončenia žiada, aby
súd nepriznal náhradu mzdy žalobcovi nad 12 mesiacov. Žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a

zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

10. Z pracovnej zmluvy z 06.05.2013 súd zistil, že ju uzatvoril žalobca ako zamestnanec so žalovanou
ako zamestnávateľom. Žalobca bol prijatý do pracovného zaradenia ako obchodný manažér - vodič s
miestom výkonu práce v sídle žalovanej. Pracovný pomer vznikol na dobu neurčitú so skúšobnou dobou

3 mesiace, s nástupom do práce 06.05.2013. Mzdové podmienky boli upravené v mzdovom liste, ktorý
tvorí prílohu pracovnej zmluvy ako jej neoddeliteľná súčasť.

11.Zpísomnostizodňa17.09.2014označenejakodohodaoskončenípracovnéhopomeru(ustanovenia
§ 60 ZP) súd zistil, že ju uzatvorili strany sporu dňa 17.09.2014. Podľa článku I. pracovný pomer

medzi zamestnávateľom a zamestnancom, založený pracovnou zmluvou zo dňa 06.05.2013 sa skončí
dohodou ku dňu 30.09.2014. Podľa článku II. dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzavretá na
návrh zamestnanca a zamestnávateľa a to bez uvedenia dôvodu. Podľa článku III. sa zamestnávateľ
zaväzuje zamestnancovi vysporiadať všetky záväzky vyplývajúce podľa zákonníka práce. Podľa článku
IV. dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Zmluvné strany

prehlásili, že uvedenú dohodu uzatvorili na základe vážnej a slobodnej vôle, ich zmluvná voľnosť nebola
obmedzená, ustanovenia zmluvy sú pre nich zrozumiteľné a určité, neuzavreli ju v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok alebo v omyle. Zmluvu si prečítali, aj jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu
ju vlastnoručne podpísali.

12. Z emailového podania žalobcu zo dňa 07.10.2014 súd zistil, že žiadal žalovanú o vyplatenie
zákonných nárokovateľných položiek v najbližšom výplatnom termíne 10.10.2014 takto: mzdu za
odpracovanie dní 04.01. a 06.01.2014 vrátane príplatkov za prácu vo sviatok, stravné za rok 2013 a 2014
podľa priložených tabuliek, doplatenie neoprávnene krátenej mzdy za mesiace 6,8/2014, doplatiť rozdiel
náhrady za dovolenku vypočítaný z celej mzdy, vyplatiť celú mzdu za 9/2014, náhradu za nevyčerpanú

dovolenku, vyplatiť dohodnuté dvojmesačné odstupné.

13. Z odstúpenia od dohody zo dňa 28.10.2014 súd zistil, že žalobca týmto podaním oznámil
žalovanému, že odstupuje od dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej dňa 17.08.2014.

Dôvodom odstúpenia od dohody je nesplnenie záväzkov zamestnávateľa podľa článku III. tejto dohody.
K nárokom pripojil aj požiadavku na vyplatenie 0,5 hodiny za nadčas za každý odpracovaný týždeň,
nakoľko pracovná doba bola 43 hodín týždenne. Nevyplatenie a svojvoľné krátenie mzdy a nevyplatenie
odstupného, nevyplatenie a nevyplácanie stravného predstavuje hrubé porušenie platných zákonov
Slovenskej republiky. Zároveň žalobca žalovanú vyzval, aby mu oznámila miesto a čas, kam a kedy má

nastúpiť znovu do práce.

14. Z osobného spisu u žalobcu vedeného u žalovanej súd zistil, že obsahuje písomnosť zo
dňa 09.09.2014 označenú ako - Oznámenie o neplnenie obchodného plánu za mesiac júl 2014 aoznámenie nevyplatenia osobného vyhodnotenia s tým, že vo výplate mzdy za mesiac august nebude
vyplatené osobné ohodnotenie z dôvodu neuspokojivej pracovnej výkonnosti, nesplnenia stanoveného
obchodného plánu, ktorý bol na mesiac júl 2014 stanovený vo o výške 15.000,-Eur bez DPH, tento plán

nebol splnený. Oznámenie obsahuje rukou písané vyjadrenie žalobcu, že nesúhlasí, nakoľko v mesiaci
júl po viac ako úrok určený na 2 týždne dovolenky ak plán splnil v alikvotnej čiastke.

15. Z výsluchu svedka G. V. súd zistil, bol zamestnaný u žalovanej, takže pozná strany sporu. U
žalovanej bol zamestnaný od 16.08.2008 do 12.10.2015 ako obchodný manažér a pracovný pomer

skončil dohodou z jeho strany. Mal svojich zákazníkov, o ktorých sa staral, navštevoval ich utorok a
štvrtok. Písali týždenné plány dopredu a na tabuľu sa malo písať kto, kedy a kam ide. Spätne robili
zápisy do CRM systému, kde písal s ktorým zákazníkom čo riešil. Za jeho pôsobenia sa vystriedalo cca
10 obchodných zástupcov. Povaha práce spočíva aj vo výjazde zákazníkov aj keď nie v plnom rozsahu.

16. Z výsluchu svedkyne N. X. súd zistil, že je zamestnaná u žalovanej od roku 2007 ako referentka

ekonomického oddelenia. O žalobcovi takmer nič nevie, stretávali sa len pracovne, ráno sa pozdravili,
nemala s ním žiadne konflikty. Pokiaľ priniesol nejakú firmu na založenie tak ju založila. U žalovanej
neexistuje odborová organizácia zamestnancov.

17. Z výsluchu svedkyne Q. H. súd zistil, že je zamestnaná u žalovanej od roku 2003 ako referentka

odbytu a žalobcu pozná ako kolegu, prichádzali do styku pracovne, keď nosil objednávky na odbyt.
Nevie z akých dôvodov odchádzali predchádzajúci obchodní zástupcovia z firmy, každý si svoje dôvody
necháva pre seba. Vo firme sú jeden alebo dvaja obchodní zástupcovia.

18. Z výsluchu svedka Ľ. L., súd zistil, že u žalovanej má na starosti riadenie a prevádzku celej

spoločnosti od roku 1991. Žalobca nastúpil do pozície obchodného manažéra. Náplňou práce bola
akvizícia nových zákazníkov. Absolvoval školenia a po nejakej dobe išiel do terénu. Na jar v roku 2014
vyslovil názor, že práca ho nenapĺňa, robí mu to problémy zvažuje odchod zo spoločnosti. Následne
v lete 2014 po návrate z dovolenky sa k tejto otázke vrátil, že by chcel ukončiť pracovný pomer. Mal
rôzne požiadavky na odstupné, na vyplatenie hotovosti bez papiera, vyhrážal sa súdom. Toto bolo

neakceptovateľné. Bolo vypracovaných niekoľko verzií dohody o skončení pracovného pomeru a keď
žalobca zistil, že jeho nejaké nároky nebudú akceptované, tak pristúpili k podpísaniu dohody a jeho
pracovný pomer sa skončil. Pozícia obchodného manažéra je pre firmu významná, vzhľadom na to,
že komunikuje so zákazníkmi. Žalobca začal vypisovať maily zákazníkom, čo bolo nepríjemné. Nie je
pravdou, že by pristupovali k žalobcovi inak, než k ostatným zamestnancom. K uzatvoreniu dohody

o skončení pracovného pomeru ho nenútili. V dohode o skončení pracovného pomeru je uvedené, že
zamestnávateľ sa zaväzuje zamestnancovi vysporiadať všetky záväzky vyplývajúce podľa zákonníka
práce, teda nevyčerpaná dovolenka. Mzdu za júl 2014 krátil žalobcovi z dôvodu neplnenia obchodného
plánu, čo mu bolo aj písomne oznámené a posunuté pracovníčke, ktorá spracováva mzdy. O obsahu
dohody o skončení pracovného pomeru sa niekoľkokrát rozprávali, dohodu poskytol žalobcovi do mailu

len základnú a on tam chcel mať určitý článok. Kľúče od budovy odobral žalobcovi vzhľadom na to,
keď videl, že jeho pracovná morálka ide prudko dolu vodou. Posielal maily zákazníkom a to bol dôvod
odobratia kľúčov. Sám žalobca žiadal o zaslanie nejakého návrhu dohody mailom. Kľúče od budovy
nepotreboval k výkonu práce, nakoľko budova bola otvorená a pokiaľ chcel ísť za zákazníkom, kľúče od
auta boli u svedka. Výkon práce žalobcu bol možný aj bez kľúčov od budovy a od motorového vozidla.

19. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce - zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení,
platnom a účinnom ku dňu napadnutej dohody (ďalej len ZP), pracovný pomer možno skončiť dohodou,
výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej lehote.

20. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 ZP ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

21. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,

ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných
zmien.22. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru
vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

23. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skočením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

24. Podľa § 80 ZP pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní

nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi
zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.

25. Podľa ust. § 1 ods. 4 ZP ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka .

26. Podľa § 15 ZP prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,
zodpovedá dobrým mravom.

27. Podľa § 18 ZP zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená,
len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

28. Podľa § 19 ods. 1 ZP účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy,
má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

29. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

30. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok, ak má právo od zmluvy odstúpiť.

31. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca ak osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

32. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že z hľadiska formálnych náležitostí
predmetný právny úkon t.j. dohoda o skončení pracovného pomeru spĺňal zákonné podmienky - teda
písomnú formu a zároveň obsahoval podstatné náležitosti, ktorými sú vzájomný súhlasný prejav vôle

účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia, ktorý bol uvedený dňom 30.09. 2014. Žalobca
podal žalobu na súd dňa 24.11.2014, teda v lehote podľa cit. ust. § 77 ods.1 ZP.

33. Jeden z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení pracovného
pomeru uzavretá medzi zamestnancom a zamestnávateľom ako dvojstranný právny úkon, ktorý

vyžaduje k svojmu vzniku zhodný prejav vôle zmluvných strán. Dohoda o skončení pracovného
pomeru je dvojstranný právny úkon medzi zamestnancom a zamestnávateľom o tom, že končia doteraz
existujúci pracovný pomer dohodou k určitému dátumu. Náležitosťou dohody je určenie tohto dňa.
Nedodržanie písomnej formy dohody nespôsobuje jej neplatnosť. Môže byť uzavretá aj ústnou formou,
avšak nevzbudzujúcou pochybnosti o tom, čo chceli účastníci dohody svojimi prejavmi vôle povedať.

Podstatnounáležitosťoudohodyoskončenípracovnéhopomeruakoprávnehoúkonujevôľa,ktorámusí
byť slobodná a vážna. Právny úkon trpí nedostatkom slobody vôle, ako účastník koná pod nedovoleným
nátlakom zo strany druhého účastníka, ak o tom druhý účastník vedel a aj to vy užil. Za podstatný sa
považuje omyl, ktorý sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila.

34. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu smerujúceho k rozviazaniu pracovného pomeru je
možné uskutočniť len konaním a len výslovne, to znamená musí byť zjavné to, že sa ním uplatňuje
neplatnosť konkrétneho právneho úkonu a musí byť označená vada právneho úkonu, ktorá spôsobila
jeho neplatnosť. Súd teda musí rešpektovať a vychádzať z toho, pre aké vady namietal účastníkpracovnoprávneho vzťahu neplatnosť právneho úkonu a ktoré vo svojom prejave vôle označil. Súd
písomnosť žalobcu zo dňa 28.10.2014 označenú ako odstúpenie od dohody považoval podľa obsahu za
úkon, ktorým sa žalobca dovoláva neplatnosti právneho úkonu dohody o skončení pracovného pomeru,

nakoľko odstúpenie od dohody o skončení pracovného pomeru nie je možné. Takýto inštitút Zákonník
práce neupravuje, keď umožňuje len odvolanie výpovede, na ktoré je potrebný súhlas druhého účastníka
(§ 61 ods. 4 zákonníka práce). Taktiež v zmysle citovaných všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté. Takéto dojednanie si strany sporu v predmetnej dohode nestanovili, preto

žalobca nemohol platne odstúpiť od uzatvorenej dohody.

35. V tomto smere vychádzajúc z písomnosti žalobcu zo dňa 28.10.2014 označenej ako odstúpenie od
dohody možno konštatovať, že žalobca explicitne vyjadril ako dôvod odstúpenia od dohody o skončení
pracovného pomeru uzatvorenej dňa 17.08.2014 nesplnenie si záväzkov zamestnávateľa podľa článku
III. tejto dohody. Žalobca teda uviedol ako dôvod, pre ktorý považuje predmetnú dohodu o skončení

pracovného pomeru za neplatnú nesplnenie nárokov, ktoré špecifikoval ako nevyplatenie a svojvoľné
krátenie mzdy, nevyplatenie odstupného, nevyplatenie a nevyplácanie stravného. Pokiaľ žalobca
uviedol že pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru bol žalovanou uvedený do omylu čo
sa týka skutočností vyplatenia mzdových nárokov v zmysle Zákonníka práce, tak súd v tomto smere
dospelkzáveru,žetakýtoomylvovzťahukdohodeoskončenípracovnéhopomerunemožnopovažovať

za podstatný, nakoľko sa netýka podstatných náležitostí tohto právneho úkonu. Ako bolo uvedené
vyššie, pri dohode o skončení pracovného pomeru sú podstatnými náležitosťami vôľa účastníkov skončiť
pracovný pomer k určitému konkrétnemu dňu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal
vôľu skončiť pracovný pomer s tým, že najskôr predloženú dohodu o skončení pracovného pomeru ku
dňu 30.11.2014 neakceptoval, ku konsenzu medzi stranami sporu došlo dňa 17.09.2014, keď podpísali

dohodu o skončení pracovného pomeru a to ku dňu 30.09.2014. Pokiaľ žalobca predpokladal, že
žalovaná mu v súvislosti so skončením pracovného pomeru vyplatí mzdové nároky v inom rozsahu, než
sa tak skutočne stalo, tak tento omyl nemá vplyv na platnosť dohody o skončení pracovného pomeru.
Pokiaľ žalobca považuje za oprávnené aj iné nároky než, ktoré mu žalovaná v súvislosti so skončením
pracovného pomeru vyplatila, tak sa ich môže domáhať aj po skončení pracovného pomeru bez toho,

aby spochybňoval platnosť dohody o skončení pracovného pomeru.

36. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru pristúpil na
základe toho, že mu bolo cielene bránené plniť si pracovné povinnosti tým, že mu bol odobratý kľúč
od budovy a používanie služobného auta a bolo mu uložené kárne opatrenie. Z vykonaných dôkazov

vyplynulo, že žalobca mal vôľu skončiť pracovný pomer, čo uviedol svedok L. vo svojej výpovedi, že
žalobca sa vyjadril, že práca ho nenapĺňa a zvažuje skončenie pracovného pomeru. Vôľa žalobcu
skončiť pracovný pomer u žalovanej vyplýva aj z emailu zo dňa 09.09.2014, ktorý súdu predložil
žalobca a v ktorom okrem iného uviedol, že jeho návrh na spôsob ukončenia pracovného pomeru
nebol akceptovaný. Odobratie kľúčov od budovy a od motorového vozidla svedok L. odôvodňoval

neuspokojivou pracovnou morálkou žalobcu, písaním emailov zákazníkom žalobcom. Z výsluchu
zamestnancov žalovanej (terajších aj bývalého ) nebol preukázaný tlak zo strany žalovanej na žalobcu k
podpisu dohody. Súd pri hodnotení dôkazov vo vzťahu ku skutočnosti o žalobcom tvrdenom nátlaku zo
strany žalovanej na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru vychádzal aj z prejavov vôle,
ktoréžalobcaurobilemailovýmpodanímzodňa07.10.2014aodstúpenímoddohodyzodňa28.10.2014,

v ktorých neuvádza, že pri uzatváraní dohody konal v omyle, resp. že bol k nej donútený ale ako
dôvod uvádza výlučne nesplnenie jeho zákonných mzdových nárokov, pre ktoré odstupuje od dohody o
skončení pracovného pomeru. Samotné znenie dohody obsahuje článok, v ktorom obe strany zhodne
prehlásili, že uvedenú dohodu uzatvorili na základe vážnej a slobodnej vôle, ich zmluvná voľnosť nebola
obmedzená, ustanovenia zmluvy sú pre nich zrozumiteľné a určité, neuzavreli ju v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok alebo v omyle. Následné tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe o konaní v omyle
resp. pod tlakom žalovanej súd považuje za nepreukázané a preto zrejme účelové.

37. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery, keď súd považoval dohodu o skončení pracovného
pomeru uzavretú stranami sporu dňa 17.09.2014 za platnú, žalobu zamietol v celom rozsahu.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnej žalovanej
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodnesúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

39. Svedkyňa Q. H. ( vypočutá v konaní na návrh žalobcu ako svedok na pojednávaní dňa 14.11.2016)
si podaním doručeným súdu uplatnila náhradu cestovného z titulu svedočného. Súd v zmysle § 252, 253
ods. 1, 258 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP priznal svedkyni uplatnený nárok voči žalobcovi, ktorý tento dôkaz
navrhol a v konaní nebol neúspešný. O výške svedočného, ktoré je svedkyni povinný uhradiť žalobca,
rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.