Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. december 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10Csp/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816205187
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5816205187.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, 821 08 Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Ján
Šoltés, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovaným: 1.) R. O., nar. XX.X.XXXX,
L. XXX, XXX XX V., 2.) F. O., nar. XX.X.XXXX, L. XXX, XXX XX V., o zaplatenie 1 975,90 Eur s
príslušenstvom, takto, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o zaplatenie 1.675,90 EUR s úrokom z omeškania 8.5 % ročne zo sumy 1.975,90 EUR
od 09.11.2013 do 06.04.2017, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.875,90 EUR od 07.04.2017
do 09.05.2017, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.775,90 EUR od 10.05.2017 do 07.06.2017 a

úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.675,90 EUR od 08.06.2017 do zaplatenia z a m i e t a.

II. Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške
vyčíslenej v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu 17. 10. 2016 pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. so sídlom
Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 139 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/, aby

mu spoločne a nerozdielne zaplatili 1975,90 EUR s úrokom z omeškania 8,50% ročne od 9. 11. 2013
do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými uzatvorili dňa 27. 4. 2009 zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej žalovaným poskytol pôžičku 10 650 EUR. Podľa zmluvy mali žalovaní 1/ a 2/ splácať
pôžičku v mesačných splátkach po 189,75 EUR. Žalovaní doteraz zaplatili 9 309,20 EUR. Vzhľadom na
to, že žalovaní porušili svoju povinnosť splácať pôžičku, žalobca dňa 18. 10. 2013 vyzval žalovaných na
okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Žalovaní dlžné splátky doteraz nezaplatili.

2. Dňa 23. 1. 2017 pôvodný žalobca podal návrh na zmenu žalobcu z dôvodu, že pohľadávku voči
žalovaným postúpil súčasnému žalobcovi.

3. Dňa 9. 2. 2017 súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala odpor žalovaná 2/. Uviedla
v ňom, že so žalovaným 1/ a so žalobcom dňa 27. 4. 2009 uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej im so žalovaným 1/ bola poskytnutá pôžička 10 650 EUR, ktorú mali splácať po 189,75 EUR.
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/43/2013-48 zo dňa 25. 9. 2013 bolo ich manželstvo

so žalovaným 1/ rozvedené. Po rozvode manželstva sa so žalovaným 1/ ústne dohodli, že on preberá
v celom rozsahu záväzok splácať pôžičku tak, ako to vyplýva zo zmluvy o pôžičke. Verila, že pôžičku
bude splácať pravidelne tak, ako sa dohodli. O tom, že žalobca pristúpil i zosplatneniu pôžičky, nemala
vedomosť, pretože v tom čase so žalovaným 1/ nebývala v spoločnej domácnosti, pretože už bolirozvedení a žalovaný 1/ jej túto skutočnosť neoznámil. Keďže žalovaný 1/ sa po rozvode zaviazal na
splácanie pôžičky, ona už nie je povinná ju splácať.

4. Dňa 1. 12. 2017 žalobca súdu doručil čiastočné späťvzatie žaloby, ktorom uviedol, že vzhľadom
na to, že žalovaní mu po začatí konania zaplatili celkovo 300 ERU, tak berie späť žalobu v časti o
zaplatenie 300 EUR s príslušným úrokom z omeškania a zotrváva na zaplatení 1.675,90 EUR s úrokom
z omeškania 8.5 % ročne zo sumy 1.975,90 EUR od 09.11.2013 do 06.04.2017, úrokom z omeškania
8 % ročne zo sumy 1.875,90 EUR od 07.04.2017 do 09.05.2017, úrokom z omeškania 8 % ročne zo

sumy 1.775,90 EUR od 10.05.2017 do 07.06.2017 a úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.675,90
EUR od 08.06.2017 do zaplatenia. Súd konanie v časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, zastavil, v
súlade s ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a
dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

6. Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu 27. 4. 2009 ( ďalej len „ zákon „ ) zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovaným domáha zaplatenia 1.675,90 EUR
s príslušenstvom ( po čiastočnom späťvzatí žaloby ) titulom nesplatených splátok pôžičky, ktorá bola
žalovaným poskytnutá na základe zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 27. 4. 2009. Z
tejto zmluvy súd zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným pôžičku vo výške 7000
EUR, ktorú sa žalovaní zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 189,75 EUR. Pôvodný veriteľ

svoju pohľadávku postúpil žalobcovi, čo súd zistil z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 12.
2016.. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 1. 12. 2017 súd zistil, že žalovaní na spotrebiteľský úver doposiaľ
zaplatilo 9 609,20 EUR. Zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 27. 4. 2009 súd zistil, že
tá neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona, teda výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve o pôžičke je uvedená len výška mesačnej splátky 189,75 EUR , z

ktorej nemožno zistiť, koľko z tejto splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. To má za následok, že
zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zmluva o úvere obsahuje
všetky náležitosti, vyžadované zákonom a poukázal na právny názor, vyjadrený v rozsudku Súdneho
dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroová,
nekonkretizoval súvislosť tohto rozsudku s prejednávaným prípadom. Súd však napriek tomu podotýka,

že rešpektoval výklad Súdneho dvora EÚ, ktorý vyjadril v tomto rozsudku, , podľa ktorého článok 10
ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ )ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS v spojení s čl. 3 písm. m/ tejto smernice
sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale
všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na

inom trvalom nosiči, no žalobca ani neuviedol, kde inde okrem samotnej zmluvy by mali byť zákonné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené, keďže minimálne náležitosť podľa § 4 ods. 2
písm. i/ zákona v zmluve zahrnutá nie je. Súd však poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej
republiky vo veci sp.zn. I ÚS 3512/11, v ktorom je uvedené, že je potrebné zdôrazniť, že obchodné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napr. od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým

na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru. Naopak nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým
písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých
predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú ( napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanieo zmluvnej pokute ). Pokiaľ tak dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto
konaniu nemožno priznať právnu ochranu. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky bez toho, aby
bola rozčlenená na istinu, úroky a poplatky. Takéto dojednanie nemožno považovať za súladné s ust. § §

4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ
pri podpise zmluvy mal vedomosť o presných termínoch úhrad jednotlivých splátok úveru a tiež, aby
mal vedomosť o tom, koľko z ktorej splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky a mal tak možnosť
vybrať si medzi viacerými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zákonom stanovené členenie
a uvedenie jednotlivých čiastok splátok úveru má byť prehľadným vymedzením povinností dlžníka tak,

aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň spotrebiteľ mal od začiatku prehľad, z akých položiek
pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať. Nakoľko žalobca neuviedol žalovaným ako
spotrebiteľom pri podpise zmluvy o pôžičke, koľko z každej mesačnej splátky bude použité na úhradu
jednotlivých nárokov, súd konštatuje, že pôžička sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Keďže
žalovaní na pôžičku doposiaľ zaplatili viac, ako bola poskytnutá pôžička, žalobu zamietol.

8. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súd
priznal náhradu trov konania žalovaným, ktorí mali v konaní úspech .

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote

podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.