Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914203952
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6914203952.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu L. zast. JUDr.

Jánom Sitarčíkom, advokátom v Lučenci, Dr. Herza č. 20 proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 807 598 o ochranu spotrebiteľa takto

r o z h o d o l :

Súd konanie, pokiaľ žalobca žiadal vysloviť, že:

„Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 618300776, uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným zo dňa 16. 06. 2010 je bez úrokov a poplatkov.“

„Súd určuje, že zmluvná pokuta uvedená na zadnej strane Zmluvy o úvere č. 618300776, uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 16. 06. 2010 v čl. 04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
vo výške 15 € za omeškanie dlžníka s niektorou zo splátok sedem a viac dní a zmluvná pokuta vo výške
30 €, ktorá súvisí so splatením 4 omeškaných splátok, ako aj paušálna úhrada nákladov vo výške 4 € za
každúzaslanúupomienkuvprípadeporušeniapodmienokZmluvyoúverejeakoneprijateľná,neplatná“.

„Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené na zadnej strane Zmluvy o úvere č. 618300776, uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 16. 06. 2010 v čl. 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
týkajúce sa nároku na celý dohodnutý poplatok v prípade, ak sa stane celý dlh splatný okamžite poľa čl.
04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a zmluvná pokuta podľa čl. 06 Všeobecných podmienok
úveru vo výške 312 € za porušenie zmluvných povinností, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov
vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka sú
ako neprijateľné, neplatné“.

„Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené na zadnej strane Zmluvy o úvere č. 618300776, uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 16. 06. 2010 v čl. 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
na základe ktorých dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako
svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky, a podľa ktorých tretina poplatku predstavuje dohodnutý
úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou sú ako neprijateľné, neplatné“.

„Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené na zadnej strane Zmluvy o úvere č. 618300776, uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 16. 06. 2010 v čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
a to Dohoda o vyplnení zmeniek a s touto dohodou súvisiace práva remitenta sú ako neprijateľné,
neplatné“.

„Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené na zadnej strane Zmluvy o úvere č. 618300776, uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 16. 06. 2010 v čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
podľa ktorých zmluvné strany prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporu vznikajúcich z tejto

zmluvy o úvere, a mediačná dohoda sú ako neprijateľné, neplatné“.v tejto časti z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.422,14 eur s 9,05 %-ným úrokom z omeškania ročne

zo sumy 1.422,14 eur od 18. 10. 2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo
výške 85,- eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd určil jednak určovacími výrokmi, že zmluva o
úvere uzavretá medzi stranami sporu je bez úrokov a bez poplatkov a ďalej žiadal určiť, že jednotlivé
zmluvné dojednania zmluvy sú neprijateľné a neplatné. Ohľadom určovacích výrokov žalobca zobral

žalobu späť pred prvým pojednávaním, a preto súd konanie v tejto časti zastavil s poukazom na
ustanovenie § 145 ods. 1, 2 C.s.p. Predmetom konania zostalo vydanie bezdôvodného obohatenia na
základe zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu, kde žalobca tvrdil, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu a predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, z toho dôvodu sa má
za to, že úver bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov a žalobcovi svedčí len povinnosť uhradiť čistý

úver, ktorý bol poskytnutý žalovaným. Keďže žalobca zaplatil žalovanému viac ako sumu čistého úveru,
žiadal zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia nad sumu čistého úveru v celkovej
výške 1.422,14 eur.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu, podľa jeho názoru v danej veci nejde o
spotrebiteľskú vec a zároveň poukázal na to, že na základe predmetného úveru, ktorý žalobca nesplácal,

bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu
k určovacím výrokom žalobcu. Poukázal tiež na to, že podľa jeho názoru došlo k premlčaniu nároku
žalobcu vo vzťahu k určovacím výrokom, kde žalobca podľa názoru žalovaného po uplynutí premlčacej
doby nemôže žiadať vysloviť neplatnosť častí zmluvy o úvere. Čo sa týka nároku žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, žalovaný sa k tomuto nároku nevyjadril, žiadal len zamietnuť žalobu v plnom

rozsahu. Na pojednávanie vo veci sa zástupca žalovaného nedostavil, ospravedlnil svoju neprítomnosť
na pojednávaní, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o úvere zo dňa 16. 06. 2010,
všeobecnými zmluvnými podmienkami, prehľadom splátok na úvere na čl. 24 a 25 spisu, dokladmi na čl.
9 spisu, dokladmi o uhradení splátok žalobcom, kópiou spisu 2Er/1177/2014 tunajšieho súdu, návrhom

na vykonanie exekúcie zo dňa 09. 03. 2014, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR 01744/2013
zo dňa 14. 06. 2013, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 16. 06. 2010 a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Strany sporu uzavreli dňa 16. 06. 2010 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej zmluvy žalovaný poskytol
žalobcovi úver v sume 800,- eur, kde dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 772,- eur v 12 mesačných splátkach po 131,- eur počnúc dňom 16. 07. 2010. V

zmluvejeeštevkolónkevyškrtnuté,žedlžníkprehlasuje,žefinančnéprostriedkysúposkytnuténavýkon
zamestnania. Iné údaje v zmluve uvedené nie sú. Na základe tej skutočnosti, že žalobca si neplnil svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, žalovaný podal návrh na exekúciu, kde Stály rozhodcovský
súd vydal dňa 14. 06. 2013 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť celkovo sumu
742,12 eur s príslušenstvom.

5. Žalovaný namietal, že predmetná vec nie je spotrebiteľskou vecou, keďže žalobca pri uzatváraní
zmluvy o úvere prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Na pojednávaní
však žalobca uviedol, že pri uzatváraní zmluvy pracovníkovi žalovaného uviedol, že predmetný úver
potrebuje na splatenie iného úveru, pričom žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym spôsobom, že by
vôbec pred uzavretím zmluvy o úvere bol skúmal účel, na ktorý skutočne má byť úver použitý, ktoré

povinnosti mu vyplývajú zo Zákona o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1 a ods. 6 Zákona č.
129/2010 Z.z., z ktorých ustanovení vyplýva, že veriteľ je povinný skúmať podmienky pre poskytnutie
úveru, či úver zodpovedá potrebe a finančnej situácii dlžníka, musí ozrejmiť základné informácie o úvere,
o jeho vplyve na spotrebiteľa a tieto informácie by mali byť poskytnuté ešte pred uzavretím zmluvy,
pričom žalovaný v predmetnej zmluve o úvere označil len také účely poskytnutia úveru, ktoré vylučujú

použitie Zákona o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z., kde takétojeho správanie súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v snahe pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru vylúčiť ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva zo Zákona o spotrebiteľských úveroch, o ktorých
praktikách má súd vedomosti aj z iných konaní, konkrétne vo veci vedenej na tunajšom súde pod číslom

konania 9C/49/2014, v ktorom konaní spotrebiteľ predložil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie
č. SK 0755/99/2012 zo dňa 27. 05. 2013, v ktorom je konštatované, že v konkrétnych zmluvách o
úvere pracovníci žalovaného zaškrtli políčka v zmluve, ktoré majú svedčiť o poskytnutí úveru na výkon
povolania spotrebiteľa bez reálneho stotožnenia povolania spotrebiteľa a zistenia, aký konkrétny súvis
s týmto povolaním, či predmetom činnosti spotrebiteľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Na jednej

strane teda možno konštatovať, že žalovaný nepreukázal, že by skutočne skúmal účel, na ktorý má
byť použitý predmetný úver a na druhej strane žalobca tvrdil, že úver potreboval na splatenie iného
úveru, čo nie je účel použitia úveru v zmysle uzavretej zmluvy, a to na výkon zamestnania. V danej
veci žalobca jednoznačne vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným ako spotrebiteľ, keďže žalobca
má postavenie spotrebiteľa minimálne v rozsahu právnej úpravy v Občianskom zákonníku a taktiež sa
naňho nevzťahuje výnimka v zmysle § 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

keďže nebolo preukázané, že by úver bol poskytnutý na účel výkonu zamestnania.
6. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč.
zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel žalovaný ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
žalobca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia
vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč.
zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi stranami sporu
aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní

ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho
dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
7. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka.

8. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
9. Na základe toho súd uzatvára, že žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným ako spotrebiteľ
a pri poskytnutí finančných prostriedkov žalovaným žalobcovi ide o poskytnutie finančných prostriedkov
formou spotrebiteľského úveru, ktorý právny vzťah sa riadi ustanoveniami Zákona č. 129/2010 Z.z. v

znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
10. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti vyžadované v zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, a to náležitosť v zmysle písm. f) termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, písm. j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, kde v prípade, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto zákonom vyžadované
náležitosti, poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z.
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe tejto zmluvy teda svedčí žalobcovi povinnosť len
vrátiť čistý úver bez úrokov a poplatkov, t.j. sumu 800,- eur. Ako to vyplýva z predloženého prehľadu
splátok žalobcu na úvere, žalobca zaplatil na úvere celkovo sumu 2.222,14 eur, na strane žalovaného

vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 1.422,14 eur s poukazom na ustanovenie § 451 Obč. zákonníka,
keďže ide o plnenie - majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu vychádzajúc zo záveru, že
predmetný poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
11. Žalovaný v konaní vo svojom písomnom vyjadrení namietal nedostatok naliehavého právneho
záujmu na podanej žalobe zo strany žalobcu vychádzajúc z toho, že vo veci rozhodol už rozhodcovský

súd a v danej veci ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, keďže rozhodcovský súd uznal nárok
žalovaného na plnenie z uzavretej zmluvy o úvere, ktorý rozhodcovský rozsudok na plnenie je prekážkou
rozhodnutej veci pre konania v žalobách o určenie, keďže rozhodcovský rozsudok na plnenie vychádzal
z totožného skutkového a právneho stavu a je tu tiež totožnosť osôb. S týmito námietkami ako prekážkou
v konaní zo strany žalovaného sa súd v plnom rozsahu stotožňuje, avšak pre dané konanie už tieto

námietky nemajú prakticky význam z toho dôvodu, že žalobca pred prvým pojednávaním všetky svoje
nároky týkajúce sa určovacích výrokov zobral späť a v tejto časti bolo konanie zastavené, kde námietky
ohľadom prekážky právoplatne rozhodnutej veci zo strany žalovaného sa týkali len týchto určovacích
výrokov.12. Je pravdou, že v zmysle ustanovenia § 35 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu, táto skutočnosť by však

bola prekážkou len pre určovacie výroky, ktoré už nie sú predmetom konania, keďže na základe
rozhodcovského rozsudku, ktorý zaviazal žalobcu na plnenie titulom zmluvy o úvere, ktoré jednotlivé
zmluvné dojednania žiadal žalobca vysloviť za neplatné, je zároveň rozhodnuté, že zmluva je platná,
keďže na základe uzavretej zmluvy rozhodcovský súd zaviazal žalobcu na plnenie. Tento rozhodcovský
rozsudok však nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre nárok, ktorý je predmetom

konania, a to vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže síce ide o tých istých účastníkov, avšak
právny základ nároku nevychádza z uzavretej zmluvy o úvere, ale právny základ nároku žalobcu je v
bezdôvodnom obohatení, ktoré vzniklo na strane žalovaného tým, že poskytnutý úver bol poskytnutý ako
úver bez úrokov a bez poplatkov. V predmetnej veci možno konštatovať, že rozhodcovský rozsudok ako
taký by nepredstavoval prekážku rozhodnutej veci aj z dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu dňa 16. 06. 2010, v zmysle ktorej zmluvy článku 2

bolo dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy o úvere, budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom, ak zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde. Je tu daná
možnosť aj podania žaloby na všeobecnom súde Slovenskej republiky, avšak táto možnosť voľby je len
iluzórna vychádzajúc z toho, že podstatná časť všetkých žalôb sa podáva z podnetu žalovaného ako
veriteľa, ktorý samozrejme si vyberá pre seba priaznivejšie riešenie sporu na rozhodcovskom súde a tým

je prakticky vylúčená možnosť podať žalobu aj na príslušnom všeobecnom súde Slovenskej republiky
a možno uzavrieť túto rozhodcovskú zmluvu tak, že prakticky bolo dohodnuté to, že všetky spory
budú riešené pred rozhodcovským súdom. Takéto zmluvné dojednanie jednoznačne možno chápať ako
neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná s poukazom na ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka, keďže ide o zmluvné dojednanie, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky alebo zmluvy, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskomkonaní.Takátoneprijateľnápodmienkavspotrebiteľskejzmluvejeneplatnáspoukazom
na ustanovenie § 53 ods. 5 Obč. zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Takto možno
uzavrieť, že nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy a rozhodnutie rozhodcovského súdu možno chápať ako nulitný právny akt bez

akýchkoľvek právnych účinkov medzi stranami sporu a takýto neexistujúci právny akt nemôže byť
prekážkou právoplatne rozhodnutej veci k prípadnému nároku žalobcu v tomto konaní, pričom ako súd
uviedol už vyššie, k prípadnému nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia by aj prípadný
právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu so všetkými právnymi účinkami nepredstavoval prekážku
právoplatne rozhodnutej veci.

13. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, túto
námietku premlčania vzniesol len voči jednotlivým určovacím výrokom, ktoré nie sú predmetom konania.
Pokiaľ by však takúto námietku premlčania vzniesol aj voči nároku na bezdôvodné obohatenie, čo
sa v konaní ale nestalo, táto námietka premlčania by nespôsobila zánik nároku žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, keďže jeho nárok nie je premlčaný vychádzajúc z toho, že žalobca začal

realizovať splátky na úvere dňa 12. 07. 2010 a posledná splátka na úvere bola uhradená 22. 11. 2012,
kde čistú sumu úveru vo výške 800,- eur uhradil žalobca pri úhrade splátky č. 8 dňa 16. 09. 2011 a
po tomto dátume začalo vznikať bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa žalobca domáha, pričom
posledná splátka bola uhradená 22. 11. 2012, kedy bolo zrejmé, aká je výška tohto bezdôvodného
obohatenia a od tohto dátumu, t.j. 22. 11. 2012 do dňa podania žaloby 28. 03. 2014 neuplynula

trojročná objektívna premlčacia lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2
Obč. zákonníka, ktorá plynie odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo, pričom táto trojročná
lehota neuplynula ani od splátky č. 8 uhradenej dňa 16. 09. 2011, kedy začalo vznikať
bezdôvodné obohatenie. Zároveň neuplynula subjektívna dvojročná premlčacia lehota, ktorá plynie odo
dňa, kedy sa oprávnený skutočne dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zákonníka, kde možno akceptovať lehotu dňa 27. 08. 2013, kedy
žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci na Centre právnej pomoci v Rimavskej Sobote. Takto
možno uzavrieť, že žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške, pričom
toto jeho právo nie je premlčané, keďže žalovaný voči tomuto konkrétnemu nároku námietku premlčania
ani nevzniesol a keby túto námietku aj vzniesol, žalobca si uplatnil svoj nárok v objektívnej trojročnej a

subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote.
14. Zároveň súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na ustanovenie
§ 517 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže žalovaný nevydal bezdôvodné obohatenie ani po tom, ako mu bola
doručená žaloba zo strany súdu dňa 17. 10. 2014, pričom žalobca si uplatňoval úroky z omeškania ododňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov
z omeškania, ktorých výška je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., pričom súd
podotýka, že žalovaný bol v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia už aj pred dňom doručenia

žaloby, keďže k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo už pred týmto dátumom, avšak žalobca si
uplatňuje úroky z omeškania až po tomto dátume.
15. O trovách konania súd rozhodol jednak s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p. s
prihliadnutím na ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p., kde vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania, keďže v časti určovacích výrokov, kde konanie bolo zastavené, žalobca procesne

zavinil zastavenie konania a bolo by potrebné priznať trovy konania protistrane - žalovanému, kde však
žalovaný si trovy konania neuplatňoval a v časti, v ktorej bolo žalobcovi vyhovené, by mal právo na
náhradu trov konania žalobca podľa pomeru úspechu vo veci, kde však s prihliadnutím na celý predmet
konania, a to určovacie výroky a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je spravodlivé rozhodnúť
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže ani jedna strana nemala plný úspech
vo veci pri zohľadnení celého predmetu konania.

16. Keďže žalobca bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 3 Zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, keďže mu bol priznaný nárok na poskytovanie právnej
pomoci, je povinný zaplatiť súdny poplatok žalovaný z predmetu konania - bezdôvodného obohatenia s
poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, kde súdny poplatok predstavuje v
zmysle položky 1a) zákona 6 % z ceny predmetu konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.