Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117216511
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117216511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca), v
právnej veci navrhovateľa H. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom F.. E. XX, XXX XX L. L., proti odporkyni C.
X., nar. XX. XX. XXXX, M. 3, XXX XX L. L., zast. J.. B. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. 3, XXX XX L. L.,
o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 9Pc/16/2017-56 zo dňa 25. 08. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
H. X., nar. XX. XX. XXXX, voči odporkyni C. X., nar. XX. XX. XXXX, naposledy stanovenú rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica v konaní 17C/116/2011 zo dňa 20. 09. 2011 v sume 140 Eur mesačne
dňom 01. 10. 2016 (prvý výrok). Týmto došlo ku zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
17C/116/2011-31 zo dňa 20. 09. 2011 vo výroku o výživnom na odporkyňu (druhý výrok). Žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 62 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. V
odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že odporkyňa je plnoletá a predčasne ukončila denné štúdium v júli 2016. V súčasnej dobe je zárobkovo
činná, má samostatnú domácnosť so svojím priateľom. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa sa
stala schopnou sama sa živiť po predčasnom ukončení denného štúdia v júli 2016. Pokiaľ aj následne
nedosahovala dostatočný príjem, nebolo preukázané, že by to bolo z dôvodov, ktoré by ona sama
nemohla ovplyvniť (napr. zlý zdravotný stav a podobne). Výška dosahovaného príjmu odporkyne nie je

pre rozhodnutie súdu rozhodujúca. Dôležité je zistenie, ktorým okamihom nadobudla schopnosť sama
sa živiť. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a
zrušil jeho vyživovaciu povinnosť ku dňu požadovanom v návrhu, t. j. k 01. 10. 2016. O trovách konania
bolo rozhodnuté podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte
len ,,CMP“).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie odporkyňa, pričom mala za to, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporkyňa uviedla, že v bode
č. 8 sa okrem iného uvádza, že zrušenie výživného je možné len na návrh, pričom ten navrhovateľ
podal 16.06.2017 a žiadal o zrušenie spätne k 01.10.2016 preto sa domnievala, že zrušené malo byť
ku dňu podania žiadosti. Odporkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že v prílohách uviedla výdavky akoaj príjem, ktorý v tom čase nedokázala ovplyvniť a preto mala za to, že bolo práve prostredníctvom
prílohovej dokumentácie preukázané, že nebola schopná sa sama živiť. Poukázala na skutočnosť, že
plne zárobkovo činná sa stala až od marca 2017 kedy dosiahla v práci výšku prekračujúcu minimálnu

mzdu. Do obdobia február 2017 si práve z dôvodu štúdia na vysokej škole nedokázala nájsť prácu
na trvalý pracovný pomer, napriek tomu, že sa zúčastnila niekoľkých pracovných pohovorov. Na záver
uviedla, že pokiaľ súd vyhovie navrhovateľovi zrušiť vyživovaciu povinnosť spätne a nie dátumom
podania navrhovateľovej žiadosti bude to pôsobiť, že zákon pre navrhovateľa neplatí a on sám vopred
rozhodol kedy mu táto súdom stanovená vyživovacia povinnosť zaniká. Navrhla súdu zrušiť vyživovaciu

povinnosť navrhovateľa, naposledy stanovenú rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní
17C/116/2011 zo dňa 20.09.2011 v sume 140 Eur mesačne dňom podania žiadosti navrhovateľa alebo
najskôr odo dňa 01.03.2017.

4. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne vyjadril, pričom uviedol, že odporkyňa argumentuje
nesprávnym rozhodnutím súdu v bode 8, 10 a 11 rozsudku. Práve v bode 10 a 11 je však podľa neho

všetko zrozumiteľne podané a vysvetlené, preto si myslí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je správny a odvolací súd by ho mal potvrdiť.

5. Odporkyňa sa k vyjadreniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej v texte len ,,CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP)
oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 CSP) preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez viazanosti dôvodmi odvolania § 66 CMP, s prihliadnutím na prípadné vady konania,
iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil § 67 CMP, bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania § 68 CMP, postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdiť.

7. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia

súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď rozhodol v
zmysle enunciátu rozsudku. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v
odôvodnení svojho rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje.

10. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k podanému
odvolaniu krajský súd naviac dodáva:

11. K námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnomposúdeníveci(§205ods.2písm.h)CSP)trebauviesť,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávneho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade je treba konštatovať, že

súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny
právny predpis čo znamená, že v odvolaním napadnutom rozhodnutí nebola namietaná vada zistená.12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce
faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť
vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Schopnosť samostatne
sa živiť býva tradične interpretovaná extenzívne ako schopnosť samostatne uspokojovať všetky svoje

potreby (hmotné, kultúrne, podľa judikatúry vrátane bytovej).

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

15. Odvolací súd reagujúc na námietku odporkyne uvedenú v odvolaní, že zrušenie výživného je možné
len ku dňu podania žiadosti, zdôrazňuje, že z obsahu návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej
povinnosti je zrejmé, od kedy žiada vyživovaciu povinnosť zrušiť. Navrhovateľ v návrhu poukázal na
skutočnosť,žedcérasastalaplnoletouaukončilaštúdiumnavysokejškoledennomformou,t.j.vmesiaci
júl 2016, pričom dobrovoľne dcére zaplatil výživné na mesiace august a september 2016. Podaným

návrhom sa teda domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére počnúc mesiacom
október 2016, pričom uviedol, že má za to, že jeho vyživovacia povinnosť týmto voči odporkyni zanikla,
nakoľko nadobudla schopnosť sama sa živiť.

16. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má v rámci blízkych príbuzenských

vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v možnostiach
a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Vyživovacia povinnosť sa odvodzuje z
rodinnoprávneho vzťahu a z povinnosti navzájom si pomáhať, ktorá existuje medzi subjektmi týchto
vzťahov. Podstata vyživovacej povinnosti rodičov k deťom spočíva v konkrétnych prejavoch rodičovskej
povinnosti, a to vo vyživovacej povinnosti a jej zodpovedajúcemu právu dieťaťa na výživné.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je stanovené
priamo zákonom, pričom súd pri zrušení vyživovacej povinnosti iba deklaruje, či došlo alebo nedošlo ku
schopnosti dieťaťa samé sa živiť.

18. Účelom § 62 ods. 1 Zákona o rodine je stanovenie času, dokedy rodičom trvá ich zákonná povinnosť
plniť vyživovaciu povinnosť k ich deťom, pričom sa má zabezpečiť, aby žiadna osoba, ktorá nemá
schopnosť sama sa živiť, nezostala bez zabezpečených základných ľudských potrieb (a samozrejme
v rozsahu požadovanom zákonom - dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov). Z
uvedeného potom vyplýva, že ak by navrhovateľka poberala výživné až do právoplatnosti rozhodnutia o

zrušení výživného, hoci má schopnosť sama sa živiť a preukázateľne už dosahuje príjem z pracovného
pomeru, bol by popretý účel poskytovania výživného a dochádzalo by k profitovaniu z výživného. Súd
preto musí zrušiť vyživovaciu povinnosť s účinkami od toho dňa, keď odpadli podmienky na jej ďalšie
trvanie (t.j. keď dieťa nadobudne schopnosť samé sa živiť), a to i spätne. Takýto záver vyplýva aj
z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 473/2012 z 18.09.2012. Odvolací súd sa pre vyššie

uvedené stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa
voči odporkyni zanikla dňom 01. 10. 2016.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil majúc za to, že dôvody uvedené

v odvolaní odporkyňou neovplyvnili správnosť záverov súdu prvej inštancie založených na správnom
právnom posúdení veci.

20. Odvolací súd taktiež potvrdil výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, keďže tento
vykazoval vecnú správnosť a odvolateľka ho ani nenapadla konkrétnymi odvolacími dôvodmi.

21. Z obsahu spisu nevyplýva návrh navrhovateľa na náhradu trov konania, zároveň nejde ani o prípad
podľa § 53 CMP a ani odvolací súd nezistil s ohľadom na okolnosti prípadu a nepovažoval za spravodlivé
náhradu trov konania priznať navrhovateľovi v súvislosti s aplikáciou § 55 CMP. V prejednávanej veci taknebol zistený žiaden dôvod pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia § 52 CMP a preto odvolací
súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52, § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).