Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/532/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715204089
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715204089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: 1/ P.. P. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom X. F. č. XXX, XXX XX M. H. a 2/ Z.. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. F. č. XXX, XXX XX
M. H. proti žalovanej: A. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX T. - Z., zastúpená AK Dlhopolec, s. r.
o. so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 687 306, o zaplatenie 630 eur, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 29. 06. 2016 č. k. 9C/1/2015 - 105, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 29. 06. 2016 č. k. 9C/1/2015 - 105 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1/, 2/ p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a
nerozdielne 630 eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 37,50
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, konkrétne sumy 630 eur z dôvodu
bezdôvodného užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov, je voči žalovanej dôvodný. Okresný súd
vychádzal zo zistenia, že žalobcovia získali do vlastníctva v režime bezpodielového spoluvlastníctva

manželov nehnuteľnosti, rodinný dom a príslušné pozemkové nehnuteľnosti a to udelením príklepu na
dražbe dňa 14. 04. 2014. Žalovaná mala predmetné nehnuteľnosti žalobcom odovzdať od 06.
05. 2014, čo nesplnila, za obdobie od 06. 05. 2014 do 16. 06. 2016 (čo bol posledný deň, kedy boli
žalobcovia vlastníkmi predmetných nehnuteľností) užívala nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho
dôvodu, odmietla ich žalobcom odovzdať. Žalovaná nehnuteľnosť vypratala a odovzdala dňa 05. 06.
2015. Súd neuznal za dôvodnú obranu žalovanej, že predmetnú nehnuteľnosť neužívala sama ale spolu
s druhom, maloletými deťmi a sestrou z dôvodu, že šlo len o tvrdenia žiadnymi dôkazmi nepreukázané,

pričom žalovaná v tomto smere nenavrhla žiadne dokazovanie napriek poučeniu v zmysle ustanovenia
§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Rovnako obranu, že v predmetnej nehnuteľnosti nebývala
natrvalo, chodili nehnuteľnosť len prevetrať a príležitostne tam prespávali, súd neuznal, dospel k
záveru, že v období od 06. 05. 2014 do 16. 06. 2014 nehnuteľnosti užívala, neodovzdala ich žalobcom
a neumožnila im ich užívať. K namietaniu neprimerane vysokej sumy za užívanie okresný súd po
vykonanom dokazovaní skonštatoval, že predmetná suma (15 eur denne) nie je neprimerane vysoká
a zodpovedá priemernej výške mesačného nájomného za porovnateľnú nehnuteľnosť. Pokiaľ žalovaná

namietala, že predmetné nehnuteľnosti funkčne nezodpovedali dôstojnému štandardu bežnej rodiny
(bez možnosti pripojenia k elektrickej energii a ostatným médiám), poukázal súd na svoje zistenia, podľa
ktorých na predmetnom odbernom mieste došlo zo strany dodávateľa elektrickej energie k odpojeniu
od dodávky dňa 29. 05. 2014 práve z dôvodu neuhradenia faktúry za dodávku a distribúciu elektriny vsume nedoplatku 330,92 eur, keď zmluvu na uvedené obdobie (od 26. 06. 2013 do 25. 06. 2014) mala
s dodávateľom uzatvorenú práve žalovaná. Tiež dodávka vody z verejného vodovodu na uvedenom
odbernom mieste bola prerušená v období od 16. 06. 2014 do 11. 06. 2015 to znamená, že

nehnuteľnosť bola pripojená na dodávku vody z verejného vodovodu až do dňa 15. 06. 2014 (prerušená
bola od 16. 06. 2014 do 11. 06. 2015), bola teda pripojená na dodávku vody z verejného vodovodu a
pokiaľ bola dňa 29. 05. 2014 odpojená od elektriny, túto situáciu si žalovaná zapríčinila sama, pretože
k odpojeniu došlo z dôvodu neuhradenia nedoplatku a nie konaním žalobcov.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedla,
že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Nespochybňuje, že sa žalobcovia stali výlučnými
vlastníkmi nehnuteľností, toto vyplýva okrem iného aj z notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh
dobrovoľnej dražby. Trvá však na tom, že nehnuteľnosti neboli v rozhodnej dobe užívaniaschopné a
ona ich neužívala. Nehnuteľnosti boli odpojené od dodávok plynu a od 29. 05. 2016 (zrejme 2014,
pozn. odvolacieho súdu) aj od dodávok elektrickej energie, nehovoriac o ich havarijnom stave. Užívanie

takýchto nehnuteľností je v dnešnej dobe nepredstaviteľné, najmä pri potrebe žalovanej zabezpečovať
výchovu a starostlivosť dvoch maloletých detí. Všetci spolu s jej, dnes už nebohou sestrou, boli nútení
presťahovať sa k rodičom druha žalovanej ešte pred začatím v žalobe označenej rozhodnej doby, že
nehnuteľnosti boli v rozhodnej dobe užívaniaschopné a že ich žalovaná užívala nevyplýva zo žiadneho
kvalifikovaného tvrdenia žalobcov, ani zo žiadneho dôkazu, ktorý by bol žalobcami navrhnutý, resp.

súdom vykonaný. Žalobcovia tvrdili len to, že žalovaná mala v nehnuteľnostiach mať osobné veci.
Súd čiastočne v rozpore s tvrdeniami sporových strán dospel k záveru, že žalovaná nehnuteľnosti v
rozhodnej dobe užívala a to na základe protokolu o ich odovzdaní, ktorý sa nachádzal v spise iného
konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod spisovou značkou 11C/76/2014. Predmetný protokol
bolvypracovanývýlučnezaúčelom,abyžalovanejspoukazomna§32ods.1a2zákonaodobrovoľných

dražbách mohla byť odovzdaná zostávajúca časť výťažku dražby. Nepreukazuje teda, že by v rozhodnej
dobe žalovaná nehnuteľnosti užívala. Súd preto na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, vykonané dokazovanie nesprávne posúdil a vyvodil z neho nesprávne závery.
Nemôžebyťzaviazanánahradiťžalobcompeňažnýnárokztituluužívanianehnuteľností,ktoréneužívala
a ktoré neboli minimálne od 29. 05. 2014 užívania schopné. Na úkor žalobcov sa bezdôvodne

neobohatila a ani za ňu žalobcovia neplnili nič, čo by inak podľa práva mala platiť sama. Základ
žalovaného nároku v konaní preukázaný nebol. Rovnako žalobcovia nepreukázali výšku tvrdeného
bezdôvodného obohatenia, pokiaľ by k nemu hypoteticky došlo. Pritom otázka primeranosti náhrady
za užívanie nehnuteľnosti nie je otázkou, ktorú by súd mohol právne akceptovateľným spôsobom sám
posúdiť, žalobcovia nenavrhli také dokazovanie, z ktorého by bolo možné výšku takejto náhrady vyvodiť.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, jednostranné, postavené na nesprávnom
posúdení vykonaného dokazovania a na nesprávnom právnom posúdení veci. Domáha sa zmeny
napadnutého rozsudku tak, že žaloba bude zamietnutá, prípadne zrušenia a vrátenia veci na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu poukazujú na skutočnosť, že okresný súd
sa dôsledne vysporiadal s otázkou, že v rozhodnom období boli žalobcovia vlastníkmi nehnuteľnosti a
že žalovaná žalobcom tieto nehnuteľnosti neodovzdala, pričom zadržiavanie nehnuteľnosti žalovanou
bolo neoprávnené. Tieto skutočnosti odvolateľka v podanom odvolaní nespochybnila, navyše uviedla,
že nespochybňuje vlastnícke právo žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam v rozhodnom období.

Uvedené otázky preto nie sú predmetom odvolacieho konania. Pokiaľ žalovaná poukazuje na
skutočnosť, že nehnuteľnosti neužívala, jej stanovisko je v rozpore s jej tvrdeniami obsiahnutými v
súdnom spise. V priebehu súdneho konania totiž žalovaná uviedla, že počas obdobia, za ktoré si žalobca
uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia boli v nehnuteľnosti aj s partnerom a dvoma maloletými
deťmi, že ich užívala ona, jej druh, dve maloleté deti a ešte aj sestra. Pokiaľ ide o tvrdenie, že v

nehnuteľnostiach „mala veci, chodila tam vetrať, prespávala tam iba občas“ poukazuje na to, že táto
skutočnosť nie je relevantná pre posúdenie nároku žalobcov, keď sa na ich úkor bezdôvodne obohatil
niekto, kto mal faktickú možnosť cudziu nehnuteľnosť užívať. Naviac takéto svoje tvrdenia žalovaná
žiadnym spôsobom ani nepreukázala a neužívanie nehnuteľnosti nepreukázala ani v odvolacom konaní.
K argumentácii žalovanej ohľadne toho, že nehnuteľnosti neboli užívaniaschopné vzhľadom na to,

že neboli pripojené k dodávkam plynu a elektrickej energie poukazujú na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, keď dôvodom odpojenia od elektrickej energie bola skutočnosť, že žalovaná neuhradila
faktúru za dodávku, ktorú sama spotrebovala. Pokiaľ ide o nepripojenie k plynu, z dokazovania bolo
jednoznačne zistené, že nehnuteľnosti neboli k plynu pripojené už predtým, ako k nim vlastníckeprávo nadobudli žalobcovia. Ani táto skutočnosť však neznižovala možnosť využitia predmetných
nehnuteľností. V obývacej izbe domu so súpisným číslom 1438 sa nachádzal kozub, v ďalšej izbe
kachľová pec a v kuchyni piecka na drevo. Tieto v čase, keď ešte žalovaná bola vlastníčkou

nehnuteľnosti, využívala na vykurovanie. Nie je tiež správne tvrdenie žalovanej, že by žalobcovia
nepreukázali výšku bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia predložili k svojmu nároku na preukázanie
výšky listinné dôkazy (inzeráty nájomného za porovnateľné nehnuteľnosti) a okresný súd tieto dôkazy
vykonal s tým, že neprihliadal na jeden z inzerátov a cenu bežného nájomného určil zo zvyšných
inzerátov na 543 eur mesačne. Žalobcovia teda dôkazné bremeno uniesli. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že

uvedená výška nájomného nie je primeraná, mala na podporu svojho tvrdenia označiť nejaké dôkazy,
čo neurobila. Neuniesla teda dôkazné bremeno a jej hypotetickej obrane z tohto dôvodu nebolo
možné priznať úspech. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že súd porovnával neporovnateľné, podľa
predložených dôkazov bola cena nájomného porovnateľnej nehnuteľnosti 543 eur mesačne, žalobcovia
si pritom uplatnili nájomné v nižšej výške 450 eur mesačne. Navrhli napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“)
preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v
súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario; rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

5. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania okresného súdu, ktoré mu predchádzalo, ako aj
odvolacích námietok žalovanej konštatuje odvolací súd, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Okresný súd ako súd prvej inštancie pred rozhodnutím veci vykonal dôsledne dokazovanie na všetky

tvrdenia žalobcov, ako aj žalovanej. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 OSP
(platného a účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie), svoje zistenia a závery z nich jasne a
presvedčivo zhrnul v odôvodnení napadnutého rozsudku. Zároveň odvolací súd považuje za správne
aj právne posúdenie predmetu sporu.

7. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatuje v celom rozsahu správnosť
dôvodov napadnutého rozsudku a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Odvolací súd zároveň konštatuje,
že v odvolaní žalovaná neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom posudzovania
zo strany súdu prvej inštancie. So všetkými odvolacími námietkami sa teda už dostatočne jasne,
zrozumiteľne a správne vysporiadal okresný súd v napadnutom rozsudku.

8. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobcovia si voči žalovanej uplatnili právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia a to vo forme finančnej náhrady za neoprávnené užívanie ich vlastníctva. Je jednoznačne
preukázané, že žalobcovia boli v rozhodnom období, za ktoré uplatňujú bezdôvodné obohatenie
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ku ktorým vlastníctvo získali príklepom na dobrovoľnej

dražbe. Predchádzajúcou vlastníčkou týchto nehnuteľností bola práve žalovaná. Samotná žalovaná v
rámci pojednávania (na pojednávaní pred okresným súdom dňa 29. 06. 2016) priznala, že odmietla
dňa 06. 05. 2014 nehnuteľnosť uvoľniť, keďže spochybňovala platnosť dobrovoľnej dražby. Uviedla
tiež, že v nehnuteľnosti ostala asi týždeň a pretože táto bola neobývateľná, keďže nebola pripojená
na elektrinu, plyn a dodávku vody, bola ju nútená aj so svojimi maloletými deťmi opustiť. Sama tiež

potvrdila, že v nehnuteľnosti mala svoje veci, chodila ju vyvetrať, občas tam prespávali. Správne sa
súd prvej inštancie vysporiadal s touto námietkou ohľadne užívania nehnuteľnosti tak, ako to uviedol
v napadnutom rozsudku so záverom, že je zrejmé, že žalovaná nehnuteľnosť vypratala a odovzdala
až dňa 05. 06. 2015. Je teda bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v rozhodnom období žalovaná
znemožnila žalobcom nehnuteľnosť, ktorá patrila do ich vlastníctva, užívať.

9. K ďalším námietkam v odvolaní, že bolo vylúčené užívanie týchto nehnuteľností, vzhľadom na
odpojenie od dodávok elektrickej energie a plynu, odkazuje odvolací súd na zistenia súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsudku k týmto tvrdeniam a to na s. 6 prvý až siedmy odsek, na ktoré v celom rozsahu
odkazuje. Pokiaľ vzhľadom na tieto zistenia súd prvej inštancie uzavrel, že nehnuteľnosť bola odpojená

od dodávky elektriny a plynu z dôvodov na strane žalovanej, túto situáciu si teda zapríčinila sama (z
dôvodov neuhradenia nedoplatkov) a správne na tieto námietky potom neprihliadol. Tiež pokiaľ ide o
tvrdenie, že nehnuteľnosť neužívala žalovaná sama, ale spolu s druhom, maloletými deťmi a sestrou,
správne poukázal súd prvej inštancie, že tieto skutočnosti ostali len v rovine tvrdení, naviac odvolacísúd uvádza, že pokiaľ sa v týchto nehnuteľnostiach zdržiavali aj iné osoby, ako žalovaná, mohli tam byť
len s jej súhlasom a práve povinnosťou žalovanej bolo predmetné nehnuteľnosti žalobcom odovzdať a
umožniť im nerušené užívanie.

10. Pokiaľ namieta žalovaná voči výške bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že žalobcovia túto výšku
nepreukázali, odvolací súd rovnako ako pri predchádzajúcej námietke odkazuje na odôvodnenie súdu
prvej inštancie na s. 8 ods. 3, na s. 9 ods. 1 a 2 napadnutého rozsudku, v ktorom sa dostatočne
jasne a zrozumiteľne okresný súd vysporiadal s otázkou primeranosti náhrady za užívanie predmetných

nehnuteľností. Pokiaľ žalovaná v odvolaní tvrdí, že otázka primeranosti náhrady nie je otázkou, ktorú
by mohol akceptovateľným spôsobom posúdiť súd, odvolací súd tento názor považuje za nesprávny,
je práve vecou súdu, aby posúdil primeranosť náhrady za užívanie nehnuteľnosti a to na základe
dôkazov navrhnutých sporovými stranami s tým, že rozhodnutie, ktoré dôkazy súd vykoná, sú práve
v kompetencii súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu táto otázka je vyriešená správne, vychádza z
vykonaného dokazovania a právneho posúdenia s poukazom na ustanovenie § 451 Občianskeho

zákonníka.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny a zároveň správne
odôvodnený s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v celom rozsahu.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 a § 262
ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom 1/, 2/ priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
podľa § 262 ods. 2 CSP.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).