Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. máj 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314207312
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4314207312.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice samosudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: F.. P. L., Z..

XX.XX.XXXX, B. X. X, XXX XX E., proti žalovanému: E. P., Z.. XX.XX.XXXX, V. X. XXX, XXX XX Q.,
o zaplatenie 150,- EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy
vo výške 150,- EUR s príslušenstvom, ako aj spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30,- EUR. Takúto
žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.03.2011 uzavrel so žalovaným písomne zmluvu o pôžičke, na základe

ktorej mu poskytol pôžičku vo výške 150 EUR. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný
sa zaviazal vrátiť takúto pôžičku do 02.04.2011, pričom žalovaný svoju povinnosť nesplnil a finančné
prostriedky mu nevrátil. Následne kontaktoval žalovaného, a to telefonickou formou, pričom ten ho
ubezpečil, že mu pôžičku v krátkej dobe vráti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 14.03.2014 prostredníctvom
pošty v zmysle článku 3 Zmluvy o pôžičke zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie, ktorá mu bola
doručená do vlastných rúk dňa 17.03.2014, avšak žalovaný na takúto výzvu nereagoval, a ani primerane
dodatočne v lehote pôžičku nevrátil.

2. O tejto žalobe súd rozhodol platobným rozkazom zo dňa 02.06.2014, proti ktorému v zákonnej
lehote podal odpor žalovaný, v dôsledku čoho sa takýto platobný rozkaz zrušil a súd vo veci nariadil
pojednávanie. V podanom odpore žalovaný uviedol, že od žalobcu si požičal finančné prostriedky vo
výške 150,- EUR s tým, že mu mal mesačne platiť úroky vo výške 30,- EUR. Podľa názoru žalovaného by
jehodlhmalbyťzaplatený,apretoniejepravdivétvrdeniežalobcu,ženesplácalsvojupôžičku.Žalovaný
ďalej v podanom odpore poukázal na skutočnosť, že finančné prostriedky poukazoval žalobcovi osobne

do jeho vlastných rúk s tým, že žalobca si preberal takéto finančné prostriedky bez toho, aby mu
dal potvrdenie o ich prevzatí. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nemal kanceláriu a po telefonickom
kontakte sa stretával s ním na ulici, a tam mu aj odovzdával peniaze. Okrem toho podľa jeho vedomostí,
žalobca požičiaval peniaze viacerým ľuďom za úroky. On tak nie je dlžníkom žalobcu, a z uvedených
dôvodov žiadal, aby bola žaloba zamietnutá.

3. Žalobca písomným podaním zo dňa 25.08.2014 oznámil súdu, že trvá na podanej žalobe. Následne

na prejednanie veci súd nariadil pojednávania, pričom žalobca na pojednávaní uviedol, že pridržiava
sa podanej žaloby, nakoľko so žalovaným uzavrel dňa 01.03.2011 Zmluvu o bezúročnej pôžičke vo
výške 150,- EUR. Táto zmluva bola uzavretá ako s fyzickou osobou a popiera tvrdenie žalovaného,
že by mu vrátil nejakú časť tejto pôžičky. Žalobca ďalej uviedol, že takáto suma bola žalovanémuposkytnutá ako záloha na vykonanie stavebných prác, pretože potreboval prerobiť nehnuteľnosť, ktorej
je spoluvlastníkom a mal vedomosť o tom, že žalovaný je šikovným živnostníkom. Žalobca ďalej
poukázal na skutočnosť, že k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo nedošlo, pretože išlo len o drobného

živnostníka, naviac si nebol ani istý dňom, kedy mal začať žalovaný vykonávať stavebné práce, a
preto to riešil tým spôsobom, že mu ako zálohu poskytol sumu 150,- EUR o čom spísali Zmluvu o
pôžičke.Zmluvuodielosožalovanýmneuzatváralvpísomnejformeanivústnejforme,nakoľkožalovaný
nezačalvykonávaťstavebnépráce,hociichmalzačaťvykonávaťdodvochtýždňovčovšaknerealizoval.
Považuje za absurdné tvrdenia žalovaného o tom, že splácal predmetný dlh s tým, že keďže žalovaný je

živnostníkom musel vystavovať faktúry či iné účtovné doklady v dôsledku čoho vedel, že keď sa spláca
dlh tak je potrebné vyžiadať si písomné potvrdenie. Z uvedených dôvodov má za to, že v prípade ak by
mu žalovaný splácal svoj dlh tak by si bol vyžiadal potvrdenie o vykonanej úhrade. Žalobca tiež uviedol,
že žalovaný ho viac krát navštívil, nakoľko potreboval poskytnúť aj právne poradenstvo, tiež ho navštívil
aj v súvislosti s tým, že potreboval aby mu boli uskutočnené zlatnícke práce nakoľko jeho manželka
je zlatníčka. Okrem toho obdobnú zmluvu ako so žalovaným uzatvoril v minulosti aj s iným drobným

živnostníkom avšak bolo to už dávno. Podľa jeho názoru s takýmto drobným živnostníkom nie je možné
uzavrieť zmluvu o dielo, preto to riešil tak, že dal žalovanému zálohu aby mu prišiel do dohodnutého
času urobiť požadované práce na stavbe, a keďže mu nemohol dať peniaze na ruku bez akéhokoľvek
dokladu spísali zmluvu o pôžičke, ktorá bola aj úradne overená a je hodnoverná.

4. Žalovaný na pojednávaniach, ktoré boli nariadené v predmetnej veci uviedol, že popiera žalovanú
sumu v celom rozsahu, nakoľko žalobcovi požičanú sumu splácal po 30,- EUR najmenej 3 roky s tým,
že tieto finančné prostriedky mu dával k jeho rukám a jeden alebo dva krát ich dal do rúk jeho manželke.
Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru zaplatil žalobcovi už sumu okolo 1.000
EUR a má o tom svedkov, ktorí pochádzajú z dediny, v ktorej žije a ktorí boli prítomní pri odovzdávaní

finančných prostriedkov a tiež mali od žalobcu tiež požičané finančné prostriedky. Okrem toho žalobca
mu neposkytol 150,- EUR ako zálohu na stavebné práce, ale išlo o pôžičku. Táto pôžička mu bola
poskytnutá z dôvodu zlej finančnej situácie, pričom kamarát mu dal číslo na žalobcu, tiež ho k nemu
zobral a vtedy ho uvidel prvý krát. Žalobca mu poskytol finančné prostriedky vo výške 150,- EUR tak
ako je uvedené v predmetnej zmluve a žiadne doklady o tom, že splácal predmetnú pôžičku žalobcovi

nemá, pretože žiadne doklady vystaviť ani nežiadal, avšak pri odovzdávaní peňazí boli prítomní aj jeho
kolegovia z práce. Títo kolegovia neboli prítomní pri každom odovzdávaní peňazí žalobcovi.

5. Svedok M. X., na pojednávaní zo dňa 01.04.2015 uviedol pri svojom výsluchu, že žalobcu pozná
len z videnia, nakoľko pre jeho manželku robil nejaký právny úkon, a žalovaného pozná, pretože spolu

pracovali v rovnakej stavebnej firme v rokoch 2010 až 2012 a to v spoločnosti B.. Má vedomosť o tom, že
predmetom tohto súdneho sporu sú nejaké finančné spory medzi zúčastnenými stranami a vie tiež o tom,
žežalobcaposkytolžalovanémufinančnúvýpomoc.Podľajehovedomostížalobcabolochotnýviacerým
ľuďom takto finančne vypomôcť, aj jeho manželke raz požičal 100,- EUR. Svedok ďalej pri svojej
výpovedi uviedol, že pri odovzdávaní peňazí zo strany žalobcu žalovanému nebol prítomný, avšak v

rokoch2011až2013bolminimálne8krátpriodovzdávanípeňazímedzižalovanýmažalobcom,nakoľko
spoluchodilirovnakýmmotorovýmvozidlomdopráceajzpráce.Peniazežalovanýžalobcoviodovzdával
v E. na J. pred činžiakom na parkovisku, a pri odovzdávaní peňazí strany sporu nič nepodpisovali.
Prebiehalo to tak, že žalobca so žalovaným si zavolali predtým ako sa mali stretnúť a žalovaný následne
odovzdal žalobcovi peniaze do ruky. Má vedomosť o tom, že žalovaný platil splátky okolo 30 alebo

40 EUR podľa svojich možností. On nevidel, že by žalovaný vrátil sumu 150,- EUR žalobcovi, avšak
vie o tom, že takúto dlžnú sumu splácal, pričom peniaze odovzdal žalovaný žalobcovi napríklad dňa
20.05.2012 ako aj 11.06.2012 približne medzi 16:30 až 17:30 hodine večer.

6. Žalovaný na pojednávaní zo dňa 29.05.2017 uviedol, že trvá na tých skutočnostiach, ktoré uviedol na

predchádzajúcom pojednávaní s tým, že on splatil pôžičku v celom rozsahu a takúto pôžičku preplatil.
On splácal takúto pôžičku 2 až 3 roky, každý mesiac po 30,- EUR a celkovo tak zaplatil asi 1.000,-
EUR. Túto pôžičku splácal mesačnou splátkou z dôvodu, že nebol schopný jednorazovo zaplatiť sumu
150,- EUR s tým, že žalobca neodpočítal takto vykonané úhrady od poskytnutej pôžičky. Nespochybnil
tú skutočnosť, že žalobca mu poskytol pôžičku vo výške 150,- EUR. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ

ide o svedka P. A., ktorého navrhol vypočuť, tak nie je s ním v súčasnosti v kontakte, pretože už spolu
nepracujú a nemá na neho ani telefonický kontakt a na výsluchu takéhoto svedka netrval.7. Žalobca sa na pojednávanie zo dňa 29.05.2017 nedostavil, hoci mal predvolanie riadnym spôsobom
doručené s tým, že lehota na prípravu pojednávania žalobcu bola zachovaná. Zároveň do termínu
pojednávania žalobca nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu a ani neospravedlnil

svoju neúčasť na pojednávaní. Súd preto podľa § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti
žalobcu.

8. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a to zmluvou o pôžičke, podacím lístkom,
doručenkou, výzvou na zaplatenie, podaním odporom, vyjadrením žalobcu, výpisom zo Živnostenského

registra ako aj ostatným spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Dňa 01.03.2011 podpísal Zmluvu o pôžičke žalovaný ako dlžník s tým, že jeho podpis bol overený
mestom E.. Zároveň na takejto zmluve o pôžičke absentuje podpis žalobcu, ktorý mal uzavrieť takúto
zmluvuakoveriteľ,pričomztejtozmluvyvyplýva,žežalobcaposkytolfinančnúsumuvovýške150,-EUR
ako pôžičku žalovanému. Žalovaný sa ako dlžník zaviazal vrátiť takúto pôžičku najneskôr do 02.04.2011,

pričom finančné prostriedky podľa zmluvy o pôžičke mali byť odovzdané dňa 02.03.2011. Podľa článku
3 takejto zmluvy o pôžičke, v prípade, že žalovaný nevráti žalobcovi dlh ani v primeranej dodatočnej
lehote po písomnej výzve veriteľa - žalobcu, mal žalobca právo od žalovaného žiadať nielen vrátenie
dlhu, ale aj zmluvnú pokutu vo výške 30,- EUR, ako aj úroky z omeškania vo výške 0,20 % z dlžnej
sumy za každý deň z omeškania. Následne žalobca výzvou zo dňa 14.03.2014 vyzval žalovaného

na zaplatenie dlžnej sumy, a to v lehote 10 dní. Tiež upozornil žalovaného, že bude od neho žiadať
aj zmluvnú pokutu a úroky za každý deň z omeškania. Táto výzva bola doručená žalovanému dňa
17.03.2014. Z podaného odporu, ktorý podal žalovaný zo dňa 18.06.2014 vyplýva, že si požičal od
žalobcu sumu 150,- EUR avšak mesačne mu platil úroky vo výške 30,- EUR, a preto by takáto pôžička
mala byť podľa jeho názoru zaplatená. Žalovaný tiež v podanom odpore uviedol, že sa nezakladá na

pravde, že takúto pôžičku nesplácal, dával finančné prostriedky osobne do rúk žalobcu, ktorý si preberal
takéto finančné prostriedky bez toho, aby mu dal o nich potvrdenie. Žalobca požičiaval viacerým ľuďom
peniaze za úroky. Z uvedených dôvodov tak žalovaný v podanom odpore uviedol, že si nie je vedomí,
že by bol dlžníkom žalobcu. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 25.08.2014 vyplýva, že ten trvá na podanej
žalobe v celom rozsahu. Z výpisu zo Živnostenského registra zo dňa 01.04.2015 vyplýva, že žalovaný

vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, a to v období od 06.03.2000
do 10.01.2013, kedy ukončil podnikateľskú činnosť, pričom predmetom podnikania boli okrem iného
zemné výkopové práce, búracie a demolačné práce, maloobchod v rozsahu voľnej živnosti, maliarske
a natieračské práce, prípravné práce k realizácií stavby.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

11. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

12. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

13. Zmluva o pôžičke je takým typom zmluvy, na základe ktorej prenecháva veriteľ dlžníkovi určité
množstvo druhovo určených vecí na voľné nakladanie, resp. spotrebu s tým, že dlžník je povinný vrátiť

veci rovnakého druhu. Predmetom pôžičky sú tak najmä peniaze. Jeden z ďalších charakteristických
znakov takejto zmluvy je tiež tá skutočnosť, že má reálnu povahu. Na jej vznik tak nestačí uzavretie
zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Stranami zmluvy o pôžičke sú tak dlžník a
veriteľstým,ženastranedlžníkaajveriteľamôžuvystupovaťfyzickéaleboprávnickéosoby.Predmetom
zmluvy o pôžičke môžu byť len druhovo určené veci, ktoré sú zastupiteľné. Medzi ďalšie základné

znaky zmluvy o pôžičke patrí aj dočasnosť s tým, že táto skutočnosť musí vyplývať z prejavu vôle
zmluvných strán. Zároveň v zmysle zmluvy o pôžičke sa dlžník zaväzuje vrátiť veci rovnakého druhu.
Keďže zmluva o pôžičke má charakter reálnej zmluvy, tak k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je
potrebné odovzdanie vecí dlžníkovi. Z uvedených dôvodov sa tak na vznik pôžičky predpokladá dohoda
strán ako aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Samotná pôžička tak vzniká reálnym úkonom a to

odovzdaním premetu pôžičky dlžníkovi. Pokiaľ ide o spôsoby zániku záväzku tak jedným zo spôsobov
je aj splnenie dlhu. Splnením záväzok spravidla zaniká, na druhej strane to však neznamená, že zo
zaniknutého záväzkového právneho vzťahu nemôžu účastníci takéhoto vzťahu uplatňovať iné práva
alebo povinnosti, ktoré boli dojednané, napr. zmluvná pokuta alebo ktoré vyplývajú zo zákona. Dlhzanikne v momente, keď veriteľ prevezme plnenie od dlžníka s tým, že v tomto momente nastáva
splnenie dlhu.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností súd nepovažoval za sporné, že medzi stranami sporu
vznikol záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky
vo výške 150,- EUR. Sporná medzi stranami sporu bola tá skutočnosť, či ide o zmluvu o pôžičke tak
ako to v podanej žalobe tvrdil žalobca, resp. žalovaný takúto skutočnosť nespochybňoval, alebo ide o
poskytnutie zálohy na zmluvu o dielo ako neskôr počas konania začal tvrdiť žalobca. Po vykonanom

dokazovaní súd dospel k názoru, že strany sporu platne uzavreli zmluvu o pôžičke aj keď takáto
zmluva, ktorá bola predložená v písomnej forme zo dňa 01.03.2011 neobsahuje podpis žalobcu, ale
iba žalovaného nakoľko podľa ustanovení Občianskeho zákonníka takáto zmluva nevyžaduje písomnú
formuamôžebyťuzavretáajústne.Akovyplývaztvrdeníobochstrán,takžalobcajednoznačneposkytol
finančné prostriedky žalovanému, pričom obe strany sporu mali úmysel uzavrieť zmluvu o pôžičke a to
aj napriek neskoršiemu tvrdeniu žalobcu, že ide o poskytnutie zálohy na vykonanie stavebných prác.

Samotný žalobca aj v podanej žalobe tvrdil, že uzavrel zmluvu o pôžičke a aj z predloženej zmluvy o
pôžičke, tiež vyplýva, že poskytol žalobca finančné prostriedky žalovanému z titulu pôžičky. Neskoršie
tvrdenie žalobcu súd považoval za účelové tvrdenie, ktoré žalobca nepreukázal a zároveň nenavrhol
vykonať žiadne dôkazy ohľadom jeho tvrdenia, že žalovanému poskytol finančné prostriedky ako zálohu
za účelom vykonania stavebných prác, a preto neuniesol dôkazné bremeno o takomto tvrdení. Súd preto

dospel k názoru, že bola platne uzavretá zmluva o pôžičke medzi stranami sporu s tým, že samotný
žalovaný potvrdil, že mu bola poskytnutá suma 150,- EUR ako pôžička, pričom nárok, ktorý si uplatňuje
žalobca v podanej žalobe nie je dôvodný nakoľko ako vyplýva z výpovede svedka, a to M. X., tak dlh
žalovaného zanikol splnením dlhu, pretože svedok vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca požičiaval
peniaze viacerým ľuďom, ako aj jeho manželke s tým, že bol viac krát prítomný pri tom, keď žalovaný

uhrádzal žalobcovi jeho dlh /minimálne 8 krát bol pri odovzdávaní peňazí žalobcovi/ čím došlo k zániku
záväzku žalovaného. O vierohodnosti takéhoto svedka súd nemal pochybnosti, nakoľko ani samotný
žalobcanespochybnilžiadnymirelevantnýmidôkazmialebotvrdeniamidôveryhodnosťtakéhotosvedka,
ten nebol v príbuzenskom vzťahu k žiadnej zo strán sporu s tým, že podrobne popísal miesto, na ktorom
bolivykonávanéúhradypôžičkyakoajniektorékonkrétnedátumy,priktorýchžalovanývykonávalúhrady

pôžičky a pri ktorých bol osobne prítomný. Tiež potvrdil tvrdenia žalovaného o tom, že ten vykonával
splátky svojho dlhu vo výške okolo 30-40 EUR. Hoci svedok uviedol, že nevidel ako žalovaný vrátil
žalobcovi sumu 150,- EUR, tak z jeho výpovede ako aj z tvrdenia žalovaného, o ktorom súd nemal
pochybnosti vyplýva, že žalovaný takúto pôžičku splácal, pričom uhradil viac ako bola suma poskytnutej
pôžičky nakoľko zo svedeckej výpovede vyplýva, že žalovaný vykonal aspoň 8 úhrad po 30 resp. 40

EUR. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca počas konania menil svoje tvrdenia,
pričom najskôr v podanej žalobe uvádzal, že ide o zmluvu o pôžičke a neskôr začal tvrdiť, že išlo o zálohu
na stavebné práce, ktoré mal pre neho vykonať žalovaný. Súd sa preto priklonil k tvrdeniu žalovaného,
ktoré bolo podporené takouto svedeckou výpoveďou s tým, že žalovaný uhrádzal žalobcovi svoj dlh
čím došlo k zániku záväzku žalovaného a to splnením dlhu. Súd preto žalobu zamietol, pretože nebola

dôvodná, nakoľko v konaní bolo preukázané, že dlh žalovaného zanikol z vyššie uvedených dôvodov.
Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak tá nebola
dojednaná platne nakoľko nebola dohodnutá písomnou formou, pretože zmluva o pôžičke súčasťou,
ktorej bola dohodnutá aj takáto pokuta nebola podpísaná žalobcom a teda ten neprejavil vôľu uzavrieť
takúto dohodu o zmluvnej pokute. Zároveň súd podotýka, že vykonané úhrady zo strany žalovaného

boli vykonané v rozsahu, ktorý prevyšuje poskytnutú pôžičku s tým, že by pokryli aj takto uplatnenú
pokutu nakoľko podľa výpovedí svedka uhradil žalovaný žalobcovi minimálne sumu 240 EUR / 8 úhrad
po 30 EUR/.

15. Súd zároveň nevykonal dôkaz, ktorý navrhol žalovaný a to výsluch svedka P. A. nakoľko žalovaný

nezabezpečil jeho účasť na pojednávaní v zmysle § 197 ods. 1 CSP a zároveň oznámil pred začatím
pojednávania zo dňa 29.05.2017, že netrvá na výsluchu takéhoto svedka.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaný bol úspešný v celom
rozsahu, a preto mu súd proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote
do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach
prostredníctvom Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).