Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716214092
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716214092.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, ul. Mýtna 48, proti žalovanej: B. Ď., G.. XX.X.XXXX, K. M.,
Q.. M. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 591,07 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 528,47 € spolu s ročným úrokom z omeškania
- 5,25 % ročne zo sumy 62,60 € od 31.12.2013 do zaplatenia,
- 5,25 % ročne zo sumy 31,30 € od 21.1.2014 do zaplatenia,
- 5,25 % ročne zo sumy 31,30 € od 21.2.2014 do zaplatenia,

- 5,25 % ročne zo sumy 31,30 € od 21.3.2014 do zaplatenia,
- 5,25 % ročne zo sumy 31,30 € od 21.4.2014 do zaplatenia,
- 5,25 % ročne zo sumy 31,30 € od 21.5.2014 do zaplatenia,
- 5,15 % ročne zo sumy 31,30 € od 21.6.2014 do zaplatenia,
- 5,15 % ročne zo sumy 31,30 € od 21.7.2014 do zaplatenia,
- 5,15 % ročne zo sumy 31,30 € od 21.8.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 31,30 € od 21.9.2014 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 31,30 € od 21.10.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 31,30 € od 21.11.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 31,30 € od 21.12.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 31,30 € od 21.1.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 31,30 € od 21.2.2015 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 27,67 € od 21.3.2015 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalovaná je žalobcovi povinná naradiť trovy konania v rozsahu 80 % celkovo vzniknutých trov konania
žalobcu.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.11.2016 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 proti žalovanej domáhala
zaplatenia sumy 591,07 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 31.12.2013 do zaplatenia anáhrady trov konania. Žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že strany sporu 1.8.2013
uzavreli zmluvu o pôžičke evidenčné číslo 6152879, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol
pôžičku vo výške 751,20 €. Túto sa žalovaná zaviazala zaplatiť 24 mesačnými splátkami po 31,30

€, avšak ku dňu spísania žaloby žalovaná z pôžičky nič neuhradila. Keďže žalovaná porušila
svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca listom z 27.11.2013, ktorý nazval
predžalobnou upomienkou, vyzval žalovanú k okamžitej úhrade jednotlivých splátok. Žalovaná napriek
tomu pôžičku nezaplatila a preto bol žalobca nútený obrátiť sa so žalobou na súd. Žalovaná istina vo
výške 591 € predstavuje istinu pôžičky, ktorú žalovaná neuplatnila. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca

k žalobe pripojil zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky uzavretú medzi stranami sporu 1.8.2013,
predžalobnú upomienku z 27.11.2013 a kópiu vrátenej nedoručenej doporučenej zásielky a prehľad
splátok a úhrad.

2. V priebehu konania novozvolený právny zástupca pôvodného žalobcu a súčasne obchodnej
spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku podaním zo dňa 25.4.2017 požiadal súd o pripustenie

zmeny strán na strane žalobcu v zmysle ust. § 80 ods. 1 C.s.p. s odôvodnením, že pôvodný žalobca na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej s obchodnou spoločnosťou uvedenou v záhlaví tohto
rozsudku ako postupníkom ku dňu 20.2.2017 postúpil pohľadávku žalobou vymáhanú proti žalovanej
na obchodnú spoločnosť uvedenú v záhlaví tohto rozsudku. Na dôkaz tohto tvrdenia pripojil do spisu
oznámenie adresované žalovanej od pôvodného žalobcu zo dňa 22.2.2017 o tom, že pohľadávka proti

žalovanej bola postúpená na nového žalobcu uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, dôkaz o odoslaní
tohto oznámenia a rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok ako aj prílohu č. 3 rámcovej zmluvy.

3. Súd zmenu strán na strane žalobcu pripustil uznesením sp. zn. 10Csp/130/2016 zo dňa 6.9.2017.
Nový žalobca napriek výzve súdu, aby uviedol, na základe ktorého zmluvného ustanovenia pôvodný

žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a napriek výzve, aby oznámil, či trvá na zaplatení celej
istiny, nakoľko časť pohľadávky sa javí ako premlčaná, na žalobe zotrval.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci jej žaloba aj s prílohami a rozhodnutiami súdu o pripustení
zmeny strán sporu bola doručená do vlastných rúk.

5. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 28.12.2017 súd verejne
vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

6. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listín pripojených do spisu pôvodným žalobcom,

pričom vzhľadom na nečinnosť žalovanej v súlade s ust. § 151 ods. 1 C.s.p. považoval skutkové tvrdenia
pôvodného žalobcu v žalobe za nesporné.

7. Súd mal takto nesporne preukázané uzavretie pôžičky, ktorá podľa presvedčenia súdu bola platnou
zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., so

sídlom v Kežmarku ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou dňa 1.8.2013. Na základe tejto zmluvy
bola žalovanej poskytnutá pôžička v celkovej výške 500 € pri celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške
251,20 €, celkovej čiastke k zaplateniu 751,20 €, pri termíne konečnej splatnosti 20.8.2015, pri počte 24
splátok vo výške 31,30 €, RPMN 52 % a priemernej hodnote RPMN 48,52 % ročne. Strany dohodli fixnú
ročnú úrokovú sadzbu 52 % ročne a splátky boli zročné vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, pričom

prvá splátka bola zročná prvý mesiac po uzavretí zmluvy, teda k 20.9.2013. Z prehľadu splátok a úhrad
potom súd zistil, že žalovaná na úhradu svojho záväzku žalobcovi od uzavretia pôžičky nezaplatila nič.
Listom z 27.11.2013 pôvodný žalobca vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo
v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy a žiadal istinu vo výške 757,46 € zaplatiť
najneskôr do troch dní od doručenia tejto upomienky na účet tam uvedený. Výzva bola žalovanej zaslaná

ako doporučená zásielka s doručenkou, ktorú si však žalovaná v odbernej lehote neprevzala a preto
bola odosielateľovi vrátená 27.12.2013.

8. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba napriek skutočnostiam, že
žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, nie je dôvodná v celom rozsahu.

9. V čase rozhodovania súdu platilo ust. § 5b zákona na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z..10. Podľa § 5b zákona na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.. orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11. Premlčanie v spotrebiteľských právnych vzťahoch sa spravuje na základe ust. § 52 ods. 2 Obč.
zákonníka občiansko - právnymi predpismi, ktoré sú pre spotrebiteľa vždy priaznivejšie.

12. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15. Keďže žaloba žalobcu bola na súd podaná 16.11.2016, vyplýva z toto, že premlčané súd v trojročnej
premlčacej dobe všetky splátky, ktoré sa stali zročné pred 16.11.2013. V tomto prípade ide o splátky,
ktoré podľa prehľadu splátok boli zročné k 20.9. a 20.10.2013 a spolu predstavujú sumu 62,60 €.
Preto súd mohol priznať žalobcovi len zvyšok istiny a to rozdiel medzi sumou 591,07 € a sumou 62,60

€, čo spolu predstavuje sumu 528,47 €. Súd sa však nestotožnil s názorom žalobcu a jeho predchodcu,
že na základe listu pôvodného veriteľa, ktorý nazval predžalobnou upomienkou z 27.11.2013, mohlo
dôjsť k platnému zosplatneniu dlhu tak, ako žalobca konštatoval. Aj keď právo veriteľa v prípade
nesplácania dlhu žiadať úhradu dlh naraz, vyplývalo z ustanovenia čl. 12 bod 4 úverovej zmluvy, platilo
v čase vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu aj ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (dnes ust. § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka), podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca a to ani pôvodný, ani súčasný, neprodukovali dôkaz, že si splnili
notifikačnú povinnosť zakotvenú v ust. § 53 ods. 8 Obč. zákonníka a preto zosplatnenie dlhu listom z

27.11.2013 nebolo vykonané v súlade s ust. § 53 ods. 8 Obč. zákonníka a pre rozpor so zákonom nebolo
vykonané platne (ust. § 39 Obč. zákonníka). Preto medzi stranami ostalo v platnosti pôvodné znenie
zmluvy, podľa ktorej žalovaná mala dlh zaplatiť tak, ako to bolo dohodnuté a teda v splátkach, ktoré boli
zročné vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca a takto mala dlh splácať až do úplného zaplatenia istiny,
ktorú žalobca požadoval.

16. Ak teda súd mohol žalobcovi priznať len nepremlčanú časť istiny vo výške 528,47 €, tak táto suma je
tvorená 16 splátkami po 31,30 €, pričom ide o splátky zročné od 20.11.2013 až do 21.2.2015 a posledná
splátka, ktorá bola zročná k 20.3.2015, predstavuje už len sumu 27,67 €. Teda žalovaná mala dlh zaplatiť
tak, ako to vyplýva z prehľadu splátok, ktoré sú vyjadrené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd však

bol viazaný žalobou a keďže žalobca požadoval priznať úrok z omeškania najskôr od 31.12.2013, keď
už boli zročné, splátka zročná k 20.11.2013 aj splátka zročná k 20.12.2013, z týchto dvoch splátok mu
súd priznal úroky z omeškania tak, ako ich žiadal, teda od 31.12.2013 a zo všetkých ďalších, ktoré boli
zročné vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca až od 21. dňa toho ktorého mesiaca, keď sa žalovaná
dostala do omeškania s úhradou týchto splátok.

17. Nárok žalobcu na úroky z omeškania, ktoré mu súd priznal, vyplýva z ust. § 517 ods. 2 Obč.
zákonníka a výška úroku z omeškania vyplýva z ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka. Výška úroku z omeškania je
o 5 %-uálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.18. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na istinu úveru a úroky, tak tieto nároky nachádzajú právnu oporu v ust.
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej
zmluvy.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom,
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške.

21. Súd preto rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v

konaní predsa len prevažne úspešný, priznal náhradu trov konania v závislosti od pomeru jeho úspechu
a neúspechu vo veci. Úspech žalobcu predstavuje približne 90 % celkovo uplatneného nároku a jeho
neúspech predstavuje približne 10 % celkovo uplatneného nároku a čistý úspech potom predstavuje
rozdiel medzi úspechom a neúspechom a predstavuje približne 80 % celkovo uplatneného nároku.

23. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.