Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Kudlovská
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41C/86/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205216
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7114205216.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou vo veci navrhovateľky: P. T., B.. XX.X.XXXX,
O. X. P. W., Bukurešťská 21, proti odporcovi: L. P., B.. X.XX.XXXX, O. X. P. W.N., W. XX, v konaní o
určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky t a k t o
r o z h o d o l :
I. Návrh navrhovateľky z a mi e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n ár o k na na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.2.2014 domáhala voči odporcovi
určenia príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Žiadala, aby jej odporca prispieval na výživu sumou 100,- € mesačne od 13.10.2011 do 13.10.2013,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, a tiež, aby jej uhradil náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom
v sume 1.000,- € ako aj trovy konania. Návrh odôvodnila tým, že je matkou maloletých detí T. T. a I. T.,
narodenýchXX.XX.XXXX.Vrozhodnomčaseprepočatiedetímalaintímnystyk sodporcom,ktorýsvoje
otcovstvo popieral, preto si dala vypracovať DNA analýzu, ktorá otcovstvo odporu potvrdila. Konanie o
určenie otcovstva prebiehalo na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36C/19/2014. S otcom maloletých
detí nežije v spoločnej domácnosti, nie sú manželia. V čase podania návrhu bola navrhovateľka na
rodičovskej dovolenke, a predtým na materskej dovolenke. Počas tehotenstva mala výdavky spojené s
tehotenstvom, ako tehotenské oblečenie, strava, vitamíny, lieky a pod., a tiež s pôrodom. Odporca jej
nijakým spôsobom neprispel.
2. Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4.4.2014 a navrhol, aby súd konanie o
určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov zastavil. Uviedol, že s navrhovateľkou mal
krátku polročnú známosť, ktorá prerástla do intímneho zblíženia, pričom v čase rozhodnom pre počatie
detí ho navrhovateľka opustila, a začala žiť v spoločnej domácnosti s novým priateľom, s ktorým sa
rozišla na začiatku roka 2013. Do augusta 2013 ho nekontaktovala vo veci otcovstva. Až dňa 19.8.2013
ho právny zástupca navrhovateľky vyzval, aby sa dostavil na vykonanie testov otcovstva. Na základe
testovDNAsazistilo,žejeotcommaloletýchdetí.Uviedol,žejezamestnanýod10.12.2012vspoločnosti
Dekort spol. s r.o. ako skladník, pričom jeho čistá mesačná mzda je vo výške cca 400,- €. Inými príjmami
nedisponuje, a nemá ani žiadne úspory. Uviedol, že vzhľadom na to, že do augusta 2013 ani nevedel,
že je otcom detí, a navrhovateľka ho ako otca ani neuviedla pri ich narodení, a nekontaktovala ho,
domnieva sa, že aj jemu vznikla ujma z dôvodu, že sa nemohol stýkať so svojimi deťmi. Preto je jej
nárok navrhovateľky neopodstatnený.
3. Navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení nepredložila súdu ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, ani neoznačila dôkazy, ktoré by mali preukazovať jej tvrdenia. Odporca predložil napreukázanie svojich tvrdení Pracovnú zmluvu zo dňa 7.12.2012 a Dodatok k pracovnej zmluve č. 3 zo
dňa 25.2.2014, Nájomnú zmluvu zo dňa 1.8.2013, a tiež Potvrdenia o zadaní platby v sume 185,- € za
nájomné a Potvrdenie o výške príjmu zamestnanca za obdobie 10/2013 až 2/2014.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie: Návrhom navrhovateľky, Vyjadrením a výpoveďou odporcu a
oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu stranami sporu, a tiež listinami, ktoré si
súd vyžiadal, a to Odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni, a oboznámením so spisom sp. zn.
36C/19/2014 Okresného súdu Košice I a zistil tento skutkový stav:
5. Z rodných listov maloletej I. T. a T. T., obidvoch narodených 13.10.2011 súd zistil, že matkou
maloletých detí je navrhovateľka. Otec v rodných listoch maloletých detí uvedený nie je.
6. Zo spisu sp. zn. 36C/19/2014 Okresného súdu Košice I súd zistil z DNA analýzy za účelom určenia
otcovstva, ktoré si dala vypracovať navrhovateľka, a ktoré vypracovala RNDr. H. P., znalkyňa v Odbore
genetika, odvetvie: DNA analýza, Dénešova 68, Košice, že odporca na základe zisteného nálezu pri
DNA je biologickým otcom maloletých detí, jeho otcovstvo bolo prakticky dokázané na 99,99%.
7. Keďže navrhovateľka v návrhu uviedla skutkové tvrdenia a uplatnila si voči odporcovi nárok tak
ako je to uvedené v 1 ods. tohto odôvodnenia, avšak na preukázanie svojho nároku neoznačila
ani nepredložila žiadne dôkazy, súd zisťoval skutkový stav najmä z listinných dôkazov doložených
navrhovateľkou do konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 36C/19/2014, ktoré sa tiež týkalo aj
obdobia rokov 2011-2013. Súd z tohto spisu zistil, že navrhovateľka v období od 13.10.2011 poberala
rodičovský príspevok vo výške 254,- € a rodinné prídavky vo výške 47,04 €. V období od 1.12.2012
do 31.12.2012 bola navrhovateľka zamestnaná v spoločnosti Cyclone Telecom s.r.o., a to v období
septemberaždecember2012,kedyjejpríjemčinildokopy303,72€.Od1.3.2013do31.3.2013pracovala
navrhovateľka v spoločnosti Šariš „PUB“ Tibor Peticzký, Tatarkova 10, Košice, IČO: 32 685 939, a za
uvedené obdobie úhrn vyúčtovaných a vyplatených príjmov činil sumu 338,- €. V období od 1.4.2013
do 31.7.2013 bola navrhovateľka zamestnaná v spoločnosti Program spol. s.r.o., a úhrn vyúčtovaných
a vyplatených príjmov za uvedené obdobie navrhovateľky činil spolu sumu 2.515,54 €. Navrhovateľka
ďalej pracovala ako dohodár v období od 11.9.2013 do 21.11.2013 v spoločnosti Poláček a spol., verejná
obchodná spoločnosť, IČO: 31 653 910. Od 13.9.2013 do 31.3.2014 pracovala na dohodu navrhovateľka
v spoločnosti Megabom s.r.o., IČO: 46 545 247, a tiež na dohodu pracovala v spoločnosti LK10, s.r.o.,
IČO: 36 600 555 a to v období od 20.11.2013 do 21.12.2013, pričom za obdobie od septembra do
decembra 2013 mala príjem dokopy 80,- € - vymeriavací základ. Súd tieto príjmy ako aj zamestnávateľov
a zamestnanie zistil z Potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby so závislej činnosti za roky 2012
a 2013, a tiež z Lustrácie sociálnej poisťovne zo súdneho registra v tomto konaní ku dňu 9.1.2015.
8. Navrhovateľka vo svojej výpovedi dňa 16.4.2015 v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 36C/19/2014 uviedla, že vzhľadom k tomu, že zo strany odporcu došlo k uznaniu otcovstva
navrhuje úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, ako uviedla vo svojom návrhu.
Poukázala na to, že v čase, kedy ostala tehotná s odporcom, nebola zamestnaná, poberala finančnú
podporu vo výške 300,- € mesačne. Potom, čo došlo k otehotneniu, odporca odmietal uznať otcovstvo.
V čase kedy bola tehotná bývala so svojím vtedajším priateľom v rodinnom dome na Ťahanovciach a
ktorému neprispievala žiadnou sumou, v podstate ju živil. Po narodení maloletých detí bola na materskej
dovolenke s príjmom 300,- €, pričom celú výbavičku pre maloleté deti jej zabezpečila jej matka za
sumu cca 1.000,- €, a ktorá pozostávala z kúpy dvoch postieľok, plienok, periniek, sunaru, čaju, dvoch
vaničiek, dvoch sedačiek do auta, z kočiaru pre dvojčatá, z detského nábytku a oblečenia. Asi po roku
od narodenia detí sa bola nútená zamestnať a pracovala asi 4 mesiace s príjmom mesačne 550 ,- €.
Uviedla, že svoj príjem výlučne vynakladala na výživu maloletých detí, v tom čase keď pracovala sa o
maloleté deti staral jej brat, ktorému za starostlivosť platila sumu 150,- € mesačne. V tom čase už bývala
v podnájme, za ktorý platila 300,- € mesačne, a vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov jej v
tom čase vypomáhala jej matka, ako aj jej sestra, ktorá jej finančne prispievala sumou 100,- € mesačne,
a z ktorej sumy si splácala dlh vo výške 50,- €, ktorý jej vznikol zo zdravotného poistenia. Po tom čo
prestala pracovať jej nájom hradil jej otec a sestra. V roku 2013 pracovala aj ako prekladateľka z jazyka
francúzskeho za 5 € na hodinu, čiže mesačne to bolo okolo 60 €.
9. Z návrhu súd zistil, že navrhovateľka si uplatnila v rámci tohto konania voči povinnému odporcovi
nároknavýživnévovýške100,-€mesačneod13.10.2011do13.10.2013.Ďalejsiuplatnilanárokvsume1.000,- € na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. V návrhu uviedla, že mala výdavky
spojené s tehotenstvom a pôrodom, ako tehotenské oblečenie, strava, vitamíny, lieky a podobne, na
ktoré jej teda odporca nijako neprispel. Navrhovateľka však svoj návrh na určenie príspevku na výživu a
úhradu niektorých nákladov spojeným s tehotenstvom a pôrodom nijakým spôsobom nekonkretizovala,
nešpecifikovala z čoho presne pozostáva.
10. Zo spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 36C/19/2014, a tiež z výpovede odporcu v tejto predmetnej
veci dňa 6.3.2018 súd zistil, že odporca v období od 3.10.2011 do 4.11.2011 pracoval v spoločnosti
TETRA CV, a.s. v Českej republike, pričom jeho príjem za toto obdobie bol 9.816,- Kč. Odporca ďalej v
obdobíod14.11.2011do31.1.2012bolzaevidovanýnaÚradepráce,sociálnychvecíarodinyvEvidencii
uchádzačov o zamestnanie. Od 1.2.2012 bol odporca vyradený z Evidencie uchádzačov o zamestnanie,
nakoľko nastúpil do pracovného pomeru. Dňa 16.2.2012 do 27.2.2012 bol opätovne zaradený do
Evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, a dňom 28.2.2012 bol
vyradený z evidencie pre nástup do pracovného pomeru. Od 28.2.2012 do 29.6.2012 pracoval odporca v
spoločnosti HRC Slovakia, pričom jeho priemerný mesačný príjem v danom období bol 378,- € netto. Od
30.6.2012 do 9.12.2012 bol opätovne zaradený v Evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny. v Období kedy odporca bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie poberal
dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 €, v období od 1.12.2011 do 29.2.2012 a v období od 1.8.2012 do
31.12.2012. Dňa 1.2.2012 bol odporca vyradený z Evidencie uchádzačov o zamestnanie z toho dôvodu,
že nastúpil do pracovného pomeru. Od 10.12.2012 nastúpil odporca do spoločnosti Dekort spol. s r.o.
do pozície skladník, pričom v mesiaci december dosiahol príjem 284,20 €. V roku 2013 ďalej pracoval v
tejto spoločnosti odporca, pričom jeho priemerný mesačný príjem v roku 2013 dosiahol sumu 423,- €.
11. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom ako nájomcom a H. V., ako prenajímateľkou zo dňa
1.8.2013 súd zistil, že prenajímateľka prenajala odporcovi ako nájomcovi 1-izbový byt nachádzajúci sa
na 1. poschodí, bytového domu na ul. Lidické námestie č. 2, v Košiciach, za ktorý predmet nájmu bola
dohodnutá výška nájmu na sumu 185,- €. Nájom bytu bol uzatvorený na dobu neurčitú. Z Potvrdení
o zadaní platieb vyplýva, že odporca prenajímateľka uhrádza platbu nájomného vo výške 185,- €.
Táto skutočnosť bola taktiež zistená zo spisu pod sp. zn. 36C/19/2014, pričom odporca potvrdil aj na
pojednávaní v predmetnej veci dňa 6.3.2018, že stále býva v predmetnom byte a doposiaľ uhrádza
prenajímateľke za nájom tohto bytu túto sumu 180,- €, pričom prenajímateľka je jeho teta. Súd tiež
zistil, že z príjmov, ktoré dosahoval odporca v danom období si mesačne uhrádzal nájom, ďalej 100,-
€ vynakladal na svoju stravu a splácal pôžičku vo výške 68,- € mesačne, ktorú si vzal v roku 2014 v
sume 1.500,- € od VÚB Banky na opravu svojho motorového vozidla Škoda Felícia, ktoré si zakúpil v
roku 2012 za 1.000,- €. Ďalšie jeho výdaje predstavovali platbu za užívanie mobilného telefónu vo výške
40,- € mesačne, a na pohonné hmoty v sume 60,- € mesačne. Navyše je fajčiarom, a za nákup cigariet
mesačne vynaložil 20,- €.
12. Odporca otcovstvo voči maloletým deťom uznal na základe testov DNA. Pokým nebol podaný
návrh na určenie otcovstva zo strany navrhovateľky v roku 2014, nemal vedomosť o tom, že má s
navrhovateľkou deti. Mali spolu niekoľkomesačnú intímnu známosť a potom odišiel odporca pracovať
do Čiech. Navrhovateľka mu zatajila skutočnosť, že je tehotná a krátko po ich rozchode začala žiť so
svojim predchádzajúcim priateľom, s ktorým žila aj v čase, kedy sa jej maloleté deti narodili, pričom tento
priateľ ju živil, dokonca u neho pracovala. Taktiež teraz býva so svojim ďalším priateľom, ktorý vlastní
pizzeriu, a toho času u neho aj pracuje, u neho zarába, a tento ju živí.
13. Odporca vo svojej výpovedi 6.3.2018 tiež poukázal na to, že v rámci konania o určenie otcovstva
a úpravu práv povinnosti k maloletým deťom sa s navrhovateľkou dohodli a uzavreli zmier, pričom bolo
stanovené výživné voči obom maloletým deťom na sumu po 70,- € mesačne s tým, že dlžné výživné sa
zaviazal odporca splácať po 30,- € mesačne, čiže dokopy platí navrhovateľke na obe deti sumu 200,- €
mesačne zo svojho príjmu, ktorý aj toho času činil okolo 450,- €. Odporca bol od 26.5.2017 zamestnaný
v spoločnosti Horti s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 66, IČO: 43 792 782, ako skladník. Pričom
ku dňu 28.2.2018 s ním bol rozviazaný pracovný pomer, nakoľko znižovali stavy zamestnancov, avšak
pracovný pomer bol ukončený dohodou. Z výpovede odporcu ďalej vyplynulo, že toho času nemá ďalšie
zamestnanie, teda od 1.3.2018 je nezamestnaný, pôjde sa zaevidovať na Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny do Evidencie uchádzačov o zamestnanie, a bude si hľadať prácu. Pokiaľ ide o vzdelanie odporcu,
tento ukončil Strojnícku priemyslovku, Technické a informatické služby s maturitou. Podával v rámci
svojho vzdelania aj žiadosti o zamestnanie, avšak doposiaľ ho nikde neprijali, a preto bol rád, že aspoňtakúto robotu našiel, v ktorej doposiaľ pracoval, a že si mohol zarobiť. Uviedol že prijme akúkoľvek prácu,
len , aby mal príjem a tiež, že výživné na maloleté deti plní riadne v určenom rozsahu.
14. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36C19/2014 súd zistil, že toto konanie bolo skončené dňa 15.6.2017
uznesením, ktorým súd schválil zmier v tom znení, že otec L. P., nar. X.XX.XXXX sa zaviazal k povinnosti
prispievať na výživu maloletých detí T. T. a I. T., narodených XX.XX.XXXX sumou 70,- € mesačne od
24.2.2014 do budúcna, a to na každé dieťa určenou sumou osobitne a dlžné výživné za obdobie od
24.2.2014 do 30.6.2017 v sume 1.688,- € sa otec zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 30,-
€, a to na každé dieťa určenou sumou osobitne, spolu s bežným výživným k rukám matky, s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.7.2017. Ďalej súd zo spisu zistil, že v rámci tohto konania o určenie otcovstva
si matka uplatnila voči odporcovi okrem výživného na maloleté deti aj úhradu nákladov spojených s
výbavičkou maloletých detí, a to v sume 1.000,- €, ktorú jej zabezpečila matka, a ktorá pozostávala z
kúpy 2 postieľok, plienok, periniek, sunaru, čaju, 2 vaničiek, 2 sedačiek do auta, z kočiaru pre dvojčatá,
z detského nábytku a oblečenia.
15. Podľa ust. § 74 Zákona o rodine, (1)otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je
povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na
úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
(2)Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol
vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas
ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.15) (3) Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
16. Podľa ust. § 75 Zákona o rodine (1), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
17. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel
k záveru, že nárok navrhovateľky je nedôvodný a nepreukázaný. Navrhovateľka sa týmto návrhom
na určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
domáhala určenia výživného voči odporcovi v sume 100,- € mesačne od 13.10.2011 do 13.10.2013.
Taktiež sa domáhala úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v sume 1.000,- €. Súd
z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nárok navrhovateľky na určenie výživného za
predmetné obdobie je síce podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine daný, avšak súd zisťoval aj majetkové a
zárobkovépomerynavrhovateľkyajpovinnéhoodporcuvpredmetnomobdobíazistil,žetentovzhľadom
na svoje príjmy, ktoré v tomto rozhodnom období dosahoval, nebol schopný zo svojich príjmov prispievať
na výživu navrhovateľky, keďže v období od 3.10.2011 do 27.2.2012 v podstate bol nezamestnaný celý
čas, pričom jeho jediným príjmom, aj to nie za celé obdobie, boli iba dávky v hmotnej núdzi vo výške
62,50 € mesačne, tak ako je to už vyššie v odôvodnení uvedené. Následne odporca pracoval v období
od 28.2.2012 do 29.6.2012, pričom jeho príjem bol 378,- € mesačne. Potom opätovne bol pol roka na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kedy poberal iba dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 €, a
od 10.12.2012 a tiež celý rok 2013 pracoval v spoločnosti Dekort s.r.o. s platom v priemere 423,- €.
Výdavky odporcu boli v danom období opodstatnené a súd na nich musel prihliadať. Pokiaľ odporca
z tohto svojho príjmu musel uhrádzať jednak nájomné vo výške 185,- € mesačne, jednak náklady na
stravu, pôžičku a ďalšie výdavky, ktoré takisto dokopy činili cca 200,- €, na to, aby uhrádzal výživné
navrhovateľke nemal dostatok finančných prostriedkov. Aj napriek tomu, že výživné má prednosť pred
všetkými ostatnými výdavkami, teda teoreticky by malo mať výživné prednosť aj pred pôžičkou, ktorú
musel odporca splácať v sume 68,- € mesačne, súd však mal za to, že odporca v čase, kedy si túto
pôžičku vzal, teda v roku 2012 ešte nemal vedomosť o tom, že má maloleté deti s navrhovateľkou. Návrh
na určenie otcovstva navrhovateľka podala až v roku 2014 a až na základe testov DNA bolo preukázané
azistené,žeotcommaloletýchdetínavrhovateľky,ktorésanarodili13.10.2011jeodporca.Tedaažvtedy
sa odporca dozvedel, že má maloleté deti a voči nim aj vyživovaciu povinnosť. V roku 2012, keď odporcauzavrel Zmluvu o pôžičke nevedel, že má nejaké iné povinné výdavky, resp. vyživovacie povinnosti,
preto nemal dôvod neuzavrieť takúto Zmluvu o pôžičke, teda aj tento splátky pôžičky považoval súd za
opodstatnenévýdavkyodporcu.Súdskúmalajto,čibolanavrhovateľkavpredmetnomobdobíodkázaná
výživou výlučne na odporcu. Pokiaľ ide o príjmy navrhovateľky, v rozhodnom období táto mala takmer
taký istý príjem ako odporca, keďže poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky vo výške cca
300 € a od 19.9.2012 v podstate stále pracovala na dohodu. V období kedy pracovala v spoločnosti
Program od 1.4.2013 do 31.7.2013, bol jej príjem ešte vyšší aký dosahoval odporca. Okrem toho je
zrejmé, že v danom období žila navrhovateľka so svojim priateľom v jeho byte v spoločnej domácnosti,
pričomsamavosvojejvýpovediuviedla,ženabývanievčase,kedybývalasosvojimvtedajšímpriateľom
neprispievala žiadnou sumou, a že ju živil jej vtedajší priateľ. Neskôr jej finančne vypomáhali aj jej
rodičia. Preto súd mal za to, že jej nevznikol nárok na priznanie výživného voči odporcovi za obdobie
od 13.10.2011 do 13.10.2013. Pokiaľ ide sumu 1.000,-, ktorú navrhovateľka požadovala ako úhradu
nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, v návrhu uviedla iba toľko, že tieto výdavky sú spojené
s tehotenstvom ako tehotenské oblečenie, strava, vitamíny, lieky a podobne, a tiež s pôrodom, na
ktoré jej odporca nijakým spôsobom neprispel. V priebehu tohto konania však navrhovateľka nijakým
spôsobom nepreukázala, že skutočne mala takéto výdavky a v takejto výške, pretože nepredložila o
tom žiadne dôkazy, a teda zostalo to iba v rovine tvrdení z jej strany. Navyše súd zo spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 36C/19/2014 mal za preukázané, že navrhovateľka si v rámci uvedeného konania uplatnila
voči odporcovi aj sumu 1.000,- € ako náklady na výbavičku, ktoré konkretizovala presne, pričom tieto
náklady sa potom premietli do výšky výživného. Nie je zrejmé, na základe čoho dospela navrhovateľka k
nákladomspojenýmstehotenstvomapôrodomvsume1.000,-€ajvrámcipredmetnéhokonania,zčoho
vlastne majú pozostávať tieto jej výdavky, ktoré sa ale netýkajú výbavičky, keďže tieto výdavky vlastne
nekonkretizovala. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nepreukázala, že jej vznikli náklady spojené s
tehotenstvom a pôrodom, a súd tieto nezistil ani z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
36C/19/2014, dospel k záveru, že tento nárok žalobkyne je taktiež nedôvodný.
18. Súd teda v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na určenie výživného
za obdobie od 13.10.2011 do 13.10.2013 je neopodstatnený a nárok na náhradu niektorých nákladov
nevydatej matky je nedôvodný a nepreukázaný, návrh zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol takto:
19. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obranyalebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.