Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. marec 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24Pc/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117210727
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117210727.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci navrhovateľa V. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v X. G., P.O. P. XX/XX, občana slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr.
Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12, proti odporcovi G.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X. G., P.O. P. XX/XX, občana Slovenskej republiky, o určenie vyživovacej
povinnosti takto

r o z h o d o l :

I. Konania v časti o určenie vyživovacej povinnosti 130,00 eur mesačne s účinnosťou od 24. 5. 2017
s a z a s t a v u j e .

II. Návrh sa z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa domáhal, aby súd určil odporcovi vyživovaciu povinnosť sumou 230,- eur mesačne
s účinnosťou od podania návrhu, teda od 24.5.2017. Uviedol, že v rozvodovom konaní svojich rodičov
bol zverený do výchovy otca, matke bola uložená vyživovacia povinnosť v sume 70,- eur mesačne. Hoci
spočiatku nebolo jeho spolužitie s otcom problematické, t.č. ich spolužitie dobré nie je. Otec sa o neho
viac-menej nestará, keď niečo potrebuje, kúpi mu to matka, otca musí prosiť aj o minimálne finančné

čiastky, ktoré nutne potrebuje, napríklad 2,- eurá na cestu do školy. Komunikácia medzi nimi prakticky nie
je, výsledkom bol incident, pri ktorom ho otec bezdôvodne napadol. Z toho dôvodu sa od otca odsťahoval
avzhľadomnasvojufinančnúsituáciu,fakt,žet.č.stáleštuduje,potrebujenauspokojeniesvojichpotrieb
aj finančné prostriedky od otca formou určenia jeho vyživovacej povinnosti.

2. Odporca s návrhom nesúhlasil, navrhol ho zamietnuť v celom rozsahu. Nevidel dôvod poskytovať
navrhovateľovi aj finančné plnenie, pretože zabezpečuje všetky jeho potreby, bývanie, stravu, výdavky

v škole, osobné potreby, ošatenie. Vreckové mu prestal dávať, keď zistil, že navrhovateľ fajčí. Mal za
to, že podanie predmetného návrhu je viac dôsledkom aktivity matky navrhovateľa ako navrhovateľa
samotného. Jeho vzťah s navrhovateľom bol v posledných rokoch poznačený najmä veľmi ťažkým
priebehomjehopuberty,pričomtentostavnaďalej trvá. Správanienavrhovateľavočinemujenevhodné,
navrhovateľ si neplní ani svoje najzákladnejšie povinnosti v domácnosti, odmieta sa prispôsobiť
akýmkoľvek pravidlám, odmieta akúkoľvek spoluprácu v domácnosti. Došlo aj k tomu, že v čase po
rozvode mu ukradol a minul sumu viac ako 2.000,- eur, ktorú mal v hotovosti uloženú v domácnosti.

Bez dovolenia si viackrát zobral auto. Navrhovateľ je agresívny, klame a podvádza, nechodí do školy.
Z týchto dôvodov došlo k tomu, že mu t.č. nedáva finančné prostriedky do ruky, ale zabezpečuje všetky
jeho potreby. Stará sa o domácnosť, varí, pokiaľ syn niečo potrebuje, kúpi to. Odporca potvrdil, že v
máji 2017 skutočne došlo k incidentu, pri ktorom pre agresívne správanie navrhovateľa voči jeho osobebol nútený zavolať hliadku mestskej polície. Po tomto incidente sa navrhovateľ odsťahoval nakoniec k
rodičom svojej priateľky.

3. V priebehu konania sa situácia navrhovateľa zmenila v súvislosti s tým, že navrhovateľ sa vrátil do
domácnosti otca. Upravil preto žiadanú výšku vyživovacej povinnosti na sumu 100,- eur mesačne s
účinnosťou od podania návrhu, teda od 24.05.2017 a v zostávajúcej časti vzal návrh späť. Peniaze v
upravenej výške od odporcu by použil na záľuby, nejaké cestovanie, na obedy v škole.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov A. L. a G. G., oboznámil podstatný
obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi a podstatný obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn.
31P/260/2013.

5. Manželstvo odporcu s A. L. bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.04.2014,
č.k. 31P/260/2013-37, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.06.2014. Ohľadne výkonu rodičovských práv

a povinností k vtedy ešte maloletému navrhovateľovi bola schválená dohoda rodičov. Navrhovateľ
bol zverený do výchovy otcovi a matke bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 70,-
eur mesačne. V čase tohto rozhodovania pracovala matka navrhovateľa na základe živnostenského
oprávnenia, od 01.01.2014 pracovala s predpokladaným príjmom 400,- eur mesačne. Ďalšiu vyživovaciu
povinnosť mala k plnoletej dcére X. G., študentke VŠ, ktorej platil a výživné 50,- eur mesačne. Otec

navrhovateľa, odporca, pracoval ako rušňovodič u B.. s čistým mesačným príjmom 800,- eur. Vtedy
maloletý navrhovateľ bol žiakom 9.ročníka ZŠ.

6.Navrhovateľuviedol,že odrozvodužijevspoločnejdomácnostisotcom,ibavobdobídvochmesiacov
počas letných prázdnin r. 2017 býval u frajerky. Odišiel po konflikte s otcom, nemienil ďalej znášať

nátlak zo strany otca. Po rozvode zostal s otcom, nakoľko z miesta jeho bydliska mal bližšie do školy,
iné dôvody k tomu neboli. Hoci konflikty s otcom má, nie sú t.č. tak závažné, aby sa sťahoval inde,
najskôr chce ukončiť stredoškolské vzdelanie. S otcom bývajú v 3-izbovom byte, kde má samostatnú
izbu, stravu zabezpečuje otec, varí, keď má pracovnú zmenu a doma nie je, navarí si aj sám. Výdavky
v škole rieši otec, on mu povie, čo potrebuje. Pokiaľ sa poriadajú výlety alebo exkurzie, zaplatí to otec,

rovnako ako nákup potrebných vecí ako lieky, hygienické potreby a podobne. Oblečenie aj hygienické
potreby ale prevažne kupuje matka, táto mu dáva týždenne do ruky 10,- eur a zostávajúcich 30,- eur mu
ukladá na účet, s ktorým zatiaľ nemôže disponovať, to sa deje po ich vzájomnej dohode. Navrhovateľ
pripustil, že fajčí, pokiaľ má financie. Peniaze od otca potrebuje na nákup osobnejších hygienických
potrieb, na financovanie záľub ako je fotografovanie a cestovanie. V súčasnosti má s otcom nekonfliktný

vzťah. Odkedy s ním býva, nikdy mu do ruky nedal žiadnu hotovosť, žiadne vreckové, občas mu nejaké
drobné dali starí rodičia. Snažil sa nájsť si brigádu a privyrobiť si, doposiaľ sa mu to vo väčšom rozsahu
nepodarilo.

7. Odporca uviedol, že po rozvode zostal bývať syn s ním, bolo to jeho rozhodnutie, vyplynulo zo situácie,

keď u neho cítil väčšie zázemie. Keď sa navrhovateľ dostal do puberty, jeho správanie sa zmenilo
zásadne k horšiemu. Zobral mu väčšiu finančnú hotovosť, ktorú minul, bez dovolenia bral auto. Žiadal
od syna, aby tieto peniaze vrátil a zarobil si na ne brigádami, poriadnu brigádu si doteraz nenašiel. V
minulosti mali viac spoločných aktivít, podporoval jeho záľubu vo fotografovaní. Snažil sa navrhovateľa
viesť k tomu, aby bol aktívny pri prácach v domácnosti, bez výsledku, doma nerobí navrhovateľ vôbec

nič. Aj konflikt v máji vznikol z toho, že nevyniesol smeti. Asi pol roka v roku 2017 dával synovi vreckové
cca 35,- eur mesačne, potom mu prestal platiť, keď si našiel frajerku a nemienil doma nič robiť. Zo svojich
finančných prostriedkov zabezpečuje náklady na bývanie, zabezpečuje stravu, varí, hygienické potreby
sú stále k dispozícii. Oblečenie navrhovateľovi kupuje podľa potreby, rovnako podľa potreby financuje
výdavky v škole. Po rozvode zostal so synom bývať v spoločnom byte, spláca ale všetky úvery, ktoré

mali počas manželstva, čo je mesačne cca 200,- eur.

8. Svedkyňa A. L., matka navrhovateľa, k veci uviedla, že k podaniu návrhu syna viedlo to, že nedostáva
od otca žiadne vreckové, okrem peňazí na cestu do školy, vreckové potrebuje na to, aby išiel na plaváreň
alebo do kina, navyše rád cestuje. Nie je celkom pravda, že otec kupuje synovi oblečenie, toto prevažne

kupuje ona, prípadne starí rodičia. Synovi nedáva do ruky celých 70,- eur, po dohode mu sporí na
autoškolu. Aktuálne zarába cca 400,- eur mesačne v čistom. Správanie otca k synovi nie je prijateľné.
Má sklony ponižovať ho aj v prítomnosti iných ľudí. T.č. síce býva v prenajatom byte, ale vlastní
nehnuteľnosť, byt.9. Svedok G. G. k veci uviedol, že s navrhovateľom sú kamaráti od detstva, v dávnejších dobách mali
veľa spoločných záľub aj aktivít, to sa zmenilo po začatí štúdia na SŠ. Z rozprávania tak navrhovateľa,

ako aj odporcu, vie, že mali medzi sebou rôzne konflikty, dosť často boli o tom, že otec chcel od syna
robiť bežné veci v domácnosti, ktoré tento nerobil, pretože sa mu zdali nepodstatné. V. svojho času mal
záujem zabezpečiť si brigádu, ale veľký záujem to nebol a ak nejakú mal, tak dlho nevydržal, max. to
boli 3-4 dni.

10. Navrhovateľ charakterizoval svoje mesačné výdavky ako hygiena 15,- eur, holič 7,- eur, ošatenie 80,-
eur, cestovanie za záľubou 50,- eur, 15,- eur na stužkovú, 7,- eur mobil, 20,- eur cestovné do školy, 10,-
eur pomôcky v škole, denné výdavky obed, raňajky, desiata a večera celkom 15,- eur a ďalšie výdavky
dovolenka Bulharsko, nepredvídané výdavky na zdravie, sezónne oblečenie, kino divadlo.

11. Zo správ o zárobkových pomerov rodičov navrhovateľa súd zistil, že matka navrhovateľa za

obdobie marec - máj 2017 mala čistú priemernú mesačnú mzdu 415,60 eur, toho času dosahuje príjem
podľa jej vyjadrenia 400,- eur mesačne. . Odporca dosahuje zo zamestnania čistý priemerný mesačný
príjem podľa jeho vyjadrenia cca 1 100,- eur mesačne. Odporca doložil listinné dôkazy k pravidelným
mesačným výdavkom a nákupom vecí pre navrhovateľa. Spláca úver 187,81 eur, 6,57 eur mesačne,
ďalšie mesačné výdavky sú 9,98 eur internet, 15,- eur káblová televízia, 140,32 eur náklady na bývanie,

záloha na elektrinu 25,- eur, RTVS 4,64 eur. Ďalej doložil pokladničné bločky z rokov 2014 - 2017,
dokladujúce nákup pánskej obuvi, oblečenia, digitálnej zrkadlovky, hodiniek.

12.Zostranyodporcubolitiežpredloženélistinnédôkazytýkajúcesaštudijnýchvýsledkovnavrhovateľa.
Tento je v školskom roku 2017-2018 žiakom 4. ročníka SOŠ v G. nad Y.. Podľa zápisu z pohovoru

školy s rodičmi navrhovateľ v čase od 01.09.2017 do 05.10.2017 vykázal absenciu 111 hodín, pričom
ospravedlnenie priniesol len na 5 hodín. Z tohto dôvodu bola navrhnutá znížená známka zo správania
na 4. stupeň. Pokiaľ ide o študijné výsledky navrhovateľa v treťom ročníku SŠ bol hodnotený známkami
prevažne dobrý a dostatočný, rovnako v druhom ročníku SŠ.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Uvedené zákonné
ustanovenie treba použiť aj v súlade s ustanovením § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. - CMP, podľa ktorého

rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

16. Pre trvanie vyživovacej povinnosti nemá význam dosiahnutie plnoletosti dieťaťa, ale vyživovacia
povinnosť trvá do doby, než dieťa je schopné samo sa živiť. Rodičia sú zodpovední za všestranný
duševnýitelesnýrozvojsvojichdetí,zčohovyplýva,žesúpovinnídbaťnato,abydieťanašlozdrojsvojej

výživy a životného zamerania v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a v ktorom sa môže náležite
uplatniť. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene
pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejaviav pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom
rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej
povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a

výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť
potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti.

17. V danom prípade bol navrhovateľ v rámci rozvodového konania svojich rodičov zverený do výchovy
otca, odporcu, a matke bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 70,- eur mesačne.

Navrhovateľ, v čase podania návrhu bol už plnoletý, ale stále študentom strednej školy. Navrhovateľ
pôvodne žiadal určiť výživné zo strany otca sumou 230,- eur mesačne, vychádzajúc z toho, že po
nezhodách s odporcom sa odsťahoval z jeho domácnosti. V tejto situácii by bolo možné vidieť zásadnú
zmenu pomerov a zvažovať podľa ďalších okolností určenie vyživovacej povinnosti odporcovi, ale
po dvoch mesiacoch sa navrhovateľ k odporcovi vrátil, preto je možné konštatovať, že k zásadnej
zmene pomerov, ktorá by viedla k požadovanému určeniu, nedošlo. Preto súd návrh po čiastočnom

späťvzatí zamietol. Je potrebné konštatovať, že zárobkové pomery na strane rodičov sa zásadným
spôsobom nezmenili, a tiež to, že sa zvýšili zásadným spôsobom výdavky spojené so zaopatrením
navrhovateľa v súvislosti s postupným dospievaním a prechodom k štúdiu na strednej škole, ale ani táto,
hoci zásadná zmena pomerov, nebola dôvodom k tomu, aby súd mohol návrhu vyhovieť. Navrhovateľ
ale nežiadal zvýšiť vyživovaciu povinnosť zo strany matky, ale popri tom, ako si odporca ako rodič plní

svoju vyživovaciu povinnosť naturálne a osobnou starostlivosťou, žiadal prakticky zvýšiť vyživovaciu
povinnosť od otca aj formou konkrétneho finančného plnenia.

18. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie
nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie,

ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace
s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné
potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá

premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej
úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať výška mesačných nákladov
rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré
nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod. Jedným z
rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča.

19. Odporca vyčíslil výdavky na bývanie a stravu sumou 200,- eur na osobu mesačne, čo možno
akceptovať, len výdavky na bývanie sú cca 180,- eur mesačne. Okrem týchto základných potrieb
financuje odporca hygienické potreby, ošatenie, školské výdavky, cestovné do školy, pričom školské
výdavky a cestovné do školy sú podľa vyčíslenia navrhovateľa cca 60,- eur mesačne. Zabezpečovanie

týchto základných vecí navrhovateľ v zásade nespochybnil, aj keď je zjavné že ošatenie, hygienické
potreby a záľuby by si predstavoval na lepšej finančnej úrovni, ako mu odporca poskytuje. Zo
zostávajúcej sumy 640,- eur musí odporca uhradiť nielen hygienické potreby a ošatenie pre
navrhovateľa, ale aj pre seba, hradiť ďalšie náklady spojené s údržbou domácnosti, dochádzaním do
práce, prípadne súvisiace so zdravotným ošetrením, ale tiež splácať úvery cca 200,- eur mesačne, čo

sícenemáprednosťpredvyživovacoupovinnosťou,aleneplnenietejtopovinnostibymohlomaťzávažný
dosah na finančné zabezpečenie rodiny. Toto sú náklady nevyhnutné a nezahrňujú prípadnú záujmovú
činnosť odporcu. Navrhovateľ si celkom vyčíslil mesačné náklady na svoje potreby sumou cca 650,- eur,
atobezmimoriadnychvýdavkovnadovolenkučikultúru,čojezjavneprehnanásuma,nezodpovedajúca
reálnym možnostiam a životnej úrovni jeho rodičov. Rodič má povinnosť hradiť odôvodnené náklady

dieťaťa s prihliadnutím k jeho možnostiam. V tomto prípade súd dospel k záveru, že vyživovaciu
povinnosť si odporca voči navrhovateľovi plní v dostatočnom rozsahu vzhľadom k jeho možnostiam, hoci
naturálnou formou. Požiadavky navrhovateľa boli preto neprimerané, neodôvodnené, čo bol ďalší dôvod
k zamietnutiu návrhu. Nie je právom dieťaťa, hoci plnoletého, voliť si, akým spôsobom si rodič bude
svoju vyživovaciu povinnosť plniť, jeho právom je žiadať zabezpečenie svojich odôvodnených potrieb

podľa kritérií určených Zákonom o rodine.

20. Podľa § 43 ods. 2, 3 Zákona o rodine dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu
a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou naspoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa je ďalej povinné a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti
o neho a jeho výchovu, b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a c)

vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú
jeho telesné a duševné zdravie.

21. Za potrebné súd považuje poukázať aj na to, že aj deti majú zákonom určené povinnosti voči
rodičom, ako je uvedené vo vyššie citovanom ustanovení. Bolo preukázané, že navrhovateľ nepovažuje

za potrebné pomôcť v domácnosti, neplní si svoje vzdelávacie povinnosti, jeho študijné výsledky sú
podpriemerné, má zníženú známku zo správania a množstvo vymeškaných a neospravedlnených hodín
v školskej dochádzke. Aj s poukazom na to by zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca formou
poskytovania finančných prostriedkov na uspokojenie jeho záľub, prípadne cestovania bolo v rozpore
s dobrými mravmi.

22. V časti späťvzatia návrhu súd konanie zastavil s použitím § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku
a § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného
mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.