Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Podhorcová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/144/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116221429
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116221429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Martinčekova 13,
IČO: 50 361 368, proti žalovanému: Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., T. XXX/X, o zaplatenie 3282,54
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 20. februára 2017,
č. k. 10Csp/48/2016-65, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúd pripúšťa, abynamiestodoterajšiehožalobcuPoštovábankaa.s.,sosídlomBratislava,

Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, vstúpil do konania ako žalobca BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 19 % ročného zmluvného úroku zo

sumy 3282,54 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia a poplatkov vo výške 39,82 eura zastavil. Žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť pôvodne označenému žalobcovi - W. banka, a.s. sumu 2049,63 eura s 5,25
% ročným úrokom z omeškania od 22. 11. 2004 do zaplatenia v splátkach po 60 eur mesačne od
právoplatnostirozsudkuvždydo17.-tehodňapríslušnéhomesiacaaždozaplateniastým,žeomeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a
zároveň rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 24,88
%. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 9, §

565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 2 písm. g/, j/, k/, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z. z. O spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že pôvodne označený žalobca so žalovaným uzatvoril
dňa 13. 08. 2012 Zmluvu o úvere - Dostupná pôžička, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 3900 eur a tento sa zaviazal zaplatiť v 72. mesačných splátkach po 96,85 eura pri ročnej
úrokovej sadzbe 19 %. Dátum prvej splátky bol stanovený na 13. 09. 2012 a každá ďalšia splátka
mala byť zaplatená k 13. dňu v mesiaci s tým, že dátum konečnej splatnosti bol 13. 08. 2018. RPMN
predstavovala 20,74 % a celková výška nákladov podľa zmluvy mala byť 2616,72 eura. Celková čiastka

úveru nebola špecifikovaná. Žalovaný na základe zmluvy zaplatil žalobcovi 1850,63 eura a to naposledy
dňa 03. 04. 2013. Žalovaný prestal riadne splácať, a preto mu žalobca listom zo dňa 03. 11. 2014
oznámil, že úverová pohľadávka sa stala predčasne splatnou k tomuto dátumu a požadoval od neho
zaplatenie dlžnej sumy 3697,91 eura. Posudzujúc uvedenú zmluvu dospel k záveru, že strany uzatvorilizmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň podľa
zák. č. 129/2010 Z. z., a preto bolo potrebné uvedenú zmluvu posudzovať podľa týchto predpisov a
zároveň posúdiť jednotlivé nároky žalobcu, či sú v súlade s právnymi predpismi, ako aj súdnou praxou.

Posudzujúc náležitosti zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/, k/ zák.
č. 129/2010 Z. z. údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom v zmluve je uvedená iba
celková výška nákladov v sume 2616,72 eura. Do tejto sumy majú podľa § 2 citovaného zákona patriť
aj náklady na poistné a doplnkové služby, ktoré boli vynútené žalobcom pri uzatváraní zmluvy, od čoho
sa odvíja aj nesprávny údaj o výške splátok úveru a RPMN uvedených v zmluve. Uvedené údaje sú

obligatórnymi zákonnými náležitosťami zmluvy, a pre absenciu ich správneho vyjadrenia sa považuje
predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. S vrátením
úveru vo výške 3900 eur sa žalovaný dostal do omeškania, a preto rozhodol o povinnosti vrátiť zostatok
nesplateného úveru vo výške 2049,60 eura s príslušenstvom. V časti o zaplatenie úroku vo výške 19
% ročne zo sumy 3282,54 eura od 01. 05. 2016 do zaplatenia zobral žalobca žalobcu späť, a preto
súd podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 - Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) v

tejto časti konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 2 CSP tak, že v spore
úspešnejšiemu žalobcovi v rozsahu 24,88 % (žalobca úspešný v rozsahu 62,44 %, žalovaný úspešný
v rozsahu 37,56 %) priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej

časti a v časti náhrady trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/
a h/ CSP. V prvom rade namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Odôvodnenie
rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má byť zrozumiteľné, súd je
teda povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. V tejto

súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR. Namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ a j/ zák. č. 129/2010 Z.
z., pretože žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 72 mesačných splátkach po 96,85 eura, z toho
suma 4,85 eura predstavovala poplatok za poistenie úveru a to mesačne vždy k 13.-temu dňu v mesiaci,
počnúc dňom 13. 09. 2012. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z. z. a

uviedol,ževdanomprípadeišloodobrovoľnépoistenievoformedoplnkovejslužby,pričomdocelkových
nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú
poplatky za nepovinné poistenie k úveru, to znamená, že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné,
poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Do celkových
nákladov poplatok za poistenie úveru sa započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na

získanie za ponúkaných podmienok. Žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia
úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok.
Z toho je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 1806,24 eura (70 x 92 + 76,81 sa rovná
6516,81 eura - 3900 eur sa rovná 2616,81 eura) a nie 3073,20 eura tak, ako uviedol súd prvej inštancie,
na základe čoho úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že celková výška

nákladov bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere posúdil ako
bezúročnú a bez poplatkov. V závere uviedol, že ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ochranu
spotrebiteľa nemožno ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti (rozsudok NS ČR sp.
zn. 23Cdo/1021/2009).

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. V priebehu odvolacieho konania, podaním došlým súdu prvej inštancie dňa 10. 08. 2017, žalobca
navrhol, aby súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca W. banka, a.s., vystúpi z
konania a jeho miesto vstúpi spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A,

Bratislava, IČO: 47 967 692.

5. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 06.
2017 uzatvorenou medzi spoločnosťou W. banka a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT
COLLECTION, a.s. ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania

s jej príslušenstvom, ako aj všetkými právami s ňou spojenými na spoločnosť BENCONT COLLECTION,
a.s. Uvedená spoločnosť so vstupom do konania na strane žalobcu súhlasila.6. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené

alebo na koho prešli.

7. Podľa § 80 ods. 2 CSP, ak súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa
preukáže,žepozačatíkonaniadošlokprevodualeboprechoduprávalebopovinností,aakstýmsúhlasí
ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

8. Podľa § 80 ods. 3 CSP ten, kto vstupuje do konania prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené a po preukázaní skutočností, že po začatí konania došlo k prevodu
práv z doterajšieho žalobcu na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., súd návrhu na zmenu na
strane žalobcu vyhovel a pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu W. banka a.s. vstúpil do konania

ako žalobca spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., ktorá so svojim vstupom do konania na strane
žalobcu súhlasila.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť. Výrok, ktorým bolo konanie zastavené a výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené
nadobudol právoplatnosť pre nedostatok podaného odvolania.

11. Žalobca v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, pričom poukázal aj na viaceré
rozhodnutia Ústavného súdu SR ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, avšak neuviedol konkrétne,
v čom nepreskúmateľnosť rozsudku vidí. Odvolací súd skonštatoval, že vo vzťahu k zamietajúcej
časti výroku rozsudku súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe

ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia
má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej
inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, odvolací súd sa preto stotožňuje s
odôvodnenímnapadnutéhorozsudkuaosvojenímnáležitéhoapresvedčivéhoodôvodneniarozhodnutia

prvoinštančnéhosúdu,naktorévplnomrozsahusúdodkazuje.Súdprvejinštancievosvojomrozhodnutí
jednoznačne poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého zmluva
neobsahuje túto náležitosť, t. j. údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom v zmluve je
uvedená iba celková výška nákladov, a keďže tento údaj v zmluve absentuje, považoval ho za bezúročný
a bez poplatkov. Nemožno preto prisvedčiť námietke žalobcu, že by rozhodnutie bolo nepreskúmateľné.

12. Žalobca v podanom odvolaní namietal i nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 13. 08. 2012 k uzatvoreniu
zmluvy o úvere - Dostupná pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver
vo výške 3.900 eur.

14. Je nepochybné, že vyššie uvedená zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z

uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj zák. č. 129/2010 Z. z. tak, ako správne stanovil i súd prvej inštancie.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ust. §
9 ods. 2 písm. k/, j/ zák. č. 129/2010 Z. z., t. j. údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiťa v dôsledku absencie tejto náležitosti sa zmluva v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010
Z. z. považoval za bezúročnú a bez poplatkov. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd plne
stotožňuje. Nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že by sa do celkových nákladov úveru s poukazom

na ust. § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavali poplatky za nepovinné poistenie
k úveru, to znamená, že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť
započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Ďalej namietal, že žalovaný uzavrel zmluvu o
poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo
získanie za ponúkaných podmienok. S touto jeho odvolacou námietku sa odvolací súd nestotožňuje,

pretože ako už bolo vyššie uvedené, žalobca uzatvoril so žalovaným spotrebiteľským zmluvu, ktorá je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, ktorú žalovaný nemá akým spôsobom ovplyvniť.
Naopak z obsahu spisu vyplývalo, a to hlavne z výpovede žalovaného, že mal uzatvorené 2 zmluvy, na
jednu platil 200 eur mesačne a na druhú 80 eur mesačne. Podľa neho úver poistený nemal, mal úver
v sume 3900 eur a nevedel koľko celkovo žalobcovi zaplatil. Do roku 2015 si riadne povinnosti plnil a
potom prišiel o prácu. Nevie ani to, či úveru je spoplatnený. Je dôchodca, dostáva 600 eur dôchodok a

navrhuje dlh splácať po 60 eur mesačne. Z uvedených dôvodov sa preto stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že v dôsledku absencie tejto náležitosti v úverovej zmluve sa zmluva považuje za bezúročnú
a bez poplatkov. I v ďalšej zamietajúcej časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol sa odvolací
súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil, nakoľko v dôsledku vyššie popísaných skutočností sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto nebolo povinnosťou žalovaného žiadne iné úroky,

prípadne poplatky zaplatiť. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny v
zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 CSP v spojení s

ust. § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v
súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.