Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24Csp/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116220762
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116220762.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobkyne: P. X., A.. XX.X.XXXX, W. Q.

O., W. XX, zastúpenej: Spotrebiteľské Centrum - nezisková organizácia, so sídlom v Medzilaborciach,
Andyho Warhola 33, IČO:50 166 131 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v
Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, od 4.7.2017 v nútenej správe, výkonom ktorej je poverená
správkyňa JUDr.Irena Sopková, Hlavná 25, Košice, v konaní o zaplatenie sumy 2.508,13 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.508,13 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 12.12.2015 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta.

Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 14.9.2016 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu
2.508,13 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 20.10.2015 až do zaplatenia,
titulom poistného plnenia, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť jej z dôvodu, že dňa 19.10.2015 nastala
poistná udalosť dožitia, dojednaná v poistnej zmluve uzavretej dňa 18.10.2000. Poistné plnenie bolo

dojednané vo výške 75.560 Sk, t.j. 2.508,13 EUR. Žalovaný svoju povinnosť zaplatiť poistné plnenie
napriek písomnej výzve žalobkyne doposiaľ nesplnil, čím sa dostal do omeškania s plnením dlhu.

2. Žalovaný sa bránil tvrdením, že poistná zmluva je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka a preto žalobe chýba právny základ. Rozpor so zákonom videl v
absencii podstatnej obsahovej náležitosti poistnej zmluvy, ktorou je poistné. V čase uzavretia poistnej
zmluvy malo byť poistné uvedené v zmluve v súlade s ust. § 9 ods.3 a § 11 ods.3 zákona č.24/1991

Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby
kalkulácie a sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri
uvádzaní údaju o výške poistného do poistnej zmluvy musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť
záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska konštatovala, že
poistné je v rozpore s ust. § 31a zákona č.95/2002 Z.z. ako aj s ust. § 35 zákona č.8/2008 Z.z.. O
nezákonnom poistení žalovaného utvrdzovalo aj Ministerstvo financií SR svojimi následnými kontrolami
(protokolzodňa4.6.1999).ZodbornéhovyjadreniaNBSzodňa2.12.2013vyplýva,ževčasepredrokom

2002 sa sadzby poistného schvaľovali príslušným orgánom štátu. Poistná zmluva je tzv.regulovanou
zmluvou, pričom výška poistného bola bez zavinenia zmluvných strán určená v rozpore so zákonom,
verejnoprávnym subjektom v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Z uvedeného
vyplýva, že poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom a teda, boloneplatné. Neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy má za následok neplatnosť celej
poistnej zmluvy.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu.

4. V danom prípade bolo medzi sporovými stranami nesporné a vykonaným dokazovaním bolo
nepochybne preukázané, že žalobkyňa ako poistník aj poistený a žalovaný ako poistiteľ uzavreli dňa
18.10.2000 poistnú zmluvu typ UDPK+Ú, predmetom ktorej bolo poistenie osoby žalobkyne pre prípad

smrti a prípad dožitia (životné poistenie). Poistná doba bola dojednaná na 15 rokov, so začiatkom
poistenia dňa 19.10.2000 a koncom poistenia dňa 19.10.2015. Poistné plnenie pre prípad dožitia bolo
dohodnuté vo výške 75.560 Sk. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov. Dojednaná bola
aj výška poistného. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre
poistenie, platné od 1.1.2004. Nesporné tiež bolo, že žalovaná si po celú dojednanú dobu plnila riadna
a včas svoju povinnosť platiť poistné.

5. Predmetom tohto konania bol nárok žalobkyne na poistné plnenie, ktorý jej vznikol poistnou udalosťou
- dožitím, v deň dojednaný v poistnej zmluve (19.10.2015).

6. V prvom rade sa súd vyporiadaval s obranou žalovaného, že poistná zmluva predstavuje absolútne
neplatný právny úkon.

7. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, poistnou zmluvou
sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve

bližšieoznačenáafyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráspoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,jepovinná
platiť poistné.

8. Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistná zmluva
obsahuje najmä

a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy,
b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c/ poistnú dobu,
d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na

výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri predčasnom ukončení
poistenia.

9. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

10. Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej

telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

11. Podľaust.§816Občianskehozákonníka,zpoisteniaosôbmápoistenýprávo,abymubolavyplatená
dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté

plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

12. Z dikcie vyššie citovaných ustanovení zákona je zrejmé, že v čase, kedy bola poistná zmluva
uzavretá (18.10.2000), Občiansky zákonník v ust. § 788 priamo neustanovoval základné obsahové
náležitosti poistnej zmluvy a teda, ani výšku poistného; len v ods.1 uviedol základné pojmové znaky

poistnej zmluvy, medzi ktoré patrila aj povinnosť poistenej osoby platiť poistné.13. Tzv.zákonné minimum, ktoré musí obsahovať každá poistná zmluva, zaviedla až novela
Občianskeho zákonníka z.č.526/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2003, ktorá v ust. § 788 ods.2 uvádza
výšku poistného ako jednu zo základných obsahových náležitostí poistnej zmluvy výšku poistného.

14. V danej veci je z obsahu poistnej zmluvy zrejmé, že táto obsahuje všetky náležitosti predpísané
zákonom. Obsahuje aj presný údaj o výške poistného, hoci tento v čase uzavretia zmluvy zákon ani
nevyžadoval.

15.Poistnázmluvapredstavujetypickýdvojstrannýprávnyúkon,zakladajúcizáväzkovývzťah,upravený
predpismi súkromného práva - Občianskym zákonníkom. Subjektmi tohto vzťahu sú podľa ust. § 788
ods.1Občianskehozákonníkapoistiteľapoistník(poistený).Narozdielodsúkromnoprávnychpredpisov,
predpisy verejného práva používajú pre označenie subjektu, ktorý dojednáva poistenie a vykonáva jeho
správu, pojem poisťovňa. Právne postavenie poisťovní v rozhodnom čase upravoval zákon č. 24/1991
Zb. o poisťovníctve, ktorý vymedzoval právny rámec podnikania v oblasti poisťovníctva.

16. Podľaust.§9ods.1zákonač.24/1991Zb.opoisťovníctve,vzneníúčinnomvčaseuzavretiapoistnej
zmluvy,napodnikanieanazmenupredmetupodnikaniapoisťovnealebopoisťovaciehospolkusosídlom
na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom
pre územie Slovenskej republiky (ďalej len "dozorný orgán"). O žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní

najneskoršie do troch mesiacov po jej predložení. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo") môže v závislosti od situácie na poistnom trhu určiť minimálnu výšku časti základného
imania v peňažnej forme potrebnú na udelenie povolenia, ktorú oznámi v Obchodnom vestníku.

17. Podľa ust. § 9 ods.3 citovaného zákona, povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej

podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné
odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú
zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere
dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.

18. Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania
podľa § 6 a 7 sa musí uviesť právna forma, názov a sídlo poisťovne alebo poisťovacieho spolku,
rozsah a spôsob vytvorenia základného majetku a predmet podnikania a priložia sa stanovy alebo štatút,
obchodný plán činnosti a všeobecné poistné podmienky; poisťovne aj potvrdenie o zložení kaucie podľa
§ 10.

19. Podľa ust. § 11 ods.2 citovaného zákona, z obchodného plánu činnosti musia byť zrejmé
predpokladané výsledky hospodárenia v prvých troch rokoch, najmä aké finančné prostriedky bude mať
poisťovňa k dispozícii na účely plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv a na vytvorenie poistných fondov.

20. Podľa ust. § 11 ods.3 citovaného zákona, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá
bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách
poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť
úrokovej sadzby.

21. Podľa ust. § 17 citovaného zákona, dozoru podliehajú právnické a fyzické osoby, ktoré podnikajú v
poisťovníctve na území Slovenskej republiky alebo ktoré majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo
alebo bydlisko. Dozor vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy vyplývajúce z tohto
zákona vykonáva dozorný orgán výhradne vo verejnom záujme.

22. Súd je toho názoru, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu (v danom prípade Ministerstvo
financií SR), rozhodujúci o žiadosti žalovaného o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v
oblasti poisťovníctva v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o poisťovníctve, schválil údaje
uvedené v obchodnom pláne činnosti žalovaného (týkajúce sa sadzieb poistného vrátane ich kalkulácie,
tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia), na platnosť záväzkovo-právneho vzťahu

upraveného predpisom súkromného práva uvedená skutočnosť nemôže mať vplyv. Podstatné je len to,
že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy mal štátom udelené povolenie na vykonávanie podnikania
v oblasti poisťovníctva. Udelenie tohto povolenia vychádza zo záveru, že žalovaný spĺňal dostatočné
odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, ďalej že záujmy poistenýchbudú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené a že žalovaný bude schopný v zodpovedajúcej miere
dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov ( § 9 ods.3 cit.zákona). Dôsledky toho, že predpoklady
pre udelenie povolenia, ktoré sa skúmajú v rámci verejného práva, sa následne ukázali ako nesplnené,

nemôžu ísť na ťarchu zmluvnej strany v súkromno-právnom vzťahu, ktorá na situáciu nemala žiaden
vplyv. Je totiž potrebné zásadné rozlišovanie verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu, čo je
podporované aj samotnou judikatúrou Ústavného súdu SR (nález sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.5.1995),
ktorá uviedla, že verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy, ani k možnosti
jednostranne súkromno-právny vzťah zmeniť alebo zrušiť, pričom zásada odlišnosti verejnoprávnej a

súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že
určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

23. Zhrnúc vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní nevychádzal z dôkazov, ktoré žalovaný predložil
v súvislosti s tvrdením o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy a uzavrel, že žalovaným tvrdená

skutočnosť, t.j. že výška poistného uvedená v poistnej zmluve vzhľadom na matematickú chybu
nezaručovala dlhodobú splniteľnosť záväzkov žalovaného z poistnej zmluvy, nevedie k záveru o
absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy. V danej súvislosti súd pokladá za potrebné poukázať na
ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré sa v početných sporoch, ktorými sa poistené subjekty voči
žalovanému domáhali či už určenia, že poistný vzťah trvá alebo priamo plnenia z poistnej zmluvy,

zaoberali otázkou platnosti poistných zmlúv typu UDP-K uzavieraných v danom období. Súdy vychádzali
z jednoznačného záveru, že poistná zmluva je platná.

24. Po vyriešení tejto predbežnej otázky súd uzavrel, že poistný vzťah, tak ako bol založený poistnou
zmluvou zo dňa 18.10.2000, ku dňu poistnej udalosti vymedzenej v zmluve, t.j. ku dňu dožitia 19.10.2015

trval, s pôvodne dojednaným, nezmeneným obsahom. Súd dodáva, že v konaní nebolo sporné, že
žalobkyňa si svoju povinnosť platiť poistné v dojednanom rozsahu riadne a včas splnila. Dňa 19.10.2015
nastalapoistnáudalosťdožitia,sktoroupoistnázmluvaspájavzniknárokužalobkynenapoistnéplnenie,
tak ako to vyplýva z ust. § 816 a § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka. Žalovanému v súvislosti
s touto poistnou udalosťou vznikla povinnosť uspokojiť nárok žalobkyne. Poistné plnenie, ktoré sa

zaviazal žalovaný zaplatiť, bolo dojednané vo výške 2.508,13 EUR. Žalovaný rozsah uplatneného
nároku nespochybnil.

25. Zhrnúc vyššie uvedené, súd žalobe vyhovel a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
sumu vo výške 2.508,13 EUR.

26. Žalobkyňa sa popri istine domáhala aj priznania úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne od
20.10.2015 až do zaplatenia.

27. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

28. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

29. Podľa ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

30. Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku (§ 517 Občianskeho zákonníka). Začiatok omeškania sa odvíja od splatnosti dlhu.
Pri určovaní splatnosti poistného plnenia v danom prípade bolo potrebné vychádzať z ust. § 797 ods.3

Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni poistné plnenie v lehote do 15 dní
po skončení vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. Vyšetrenie je pritom
potrebné vykonať bez zbytočného odkladu. K tomu, aby poistiteľ mohol začať s vyšetrením, potrebným
na zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť poistenému, musí predchádzať oznámenie poisteného otom, že poistná udalosť nastala. K uvedenej povinnosti totiž poisteného zaväzuje znenie článku 12
bodu 4 Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého je ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť
právo na plnenie, povinný poisťovni písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo a na požiadanie

poisťovne predložiť doklady potrebné na výplatu plnenia. V danom prípade nebolo sporné, že žalobkyňa
listom zo dňa 19.10.2015 oznámila, že došlo k poistnej udalosti a vyzvala žalovaného, aby jej vyplatil
poistné plnenie a dňa 26.10.2015 doručila žalovanému ním vyhotovenú predtlač - tzv. Nárokový list na
výplatu poistného plnenia, kde uviedla všetky žalovaným požadované údaje, potrebné pre likvidáciu
poistnej udalosti dožitia. Žalovaný napriek tomu poistné plnenie žalobkyni nevyplatil. Vzhľadom na

charakterpoistnejudalosti,ktoroujedožitie,jezrejmé,žekvyšetrovaniupotrebnémunazistenierozsahu
poisťovne plniť, nebola už potrebná ďalšia súčinnosť poistenej a žalovaný o ňu ani nepožiadal. Berúc
do úvahy tieto skutočnosti súd konštatoval, že splatnosť poistného plnenia v súlade s ust. § 797 ods.3
Občianskeho zákonníka nastala po uplynutí jedného mesiaca a 15 dní odo dňa doručenia nárokového
listu žalovanému, t.j. dňa 11.12.2015. Prvým dňom omeškania je teda 12.12.2015. Súd preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania od uvedeného dňa a v prevyšujúcej časti úrokov z

omeškania, uplatnených za obdobie od 20.10.2015 do 11.12.2015 žalobu zamietol, pretože v tomto
období žalovaný v omeškaní ešte nebol.

31. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

32. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit. ustanovením nar.vlády SR č.87/1995 Z.z.,
v znení účinnom v čase omeškania s plnením dlhu. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému

dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0,5 % ročne; po zvýšení o 5 perc.bodov je výška úrokov
z omeškania 5,05 % ročne. Keďže žalobkyňa si úroky z omeškania uplatnila vo vyššom rozsahu, než
dovoľuje právny predpis, súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

33. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o

nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

35. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobkyňa mala v konaní takmer plný úspech (neúspech mala len v pomerne nepatrnej časti žaloby
vo vzťahu k príslušenstvu istiny), preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).