Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226441
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115226441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XXX/XX, XXX XX F. A. Q., o zaplatenie sumy 1.358,12 eur s prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 21.10.2016, č. k. 14C/423/2015 -70 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a
vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

2.Súdprvejinštancieaplikovalustanovenie§92ods.8zákonač.483/2001Z.zobankách austanovenia
§ 39 a § 565 Občianskeho zákonníka.

3. Vychádzal zo záveru, že v predmetnej veci žalobca súdu nepredložil dôkaz preukazujúci skutočnosť,

že banka úver zosplatnila tak ako to predpokladá ust. 565 Občianskeho zákonníka. Keďže ku dňu
postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, nemal právny predchodca žalobcu oprávnenie postúpiť
svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu, z tohto dôvodu je zmluva
o postúpení pohľadávok pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Vzhľadom na to, že
bol postúpený úver, ktorý bol neplatný, teda bol postúpený ,,živý úver“ , ako aj z dôvodu, že žalobca
mal doručiť žalovanej výzvu na zaplatenie, avšak žalovaná ešte nebola v omeškaní viac ako 90 dni,
žalobu zamietol z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a žalobca nie je vecne aktívne

legitimovaný.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci a nedostatočne zistenie skutkového stavu. Vo vzťahu k splneniu podmienok
podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách uviedol, že v konaní predložil vyhlásenie predčasnej splatnosti

dlžného zostatku, ktoré bolo zároveň výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 02.11.2012, doručené
žalovanému dňa 08.11.2012. Z platobnej histórie vyplýva, že žalovaný bol neustále v omeškaní s
úhradou splátok, keďže tieto neuhrádzal pravidelne každý mesiac, je zrejme, že ku dňu postúpenia
pohľadávky bol žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy viac ako 90 dni. Boli tak splnené podmienkystanovené Zákonom o bankách. Ďalej uviedol, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., konala
v mene banky na základe plnomocenstva ako správca, čo vyplýva aj z textu predloženej zmluvy.
Všeobecná úverová banka a.s. prostredníctvom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., udelila

súhlas s aktiváciou karty. Súd ho nevyzval na bližšie preukázanie vzťahu medzi bankou a spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. Žalobca zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno
spájať s aktívnou legitimáciu žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia
tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza

k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného
ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo
zákonanevyplýva,žebypodmienkyuvedenévpredmetnomustanovenípodmieňovaliplatnosťprávneho
úkonu postúpenia pohľadávky. Považoval za nepreskúmateľné a zmätočné rozhodnutie súdu v časti,
v ktorej uvádza, že zo strany žalobcu nedošlo k ukončeniu zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že listom
zo dňa 02.11.2012 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy do 10 dni

od jej doručenia. Žalovaný predmetnú upomienku prevzal dňa 08.11.2012 . Poskytnutá lehota teda
uplynula dňa 18.11.2012, pričom dňom nasledujúcim, teda 19.11.2012 došlo k splatnosti celej dlžnej
sumy. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil tak,
že vyhovie žalobnému návrhu, resp. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že záväzok voči spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s., si plnila, kým bola zamestnaná a rodičia jej vždy pomáhali keď žili. Suma 1.358,12 je ňu
nepredstaviteľná a preto je rada, že súd prvej inštancie žalobu zamietol.

7. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla
skutočnosti a ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.
Žiadal, aby odvolací súd, aby rozhodol v zmysle podaného odvolania.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky voči žalovanej na žalobcu.

10. V rámci odvolacieho prieskumu zistil, že pôvodný žalobca VÚB banka, a.s. Bratislava žalobou

podanou u súdu dňa 23.10.2015 sa domáhala od žalovanej zaplatenia istiny 1.358,12 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % p.a. od 16.19.2015 do zaplatenia. Predmetný peňažný nárok vyvodil zo
zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., uzatvorenej so žalovanou 12.8.2011,
na základe ktorej jej bola poskytnutá kreditná karta, k nej vedený účet č. 40751466 so schválením
úverového rámca (ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu) vo výške 600 eur s platbou štandardných

mesačných splátok vo výške 20 eur. Na návrh pôvodného žalobcu súd prvej inštancie uznesením č.k.
14C/423/2015-31 zo dňa 02.02.2016 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu tak, že vystúpi z
konania VÚB, a.s. Bratislava (pôvodný žalobca) a na jej miesto vstúpi spoločnosť EOS KSI Slovensko,
s.r.o. Bratislava (aktuálny žalobca). Pôvodný žalobca podaný návrh na pripustenie zmeny v konaní
zdôvodnil tým, že pohľadávku postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015 na EOS

KSI Slovensko s.r.o. a táto spoločnosť vyjadrila súhlas so vstupom do konania a predložila aj označenú
zmluvu.

11. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel

cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.
Žalobca v konaní tvrdí, že je aktívne legitimovanou stranou sporu.12. Súd prvej inštancie správne preskúmaval vecnú legitimáciu, či už aktívnu (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnu (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), ktorá
je imanentnou súčasťou civilného procesu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho
súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k
zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by bolo protirečenie obsahu základného práva na
súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie
garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.- (nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III.

ÚS 266/201427).

13. Pre platné postúpenie pohľadávky banky platia predpoklady podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
ktorých splnenie preukazuje v danom konaní žalobca. Jeho zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo
veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa
žalovanej - Všeobecnej úverovej banky a.s.

14. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je
(1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie
klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

15. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudky Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 6Co/119/2013,19Co/194/2015,4Co/145/2014). Splnenie osobitných zákonných predpokladov
postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom
(mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že Zákon o bankách, je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis,
preto v prípade, ak ide o postúpenie pohľadávky bankou, platia primárne ustanovenia lex specialis pred
všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníka.

17. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť

o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre
neplatnosť zmluvy.

18. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je

produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

19.Odvolacísúdzdôrazňuje,žežiadnymspôsobomnespochybňujeprávobankypostúpiťajpohľadávku
z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom
a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť
predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie
môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. (porov. rozsudok KS v Bratislave vo veci sp.

zn. 6Co/58/2016, cit.: „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo
k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju
pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok
z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom nato v súlade
so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z01.12.2010.

ktorou advokátska kancelária Havel & Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi.
Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.“20. Súd prvej inštancie vytkol žalobcovi, že nepredložil dôkaz preukazujúci skutočnosť, že banka
zosplatnila úver tak ako to predpokladá § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca v odvolaní poukázal na
skutočnosť, že v konaní predložil vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku, ktoré bolo zároveň

výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 02.11.2012, doručené žalovanému dňa 08.11.2012. Poskytnutá
lehota uplynula dňa 18.11.2012, pričom dňa 19.11.2012 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy.

21. Z uvedeného vyhlásenia zo dňa 02.11.2012 odvolací súd zistil, že bol adresovaný žalovanej
a spoločnosť CONSUMER FINANCE HOLDING a.s., v ňom za Všeobecnú úverovú banku, a.s.,

oznamuje žalovanej, že pristupuje v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie
kreditných a platobných kariet k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku na kreditnej
karte Bankomatka Quatro č. 407514 66 vo výške 771,34 eur. Zároveň bola žalovaná vyzvaná na úhradu
dlžného zostatku v lehote 10 dni odo dňa doručenia tohto vyhlásenia.

22. V rozpore s tvrdením žalobcu, z obsahu spisu nevyplýva, že by v konaní pred súdom prvej inštancie

bolo zo strany žalobcu predložené predmetné vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo
dňa 02.11.2012. Žalobca síce v podaní doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.09.2016 označeným
ako ,,Odpoveď na výzvu“ uvádza v jednom bode, že žalovaný po vyhlásení okamžitej splatnosti dlžného
zostatku neplnil dlh riadne, a preto pôvodný veriteľ pristúpil k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom
mandátneho správcu CONSUMER FINANCE HOLDING a.s., avšak samotná listina o vyhlásení

predčasnej splatnosti dátumovaná ku dňu 02.11.2016, na ktorú poukazuje žalobca v odvolaní nebola v
konaní z jeho strany predložená. Žalobca tak v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

23. Odvolací súd ďalej uvádza, že predčasnú splatnosť vyhlásila spoločnosť CONSUMER FINANCE
HOLDING, a.s., teda subjekt odlišný od banky, ktorá bola veriteľom. Relevantný vzťah tohto tretieho

subjektu k danej veci pritom preukázaný nebol, a to ani obchodnými podmienkami pre vydanie a
používanie kreditných kariet, ktoré nepreukazujú uzatvorenie takého právneho úkonu, ktorý oprávňuje
tretí subjekt spravovať pohľadávku VÚB, a.s. Síce je v nich uvedené, že Správca, t.j. podľa čl. I
Vymedzenia pojmov CONSUMER FINANCE HOLDING, a.s., je oprávnený vykonávať všetky úkony voči
klientom v mene Banky (Všeobecná úverová banka a.s.), na ktoré je Banka oprávnená alebo povinná v

zmysle Obchodných podmienok, avšak tie nie sú podpísané Správcom, Bankou, ani žalovaným, z čoho
je zrejmé, že so žalovaným neboli individuálne dohodnuté tieto podmienky.

24. Žalobca vo svojom odvolaní taktiež namieta, že ust.§ 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať
s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Podľa názoru odvolateľa citované ustanovenie

je o úprave výnimiek z bankového tajomstva a nie je o platnosti postúpenia pohľadávky.

25. Žalobca uvedenou argumentáciou v podstate zastáva názor, že síce neboli dodržané podmienky
v predmetnom ustanovení, ale nenesie za to žiadne následky a banka na neho postúpila platne
pohľadávku. Takýto výklad odvolací súd považuje za účelový. Ak by súd prijal takúto argumentáciu,

banka ako inštitúcia prísne regulovaná štátom prostredníctvom Národnej banky Slovenska, ktorá
vykonáva svoju činnosť na základe bankového povolenia by mohla neobmedzene postúpiť pohľadávku
z bankového úveru nebankovej inštitúcií (zväčša inkasným spoločnostiam), ktoré nie sú nositeľom
takéhoto bankového povolenia. Takýto výklad ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je neprípustný a
nesprávny, pretože obchádza zákon a umožňuje tzv. nebankovkám spravovať bankový úver, pričom na

túto činnosť nie sú oprávnené.

26. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnej splatnosti Všeobecná úverová banka a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku
z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa

27.11.2015 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

27. Vo vzťahu odvolacej námietke žalobcu, že súdom prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, pretože súd nevyslovil pochybnosti o jeho aktívnej vecnej legitimácii a tak nemal možnosť
doplniť dokazovanie v tomto smere, odvolací súd poukazuje na čl.8 C.s.p., v zmysle ktorého sú strany

sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Priorizuje sa procesná aktivita
sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky
na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdeniaa dôkazné návrhy protistrany. Inak povedané, žalobca a žalovaný vyvíjajú procesnú aktivitu smerom k
výsledku konania, ktorým by im bol na prospech. V predmetnom prípade žalobca nepreukázal, neuniesol
dôkazné bremeno, že je aktívne legitimovaným subjektom v predmetnom konaní a tento nedostatok

nevyvrátil ani v odvolacom konaní. Odvolací súd sa zároveň nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že súd
prvej inštancie vo veci nevytýčil pojednávanie, keďže dňa 21.10.2016 sa konalo na súde prvej inštancie
pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej
žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a žalovaný nebol v odvolacom konaní
úspešný.

29. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).