Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716206717
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716206717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Ľ.S. Š., P.. XX.X.XXXX, Y. V. XX,
XXX XX E., právne zastúpeného: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. so sídlom
Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION,
a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpenému: Advokátska kancelária

JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy a neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20Csp/15/2016 - 92 zo dňa 5.12.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o k r a č u j e sa v konaní s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/
A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, a to spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.
II. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:
„Súd u r č u j e , že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je bezúročná a bez poplatkov.
Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v ustanovení čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je absolútne neplatná.
Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 321,18 eur, do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,-eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.“
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa XX.X.XXXX uzavrel ako spotrebiteľ - dlžník
s Poštovou bankou, a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej mu bol
poskytnutý úver vo výške 400 eur a tento mal žalobca splácať formou 60 pravidelných mesačných

splátok po 15,62 eur.
Súd mal za preukázané, že zmluva č. XXXXXXXXXX podpísaná žalobcom dňa XX.X.XXXX nespĺňa
zákonné náležitosti § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 2 písm. i/ a j/ Zákona č. 258/2001
Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pozn. odvolacieho súdu), preto je v zmysle § 4 ods. 3
Zákona potrebné zmluvu považovať za platnú, avšak bezúročnú a bez poplatkov.
Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, táto je absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom

- ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy
je dojednaná v rozpore s čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS.Bezdôvodné obohatenie predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom 400 eur a poskytnutým plnením
žalobcu v sume 721,18 eur, preto súd žalovaného zaviazal povinnosťou vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 321,18 eur.

Zanemajetkovúujmuprespotrebiteľajemožnépovažovaťkaždéobmedzeniespotrebiteľovhokomfortu,
všetko čo mu berie čas, kľud. Ochrana spotrebiteľa nesmie pri aplikácii práva proti nekalej súťaži
dominovať nad ochranou súťažiteľa, a preto súd považoval sumu z titulu primeraného zadosťučinenia
vo výške 200 eur za primeranú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. napadnutý rozsudok
považuje za nepreskúmateľný. Poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu Rady 2008/48/ES a na
rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15. Žalobca má za to, že RPMN je v zmluve riadne uvedená.
Uviedol, že žalovaný nie je dodávateľom z predmetnej zmluvy. Ďalej dôvodil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou.

Na všetky úverové vzťahy vzniknuté pred 1.4.2015 je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že rozsudok tak, ako bol vyhlásený a následne

vyhotovený spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie,
a to vo všetkých svojich častiach. Má za to, že žalovaný vo svojom odvolaní iba účelovo napáda
neodôvodnenosť niektorých jeho častí. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správne.

5. Lustráciou v Obchodnom registri Krajský súd v Prešove, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ďalej
len „odvolací súd“) zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
45 869 464, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. XXXXX/
B bola dňa 09.08.2017 vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dobrovoľným

výmazom a to z dôvodu zániku spoločnosti v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom spoločnosti je
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.
Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.
Vychádzajúczcitovanýchzákonnýchustanoveníauvedenýchskutočnostíodvolacísúdrozhodolvrámci
odvolacieho konania podľa § 64 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

6. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len pre zdôraznenie správnosti
dopĺňa.

7. Podľa § 4 ods. 3 posledná veta Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ZoSÚ), ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje náležitosť podľa
ust. § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, t.j. RPMN, preto sa poskytnutý úver v zmysle ust. § 3 posledná veta Zákona
o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že tento údaj v zmluve absentuje, avšak z
toho dôvodu, že je uvedený nesprávne. Nesprávne uvedený údaj o RPMN má tie isté právne dôsledky,
ako keby nebol uvedený vôbec, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Odvolací súd zisťoval výšku

RPMN na viacerých internetových stránkach a zistil výšku RPMN 48,86 % (N.-M..H., T..H..H.).

9. Bezúročnosť poskytnutého úveru vyplýva aj z toho, že v zmluve absentuje údaj podľa ust. § 4 ods.
2 písm. i) ZoSÚ, t.j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K tejto otázke sa
už odvolací súd vyjadril napr. v rozsudkoch č.k. 17Co/122/2017 zo dňa 12.12.2017, 21Co/9/2017 zo

dňa 28.11.2017, 3Co/197/2016 zo dňa 24.10.2017, 6Co/53/2016 zo dňa 30.6.2017, 1Co/2/2017 zo dňa
28.6.2017.
Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či
neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN), (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri

niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina ) a pod .
Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený

poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových
nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo
k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru.
K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/2015 odvolací súd
dodáva, že na predmetný prípad sa vzťahuje Zákon č. 258/2001 Z.z. a teda aj predchádzajúca smernica

ospotrebiteľskýchúveroch,ktoránevyžadovalaúplnúharmonizáciu a ktorú voveciC-42/15Súdnydvor
nevykladal (Smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru). Preto odvolací
súd predmetnú námietku žalovaného považuje za nedôvodnú.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje ani údaj podľa § 9

ods. 2 písm. i) ZoSÚ, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo samo o sebe
postačuje na to, aby sa úver podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ považoval za bezúročný a bez poplatkov.

10. Keďže v zmysle vyššie uvedeného je úverovú zmluvu potrebné považovať za bezúročnú a bez
poplatkov, bol žalobca povinný vrátiť žalobcovi len istinu poskytnutého úveru (400 eur) a všetko to,

čo žalobca zaplatil navyše (321,18 eur), je bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, ktoré je
povinný vydať.

11. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, odvolací súd poznamenáva, že inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných

podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky).
Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície
subjektustrácajúcehoprávodisponovaťsosvojimvlastnýmmajetkom.Navyše,prizrážkachzomzdynie
je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie

aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej
zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V
podstateideoexekúciumajetkustýmrozdielom,žejunevykonávasúdalespravidlapodnikatelia.Pritom
ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú

sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku.
Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzavretia zmluvy, aktuálne odsek 5), hoci má základ v znení zákona akou je aj dohoda o zrážkach
zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok.

Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v súvislosti s
ostatnými zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu
aj v predmetnom prípade.K inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy odvolací súd poukazuje na viaceré rozhodnutia tunajšieho súdu,
v ktorých sa s týmto inštitútom už vysporiadal (č.k. 20Co/42/2017 zo dňa 27.4.2017, 9Co/61/2017 zo
dňa 29.6.2017, 7Co/111/2017 zo dňa 25.1.2018, č.k. 2Co/44/2017 zo dňa 30.11.2017, č.k. 6Co/44/2017

zo dňa 27.4.2017).

12. V prejednávanej veci je predmetom konania aj nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa
upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne

uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy
môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle
judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné,
primerané a odradzujúce“.

Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné
prihliadať na okolnosti prípadu. Právny predchodca žalovaného ako subjekt podnikajúci v oblasti
poskytovania úverov musí poznať zákonnú úpravu poskytovania úverov a všetky náležitosti, ktoré
zákona vyžaduje. Napriek tomu zákonné ustanovenia nedodržal a ním vopred pripravená formulárová
zmluva neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, čo žalobca ako spotrebiteľ ovplyvniť

nemohol. Táto zmluva taktiež obsahovala malým písmom napísané ustanovenie a odkaz na Obchodné
podmienky, v zmysle ktorých účastníci uzatvárajú aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný pohľadávku
vzniknutú z takto koncipovanej zmluvy spolu so všetkými právami a povinnosťami odkúpil, a domáhal
sa jej zaplatenia súdnou cestou. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa
z uvedeného vyplýva splnenie predpokladu na primerané finančné zadosťučinenie pri uplatnenom

porušení práva alebo povinnosti ustanovenej nielen samotným zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa ale aj osobitnými predpismi.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na závažné
porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde
je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia

odvolací súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu je ním uplatnená
suma 200 Eur, a ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu
a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Suma 200 eur predstavuje cca 37% toho, čo
by žalovaný, resp. jeho právny predchodca od žalobcu zinkasovali nad výšku istiny (výška mesačnej
splátky 15,62 eur x 60 splátok, mínus istina 400 eur = 537,20 eur) napriek tomu, že žalovaný nedodržal

Zákon o spotrebiteľských úveroch.
K námietke žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odvolací súd poznamenáva, že
žalovaný, resp. jeho právny predchodca, sú právnymi nástupcami poštovej banky, a.s. vo vzťahu k
postúpenej pohľadávke, a to so všetkými právami a povinnosťami, ktoré s ňou súvisia. Okruh účastníkov
konania určuje žalobca vychádzajúc z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu

svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o
ktorých sa v konaní rozhoduje. V konaní o žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a
žalovaným, čo vyplýva z predloženej zmluvy o úvere v spojení so zmluvou o postúpení pohľadávky.

13. Neobstojí ani odvolacia námietka spočívajúca v tom, že na všetky úverové vzťahy vzniknuté pred
1.4.2015 je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Predmetný spor vznikol zo zmluvy
uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľmi
jeho úverovej služby. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov

(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, vrátane úverov.

Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali
byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na
zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku.

14. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti
neodôvodnil, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje

zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie
významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký
argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č.
303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá
kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by
rozhodovacímprocesomdošlokodňatiumožnostižalovanéhokonaťpredsúdomakporušeniuprávana
spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý
súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa

predstáv odvolateľa.

15. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).
Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie o náhrade trov konania. Žalobca bol v
konaní plne úspešný, má preto právo na náhradu trov, ktoré mu s konaním vznikli.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný, odvolací súd mu preto priznal voči žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu odvolacích trov zrealizuje súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).