Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200576
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8016200576.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu
JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu HYDINA SLOVENSKO, s.r.o.
sídlo Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne zastúpeného JUDr. Milošom
Kvašňovským, advokátom so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 7. júna 2016 č. 103293350/2016 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Daňový úrad Prešov rozhodnutím zo dňa 20.02 2016 č. 102526891/2016 podľa § 68 ods. 5 a 6

zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty HYDINA
SLOVENSKO, s.r.o.,, Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec IČO: 45300950, DIČ: 2022959136,
IČ DPH: SK2022959136 rozdiel v sume 399 824,98 EUR, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie september 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 141.363,73 EUR a vyrubil daň sume
258.461,25 EUR.

Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní
doručenom dňa 22.10.2012 141.363,73 EUR
Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 258.461,25 EUR
Rozdiel v sume 399.824,98 EUR
Nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti
v nasledujúcom zdaňovacom období 0,00 EUR
Daň na úhradu 258.461,25 EUR

Daň na úhradu v sume 258.461,25 EUR je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia na účet Daňového úradu Prešov vedený v Štátnej pokladnici číslo účtu SK88 8180 5002
4080 2874 5828. variabilný symbol 1490000124.

2. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 7. júna 2016 č. 103293350/2016 rozhodol odvolaní proti uvedenému

rozhodnutiu tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie č. 102526891/2016 zo
dňa 10.02.2016, ktorým Daňový úrad Prešov podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v zneníneskorších predpisov za zdaňovacie obdobie september 2012 určil rozdiel na dani z pridanej hodnoty
v sume 399.824,98 EUR, t. j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 141.363,73 EUR a vyrubil daň v
sume 258 461,25 EUR, daňovému subjektu HYDINA SLOVENSKO, s.r.o., Lieskovská cesta 23/640,

Lieskovec, IČO 45 300 950, DIČ 2022959136, IČ DPH SK 2022959136, potvrdil.

3. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že podľa odvolacích námietok správca dane pri preverovaní
opodstatnenosti uplatnenia odpočítania dane v celkovej sume 332.942,62 EUR z faktúr od spoločnosti
Mirbes, s.r.o., porušil ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov,

pretože nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nevykonal dokazovanie v súlade s ustanovením
§ 24 ods. 2 citovaného zákona bez odôvodnenia neakceptoval dôkaz, ktorý preukazuje skutočné
realizovanie zdaniteľného obchodu a neodôvodnil dostatočne svoje tvrdenie o porušení ustanovení §
49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, čím porušil ustanovenia § 47 písm.
h) a § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ako dôvod daňový subjekt
uviedol, že ho správca dane neinformoval o výsledkoch vyplývajúcich z odpovede z medzinárodnej

výmeny daňových informácií č. 5/4099659 zo dňa 09.09.2013, iba ju citoval v protokole, a z dôvodu,
že neakceptoval návrh na vypočutie zástupcu spoločnosti CEDROB S. A. za jeho účasti za účelom
odstránenia rozporov vo vykonaných dôkazoch. K týmto námietkam uviedol, že správca dane v rámci
daňovej kontroly preveril viaceré skutočnosti označeného dodávateľa i deklarovaného zdaniteľného
obchodu. Správca dane zistil nezrovnalosti v súvislosti s reálnym využitím sídla spoločnosti Mirbes,

s.r.o., ktoré má zapísané v obchodnom registri. Vlastník priestorov uviedol, že spoločnosť Mirbes,
s.r.o. v zastúpení M. S. fyzicky nikdy neprevzala kancelárske priestory. Po podpísaní zmluvy odišla
a nikdy sa nevrátila. M. S. správcovi dane tiež uviedla, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. zastupovala
na základe plnej moci a vykonávala činnosť obchodného zástupcu na základe mandátnej zmluvy,
ktorú však správcovi dane nikdy nepredložila. Správcom dane boli zistené aj rozpory v tvrdení M.

S., že spoločnosť Mirbes, s.r.o. od februára 2013 nezastupuje, so zriadením poštového priečinku a
splnomocnenia na preberanie poštových zásielok. Disponentmi bankových účtov spoločnosti Mirbes,
s.r.o. boli od založenia M. S. a S.. K. H., ktorý vykonával aj hotovostné výbery a vklady. Správca
dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií preveroval nadobudnutie tovaru spoločnosťou Mirbes,
s.r.o. a na základe odpovedí zistil, že príjemcom tovaru bola uvedená spoločnosť Mirbes, s.r.o.,

ale miestom určenia boli spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. alebo HYDINA SLOVENSKO, s.r.o.
Z odpovede poľskej daňovej správy zo dňa 09.09.2013 zistil, že v súčasných dvoch rokoch prijali
niekoľko žiadostí týkajúcich sa mtrakomunitárnych dodaní uskutočnených spoločnosťou CEDROB S.
A. pre daňové subjekty, ktoré boli pre ich daňovú správu nekontaktné alebo boli priamo označené za
zmiznuté. Prepravné spoločnosti potvrdili dodanie tovaru do členských štátov EÚ, no vo všeobecnosti

zdaniteľné obchody neboli uskutočňované pre spoločnosti uvedené v žiadostiach, čo znamená, že
nejde o zmiznuté daňové subjekty, ale dodanie iným spoločnostiam z danej krajiny, čo môže byť
posúdené tak, že spoločnosti sú „buffer“ (nárazníkové spoločnosti). Správca dane z toho vyvodil, že
spoločnosť Mirbes, s.r.o. je nekontaktná spoločnosť, nikdy nemala reálne sídlo, pri vykonávaných
daňových kontrolách nepreukázala deklarovanú ekonomickú činnosť, jej súčasný konateľ je na adrese

trvalého pobytu nezastihnuteľný. Žalovaný mal za preukázané, že za činnosťou tejto spoločnosti stojí
M. S., ktorá na základe plnomocenstva podľa potreby vykonáva určité účelové úkony ako preberanie
pošty, vyhotovuje faktúry, disponuje s účtami, z ktorých vyberá finančné hotovosti, uzatvára zmluvy
a pod., pričom táto svoje konanie nedoložila relevantnými dôkazmi. Spoločnosť Mirbes, s.r.o. nikdy
nebola skutočným nadobúdateľom intrakomunitárnych dodávok od poľských dodávateľov. Tovar bol

dodávaný z Poľska priamo do Podtatranskej hydiny, a.s., Kežmarok alebo HYDINY SLOVENSKO, s.r.o.
Objednávateľom bol S. Z., člen predstavenstva Podtatranskej hydiny, a.s. V predmetných obchodných
prípadoch Mirbes, s.r.o. nevystupuje _ ako nadobúdateľ tovaru, preto nemohol byť ani dodávateľom
tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt. Podľa odpovede Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy
Košice - mesto č. 2015/331-142/6 zo dňa 02.03.2015 na výzvu správcu spoločnosť Mirbes, s.r.o. nebola

oprávnená obchodovať so živočíšnymi produktmi a nebola jej pridelená zdravotná, resp. identifikačná
značka, pretože nedisponovala žiadnou prevádzkarňou, ktorá by mohla byť miestom určenia zásielok
živočíšnych produktov vyžadujúcich regulované teplotné podmienky. Vyhotovovanie faktúr v mene
daňového subjektu Mirbes, s.r.o. pre spoločnosť HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. bolo podľa správcu
dane len účelové, t. j. bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov. Deklarované

obchody s daňovým subjektom Mirbes, s.r.o. boli za účelom znižovania daňovej povinnosti spoločnosti
HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. a smerovali k získaniu daňovej výhody v podobe odpočtu dane z pridanej
hodnoty na základe faktúr od dodávateľa Mirbes, s.r.o. V takom prípade sú deklarované obchody
poznačené podvodom. Daň z pridanej hodnoty vykázaná na odberateľských faktúrach vyhotovenýchspoločnosťou Mirbes, s.r.o. pre spoločnosť HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. nebola nikdy odvedená do
štátneho rozpočtu, a to z dôvodu, že výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu v daňových priznaniach
podaných spoločnosťou Mirbes, s.r.o. napriek vysokým obratom bola nízka daňová povinnosť. Tým

kontrolovanému daňovému subjektu podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov právo na odpočítanie dane vo výške 332.942,62 EUR nevzniklo, pretože z titulu dodania
fakturovaného tovaru spoločnosti Mirbes, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť. Spoločnosti Mirbes, s.r.o.
vznikla daňová povinnosť iba z dôvodu vyhotovenia daňového dokladu s daňou z pridanej hodnoty (§
69 ods. 5 citovaného zákona). V rozpore s podanými daňovými priznaniami za zdaňovacie obdobia

august 2012 až december 2012, január 2013 a február 2013, v ktorých spoločnosť Mirbes, s.r.o.
vykazuje vysoké obraty s nízkou daňovou povinnosťou je konanie konateľa K. V., ktorý vo veci
zrušenia spoločnosti Mirbes, s.r.o. bez likvidácie doručil súdu návrh na jej zrušenie bez likvidácie s
odôvodnením, že spoločnosť nemá žiaden obchodný hmotný, nehmotný majetok, nevykonáva žiadnu
podnikateľskú činnosť. Správca dane objektívne preukázal, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na
odpočet je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora

EÚ (rozsudok v spojených veciach C-439/04 a ľ-440/04 Axel Kittel a Recolta Recyxling SPRL), z ktorej
vyplýva, že ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka bola uskutočnená pre
platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na obchode, ktorý je
súčasťou podvodu vo vzťahu k dani : pridanej hodnoty, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol
priznanie práva na odpočítanie tomuto platiteľovi dane. Správca dane nespochybnil dodanie tovaru

do tuzemska, ale spochybnil jeho dodanie spoločnosťou Mirbes, s.r.o., preto ani podľa odvolacieho
orgánu nebol dôvod na doplnenie dokazovania za účelom vypočutia zástupcu spoločnosti CEDROB
S. A. za prítomnosti daňového subjektu. Jeho vypočutie byť nemalo vplyv na výsledok zistení správcu
dane. Neakceptoval ani námietku daňového subjektu, že ho správca dane neoboznámil s výsledkom
medzinárodnej výmeny daňových informácií, pretože splnomocnený zástupca dňa 12.03.2015 nazrel

do spisovej dokumentácie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2012, kde mal možnosť
nazrieť do všetkých dokumentov. Okrem toho mu bolo doručené oboznámenie so skutočnosťami
zistenými pri daňovej kontrole č. 24966/2015 zo dňa 10.03.2015, na ktoré reagoval vyjadrením zo
dňa 30.03.2015 (č. 6/05950873). K požiadavke daňového subjektu, aby správca dane odôvodnil svoj
postup pri určení rozdielu dane ku každej faktúre uviedol, že správca dane v protokole z daňovej

kontroly i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pri identifikácii jednotlivých faktúr vychádzal z údajov
dokladov, ktoré mu daňový subjekt predložil k daňovej kontrole. Daňový subjekt však neuviedol,
pri ktorej faktúre správca dane nedostatočne alebo nesprávne postupoval, preto je táto požiadavka
podľa odvolacieho orgánu neopodstatnená. V danom prípade bol dostatočne zistený skutkový stav,
kontrolné zistenia boli podložené relevantnými dôkazmi s citovaním ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktoré boli zo strany daňového subjektu porušené, resp. neboli dodržané a následne
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia svoj postup správca dane náležíte odôvodnil. Kontrolnými
zisteniami jednoznačne spochybnil skutočnú existenciu spoločnosti Mirbes, s.r.o. v deklarovaných
zdaniteľných obchodoch medzi poľským dodávateľom a spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO, s.r.o.
Tovar z Poľska bol dodávaný priamo do spoločnosti HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. alebo do spoločnosti

Podtatranská hydina, a.s., a to podľa inštrukcií S. Z. a objednávok S.. K. H., ktorý bol aj disponentom
účtovspoločnostiMirbes,s.r.o.UplatnenéodpočítaniedanezfaktúrvyhotovenýchspoločnosťouMirbes,
s.r.o. bolo zo strany daňového subjektu v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v
zneníneskoršíchpredpisov,pretoženebolodostatočnepreukázanéreálnedodanietovaruspoločnosťou
Mirbes, s.r.o. ani vznik daňovej povinnosti u tejto spoločnosti, čo je základný predpoklad pre uplatnenie

práva na odpočítanie dane v zmysle citovaného ustanovenia.

II.

4. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 22.08.2016 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa

07.06.2016 č. 103293350/2016, ako aj rozhodnutia správcu dane Daňového úradu Prešov, pobočka
Stará Ľubovňa č. 102526891/2016 zo dňa 10.02.2016 a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

5. V dôvodoch žaloby poukázal na na postup správcu dane, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia

správcu dane zo dňa 10.02.2016 č. 102526891/2016, voči ktorému podal odvolanie. Správca dane
vykonanou kontrolou určil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 399.824,98 EUR oproti sume, ktorú
si platiteľ dane za zdaňovacie obdobie september 2012 uplatnil podľa osobitných predpisov, nakoľko
sa suma zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v podanom daňovom priznaní zakontrolované zdaňovacie obdobie. Napriek tomu, že podal odvolanie, v žalobe, opätovne uviedol svoje
námietky voči tvrdeniam správcu dane a namietal procesné pochybenie správcu dane spočívajúce v
tom, že správca dane vykonal v rámci MVI zisťovanie u poľského daňového subjektu CEDROB SPOLKA

AKCYJNA, ul. Plocka, Ciechanov, Poľsko za kontrolované zdaňovacie obdobie 09/2012, o čom bola
spísaná zápisnica poľskou daňovou správou (Odpoveď pod č. 5/4099659 zo dňa 09.09.2013). Na
základe tejto informácie poľským správcom dane boli zistené skutočnosti, ktoré mali podstatný vplyv pri
dokazovaní. Správca dane pochybil, ak v osobe zástupcu spoločnosti CEDROB SPOLKA AKCYJNA,
PL nevykonal vypočutie svedka aj za prítomnosti kontrolovaného daňového subjektu, pretože išlo

o podstatné skutočnosti. Podľa jeho názoru, z dôvodu, že išlo o dokazovanie vo veci reťazových
obchodov - dodávok tovarov pre odberateľa Mirbes, s .r. o., pričom konečný odberateľ bol kontrolovaný
daňový subjekt, mal správca dane dôkaz zabezpečiť tak, aby sa mohol kontrolovaný daňový subjekt k
tomuto vyjadriť zákonne ustanoveným postupom. Správca dane mal tento dôkaz zabezpečiť tak, aby
kontrolovaný daňový subjekt mohol uplatniť svoje právo počas vykonávania tohto dôkazu, klásť svedkovi
otázky pri ústnom pojednávaní podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe

daní (daňového poriadku). Výpoveď svedka bola vykonaná procesne chybným spôsobom v rozpore so
zákonom, a taký dôkaz nie je možné považovať za dôkazný prostriedok. Ďalej namietal, že správca
dane nepostupoval správne, ak odpoveď na dožiadanie v rámci MVI považoval za dostatočný dôkaz vo
veci posúdenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ku ktorému sa nemohol kontrolovaný daňový subjekt
súčasne aj vyjadriť. Preto mal správca dane zabezpečiť, resp. umožniť kontrolovanému daňovému

subjektu uplatniť svoje právo počas daňovej kontroly, to znamená klásť svedkovi otázky pri jeho výsluchu
v súlade so ustanovením § 45 ods. 1 písm. e) zákona o správe daní (daňovom poriadku). Je toho názoru,
žeztvrdení,ktorésprávcadaneuvádzaazktorýchmuvyplývajúpochybnosti,nazákladektorýchdospel
k záverom uvedeným v protokole, znáša dôkazné bremeno správca dane. Správca dane je povinný
preukázať ním tvrdené skutočnosti a nemôže túto dôkaznú povinnosť presúvať na daňový subjekt.

Považuje za neprípustné, aby správca dane sa uspokojil s tým, že má pochybnosti, ale tieto nemá
dostatočne preukázané, aby mohol z roviny pochybnosti do roviny skutkových zistení a jednoznačných
záverov. V tomto prípade nepostačuje len existencia aj prípadných odôvodnených pochybností, ale
je nevyhnutné jednoznačné preukázanie správcom tvrdených skutočností. Uvedené je nevyhnutné, a
potrebné z dôvodu, že ide o skutočnosti, ktoré má právo u iných subjektov preverovať len správca dane

a kontrolovaný daňový subjekt v tejto sfére má len oprávnenie navrhovať dôkazy. Právo nového subjektu
navrhovať dôkazy ale nemôže slúžiť tomu aby zabezpečoval dôkazy pre tvrdenia správcu dane.

6. Poukázal na to, že v obchodnej praxi sú bežným javom tzv. reťazové obchody s tovarom.
Reťazovým obchodom i taký typ obchodu s tovarom, na ktorom je zúčastnený reťazec dodávateľov a

odberateľov (traja a viac), pričom tovar je fyzicky dodaný priamo od prvého dodávateľa k poslednému
odberateľovi v reťazci. To znamená, že z hľadiska DPH, v rámci reťazca je uskutočnená len jedna
dodávka, ktorá je spojená s fyzickým pohybom tovaru (pohyblivá dodávka), ostatné dodania v rámci
reťazca nesprevádza pohyb tovaru, ale len fakturácia (nepohyblivá dodávka). Reťazové obchody sú
obchody, ktorých predmetom je dodanie toho istého tovaru medzi viacerými tuzemskými podnikateľmi

alebo podnikateľmi z iného členského štátu, pričom tovar sa prepraví od prvého dodávateľa priamo
k poslednému odberateľovi. Pri reťazovom obchode je nevyhnutne potrebné pre správne uplatnenie
DPH identifikovať pohyblivú dodávku (dodávku spojenú s prepravou). Ostatné dodávky sú nepohyblivé
čiže dodávky bez prepravy. Dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po
sebe nasledujúce. Účastník reťazového obchodu, môže previesť na iného podnikateľa právo disponovať

ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Každý zmluvný vzťah v rámci
reťazového :obchodu je potrebné posudzovať samostatne. Zdôraznil, že vo všetkých konkrétnych
obchodných vzťahoch medzi spoločnosťou Mirbes, s.r.o. a HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. išlo o reťazový
obchod, kde spoločnosť Mirbes, s.r.o. bola nadobúdateľom tovaru od poľských spoločností a tovar
bol priamo dodaný kontrolovanému daňovému subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o. ako druhému

odberateľovi z iného členského štátu EÚ, pričom dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt
bola nepohyblivou dodávkou medzi Mirbes, s.r.o. a kontrolovaným daňovým subjektom. Na základe
poskytnutých informácii poľskou daňovou správou bolo preukázane, že tovar poľskí dodávatelia
dodávali spoločnosti Mirbes, s.r.o. z krajiny určenia (PL) do miesta určenia na Slovensku (konečnému
odberateľovi, t. j. HYDINA SLOVENSKO, s.r.o.) s tým, že miesto vykládky na CMR v niektorých

prípadoch bolo označené ako miesto, kde sa tovar fyzicky vykladal (v niektorých prípadoch aj Kežmarok,
Podtatranská hydina, a. s.), pričom tovar bol predávaný od spoločnosti Mirbes, s.r.o. pre spoločnosť
HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. Takéto konanie považuje za normálne v prípadoch, ak sa spoločnosťou
kúpený tovar predáva ďalej, ešte predtým, než bol odoslaný na prepravu, resp. doručený. Štandardomv týchto obchodoch je doručovanie tovaru konečnému odberateľovi na základe požiadavky kupujúceho,
resp. subjektov, ktorým bol tovar predaný ďalej. V tomto prípade potvrdzuje prevzatie tovaru vo
väčšine prípadoch niektorí z kupujúcich, resp. až konečný odberateľ. Vyhodnotenie získaných informácií

zo strany správcu dane a považujeme jeho závery za nesprávne a predčasné. Ďalej namietal, že
k jednotlivým faktúram - obchodom obsahuje protokol iba všeobecné odôvodnenie bez uvedenia
konkrétnych skutočností vzťahujúcich sa na jednotlivé faktúry - obchody. Žiadal, aby správca dane
odôvodnil svoj postup pri určení rozdielu dane, a to vo vzťahu ku každej faktúre - obchodu a to
konkrétne a určito, predovšetkým, aby tak urobil spôsobom umožňujúcim daňovému subjektu zaujať

stanovisko, resp. sa vyjadriť a navrhnúť dôkazy pre každý jednotlivý prípad a nie iba všeobecne a
vo formálnej rovine. Odmietol tvrdenia správcu dane, že daňový subjekt mal vedomosť o charaktere
obchodných transakcií a je v plnej miere účastný na podvodných transakciách s DPH. Nesúhlasil s
tvrdením správcu dane, že na základe zistení z informácií získaných z MVI spoločnosť Mirbes, s..r.o.
nebola skutočným nadobúdateľom intrakomunitárnych dodávok od dodávateľov z Poľskej republiky a že
v deklarovaných obchodoch vystupovala ako nárazník a že podľa úsudku správcu dane, kontrolovaný

daňový subjekt mal vedomosť o transakciách poznačených podvodom a priamo sa na nich podieľal
tým, že dojednával a vykonával obchodné transakcie v mene inej spoločnosti, t. j. spoločnosti Mirbes,
s.r.o., ktorá bola za tým účelom umelo vytvorená. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa
22.10.2015 vo veci C-277/14 PPHU Stehcemp (ďalej len „PPHU Stehcemp“), v ktorom Súdny dvor EÚ
v uvádza: Pokiaľ ide o vecné podmienky požadované na vznik práva na odpočet, zo znenia článku

17 ods. 2 písm. a) šiestej smernice vyplýva, že na priznanie tohto práva je potrebné, aby jednak
dotknutá osoba bola zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak aby tovary alebo služby, na
základe ktorých vzniká toto právo, zdaniteľná osoba využívala na výstupe pre potreby svojich vlastných
zdaniteľných plnení a aby tieto tovary alebo služby na vstupe dodala alebo poskytla na zdaniteľná osoba
(rozsudky Centralan Property, C-63/04, EU:C:2005:773, bod 52; Tóth, C-324/11, EU:C:2012:549, bod

26, a Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, bod 29, ako aj uznesenie Jagiello, C-33/13, EU:C:2014:184,
bod 27). Čo sa týka formálnych podmienok práva na odpočet, článok 18 ods. 1 písm. a) šiestej
smernice stanovuje, že zdaniteľná osoba musí mať faktúru vystavenú v súlade s článkom 22 ods.
3 tejto smernice. Podľa tohto článku 22 ods. 3 písm. b) musí faktúra jasne uvádzať identifikačné
číslo DPH, pod ktorým zdaniteľná osoba dodala tovary alebo služby, jej úplné meno a adresu, ako

aj množstvo a vlastnosti dodaného tovaru. Ďalej Súdny dvor EÚ v predmetnom rozsudku uvádza,
že podľa článku 4 ods. 1 a 2 šiestej smernice zdaniteľná osoba predstavuje osobu, ktorá nezávisle
vykonáva hospodársku činnosť výrobcu, obchodníka alebo osoby poskytujúcej služby, a to bez ohľadu
na účel alebo výsledky tejto činnosti. Z toho vyplýva, že pojem „zdaniteľná osoba“ je vymedzený široko
a vychádza zo skutkových okolností (pozri rozsudok Tóth, C-324/11, EU:C:2012:549, bod 30). Ďalej,

že pokiaľ sporná hospodárska činnosť pozostáva z dodávok tovaru uskutočnených v rámci viacerých
po sebe nasledujúcich predajov, prvý nadobúdateľ a zároveň opätovný predávajúci tohto tovaru sa
môže obmedziť na to, aby dal prvému predávajúcemu pokyn prepraviť predmetný tovar priamo druhému
nadobúdateľovi (pozri uznesenia Forvards V, C-563/11, EU:C:2013:125, bod 34, a Jagiello, C- 33/13,
EU:C:2014:184, bod 32) bez toho, aby sám disponoval nevyhnutnými skladovacími a prepravnými

prostriedkami na uskutočnenie predmetného dodania tovaru. Prípadná nemožnosť nadviazať v rámci
správnych konaní kontakt s dodávateľom tovaru alebo osobou zapísanou v obchodnom registri ako jej
riaditeľ neumožňuje automaticky dospieť k záveru o neexistencii hospodárskej činnosti v čase dodaní
sporných vo veci samej, keďže tieto pokusy o kontakt sa uskutočnili v období predchádzajúcom týmto
dodaniam alebo nasledujúcom po nich. Pojem „dodávka tovarov“ -uvedený v článku 5 ods. 1 šiestej

smerniceneodkazujenaprevodvlastníctvaspôsobmi-upravenýmiuplatniteľnýmvnútroštátnymprávom,
ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním
nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku (napr. rozsudky Shipping and Forwardíng Enterprise
Safe,C-320/88,EU:C:1990:61,bod7,akoajDixonsRetail,C-494/12,EU:C:2013:758,bod20),prípadná
absencia právomoci dodávateľa tovaru právne disponovať s tovarom, o ktorý ide vo veci samej, nemôže

vylúčiť dodanie tohto tovaru v zmysle tohto ustanovenia, keďže uvedený tovar bol skutočne odovzdaný
odberateľovi, ktorý ho použil na potreby svojich zdaniteľných plnení.

7. Argumentoval tým, že z prevedeného dokazovania vyplýva, že dodávateľ tovaru spoločnosť Mirbes,
s.r.o.bolavčasedodaniatovaruregistrovanýmplatiteľomDPH,čoznamenážesprávcadaneprivydaní

osvedčenia za platiteľa DPH považoval Mirbes, s.r.o. za osobu, ktorá nezávisle vykonávala hospodársku
činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, teda za zdaniteľnú osobu. Zároveň spoločnosť
HYDINA SLOVENSKO bola v čase nadobudnutia tovaru registrovaným platiteľom DPH, čo znamená že
správca dane pri vydaní osvedčenia za platiteľa DPH považoval spoločnosť HYDINA SLOVENSKO zaosobu,ktoránezávislevykonávalahospodárskučinnosťbezohľadunaúčelalebovýsledkytejtočinnosti,
teda za zdaniteľnú osobu. Tovar bol skutočne fyzicky dodaný spoločnosti HYDINA SLOVENSKO, ktorá
využívala predmetný tovar na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení (čo potvrdzuje

aj samotný žalovaný). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pri dodaní tovaru boli splnené
všetky vecné podmienky požadované na vznik práva na odpočet dane tak, ako to vyplýva zo znenia
článku 17 ods. 2 písm. a) šiestej smernice. Zároveň boli splnené aj formálne podmienky na uplatnenie
práva na odpočet dane podľa článku 18 ods. 1 písm. a) šiestej smernice, nakoľko spoločnosť HYDINA
SLOVENSKO mala k dispozícii faktúru vystavenú v súlade s článkom 22 ods. 3 tejto smernice, na

ktorej je jasne uvedené identifikačné číslo DPH spoločnosti Mirbes, s.r.o., pod ktorým táto zdaniteľná
osoba dodala tovar, jej úplné meno a adresa, ako aj množstvo a vlastností dodaného tovaru. V
prípade dodania tovaru spoločnosťou Mirbes, s.r.o. v prospech spoločnosti HYDINA SLOVENSKO bolo
dodanie tovaru potvrdené. Tento záver nie je možné spochybniť okolnosťami uvádzanými žalovaným,
že dodávateľ tovaru - spoločnosť Mirbes, s.r.o. nemala žiadne vybavenie na dodanie tovaru a dodanie
tovaru nebolo možné preukázať vecnými dôkazmi, teda že táto spoločnosť nevykonávala žiadnu

hospodársku činnosť, keďže vzhľadom na charakter dodávok, ktoré pozostávajú z dodávok tovaru
uskutočnených v rámci viacerých po sebe nasledujúcich predajov, spoločnosť Mirbes, s.r.o. ako prvý
nadobúdateľ a zároveň opätovný predávajúci tohto tovaru sa mohla obmedziť iba na to, aby dala prvému
predávajúcemupokynprepraviťpredmetnýtovarpriamodruhémunadobúdateľovi-spoločnostiHYDINA
SLOVENSKObeztoho,abysamadisponovalanevyhnutnýmiskladovacímiaprepravnýmiprostriedkami

na uskutočnenie predmetného dodania tovaru. Nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia žalovaného
o nemožnosti nadviazať kontakt so spoločnosťou Mirbes, s.r.o. ako dodávateľom, príp. s osobami
zapísanými ako konatelia týchto spoločností, nakoľko správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu bol
počas jej výkonu v kontakte s p. M. S., ktorá ako konateľ a neskorší splnomocnený zástupca spoločností
Mirbes, s.r.o. vo svojej výpovedi zo dňa 15.10.2013 potvrdila, že v roku 2012 zastupovala spoločnosť

Mirbes, s.r.o. na základe plnej moci, činnosť vykonávala osobne, ďalej potvrdila, že predmetom činností
vo vzťahu k daňovému subjektu HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. bol predaj hydiny, hovädzieho mäsa a
bravčového mäsa, pričom ďalej potvrdila, že o obchodoch rozhodovala sama.

8. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že kontrolovaný daňový subjekt mal podľa jeho tvrdenia

preukázateľne vedieť o obchodných transakciách medzi spoločnosťou Mirbes, s.r.o. a zahraničnými
dodávateľmi, nakoľko ich sám organizoval, dával pokyny dodávateľom a jednoznačne musel mať
vedomosť, že on sám je skutočným odberateľom tovaru, ako aj o skutočnostiach, že spoločnosť Mirbes,
s.r.o. je len umelým článkom obchodného reťazca s cieľom získať daňovú výhodu pre kontrolovaný
daňový subjekt. Nesúhlasil ani so záverom správcu dane, že správca dane na základe získaných

dôkazov spochybnil nadobudnutie tovaru spoločnosťou Mirbes, s.r o. a tiež spochybnili nadobudnutie
tovaru kontrolovaného daňového subjektu od spoločnosti Mirbes, s.r.o., čím vlastne spochybnili aj
právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z nakúpeného tovaru. Tvrdenie správcu dane, že
kontrolovaný daňový subjekt nenadobudol tovar od spoločnosti Mirbes, s.r.o. znamená, že správca
dane tvrdí, že predmetné zmluvy sú neplatné a že kontrolovaný daňový subjekt podľa záverov správcu

dane nadobudol tovar priamo od jednotlivých zahraničných dodávateľov spoločnosti Mirbes, s.r o.
Neuviedol však, na základe akej právnej skutočnosti mal kontrolovaný platiteľ nadobudnúť tovar priamo
od týchto spoločností, keďže v tomto prípade, by musel konateľ kontrolovaného daňového subjektu
uzavrieť zmluvy s jednotlivými spoločnosťami, čo sa preukázateľne nestalo. Vyjadrenie správcu dane
považuje za účelové náhle navodiť dojem, že kontrolovaný daňový subjekt priamo zodpovedá za

konanie, resp. nekonanie spoločnosti Mirbes s.r.o., pričom nevykonal za kontrolované zdaňovacie
obdobie september 2012 ani výsluch svedka, ktorý zastupoval, resp. konal za spoločnosť Mirbes, s.r.o.v
obchodných kontraktoch v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou. Súvislosti, ktoré správca dane
uvádza ako dôkazy, že sa kontrolovaný daňový subjekt s plním vedomím priamo zúčastňoval na konaní
poznačenom podvodom, t.j. deklarovaných obchodných transakciách - dodávkach v mene spoločnosti

Mirbes pre kontrolovaný spoločnosť HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. sú účelové a zavádzajúce. Správca
dane neodstránil rozpor v dôkazoch, ktoré použil a ktoré cituje v protokole z kontroly a v rozhodnutí.
Správca dane poukázal na výpovede svedkyne M. S., ktorá sa uskutočnila na Daňovom úrade Prešov,
pobočka Poprad dňa 15.10.2013 a následne na informáciu od NAKA č. 9532/2016 zo dňa 07.01.2016,
kde uviedla, že spoločnosti Mirbes, s.r.o. a SLOVAKIA FARMA, s.r.o. s nikým neobchodovali. Ak správca

dane použil rozdielne výpovede svedka, ktoré si odporujú, mal vykonať výsluch svedka p. M. S. sám, v
rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2012 v súlade s ustanovením § 25 daňového
poriadku a odstrániť tak podstatné rozpory v jej výpovedi. Správca dane použil výpoveď svedkyne M.
S. z inej prebiehajúcej daňovej kontroly, síce u toho istého daňového subjektu HYDINA SLOVENSKO,s.r.o., ale za iné zdaňovacie obdobie január 2012 - máj 2012, júl 2012 - august 2012, október 2012 -
december 2012.

9. Ďalej poukázal na to, že jednou zo základných zásad daňovej kontroly uvedenej v ustanovení § 3 ods.
3 daňového poriadku je povinnosť správcu dane hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby správca dane postupoval tak, že !eden dôkaz
považuje za rozhodujúci, pretože !e v neprospech daňovníka a na ostatné neprihliada, a to bez uvedenia

dôvodu.Správcadanevôbecneodstránilrozporvovykonanýchdôkazochaakceptovalbezodôvodnenia
len jeden z vykonaných dôkazov, čo je podľa základných zásad daňového konania neprípustné..
Opätovne zdôraznil, že rozhodnutie vydané správcom dane za zdaňovacie obdobie september 2012
je nedostatočné vzhľadom k tomu, že k jednotlivým faktúram - obchodom obsahujú oba dokumenty
iba všeobecné odôvodnenie bez uvedenia konkrétnych špecifikovaných skutočností vzťahujúcim sa na
jednotlivé faktúry - obchody.

10. Namietal, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými
by preukázal, že odvolaním napadnuté rozhodnutie preskúmal v rozsahu požadovanom daňovým
subjektom - žalobcom. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje v danej veci žiadne úvahy, ktoré ovplyvnili
hodnotenie dôkazov uvedených daňovým subjektom -žalobcom v odvolaní. Neobsahuje žiadne

skutočnosti, ktoré by preukazovali, ako sa odvolací správny orgán vysporiadal s jednotlivými návrhmi a
námietkami daňového subjektu uvedených daňovým subjektom v odvolaní. Postup odvolacieho orgánu
je v rozpore s ustanovením. § 74 ods. 2 a ods. 4 daňového poriadku, ako aj v rozpore s ustanovením. §
63 ods. 5 daňového poriadku. Odvolací orgán neakceptoval bez odôvodnenia dôkaz, ktorý preukazuje
uskutočnenie zdaniteľného obchodu v prospech daňového subjektu, čím porušil ustanovenie. § 3 ods.

3 daňového poriadku. Neodôvodnil porušenie ustanovenie. § 49 ods. 1 zákona o DPH kontrolovaným
daňovým subjektom - žalobcom, čím porušil ustanovenie § 47 písm. h) a ustanovenie § 63 ods. 5
daňového poriadku. Postupoval v rozpore s ustanovením. § 3 ods. 1 daňového poriadku, keď nedodržal
zásadu zákonnosti a postupoval v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a nedbal pritom na
zachovávanie práv a právom chráneného záujmu kontrolovaného daňového subjektu zistiť skutočnosti

čo najúplnejšie, a to aj tie, ktoré sú v prospech daňového subjektu. Svojím konaním porušil ustanovenie
článku 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom ktorý ustanoví tento zákon. Odvolací orgán pri vykonaní dokazovania nebral do
úvahy Judikatúru Súdneho dvora EÚ, najmä rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.10.2015 vo veci
C-277/14 PPHU Stehcemp.

III.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že
námietky žalobcu uvedené v žalobe sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu

správcu dane č. 102526891/2016 zo dňa 10.02.2016, preto poukázal na odôvodnenie jeho rozhodnutia
zo dňa 07.06.2016 č. 103293350/2016. Oproti odvolaniu zo dňa 16.03.2016 žalobca doplnil v žalobe
námietky v súvislosti so závermi rozsudku Súdneho dvora EÚ C-277/14 PPHU Stehcemp. Podľa
citovaného rozsudku pri splnení vecných podmienok požadovaných na vznik práva na odpočítanie dane
je potrebné, aby dotknutá osoba bola zdaniteľnou osobou, prijaté tovary a služby využívala na výstupe

pre potreby svojich vlastných zdaniteľných obchodov a pre splnenie formálnych podmienok musí mať
faktúru vyhotovenú v súlade. s článkom 22 ods. 3 šiestej smernice. K týmto námietkam uviedol, že i
naďalej trvá na tom, že vyhotovovanie faktúr v mene daňového subjektu Mirbes, s.r.o. pre spoločnosť
HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. bolo len účelové, t. j. bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných
obchodov. Deklarované obchody s daňovým subjektom Mirbes, s.r.o. boli za účelom znižovania

daňovej povinnosti spoločnosti HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. a smerovali k získaniu daňovej výhody v
podobe odpočtu dane z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľa Mirbes, s.r.o. Toto tvrdenie
jednoznačne preukazuje podstatná účasť S. Z. a S.. K. H. -zástupcov spoločností Podtatranská hydina
a.s. a HYDINA SLOVENSKO, s.r.o., na týchto obchodoch. V takom prípade sú deklarované obchody
poznačené podvodom. Daň z pridanej hodnoty vykázaná na odberateľských faktúrach vyhotovených

spoločnosťou Mirbes,. s.r.o. pre spoločnosť HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. nebola nikdy odvedená do
štátneho rozpočtu, a to z dôvodu, že výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu v daňových priznaniach
podaných spoločnosťou Mirbes, s.r.o. napriek vysokým obratom bola nízka daňová povinnosť. Tým
žalobcovi podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítaniedanevovýške332.942,62EURnevzniklo,pretožespoločnostiMirbes,s.r.o.nevznikladaňovápovinnosť
podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona z titulu dodania fakturovaného tovaru, ale z dôvodu vyhotovenia
daňového dokladu s daňou z pridanej hodnoty podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona. Správca dane

v odôvodnení rozhodnutia č. 102526891/2016 zo dňa 10.02.2016 oprávnene poukázal na judikatúru
Súdneho dvora EÚ, a to rozsudok v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta
Recyxling SPRL), z ktorého vyplýva, že ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka
bola uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na
obchode, ktorý je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, prináleží vnútroštátnemu súdu,

aby odmietol priznanie práva na odpočítanie tomuto platiteľovi dane. V podobných intenciách rozhodol
Súdny dvor EÚ i vo veci C-277/14. na ktorú poukázal žalobca. Všetky námietky žalobcu považoval za
nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce ich zákonnosť.

IV.

12. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou
zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov
administratívneho konania.

13. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na

ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

14. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje
v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo
základnými princípmi tohto zákona.

15. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcovi fyzická osoba alebo právnická osoba
ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej
správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch.

18. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol
o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný
predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgánom verejnej správy, ktorý vydal
rozhodnutie alebo opatrenie.

19. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

20. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku správny súd uznesením odmietne žalobu,

ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

21. Podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnym trestaním sa na účely tohto zákona
rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné
podobné protiprávne konanie.

22. Podľa § 195 Správneho súdneho poriadku správnym správny súd nie je vo veciach správneho
trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, aka) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,

d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

23. Podľa § 197 Správneho súdneho poriadku správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného

orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh
účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

V.

24. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Daňový úrad Prešov u žalobcu začal dňa 30.11.2012
daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012. O výsledku daňovej kontroly správca vyhotovil
správca dane protokol č. 20060209/2015, ktorý bol spolu s výzvou naj vyjadrenie sa k zisteniam

uvedenýmvprotokoleč.20060569/2015doručenýdaňovémusubjektu.Dňa15.5.2015boloelektronicky
doručené vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, v ktorom daňový subjekt
napadá správcu dane a protokol považuje za nepreskúmateľný a nepresvedčivý, ďalej, že v protokole
nesprávne správca dane uviedol dátum vzniku a zániku funkcie štatutárneho zástupcu v spoločnosti
SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pri odpovedi na MVI č. 5/4099659 zo dňa 09.09.2013 nekonkretizuje

prepravné poľské spoločnosti. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť Mirbes s.r.o. si neplní svoje
povinnosti,odberateľniejezodpovednýapoukázalnavýpoveďsvedkaM.S..Prerokovaniepripomienok
predložených daňovým subjektom k protokolu č. 20060209/2015 sa uskutočnilo dňa 19.06.2015, o
čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Správca dane pri spoločnosti SLOVAKIA FARMA,
s.r.o. u konateľa spoločnosti V. N. konštatoval, že je nepochybne dokázané, že pán N. bol formálne

ustanovený za konateľa spoločnosti - nehovorí a nerozumie po slovensky, o žiadnych obchodoch
nevie, konateľom sa stal z ekonomických dôvodov, lebo súrne potreboval peniaze. Pri spoločnosti
CEDROB SPOLKA AKCYJNÁ, ul. Plocka menovanie prepravných spoločnosti je nepodstatné, nakoľko
správca dane nespochybnil dodanie tovaru z Poľska. Založenie kontaktu so spoločnosťou BESK1D
1 je nepodstatný údaj. Registráciu spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o. a spoločnosti Mirbes s.r.o.

na RVPS si správca dane overil zaslaním výziev. Daňový subjekt odmietol tvrdenie správcu dane. že
spoločnosť Mirbes, s.r.o. nikdy nebola skutočným nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu, a teda
nemohla byť ani dodávateľom tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt a pôsobila ako vsunutý nárazník
(zmiznutý obchodník). Podľa odpovede na medzinárodnú výmenu informácii spoločnosti CEDROB S.
A. miesto dodania tovaru bolo telefonicky odsúhlasené p. S. Z., dodania tovaru boli uskutočňované do

Kežmarku. Aj spoločnosť Spolka Jawna Mikulec potvrdila, že všetok dodaný tovar išiel do Kežmarku
pre spoločnosť HYDINA SK, s.r.o., Podtatranská hydina, a.s., HYDINA SLOVENSKO, s.r.o., a nie pre
spoločnosť Mirbes, s.r.o.. Daňový subjekt nepredložil žiadny listinný ani iný dôkaz, ktorý by vyvrátil a
spochybnil tvrdenia správcu dane. ktoré sú uvedené v Protokole č. 20060209/2015 zo dňa 01.04.2015.

25. Splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu dňa 01.07.2015 elektronicky doručila vyjadrenie sa
k obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 19.06.2015, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt
trvá na svojich vyjadreniach k protokolu zo dňa 15.05.2015 v celom rozsahu a svoje vyjadrenie doplnil v
tom, že sa nestotožňuje s nesprávnym výkladom správcu dane nahlasovania zásielok do elektronického
systému „evidencie zásielok“ týkajúca sa vysledovateľnosti pôvodu mäsa. Nestotožnil sa s tvrdením

správcu dane so skutočnosťou, že S.. K. H. mal dispozičné právo k účtu spoločnosti Mirbes, s.r.o. a že
to vyvoláva podozrenie, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo. Nestotožnil sa s názorom
uvedeným v zápisnici, že tovar išiel priamo z Poľska do HYDINY SLOVENSKO, s.r.o.. Uviedol, že
správca dane si nesprávne vysvetlil odpoveď na MVI a odmietol tvrdenie správcu dane, že tovar išielpriamo do Kežmarku a spoločnosť Mirbes, s.r.o. bola iba vsunutý nárazník - fakturant. Na základe
vyjadrenia daňového subjektu a za účelom správneho posúdenia povinnosti registrácie daňových
subjektov dovážajúcich mäso a mäsové výrobky správca dane požiadal žiadosťou zo dňa 18.08.2015

ŠVPS SR Bratislava o metodické usmernenie a vydanie stanoviska, kto je vlastne povinný nahlasovať
RVPS dovoz mäsa a mäsových výrobkov. Taktiež zaslal výzvu zo dňa 10.7.2015 RVPS Poprad, či
daňový subjekt Mirbes, s.r.o. je podľa platnej legislatívy registrovaný ako výrobca, prípadne obchodník
s potravinami. Ďalej zaslal výzvu RVPS Košice, či daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. je v
zmysle platnej legislatívy registrovaný ako výrobca, prípadne obchodník s potravinami.

26. Predmetom preverovania v zdaňovacom období september 2012 bol nákup tovaru - hydinového
mäsa jednodňové kurčatá, syr predovšetkým od spoločnosti Mirbes, s.r.o., a to:

Fa č. 10121719 zo dňa 01.09.2012 ZD 22 582,20 €, DPH 20 % 4 516,44 € za mäso
Fa č. 10121720 zo dňa 02.09.2012 ZD 23 265,00 €, DPH 20 % 4 653,00 € za mäso

Fa č. 10121721 zo dňa 02.09.2012 ZD 23 265,00 €, DPH 20 % 4 653,00 € za mäso
Fa č. 10121722 zo dňa 03.09.2012 ZD 23 265,00 €, DPH 20 % 4 653,00 € za mäso
Fa č. 10121770 zo dňa 03.09.2012 ZD 7 084,00 €, DPH 20 % 1 416,80 €
za jednodňové brojlery
Fa č. 10121771 zo dňa 03.09.2012 ZD 21 997,20 €, DPH 20 % 4 399,44 € za mäso

Fa č. 10121772 zo dňa 04.09.2012 ZD 22 560,00 €, DPH 20 % 4 512,00 € za mäso
Fa č. 10121779 zo dňa 05.09.2012 ZD 22 061,40 €, DPH 20 % 4 412,28 € za mäso
Fa č. 10121774 zo dňa 04.09.2012 ZD 24 076,80 €, DPH 20 % 4 815,36 € za mäso
Fa č. 10121775 zo dňa 04.09.2012 ZD 23 680,80 €, DPH 20 % 4 736,16 € za mäso
Fa č. 10121777 zo dňa 05.09.2012 ZD 23 265,00 €, DPH 20 % 4 653,00 € za mäso

Fa č. 10121782 zo dňa 06.09.2012 ZD 22 053,90 €, DPH 20 % 4 410,78 € za mäso
Fa č. 10121783 zo dňa 07.09.2012 ZD 22 309,32 €, DPH 20 % 4 461,86 € za mäso
Fa č. 10121784 zo dňa 07.09.2012 ZD 22 387,31 €, DPH 20 % 4 477,46 € za mäso
Fa č. 10121785 zo dňa 09.09.2012 ZD 21 590,45 €, DPH 20 % 4 318,09 € za mäso
Fa č. 10121786 zo dňa 09.09.2012 ZD 22 446,90 €, DPH 20 % 4 489,38 € za mäso

Fa č. 10121787 zo dňa 09.09.2012 ZD 22 449,15 €, DPH 20 % 4 489,83 € za mäso
Fa č. 10121789 zo dňa 10.09.2012 ZD 22 392,71 €, DPH 20 % 4 478,54 € za mäso
Fa č. 10121788 zo dňa 10.09.2012 ZD 22 863,00 €, DPH 20 % 4 572,60 € za mäso
Fa č. 10121793 zo dňa 12.09.2012 ZD 2 2212,30 €, DPH 20 % 4 442,46 € za mäso
Fa č. 10121869 zo dňa 11.09.2012 ZD 23 621,40 €, DPH 20 % 4 724,28 € za mäso

Fa č. 10121870 zo dňa 11.09.2012 ZD 22 602,21 €, DPH 20 % 4 520,44 € za mäso
Fa č. 10121872 zo dňa 13.09.2012 ZD 22 905,60 €, DPH 20 % 4 581,12 € za mäso
Fa č. 10121876 zo dňa 14.09.2012 ZD 17 895,00 €, DPH 20 % 3 579,00 € za mäso
Fa č. 10121791 zo dňa 11.09.2012 ZD 15 470,34 €, DPH 20 % 3 094,07 € za mäso
Fa č. 10121867 zo dňa 03.09.2012 ZD 12 397,00 €, DPH 20 % 2 479,40 €

za jednodňové kurčatá
Fa č. 10121871 zo dňa 12.09.2012 ZD 23 621,40 €, DPH 20 % 4 724,28 € za mäso
Fa č. 10121873 zo dňa 13.09.2012 ZD 23 168,10 €, DPH 20 % 4 633,62 € za mäso
Fa č. 10121874 zo dňa 14.09.2012 ZD 22 194,83 €, DPH 20 % 4 438,97 € za mäso
Fa č. 10121974 zo dňa 14.09.2012 ZD 381,55 €, DPH 20 % 76,31€ za mäso

Fa č. 10121976 zo dňa 17.09.2012 ZD 22 713,60 €. DPH 20 % 4 542,72 € za mäso
Fa č. 10121877 zo dňa 16.09.2012 ZD 23 168,10 €, DPH 20 % 4 633,62 € za mäso
Fa č. 10121878 zo dňa 16.09.2012 ZD 23 007,60 €, DPH 20 % 4 601,52 € za mäso
Fa č. 10121975 zo dňa 17.09.2012 ZD 10 838,63 €, DPH 20 % 2 167,73 € za mäso
Fa č. 10121980 zo dňa 18.09.2012 ZD 22 653,60 €, DPH 20 % 4 530,72 € za mäso

Fa č. 10121880 zo dňa 17.09.2012 ZD 21 894,30 €, DPH 20 % 4 378,86 € za mäso
Fa č. 10121881 zo dňa 17.09.2012 ZD 23 621,40 €, DPH 20 % 4 724,28 € za mäso
Fa č. 10121979 zo dňa 18.09.2012 ZD 22 931,25 €, DPH 20 % 4 586,25 € za mäso
Fa č. 10121981 zo dňa 19.09.2012 ZD 22 306,86 €, DPH 20 % 4 461,37 € za mäso
Fa č. 10121982 zo dňa 19.09.2012 ZD 23 226,93 €, DPH 20 % 4 645,39 € za mäso

Fa č. 10121983 zo dňa 19.09.2012 ZD 23 516,82 €, DPH 20 % 4 703,36 € za mäso
Fa č. 10121984 zo dňa 20.09.2012 ZD 22 664,85 €, DPH 20 % 4 532,97 € za mäso
Fa č. 10121985 zo dňa 20.09.2012 ZD 20 795,01 €, DPH 20 % 4 159,00 € za mäso
Fa č. 10121986 zo dňa 20.09.2012 ZD 21 952,35 €, DPH 20 % 4 390,47 € za mäsoFa č. 10121987 zo dňa 20.09.2012 ZD 1 190,36 €, DPH 20 % 238,07 € za mäso
Fa č. 10121993 zo dňa 26.09.2012 ZD 22 611,60 €, DPH 20 % 4 522,32 € za mäso
Fa č. 10121994 zo dňa 26.09.2012 ZD 22219,50 €, DPH 20 % 4 443,90 € za mäso

Fa č. 10122016 zo dňa 26.09.2012 ZD 47 949,12 €, DPH 20 % 9 589,82 € za mäso
Fa č. 10122002 zo dňa 04.09.2012 ZD 13 662,00 €, DPH 20 % 2 732,40 € za mäso
Fa č. 10122003 zo dňa 10.09.2012 ZD 19 342,00 €, DPH 20 % 3 868,40 € za mäso
Fa č. 10122004 zo dňa 12.09.2012 ZD 23 324,40 €, DPH 20 % 4 664,88 € za mäso
Fa č. 10122005 zo dňa 17.09.2012 ZD 22 617,60 €, DPH 20 % 4 523,52 € za mäso

Fa č. 10122006 zo dňa 17.09.2012 ZD 21 204,00 €, DPH 20 % 4 240,80 € za mäso
Fa č. 10122008 zo dňa 20.09.2012 ZD 20 497,20 €, DPH 20 % 4 099,44 € za mäso
Fa č. 10122014 zo dňa 24.09.2012 ZD 22 111.20 €, DPH 20 % 4 422,24 € za mäso
Fa č. 10122015 zo dňa 25.09.2012 ZD 21319,50 €, DPH 20 % 4 263,90 € za mäso
Fa č. 10122017 zo dňa 27.09.2012 ZD 20 976,66 €, DPH 20 % 4 195,33 € za mäso
Fa č. 10122018 zo dňa 27.09.2012 ZD 21 334,50 €, DPH 20 % 4 266,90 € za mäso

Fa č. 10122019 zo dňa 27.09.2012 ZD 21 926,40 €, DPH 20 % 4 385,28 € za mäso
Fa č. 10122021 zo dňa 28.09.2012 ZD 20 768,70 €, DPH 20 % 4 153,74 € za mäso
Fa č. 10122022 zo dňa 28.09.2012 ZD 20 723,07 €, DPH 20 % 4 144,61 € za mäso
Fa č. 10122024 zo dňa 30.09.2012 ZD 21819,60 €, DPH 20 % 4 363,92 € za mäso
Fa č. 10122025 zo dňa 30.09.2012 ZD 21 751,63 €, DPH 20 % 4 350,33 € za mäso

Fa č. 10122026 zo dňa 30.09.2012 ZD 20 681,56 €, DPH 20 % 4 136,31 € za mäso
Fa č. 10122129 zo dňa 16.09.2012 ZD 22 656,00 €, DPH 20 % 4 531,20 € za mäso
Fa č. 10122130 zo dňa 27.09.2012 ZD 19 790,40 €, DPH 20 % 3 958,08 € za mäso
Fa č. 10122131 zo dňa 27.09.2012 ZD 2 210,44 €, DPH 20% 442,09 € za mäso
Fa č. 10122084 zo dňa 21.09.2012 ZD 17 506,26 €, DPH 20 % 3 501,25 € za mäso

Fa č. 10122085 zo dňa 22.09.2012 ZD 23 324,40 €, DPH 20 % 4 664,88 € za mäso
Fa č. 10122086 zo dňa 22.09.2012 ZD 23 344,20 €, DPH 20 % 4 668,84 € za mäso
Fa č. 10122088 zo dňa 24.09.2012 ZD 23 344,20 €, DPH 20 % 4 668,84 € za mäso
Fa č. 10122089 zo dňa 24.09.2012 ZD 19 099,80 €, DPH 20 % 3 819,96 € za mäso
Fa č. 10122090 zo dňa 24.09.2012 ZD 2 756,25 €, DPH 20 % 551,25 € za mäso

Fa č. 10122093 zo dňa 25.09.2012 ZD 6 559,88 €, DPH 20 % 1 311,98 € za mäso
Fa č. 10122094 zo dňa 25.09.2012 ZD 23 344,20 €, DPH 20 % 4 668,84 € za mäso
Fa č. 10122097 zo dňa 26.09.2012 ZD 1 280,10 €, DPH 20 % 256,02 € za mäso
Fa č. 10122095 zo dňa 26.09.2012 ZD 23 146,13 €, DPH 20 % 4 629,23 € za mäso
Fa č. 10122096 zo dňa 26.09.2012 ZD 23 120,19 €, DPH 20 % 4 624,04 € za mäso

Fa č. 10122099 zo dňa 27.09.2012 ZD 23 134,34 €, DPH 20 % 4 626,67 € za mäso
Fa č. 10122100 zo dňa 27.09.2012 ZD 12 631,81 €, DPH 20 % 2 526,36 € za mäso
Fa č. 10122128 zo dňa 14.09.2012 ZD 4 996,02 €, DPH 20 % 999,20 € za mäso
Fa č. 10122135 zo dňa 26.09.2012 ZD 21 018,83 €, DPH 20 % 4 203,77 € za mäso
Fa č. 10122213 zo dňa 26.09.2012 ZD 16 062,91 €, DPH 20 % 3 212,58 € za mäso

Spolu: ZD 1 664 713,13€ DPH 332 942,62 €

27. Na základe prevedeného dokazovania Daňový úrad Prešov vydal rozhodnutie zo dňa 20.02 2016 č.
102526891/2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov
určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty HYDINA SLOVENSKO, s.r.o.,, Lieskovská cesta 23/640, 962
21 Lieskovec IČO: 45300950, DIČ: 2022959136, IČ DPH: SK2022959136 rozdiel v sume 399 824,98
EUR, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012, nadmerný odpočet nepriznal

v sume 141.363,73 EUR a vyrubil daň sume 258.461,25 EUR.

Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní
doručenom dňa 22.10.2012 141.363,73 EUR
Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 258.461,25 EUR

Rozdiel v sume 399.824,98 EUR
Nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti
v nasledujúcom zdaňovacom období 0,00 EUR
Daň na úhradu 258.461,25 EURDaň na úhradu v sume 258.461,25 EUR je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia na účet Daňového úradu Prešov vedený v Štátnej pokladnici číslo účtu SK88 8180 5002

4080 2874 5828. variabilný symbol 1490000124.

28. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím uvedeným v bode 1 a nasl. /I.

VI.

29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z z. v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

31. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania.
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

32. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov správca dane
vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo
najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

33. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov ako dôkaz možno použiť
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a
čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania
daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými

subjektmi a doklady k nim.

34. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak nie je lehota pre niektorý
úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom, určí primeranú lehotu správca dane a
zároveň upozorní na následky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len

výnimočne pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony.

35. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňový subjekt, u
ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať
sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby

v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

36. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je dodaním tovaru
prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci. ako aj elektrina, plyn, voda. teplo,

chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

37. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov miestom dodania
tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase,
keď sa jeho dodanie uskutočňuje.38. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ak
nadobúdatel podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom
danevčlenskomštáte,vktoromsaskončiloodoslaniealeboprepravatovaru,opravízákladdane.pričom

na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

39. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(prvá veta) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

40. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov oslobodené od dane je
dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim
alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v
inom členskom štáte.

41.Podľa§43ods.5zákonač.222/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovplatiteľjepovinnýpreukázať,

že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom,
alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním
poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo

odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,

prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,

5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

42. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru

alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň. ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a)
má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

45. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov platiteľ, ktorý dodáva tovar
alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

VII.

46. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

47. Kľúčovou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť je, či žalobcovi vznikol nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012

48. Z administratívneho spisu súd zistil, že v danom prípade sa daňové orgány vecou dôkladne zaoberali
a správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia, či žalobcovi vzniklo právo na
odpočítanie dane v sume 399.824,98 EUR podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.49. Správca dane zameral kontrolu na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Mirbes, s.r.o.,
Popradská 66, Košice, IČO: 45470391 za zdaňovacie obdobie september 2012 z dodávateľských

faktúr vo výške DPH 332.942,62 EUR. Preverovaním sídla ekonomickej činnosti Mirbes, s.r.o. zistil,
že spoločnosť Mirbes, s.r.o. mal 04.02.2011 sídlo na adrese Popradská 66, Košice a od 02.08.2012
jediným spoločníkom a konateľom od 30.04.2012 je K. V., N. XXX/X, K. 4 - J., P. V.. Výsluchom F..
M. K., ktorá je vlastníčkou priestorov na adrese K. XX, H. zistil, že tieto priestory neboli spoločnosťou
SEBRIM TRADE, s.r.o. (Mirbes, s.r.o.) v zastúpení p. S., ktorá podpisovala nájomnú zmluvu nikdy neboli

tieto priestory prevzaté, a preto spoločnosti SEBRIM TRADE, s.r.o. (Mirbes, s.r.o.) dala výpoveď z
nájmu dňa 01.02.2011 a zároveň dala návrh na zrušenie sídla spoločnosti návrhom zo dňa 19.04.2011,
ktorý adresovala Okresnému súdu Košice 1. Správca dane zároveň zistil, že u daňového subjektu
Mirbes, s.r.o. boli za zdaňovacie obdobia január až december 2012 začaté daňové kontroly dane z
pridanej hodnoty, ale k výkonu týchto daňových kontrol neboli kontrolovaným platiteľom predložené
doklady potrebné pre výkon týchto daňových kontrol za účelom preverenia reálnosti vykonávanej

podnikateľskej činnosti tohto daňového subjektu v roku 2012. Z toho dôvodu k 31.07.2013 bola aj
zrušená registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty spoločnosti Mirbes, s.r.o. Správca dane vypočul aj
svedka M. S., ktorá mala podľa vyjadrenia žalobcu zastupovať spoločnosť Mirbes, s.r.o. v obchodných
jednaniach, a táto uviedla, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. zastupovala na základe plnej moci a od februára
2013 ju už nezastupuje. Na základe plnej moci vykonávala činnosť obchodného zástupcu, vykonávala

ju osobne na základe mandátnej zmluvy, ale odmena, ktorá bola dohodnutá v mandádtnej zmluve
jej nebola vyplatená. Dodacie listy vystavovala HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. a za Mirbes, s.r.o. ich
podpisovala ona. S konateľom spoločnosti Mirbes, s.r.o. nekomunikuje. Mandátnu zmluvu správcu dane
nepredložila. Správca dane ďalej zistil, že konateľ spoločnosti Mirbes, s.r.o. podal návrh na zrušenie
obchodnej spoločnosti Mirbes, s.r.o. dňa 07.08.2012 a v návrhu uvádza, že obchodná spoločnosť

nevykonávažiadnupodnikateľskúčinnosť,nemážiadenmajetok,bankovéúčtyspoločnostibolizrušené.
Spoločnosť nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných ani nehnuteľných vecí a nie je majiteľom žiadnych
iných majetkových hodnôt. Spoločnosť Mirbes, s.r.o. je nemajetná, o čom konateľ spoločnosti podáva
čestné prehlásenie. Návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti Mirbes, s.r.o. bol Okresnému súdu
Košice I doručený dňa 28.08.2012. Správca dane zistil, že v rozpore s vyhlásením K. V., konateľa

spoločnosti Mirbes, s.r.o. boli podané daňové priznania k dani z pridanej hodnoty platiteľa Mirbes,
s.r.o. za zdaňovacie obdobia rokov 2010-2012 a január 2013 s vysokými obratmi a s nízkou daňovou
povinnosťou vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Obchodná spoločnosť Mirbes, s.r.o. bola podľa oznámenia
Okresného súdu Košice I zrušená bez likvidácie a oznámenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
dňa 01.02.2013.

Z informácie Kriminálneho úradu SR bolo zistené, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. má na pošte Pošte Košice
I adresát zriadený poštový priečinok, ktorý je platný od 01.06.2013 na dobu neurčitú. Na preberanie
poštových zásielok so službou „Do vlastných rúk“ splnomocnila A. S.. Kriminálnym úradom FS boli
postúpené aj informácie týkajúce sa bankových účtov spoločnosti Mirbes, s.r.o., v ktorom je uvedené,
že disponentom bankových účtov od založenia boli M. S. a S.. K. H.. S.. Pavol Konkoľ vykonával z účtu

hotovostné výbery aj vklady na tento účet, tiež tu vykonával vysoké finančné vklady s označením „E. H.“,
Hydina Košice, na účte dochádzalo k presunu peňažných prostriedkov spôsobom: Podtatranská hydina,
a.s. - Mirbes s.r.o. - Hydina Slovensko, s.r.o. resp. naopak od Hydiny Slovensko, s.r.o. cez Mirbes, s.r.o.
do Podtatranskej hydiny, a.s.. Dokladmi poskytnutými Kriminálnym úradom SR bolo zistené, že S.. P.
H. bol realizovaný výber v hotovosti z účtu spoločnosti Mirbes, s.r.o. dňa 09.02.2012, dňa14.03.2012,

30.08.2012, 05.10.2012, 03.10.2012.

50. Správca dane z dôvodu podozrenia, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. v rámci dodávok pre odberateľa
CEDROB S.A vystupoval ako nárazník, požiadala o medzinárodnú výmenu informácií a z odpovede MVI
zistila, že príjemcom tovaru bola uvedená spoločnosť Mirbes, s.r.o., ale miestom určenia boli spoločnosti

Podtatranská hydina, a.s. alebo HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. V odpovedi zaznamenanej v došlej pošte
správcu dane č. 5/4099659 zo dňa 09.09.2013 poľská daňová správa uviedla, že v súčasných dvoch
rokoch prijali niekoľko žiadostí týkajúcich sa intrakomunitárnych dodaní uskutočnených spoločnosťou
CEDROB S. A. pre daňové subjekty, ktoré boli pre ich daňovú správu nekontaktné alebo boli
priamo označené za zmiznuté. Prepravné spoločnosti potvrdili dodanie tovaru do členských štátov

EÚ, no vo všeobecnosti zdaniteľné obchody neboli uskutočňované pre spoločnosti uvedené v
žiadostiach, čo znamená, že nejde o zmiznuté daňové subjekty, ale dodanie iným spoločnostiam
z danej krajiny, čo môže byť posúdené tak, že spoločnosti sú „buffer“ (nárazníkové spoločnosti).
Správca dane vyhodnotil jednotlivé dôkazy a výsledkom bolo jeho konštatovanie, že spoločnosťMirbes, s.r.o. je nekontaktná spoločnosť, nikdy nemala reálne sídlo, pri vykonávaných daňových
kontrolách nepreukázala deklarovanú ekonomickú činnosť, jej súčasný konateľ je na adrese trvalého
pobytu nezastihnuteľný. Bolo jednoznačne preukázané, že za činnosťou tejto spoločnosti stojí M.

S., ktorá na základe plnomocenstva podľa potreby vykonáva určité účelové úkony ako preberanie
pošty, vyhotovuje faktúry, disponuje s účtami, z ktorých vyberá finančné hotovosti, uzatvára zmluvy
a pod., pričom táto svoje konanie nedoložila relevantnými dôkazmi. Spoločnosť Mirbes, s.r.o. nikdy
nebola skutočným nadobúdateľom intrakomunitárnych dodávok od poľských dodávateľov. Tovar bol
dodávaný z Poľska priamo do Podtatranskej hydiny, a.s., Kežmarok alebo HYDINY SLOVENSKO, s.r.o.

Objednávateľom bol S. Z., člen predstavenstva Podtatranskej hydiny, a.s. V predmetných obchodných
prípadoch Mirbes, s.r.o. nevystupuje ako nadobúdateľ tovaru, preto nemohol byť ani dodávateľom
tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt. Podľa odpovede Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy
Košice - mesto č. 2015/331-142/6 zo dňa 02.03.2015 spoločnosť Mirbes, s.r.o. nebola oprávnená
obchodovať so živočíšnymi produktmi a nebola jej pridelená zdravotná, resp. identifikačná značka,
pretože nedisponovala žiadnou prevádzkou, ktorá by mohla byť miestom určenia zásielok živočíšnych

produktov :zdujúcich regulované teplotné podmienky. Vyhotovovanie faktúr pre spoločnosť HYDINA
SLOVENSKO, s.r.o. bolo len účelové, t. j. bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov.
Deklarované obchody s daňovým subjektom Mirbes, s.r.o. boli za účelom znižovania daňovej povinnosti
spoločnosti HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. a smerovali k získaniu daňovej výhody v podobe odpočtu dane
z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľa Mirbes, s.r.o.

51. Správny súd sa stotožňuje s názorom daňových orgánov, že vyhotovovanie faktúr v mene daňového
subjektu Mirbes, s.r.o. pre kontrolovaný subjekt HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. bolo len účelové, t. j. bez
preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov. Deklarované obchody s daňovým subjektom
Mirbes, s.r.o. mali len jediný účel, a to znižovanie daňovej povinnosti kontrolovaného daňového subjektu

smerujúce k získaniu daňovej výhody v podobe odpočtu dane z pridanej hodnoty na základe faktúr
od dodávateľa Mirbes, s.r.o., a teda existujú dôvodné pochybnosti o tom, či sa nejedná o podvodné
konanie. Nadobúdateľom tovaru bola spoločnosť HYDINA SLOVENSKO, s.r.o., o čom svedčia kontrolné
zistenia správcu dane (objednávanie tovaru, konanie za spoločnosť, určenie miesta nakládky a vykládky
tovaru). Tovar bol dodávaný z Poľska priamo do Podtatranskej hydiny, a.s., Kežmarok alebo HYDINY

SLOVENSKO, s.r.o. . Objednávateľom bol S. Z.ík, člen predstavenstva Podtatranskej hydiny, a.s.. V
predmetných obchodných prípadoch Mirbes, s.r.o. nevystupuje ako nadobúdateľ tovaru, preto nemohol
byť ani dodávateľom tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt. Tým kontrolovanému daňovému subjektu
podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane
vo výške 332.942,62 EUR nevzniklo, pretože z titulu dodania fakturovaného tovaru spoločnosti Mirbes,

s.r.o. nevznikla daňová povinnosť, spoločnosti Mirbes, s.r.o. vznikla daňová povinnosť iba z dôvodu
vyhotovenia daňového dokladu s daňou z pridanej hodnoty (§ 69 ods. 5 citovaného zákona).

52. Na základe zisteného stavu správny súd konštatuje, že daňové orgány postupovali vo veci v súlade
so zákonom. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia splnenia zákonných

podmienok pre uplatnený nadmerný odpočet žalobcom a správne určili rozdiel dane z pridanej hodnoty
a vyrubil daň v uvedenej výške. Žalovaný sa riadne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami,
ktoré sú totožné s námietkami žalobnými.

53. Aj správny súd konštatuje, že námietka žalobcu, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu

ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože daňovému
subjektu určil na vyjadrenie lehotu kratšiu ako 8 dní je nedôvodná.

54. Z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu
kontrolovanéhodaňovéhosubjektusvýsledkomdaňovejkontrolynaústnompojednávanísplnomocnený

zástupca dňa 12.03.2015, kedy nazrel do spisovej dokumentácie daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobieseptember2012amalmožnosťnazrieťdovšetkýchdokumentov.Okremtohomubolodoručené
oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole č. 24966/2015 zo dňa 10.03.2015, na
ktoré reagoval vyjadrením zo dňa 30.03.2015 (č. 6/05950873).

55. K námietke žalobcu, že správca dane neodôvodnil svoj postup pri určení rozdielu dane ku každej
faktúre sa správny súd stotožňuje s názorom daňových orgánov, že správca dane v protokole z daňovej
kontroly i v odôvodnení rozhodnutia pri identifikácii jednotlivých faktúr vychádzal z údajov dokladov,ktoré mu daňový subjekt predložil k daňovej kontrole. Žalobca neuviedol, pri ktorej faktúre správca dane
nedostatočne alebo nesprávne postupoval, preto je táto jeho námietka nedôvodná.

56. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.
Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť

skutkový stav veci čo najúplnejšie (13 4Sžf/56/2014). Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z
uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a
či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje
zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné
správne orgány povinné postupovať.

57. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že daňové orgány v danej veci postupovali v súlade s
vnútroštátnymi zákonmi, ako aj s judikatúrou SD, na ktorú vo svojom rozhodnutí aj poukázali. Dôsledne
sa zaoberali splnením podmienok pre nadmerný odpočet v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 a § 43
ods. 2 až 5 zákona č. 222/2004 Z.z. Správne postupovali, ak v danom prípade aplikovali na posúdenie
splnenia podmienok pre nadmerný odpočet ustanovenie § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z.

58. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 165 a nasl. S.s.p. a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu
trov konania, pretože v konaní nebola úspešná a u žalovaného nezistil odôvodnenosť náhrady trov

konania.

60. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia

rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom,

okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.