Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/215/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116202176
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5116202176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika

a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: mBank
SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Varšava, 00-950, Poľská republika, identifikačné číslo:
001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank
S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638,
zastúpeného spoločnosťou Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO:
35 929 049, proti žalovanej: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR, v
konaní o zaplatenie 235,90 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Žilina, č. k. 41C/36/2016-90 zo dňa 11. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.
Dospel k záveru o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, ktorá odôvodňuje prednostne aplikáciu
ustanovení Občianskeho zákonníka, nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými

podmienkami, ale aj na posúdenie premlčania práv z právneho vzťahu založeného touto zmluvou,
súd pri riešení otázky premlčania, plynutia premlčania a dĺžke premlčacej doby aplikoval prednostne
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aplikoval tak priaznivejšie ustanovenie o premlčacej dobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že
nárok žalobcu je premlčaný. Trojročná premlčacia doba začala plynúť v súlade s ust. § 103 v spojení s
ust. § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr 26.12.2012, a keďže žalobca uplatnil svoj nárok 29.1.2016,

uplatnil ho po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. Takáto situácia by nastala aj keby sa počiatok plynutia
premlčacej doby odvíjal od uplynutia dodatočnej lehoty na úhradu dlhu (t.j. od 12.1.2013). O trovách
konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Okresný súd posúdil vzťah
medzi žalobcom a žalovanou ako absolútny obchodný vzťah, no aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách nevylučuje

použitie Obchodného zákonníka v prípadoch, keď je daná priamo zákonom. Pokiaľ okresný súd
poukazoval na rozsudok NS SR zo dňa 21.4.2015 sp. zn. 3M Cdo/14/2014, žalobca poukázal na
nesprávnosť odôvodnenia intertemporality. Názor, že nová právna úprava sa vzťahuje odo dňa účinnosti
bezvýnimočne aj na právne vzťahy založené pred jej účinnosťou je neprijateľné. Mali sa preto aplikovaťustanovenia Obchodného zákonníka. Právny úkon vykonaný v roku 2012 by nemal byť posudzovaný
podľa novej právnej úpravy. V čase vykonania právneho úkonu žiadny z účastníkov právneho vzťahu
nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom budúcej právnej normy a nemal ani možnosť jej obsah

predpokladať. Žalobca je názoru, že by predmetná zmluva mala byť posúdená podľa pôvodného stavu,
a teda podľa právneho stavu v čase uskutočnenia odstúpenia. Takisto súd nesprávne posúdil premlčanie
- mal aplikovať 4-ročnú premlčaciu dobu. Prvostupňový súd porušil právo na súdnu ochranu, keď sa
nedržal ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a nepostačujúco rozhodnutie odôvodnil. Navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p.. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Prvostupňový súd správne pri posúdení vzťahu medzi žalobcom a žalovanou vychádzal z toho,
že síce ide o absolútny obchod, no na daný vzťah sa budú aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Uzavretý zmluvný vzťah bolo potrebné posudzovať v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka
ako spotrebiteľský vzťah. Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza,
že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
a účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu
obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako

dodávateľom) a spotrebiteľom.
Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa
odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného ako aj Občianskeho
zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie.
V uvedenom kontexte zákonodarca reagoval novelizáciou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka (posledná veta), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
vždy sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Podľa rozhodnutia NS SR, s ktorým sa odvolací súd stotožnil (a na ktorý poukázal aj
prvostupňový súd), ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo
14/2014).

Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich

spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti
podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, vydané
pod sp. zn. I. ÚS 402/2013). Prvostupňový súd správne pristúpil k aplikácii 3-ročnej premlčacej doby na
daný prípad. Pokiaľ odvolateľ namietal začiatok premlčacej doby až dňom 12.1.2013 tak, ako uviedol
prvostupňový súd aj v takom prípade je nárok už premlčaný.

Pokiaľ išlo o aplikáciu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., tak toto bolo do nášho právneho poriadku
zavedené s účinnosťou od 1. mája 2014 zákonom č. 102/2014 Z. z.. Podľa tohto ustanovenia orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Predmetným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach,
v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, prihliadať na premlčanienároku ex offo - z úradnej povinnosti. Ide o výnimku z ust. § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka (resp. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka), podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči

nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru,
že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. Nakoľko právna
úprava § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (resp. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka
(prihliadania súdu na premlčanie nároku)) je vo svojej podstate procesnoprávnou normou (aj keď je
uvedená v hmotnoprávnom predpise) a k § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. zákonodarca neprijal žiadne

prechodné ustanovenie, je potrebné od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach týkajúcich sa nárokov voči
spotrebiteľom ex offo prihliadať na námietku premlčania.
Predmetné zákonné ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch
zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky
účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti
tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté. Keďže ustanovenie upravuje postup súdu, nebolo

zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po
účinnosti predmetnej právnej úpravy.
Aj v prípade, že by prvostupňový súd neaplikoval predmetnú úpravu, musel by odvolací súd v súlade s
§ 213 ods. 2 O.s.p. vyzvať účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. a aplikovať toto ustanovenie ex offo v odvolacom konaní.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1
O.s.p.. Žalobca ako odvolateľ nebol úspešný a žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania postupom
podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, resp. ani jej žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.