Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Er/209/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611205126
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7611205126.4

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., sídlo:
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou
kanceláriou so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému E. H., X..
XX.XX.XXXX, L. G. Č.. X, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD., Exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 4160/11u, o vymoženie 2.062,17 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekúciu v y h l a s u j ez a n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVesnažiadosťsúdnehoexekútora,ktorejpredchádzalnávrhoprávneného
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2009-2914 zo dňa
6.12.2010, vydal dňa 20.4.2011 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 058026* pre súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, na vymoženie uloženej povinnosti -
istiny 2.062,17 eur s príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania, trov konania 312,42 eur, trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní 191,01 eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur a trov
exekúcie.

2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,7. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

8. Podľa § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľ v znení platnom a účinnom

v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu. (odkaz pod 13d uvádza ako osobitný predpis § 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov - poznámka súdu)

9. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)
v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) na účely tejto smernice:
a) nekalé podmienky znamenaj zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s
cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu

c) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

11. Podľa článku 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,

nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha
obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

12.Podľačlánku6ods.1smernice,členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitévzmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.

13. Predmetom tohto konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom -
rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave sp. zn. II/2009-2914 zo dňa 6.12.2010. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
24.2.2011 a vykonateľnosť dňa 27.2.2011. Záväzkovo - právny vzťah medzi oprávneným a povinným
vznikol na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby číslo

05-0000282827 uzavretej dňa 8.3.2005 (ďalej len „zmluva“), ktorá je spotrebiteľským úverom podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré v bode 4.9. obsahujú rozhodcovskú
doložku o riešení sporov vzniknutých z uzavretej zmluvy.14. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie
-zo spotrebiteľskej zmluvy,

-zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),
-na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
-na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej Banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré

vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi budú rozhodované s
konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v
Bratislave (ďalej „Rozhodcovský súd“), a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského
súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta, pričom banka a klient
sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze.

15. Poukazujúc na uvedené súd skúmal, či je v danej veci daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd opätovne posúdil vyššie uvedenú zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok a zistil, že
táto obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to rozhodcovskú doložku.

16. Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou všeobecných obchodných podmienok
oprávneného. Je zrejme, že podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.
Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku

za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.

17. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv. Poukazujúc na
uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle citovanej smernice.

18. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS má považovať
za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku

treba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia
C-76/10), teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať.

19. Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň
ochrany spotrebiteľa“.

20. Na posúdenie skutočností, či plnenie z exekučného titulu neodporuje dobrým mravom alebo či
nejde o právom nedovolené plnenie podrobil súd ex offo kontrole rozhodcovskú doložku. Posúdenie
rozhodcovskej doložky je pritom v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pretože bez platnej
rozhodcovskej doložky nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým je

rozhodcovský rozsudok. Z obsahu spisu vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné
obchodné podmienky, ktoré v bode 4.9. obsahujú rozhodcovskú doložku o riešení sporov vzniknutých
z uzavretej zmluvy.

21. Súd na základe uvedených skutočností zastáva názor, že rozhodcovská doložka predstavuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ktorý
upravuje neprijateľné zmluvné podmienky len v rámci demonštratívne výpočtu, tzn., že neprijateľným
zmluvnými podmienkami môžu byť aj ďalšie, ktoré nie sú upravené v zákone. Pri výklade obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa pritom vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie
§ 54 ods.2 Občianskeho zákonníka).

22. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v
budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Takéto
dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených čl. 46 ods.1 anasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

23. Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať
návrh na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. V danom prípade nemali povinní
ako spotrebitelia ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení
v rozhodcovskej doložke. V prípade nemožnosti ujať sa funkcie rozhodcu, spočíva výber rozhodcu na

oprávnenom ako veriteľovi.

24. Ustanovenie § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa
považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka
upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi

ustanoveniami výhradne arbitrážou. Súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných
obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu,
aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

25. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle citovanej smernice neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom
prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko
jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ
ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred

pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie
povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným
právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne
presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na

právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda
o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie
výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie
vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany,

aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
smernicou. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského nálezu vyplýva absolútne opomenul
aplikovanie európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca veľmi starostlivo posúdil
postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu

slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a rozhodol o zastavení exekúcie, keďže rozhodcovský rozsudok vydaný
v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, lebo ide o nulitný právny
akt, teda paakt.

27. Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením, pokiaľ si ich súdny exekútor uplatní (viď
uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 6/2010).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.