Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200691
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200691.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr.
Márie Urbanovej a JUDr. Evy Kyselovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7. septembra 2016 v
Žiline, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/20/2015 zo dňa
8.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/20/2015 zo dňa

8.6.2016 z r u š u j e a okresnému súdu u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Dolný Kubín podľa § 238 ods. 2 Tr. por. v spojení s § 241 ods. 1
písm. c) Tr. por. z dôvodov uvedených v § 215 ods. 1 písm. d) Tr. por. a § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por. s
použitím čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zastavil trestné
stíhanie obvineného L. T. a obvinenej R. T. pre skutok, ktorý je v obžalobe Okresnej prokuratúry Žilina

č. 2Pv 667/11 zo dňa 10.1.2013, právne kvalifikovaný ako prečin pohŕdania súdom podľa § 343 písm.
a) Tr. zák., podľa ktorého:

obaja obvinení dňa 31.5.2011 v čase od 13.00 hod. do 13.45 hod. v budove Okresného súdu v Žiline
na ulici Hviezdoslavovej č. 28 v pojednávacej miestnosti v priebehu pojednávania vo veci vedenej na
Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. 6C/101/2010 počas prednesu sudcu Mgr. Andreja Kekelyho tento

prerušovali a zasahovali do jeho prednesu kričaním a hlasitými prejavmi nesúhlasu s postupom súdu
v konaní, na čo boli sudcom Mgr. Kekelym pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty upozornení, aby
zachovali v pojednávacej miestnosti pokoj a nerušili svojimi prejavmi priebeh pojednávania, po čom
L. T. a R. T. bez súhlasu súdu s krikom svojvoľne opustili pojednávaciu miestnosť bez toho, aby bolo
pojednávanie riadne ukončené, následkom čoho muselo byť pojednávanie, z dôvodu neprítomnosti
navrhovateľky R. T. na pojednávaní odročené,

pretože okresný súd dospel k záveru, že trestné stíhanie je neprípustné.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Žilina,
sp.zn. 6C/101/2010 (toho času 6C/153/2014) vyplýva, že za takéto konanie ako je uvedené v skutkovej
vete bola obidvom obvineným uložená poriadková pokuta vo výške 300,- Eur. Z odôvodnenia uznesenia

Okresného súdu Žilina zo dňa 2.6.2011 vyplýva, že takáto sankcia (pokuta) bola obvineným uložená za
presne to isté konanie. Postih uplatnený voči obvineným v občianskoprávnom konaní podľa § 53 ods.
1 O.s.p. bol teda represívnou reakciou orgánu verejnej moci za rovnaké správanie týchto osôb než je
opísané v skutkovej vete podanej obžaloby. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu možno konštatovať totožnosť skutku, za ktorý už bola obvineným uložená
poriadková pokuta so skutkom, za ktorý je voči obom obvineným podaná obžaloba. Rozdielnosť právnej

kvalifikácie nie je pre posúdenie totožnosti skutku relevantná. Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé,že začaté trestné stíhanie obvinených je porušením zásady ne bis in idem. Súd preto po preskúmaní
doručenej obžaloby trestné stíhanie obvinených zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor, ktorú odôvodnil tým, že sa nestotožňuje s
rozhodnutím okresného súdu a nepovažuje ho za správne. Je pravdou, že obvineným bola v civilnom
konaní uložená poriadková pokuta, ktorá však nie je sankciou v pravom slova zmysle, ale predstavuje
poriadkové opatrenie, ktoré smeruje k zabezpečeniu riadneho priebehu súdneho konania. Sankciu ako
takú je možné uložiť tam, kde to zákon priamo uvádza, a to v trestnom konaní, v priestupkovom konaní,

prípadne v konaniach disciplinárnych a kárnych. Prokurátor je toho názoru, že hoci rozdielnosť právnej
kvalifikácie nie je pre posúdenie totožnosti skutku relevantná, dôležitým aspektom pri posudzovaní toho,
či došlo k porušenie zásady ne bis in idem je aj druh konania, v ktorom bola represia orgánu verejnej
moci použitá. Ukladaniu poriadkovej pokuty nepredchádza proces, ktorý je vyžadovaný pri všetkých
ostatných konaniach, pri ktorých dochádza k uloženiu sankcie, resp. trestu. V zmysle § 53 ods. 4 O.s.p.
uloženú poriadkovú pokutu môže súd dodatočne, a to aj po skončení konania odpustiť, ak to odôvodňuje

neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená alebo ak nastali dôvody hodné osobitného zreteľa.
Takýto postup pri sankciách v pravom slova zmysle možný nie je, čo taktiež poukazuje na to, že uloženie
poriadkovej pokuty nemá primárne za cieľ potrestať osobu, ktorá sa niečím previnila, ale jej cieľom
je dosiahnuť primerané správanie sa voči súdu. Skutková podstata prečinu pohŕdania súdom podľa §
343 písm. a) Tr. zák. vyžaduje, aby sa páchateľ dopustil opakovaného konania vykonaného napriek

predchádzajúcemu upozorneniu, ktorým závažným spôsobom ruší pojednávanie súdu. Výklad zásady
ne bis in idem prezentovaný v napadnutom uznesení Okresného súdu Dolný Kubín by potom v podstate
robil ustanovenie § 343 Tr. zák. obsolentným a stíhanie osôb pre tento trestný čin za nerealizovateľný,
keďže vo väčšine prípadov spočívajúcich v tak závažnom a opakovanom nevhodnom správaní sa
osôb voči súdu ako to má na mysli Trestný zákon, musí sudca pristúpiť k predchádzajúcemu použitiu

poriadkového opatrenia, a to najčastejšie vo forme poriadkovej pokuty. Uvedené by potom viedlo k
nelogickému záveru, že tresty postihnuteľné by boli iba menej závažné formy rušenia pojednávania
súdu, kde sudca nemusel pristúpiť k uloženiu poriadkovej pokuty. Prokurátor zastáva názor, že vo veci
podaná obžaloba je dôvodná a konanie obvinených vykazuje znaky tam uvedeného trestného činu. Z
vyššie uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil a prikázal Okresnému súdu

v Dolnom Kubíne vo veci opätovne konať.

Krajský súd ako nadriadený orgán postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti
preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom dospel k záveru, že sťažnosť

prokurátora je dôvodná a okresný súd v predmetnej veci nerozhodol správne.

Podľa § 2 ods. 8 Tr. por. nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený
alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných
prostriedkov v súlade so zákonom.

Vo vyššie uvedenom zákonom ustanovení je upravená zásada ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej
veci). To znamená, že tú istú osobu možno opätovne trestne stíhať pre ten istý skutok, pre ktorý
už bola právoplatne odsúdená alebo oslobodená spod obžaloby len vtedy, ak bolo také rozhodnutie
zrušené mimoriadnym opravným prostriedkom. Zásada ne bis in idem je upravená aj v článku 50 ods.

5 Ústavy SR a v článku 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd. Zásada ne bis in idem je podľa
Trestného poriadku vyjadrená aj v ustanovení § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por., podľa ktorého trestné stíhanie
nemožno začať a ak už bolo začaté nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje
medzinárodná zmluva, pričom v tomto smere treba vychádzať aj z článku 153 a 154c Ústavy Slovenskej
republikyačlánku4Protokoluč.7Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Podľačlánku

4 Protokolu 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno stíhať alebo
potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol
oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a Trestného poriadku tohto štátu. Aj z
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že jednoznačná a dlhodobo nemenná judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva vo vzťahu k článku 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd konštatuje dopad tak na činy kvalifikované vnútroštátnym právom ako trestné činy,
akoajnačinynímkvalifikovanéakopriestupky,prípadneinésprávnedeliktyavýnimočneajdisciplinárne
delikty. Európsky súd pre ľudské práva sa nepriklonil k záveru, že zákaz ne bis in idem je obmedzený len
na trestné konanie, keďže z hľadiska uplatnenia tejto zásady označil za rozhodujúcu totožnosť skutkua nie totožnosť právnej kvalifikácie. Pre článok 4 Protokol č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd má však zásadný význam povaha daného činu, pretože tento článok nepochybne
dopadá na všetky činy napĺňajúce znaky trestného činu a bráni dvojitému stíhaniu a potrestaniu za tieto

trestné činy. Na druhej strane sa nevzťahuje na všetky menej závažné činy kvalifikované našim právnym
poriadkom ako priestupky alebo iné správne delikty, prípadne ako disciplinárne delikty. Vzhľadom na
špecifické ponímanie činu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno zásadu
ne bis in idem uplatniť iba na tie činy kvalifikované správnymi prípadne inými príslušnými orgánmi ako
menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne aj disciplinárne delikty,

ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha deliktu sa v tomto smere posudzuje tak z hľadiska
chráneného záujmu (či ide o záujem všeobecný alebo partikulárny), z hľadiska adresáta normy (či je
norma adresovaná všetkým občanom alebo len skupine osôb so zvláštnym statusom) a z hľadiska účelu
a typu sankcie (či má represívny charakter).

V danom prípade je zrejmé, že obvineným sa kladie za vinu skutok, za aký im bola uložená aj poriadková

pokuta na Okresnom súde Žilina. V tomto kontexte však je potrebné poukázať na ustanovenie § 343
písm. a) Tr. zák., podľa ktorého sa prečinu pohŕdania súdom dopustí ten, kto opakovaným konaním
napriek predchádzajúcemu upozorneniu závažným spôsobom ruší pojednávanie súdu. Objektom
tohto trestného činu je záujem na ochrane autority a vážnosti súdu, ako aj záujem na včasnom a
dôstojnom prejednaní veci súdom. Objektívna stránka trestného činu spočíva v opakovanom konaní

páchateľa, ktorý aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu správa sa spôsobom tak, ako uvádza
ustanovenie § 343. Pokiaľ ide o znak opakovane, tento znamená, že páchateľ sa nevhodne správa
aspoň druhýkrát. Podmienkou trestnosti pritom nie je predchádzajúce použitie miernejších prostriedkov
(napríklad poriadková pokuta podľa § 70 Tr. por.), ale stačí, ak je páchateľ aspoň upozornený na
nevhodnosť jeho predchádzajúceho správania.

Natomtomiestekrajskýsúdpoukazujenato,žeuloženieporiadkovejpokutyzanerešpektovaniepríkazu
za nevhodné správanie, či už podľa Občianskeho súdneho poriadku (od 1.7.2016 podľa Civilného
sporového poriadku), či Trestného poriadku, či ďalších procesných predpisov nemá charakter ani
trestného činu, ani priestupku, ani správneho deliktu, ani disciplinárneho deliktu. Len na tieto kategórie

možno vykladať článok 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z
hľadiska uplatnenia zásady ne bis in idem. Poriadková pokuta predstavuje tradičný spôsob postihu osôb,
ktoré sa voči súdu či iným osobám v pojednávacej miestnosti, či vo vzťahu ku konaniu správajú, či
už urážlivo alebo neuposlúchnu výzvu a pod. Aj keď je pravdou, že ide o určitú sankciu, poriadková
pokuta slúži na to, aby súd mohol vynucovať a upevňovať svoju autoritu všade tam, kde by mohla byť

neprípustnými zásahmi ohrozená a aby mohol pomocou tohto opatrenia zabezpečiť dôstojný a nerušený
priebeh konania a tým aj rýchlu a účinnú ochranu občianskych práv v Civilnom sporovom konaní. Aj
keď ide o krajné opatrenie, ktoré má využiť súd až po tom, ako sa miernejšie prostriedky minuli svojim
účinkom, napríklad napomenutie.

Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a okresnému súdu uložil, aby vo veci
znovu konal a rozhodol. Zastavenie trestného stíhania z dôvodu neprípustnosti v danom prípade
nenapĺňa správny výklad ustanovení Trestného poriadku v kontexte s výkladom článku 4 Protokolu č. 7
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.