Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201387
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6013201387.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľov: 1/ V. R., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX L. - G., zast. JUDr.
Milanom Franekom, advokátom so sídlom AK Komenského 17, 984 01 Lučenec, 2/ C. X., rod. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. R. Y. XXX/XX, XXX XX G., 3/ U. L., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, X.. H. XXXX/
XX, bytom XXX XX G., 4/ H. G., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX J., 5/ H. Z., rod.

E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. P. XXXX/XX, XXX XX B. a 6/ Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XXXX/XX, XXX XX B., navrhovateľky v 4. až 6. rade zastúpené JUDr. Milanom Franekom, advokátom
so sídlom AK Komenského 17, 984 01 Lučenec proti odporcovi: Okresný úrad Lučenec, pozemkový a
lesný odbor, Nám. republiky 26, 984 36 Lučenec (pôvodne Obvodný pozemkový úrad Lučenec) za účasti
ďalších účastníkov: 1/ Vodohospodárska výstavba š.p., P.O.Box 45, Karloveská 2, 842 04 Bratislava,
zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., AK so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 8627 111

a 2/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, 817 15 Bratislava o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Lučenci č. LC/2013/00057 zo dňa 11.06.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. LC/2013/00057 zo dňa 11.06.2013 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľom ukladá povinnosť zaplatiť súdne poplatky vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v

Banskej Bystrici v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/, 4/, 5/ a 6/ a právny predchodca navrhovateľov 2/ a 3/ sa odvolaním zo dňa 19.07.2013
podaným prostredníctvom právneho zástupcu, v znení podania z 28.10.2013 domáhali, aby súd
rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Lučenci č. LC/2013/00057 zo dňa 11.06.2013 (ďalej
„napadnuté rozhodnutie“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím Obvodný
pozemkový úrad Lučenec ako správny orgán príslušný podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení

vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.
503/2003 Z.z.“) rozhodol o návrhu na navrátenie vlastníctva k pozemkom C-KN parc. č. 408 zastavaná
plocha o výmere 93 m2 (ďalej len „pozemok parc. č. 408“), parc. č. 409 záhrada o výmere 812 m2
(ďalej len „pozemok parc. č. 409“), pozemok parc. č. 410 zastavaná plocha o výmere 690 m2 (ďalej len
„pozemok parc. č. 410“) a parc. č. 411 lúka o výmere 4085 m2 a 2043 m2 (ďalej len „pozemok parc.

č. 409“) v k. ú. A. J. z uplatneného dôvodu, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva Československého
štátu na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 3 ods. 1
písm. j/ zák. č. 503/2003 Z.z.) tak, že V. R., rod. X., dcéra vlastníkov Y. X. a H. X., rod. L., Y. X., syn
vlastníkov Y. X. a H. X., rod. L., H. G., dcéra vlastníkov Y. X. a H. X., rod. L., H. Z., dcéra vlastníka H..
V. E., zomrelého XX.XX.XXXX a vnučka E. E., zomrelého XX.XX.XXXX a Z. E., rod. E., dcéra vlastníka
H.. V. E., zomrelého XX.XX.XXXX a vnučka vlastníka E. E., zomrelého XX.XX.XXXX, ktorí si uplatnili

dňa 27.12.2004 nárok v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. nespĺňajú podmienky na navrátenie
vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky CKN parc. č. 408, 409, 410 a 411 v k. ú. A.J. z dôvodu, že pozemky CKN parc. č. 408, 409, 410 a 411 neprešli na štát alebo inú právnickú osobu
niektorým zo spôsobov, ako sú uvedené v § 3 zákona a pozemky CKN parc. č. 408 a 410 netvoria
poľnohospodársky pôdny fond alebo lesný pôdny fond (§ 1 zákona).

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že reštitučný nárok si pôvodne uplatnili V. R., Y. X.,
H. G., H. Z., Z. E. a E. E. (ktorý v priebehu správneho konania dňa 03.05.2011 zomrel). Na základe
Osvedčenia o dedičstve Dnot 184/2011 z 28.09.2011 správny orgán zistil, že dedičmi zo zákona sa stali
vnučky H. Z. a Z. E. a manželka K., rod. C., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Keďže uplatnený nárok

nebol predmetom dedičstva po neb. E. E., oprávnenými osobami v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ zák. č.
503/2003 Z.z. sa stali vnučky E. E. - H. Z., rod. E. a Z. E.. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania
nebola sporná. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pozemky parc. č.
408 a 410 boli v čase prechodu na štát zastavané plochy, a preto sa na tieto nehnuteľnosti v zmysle §
1 zák. č. 503/2003 Z.z. nevzťahuje. Pozemok parc. č. 411 neprešiel do vlastníctva štátu, pričom podľa
LV č. XX sú jeho vlastníkmi na základe dedičských rozhodnutí navrhovatelia. Z uplatneného nároku je

preto jediným pozemkom, na ktorý sa vzťahuje zák. č. 503/2003 Z.z. pozemok parc. č. 409 - záhrada o
výmere 812 m2. Nehnuteľnosti, na ktoré si navrhovatelia uplatnili nárok boli predmetom kúpnej zmluvy
uzavretej medzi Československým štátom - Vodohospodárska výstavba, investorský podnik v Bratislave
ako kupujúcim a Y. X. s manželkou H. X., rod. L., H.. V. E. a E. E. pre účely stavby Vodné dielo Málinec
II. Navrhovatelia tvrdili, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

pričom vlastníci pri jej uzatváraní čelili veľkému tlaku a v prípade nepodpísania kúpnej zmluvy by im
nebola vyplatená suma z ocenenia nehnuteľností, resp. hrozilo by im vyvlastnenie. Kúpna cena, ktorá
bola kupujúcim vyplatená, bola podľa navrhovateľov neprimerane nízka a pre predávajúcich nevýhodná.
Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že navrhovatelia svoje tvrdenia
ničím nepodložili. Nepredložili žiadne dôkazy o použití donútenia podpísať kúpnu zmluvu, pričom

nepreukázali, že zmluva bola uzatvorená v tiesni. Na základe vykonaného dokazovania v súčinnosti s
Vodohospodárskou výstavbou, š.p., Bratislava správny orgán zistil, že predmetné pozemky boli riadne
majetkovo vysporiadané pre potreby výstavby Vodného diela Málinec II v prospech Povodia Hrona, š.p.,
pričom kúpna cena nehnuteľností bola zístená na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom
A.. F. dňa 29.05.1989 v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Z vyjadrenia ďalšieho účastníka

Vodohospodárska výstavba, š.p., Bratislava v správnom konaní vyplýva, že pre uvedenú stavbu bolo
uzatvorených niekoľko desiatok kúpnych zmlúv, aj v tomto prípade bola kúpna zmluva uzatvorená za
dodržania všetkých právnych predpisov platných v čase majetkoprávneho vysporiadania a uplatnenia
rovnakých postupov a princípov, ako u ostatných vlastníkov, napr. rovnaké podmienky uvedené v kúpnej
zmluve pri všetkých vlastníkoch, doručovanie ponúk a návrhov kúpnych zmlúv doporučenými poštovými

zásielkami na adresu vlastníkov, určenie výšky kúpnej ceny znaleckým posudkom a rozsah záberu daný
geometrickým plánom. Upovedomenie vlastníka, že v prípade nesúhlasu s uzatvorením kúpnej zmluvy
požiadajú príslušný stavebný úrad o vyvlastnenie, nemožno považovať za donucovací prostriedok,
nátlakahrozbu.Takétoupovedomenievlastníkatrebanaopakpovažovaťzasplneniejednejzozákonom
daných podmienok pre využitie inštitútu vyvlastnenia, ktorý inštitút je možné k prechodu vlastníckeho

práva využiť len za splnenia ostatných zákonných podmienok a za predpokladu, že nemožno dosiahnuť
cieľ, t.j. podpísanie kúpnej zmluvy dohodou. V ustanovení ods. 1 poslednej vety kúpnej zmluvy sa
uvádza, že predávajúci prejavili vôľu, aby celá náhrada za odpredané nehnuteľnosti bola poukázaná
Štefanovi X. s manželkou H. v zmysle ich čestného prehlásenia zo 14.09.1989, čím pôvodní vlastníci
prejavili vôľu ponúknutú náhradu za odpredané nehnuteľnosti akceptovať. Neexistoval preto žiadny

dôvod na vyvíjanie akéhokoľvek nátlaku, alebo na zastrašovanie vlastníkov dotknutých nehnuteľností,
pretože Vodohospodárska výstavba, š.p. mala v prípade nedosiahnutia dohody s vlastníkmi zákonnú
možnosť nadobudnúť predmetné pozemky vyvlastnením. V prípade, že by vlastníci nesúhlasili s výškou
náhrady stanovenou znaleckým posudkom vypracovaným súdnym znalcom A.. H. F. dňa 29.05.1989 v
súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, mohli túto skutočnosť namietať v rámci vyvlastňovacieho

konania, čo neurobili, ale dobrovoľne podpísali kúpnu zmluvu, čím prejavili svoj súhlas s ponúknutou
kúpnou cenou. Náhrada, ktorá by bola vlastníkom poskytnutá na základe vyvlastnenia v prípade
nedosiahnutia dohody by bola rovnaká, ako pri uzatváraní kúpnej zmluvy, t.j. vyčíslená na základe
znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom v súlade s vtedy platným právnym predpisom
(vyhláška č. 205/1988 Zb.). Skutočnosť, že vlastníci po poučení o možnosti využiť inštitút vyvlastnenia

a namietať niektorú z podmienok uvedených v kúpnej zmluve, kúpnu zmluvu podpísali a o spôsobe
poukázania kúpnej ceny rozhodli čestným prehlásením, je dôkazom, že pri podpísaní kúpnej zmluvy
nekonali v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Pozemky, ku ktorým si navrhovatelia uplatnili
nárok, boli pre verejnoprospešnú stavbu Vodného diela Málinec II riadne majetkoprávne vysporiadané vrozsahu danom geometrickým plánom a pre potreby tejto stavby boli aj použité. Jedná sa o pozemky v
I. a II. ochrannom pásme vodárenskej nádrže, kde vlastníctvo štátu musí byť zachované. Na naplnenie
reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z.z. je potrebné preukázať, že predmetná

zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Obvodný pozemkový úrad poukázal
na právnu teóriu a ustálenú súdnu prax, podľa ktorej tiesňou sa rozumie objektívny, hospodársky
alebo sociálny, niekedy psychický stav, ktorý takým spôsobom a s takou závažnosťou dolieha na
osobu uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že vo vzťahu k svojmu
majetku urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila. Tieseň musí byť pohnútkou pre dotknutú osobu

v tom zmysle, že konala vo svoj neprospech. Hrozba vyvlastnenia nemôže byť posúdená ako tieseň,
pretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy išlo len o legálny postup v zmysle platných predpisov. Nápadne
nevýhodné podmienky, ktoré treba posudzovať podľa konkrétnej okolnosti daného prípadu, musia
objektívne existovať v čase právneho úkonu a nemôžu spočívať v subjektívnom cítení dotknutej osoby.
U odplatných zmlúv pôjde predovšetkým o posúdenie, či nebola porušená ekvivalentnosť vzájomných
plnení a či objektívne bol pomer získanej hodnoty k vydávanej protihodnote nápadne nevýhodný,

pričom musí ísť o nevýhodnosť takej intenzity, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nápadnú. O nápadne
nevýhodných podmienok však nemožno hovoriť z pohľadu porovnania vtedajších cien nehnuteľností
s hodnotami cien nehnuteľností v neskoršom období, pretože takéto nevýhodné podmienky boli
všeobecne produktom vtedajšej doby a rovnako postihovali každého, kto vtedy nehnuteľnosti predával.
Nápadnú nevýhodnosť je potrebné podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia posudzovať z hľadiska

súladu kúpnej ceny s vtedy platnými právnymi predpismi a možno ju preukázať vo vzťahu k iným vtedy
uzatváraným porovnateľným zmluvám. Pri posudzovaní existencie nápadne nevýhodných podmienok
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy je podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výška vyplatenej
kúpnej ceny hlavným ukazovateľom, keďže táto kúpna cena vyjadruje hodnotu preplatenej nehnuteľnosti
a je základným plnením kupujúceho. Nápadnú nevýhodnosť treba vždy preukázať voči stavu, ktorý

existoval v dobe uzavretia zmluvy vzhľadom k vtedy obvyklým podmienkam, a preto pokiaľ išlo o
cenovú ponuku, štát nemal možnosť dohody o kúpnej cene s vlastníkom pozemku, ale bol povinný
riadiť sa vtedy platným cenovým predpisom a navrhnúť cenu v súlade s týmto cenovým predpisom.
Nápadne nevýhodné podmienky by sa mohli prejaviť v tom, že predávajúci predával vec za cenu
nápadne nižšiu, než je cena, za ktorú by ju inak mohol predať v čase a mieste urobenia právneho

úkonu. Uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy neboli preukázané nápadné nevýhodné podmienky, keď
vlastníkom bola ponúknutá najvyššia možná kúpna cena 6,- Kčs za m2 a táto vyplývala z vtedy platného
cenového predpisu (vyhláška MPCP č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb pozemkov a porastov) a tiež
nebolipreukázanéžiadnepodmienkypoškodzujúcepredávajúcich.Pokiaľcenabolavsúladescenovým
predpisom, neboli navrhovatelia pri predaji znevýhodnení. Z uzavretej kúpnej zmluvy nevyplýva, že

by bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, pretože kúpna cena za odpredané pozemky
bola určená na základe cenového predpisu platného v čase uzavretia zmluvy, spôsobom a vzhľadom k
podmienkam obvyklým v čase uzavretia kúpnej zmluvy, dôkazom čoho bol aj znalecký posudok. Tieseň
a nápadne nevýhodné podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne pri právnom úkone, navrhovatelia
pri uzatvorení kúpnej zmluvy nepreukázali, nakoľko náhrada za odkúpené pozemky bola stanovená

podľa platnej vyhlášky a navrhovatelia prevzatie finančnej náhrady nespochybnili. Z uvedeného správny
orgán vyvodil, že navrhovatelia nespĺňajú podmienku pre priznanie reštitučného nároku podľa cit.
zákonného ustanovenia, pretože predmetná kúpna zmluva, ktorou vlastníci odpredali nehnuteľnosti
špecifikované v rozhodnutí, bola uzavretá v súlade s v tom čase platnou právnou úpravou a nebolo
preukázané, že žiadané nehnuteľnosti boli vykúpené na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za

nápadne nevýhodných podmienok, t.j. neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 3 ods. 1
písm. j/ zákona, t.j. prechod žiadaných nehnuteľností na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku
cit. ustanovenia. Keďže navrhovateľom nesvedčí ani jeden z reštitučných titulov uvedených v § 3 cit.
zákona a na nehnuteľnosti sa nevzťahuje § 1 cit. zákona, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku
napadnutého rozhodnutia.

Navrhovatelia prostredníctvom splnomocneného zástupcu v odvolaní vyjadrili nesúhlas so záverom
odporcu, že navrhovatelia nespĺňajú predpoklady na navrátenie vlastníctva k pozemkom CKN parc. č.
408, 409 a 410 v k. ú. A. J. s poukazom na to, že navrhovatelia nepredložili a nevydokladovali svoje
tvrdenia o tom, že predaj nehnuteľností bol uskutočnený v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.

Navrhovatelia v odvolaní tvrdili, že tieseň a nevýhodné podmienky, za ktorých bola kúpna zmluva
uzatváraná,náležitezdôvodnili.Podľaodvolateľovtvrdenie,žekúpnazmluvabolauzavretázadodržania
všetkých vtedy platných predpisov a rovnaké podmienky boli aplikované pri výkupe nehnuteľností
aj od iných vlastníkov v súvislosti so stavbou Vodnej nádrže Málinec II, nevyvracia skutočnosť, žepredávajúci konali v tiesni. Poukázali na všeobecnú charakteristiku predchádzajúceho režimu, počas
ktorého vzoprenie sa rozhodnutiam štátnych orgánov vo veci odpredaja predmetných nehnuteľností
mohlomaťzanásledokpriameinepriamesankcionovanie,čiperzekvovaniejednotlivcov.Argumentácia,

že neexistoval dôvod na vyvíjanie nátlaku, či zastrašovanie vlastníkov, pretože štát mohol predmetné
nehnuteľnosti vyvlastniť, nasvedčuje práve tomu, že predávajúci boli donútení tieto pozemky predať,
inak by im boli tak či tak vyvlastnené. Tvrdenie, že hrozba vyvlastnenia nemôže byť posúdená ako
tieseň, je podľa odvolateľov tendenčné. Navrhovatelia v odvolaní ďalej poukázali na to, že predmetné
nehnuteľnosti nemali v úmysle predať, pretože tieto sa nachádzajú v súvislom páse ich pozemkov

a prístup k nim je možný len cez pozemok navrhovateľov, ako aj na to, že tieto by neboli odpredali
za tak nízku cenu, za akú boli odpredané pod nátlakom a za vydierania štátnymi orgánmi. Týmto je
podľa navrhovateľov preukázaná nevýhodnosť podmienok, za ktorých boli nehnuteľnosti vykúpené. Aj
keď kúpna cena vychádzala z v tom čase platných cenových predpisov, tieto predpisy boli tvorené
samotným kupujúcim, t.j. štátom a neodzrkadľovali skutočnú hodnotu nehnuteľností. Ďalej namietali,
že účel vykupovania nehnuteľností v prospech štátu pod hrozbou vyvlastnenia nebol naplnený, pretože

k II. etape výstavby Vodnej nádrže Málinec nedošlo. Navrhovatelia napokon v odvolaní uviedli, že
si uplatnili v zákonnej lehote reštitučné nároky v súlade so zák. č. 229/1991 Zb. poukazujúc na list
adresovanýPovodiuHronaBanskáBystricaz25.09.1991,vktoromnavrhovateľka1/akosplnomocnená
zástupkyňa žiadala v mene právnych nástupcov pôvodných oprávnených o vydanie vecí a v ktorom
tvrdila, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni a na základe nevýhodných podmienok. O tomto nároku

navrhovateľovnebolodoterazrozhodnuté,hocinavrhovateliaspĺňajúnárokapodmienkystanovenézák.
č. 229/1991 Zb. Odporca sa však touto skutočnosťou pri rozhodovaní nezaoberal. Navrhovatelia tvrdili,
že rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho
posúdenia veci, a preto žiadali, aby odvolací orgán rozhodol tak, že „navrhovatelia spĺňajú podmienky na
navrátenie vlastníctva k pozemkom CKN parc. č. 408, 409 a 410 v k. ú. A. J. a určil, že sú spoluvlastníkmi

vyššie uvedených nehnuteľností“. Navrhovatelia boli Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
27Sp/47/2013-13 z 02.10.2013 vyzvaní na odstránenie vád odvolania s poučením podľa § 250q ods. 2
O.s.p., na základe ktorej výzvy upresnili petit tak, že žiadali napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Pre úplnosť súd uvádza, že vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu o nesplnení
podmienok na vrátenie nehnuteľnosti - pozemok parc. č. 411 sa navrhovatelia neodvolali.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolanie zamietnuť a napadnuté rozhodnutie
odporcu potvrdiť. K tvrdeniu odvolateľov v odvolaní o tom, že v konaní náležite zdôvodnili existenciu
tiesne, ako aj nevýhodnosti podmienok, za ktorých bola kúpna zmluva uzatváraná, uviedol, že ide len
o uvedenie všeobecných dôvodov, ktoré sa praktizovali možno pri výkupe iných nehnuteľností niekoľko

desaťročí predtým, ale tieto dôvody neboli praktizované pri uzatváraní ich kúpnej zmluvy. Poukázal
na obsah písomného vyjadrenia Vodohospodárskej výstavby, š.p. zo dňa 04.03.2013 k okolnostiam
uzatvárania konkrétnej kúpnej zmluvy. Nápadnú nevýhodnosť je podľa odporcu potrebné posudzovať z
hľadiska súladu kúpnej ceny s vtedy platnými predpismi v porovnaní s inými porovnateľnými zmluvami,
pretože vždy musí ísť o konkrétnu nevýhodu reštituenta v porovnaní s inými občanmi. Nápadnú

nevýhodnosť je potrebné vždy preukázať voči stavu, ktorý existoval v čase uzavretia kúpnej zmluvy
vzhľadom k vtedy obvyklým podmienkam. V tomto prípade by sa boli nápadne nevýhodné podmienky
prejavilivtom,žepredávajúcibymuselipredaťpozemkyzacenunápadnenižšiu,nežbolacena,zaktorú
by ich mohli predať v čase a mieste urobenia právneho úkonu. Uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy
nebolipreukázanénápadnenevýhodnépodmienky,pretoževlastníkombolaponúknutánajvyššiamožná

kúpna cena 6,- Kčs za m2, čím uplatnený nárok nespĺňa jednu zo základných podmienok podľa § 3 ods.
1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z.z. K tvrdeniu navrhovateľov, že si uplatnili nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb.,
o ktorom nebolo doteraz rozhodnuté a odporca k tejto skutočnosti pri rozhodovaní neprihliadal, odporca
uviedol, že v jeho evidencii vedenej o uplatnených nárokoch podľa zák. č. 229/1991 Zb. sa nenachádza
uplatnenie nároku navrhovateľky 1/ a spol., a preto nesúhlasil s tvrdením o tom, že navrhovateľmi boli v

zákonnej lehote uplatnené nároky podľa § 229/1991 Zb. s poukazom na § 9 ods. 1 cit. zákona. Odporca
preto nemohol o takomto nároku rozhodovať, keďže výzva na vydanie veci zo dňa 25.09.1991 bola
adresovanálenPovodiuHrona.Odporcarozhodollenonároku,ktorýsinavrhovateľka1/aspol.uplatnila
napríslušnomorgáne(odporca)podľazák.č.503/2003Z.z.,apretosanatentouplatnenýnároknemôže
vzťahovať zák. č. 229/1991 Zb.

Ďalší účastník Slovenský pozemkový fond Bratislava v písomnom vyjadrení z 22.09.2014 uviedol, že
odporca rozhodol správne, keď konštatoval, že žiadatelia nespĺňajú podmienky podľa § 1 a § 3 zák. č.
503/2003 Z.z., keďže žiadané nehnuteľnosti v časti netvorili poľnohospodársky alebo lesný pôdny fond(§ 1) a nepreukázali splnenie zákonných podmienok prinavrátenia vlastníctva podľa § 3 ods. 1 písm.
j/ zákona, teda uzatvorenie kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Žiadal preto
napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdiť.

Ďalší účastník Vodohospodárska výstavba, š.p. v písomnom vyjadrení z 22.09.2014 navrhol rozhodnutie
odporcu potvrdiť, pretože návrh navrhovateľov na navrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom
považuje za neopodstatnený, nakoľko pre priznanie vlastníctva, resp. náhrady k žiadaným pozemkom,
neboli splnené zákonné podmienky citovanej právnej úpravy, a to prechod žiadaných nehnuteľností na

štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku taxatívne uvedenom v § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003
Z.z., pretože navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a ničím nepreukázali ani nepodložili
svoje tvrdenia, že žiadané nehnuteľnosti boli vykúpené na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za
nápadnenevýhodnýchpodmienok.Vovzťahukpozemkuparc.č.408a410jezrejmé,ževtomtoprípade
sa jedná o zastavané plochy a nádvoria, pričom na tieto pozemky sa zákon o navrátení vlastníctva
k pozemkom nevzťahuje, preto je v tejto časti návrh bezpredmetný a správne zamietnutý. Pokiaľ sa

navrhovatelia domáhali navrátenia vlastníctva k pozemku CKN parc. č. 411, z listu vlastníctva je zrejmé,
že táto parcela je vo vlastníctva V. R. v podiele 5/6 a V. E. v podiele 1/6. Keďže tento pozemok neprešiel
do vlastníctva štátu, nevzťahuje sa naň zák. č. 503/2003 Z.z. Citovaný zákon sa potenciálne môže
vzťahovať len na pozemok parc. č. 409 - záhrada k. ú. A. J. o výmere 812 m2. V tomto prípade je
potrebné pre splnenie podmienok podľa § 3 ods. 1 písm. j/ preukázať, že tento pozemok prešiel na

štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, pričom dôkazné bremeno je na navrhovateľoch, ktorí musia preukázať dôvodnosť ich
návrhu. Navrhovatelia v tomto konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, ani ničím nepodložili
svoje tvrdenia, že sa v ich prípade jednalo o uzavretie zmluvy v tiesne za nápadne nevýhodných
podmienok. Ďalší účastník poukázal na konkrétne okolnosti uzavretia predmetnej zmluvy a na judikatúru

súdov SR pri vykladaní pojmov „tieseň“ a „nápadne nevýhodné podmienky“.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a a § 250l a nasl. O.
s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní, pričom sa oboznámil s obsahom
správneho spisu, vypočul navrhovateľku 1/ a jej splnomocneného zástupcu a splnomocneného

zástupcu ďalšieho účastníka Vodohospodárska výstavba, š.p., pričom po prejednaní veci a preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

V zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov s účinnosťou od 01.10.2013 obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do
30.09.2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 4 cit. ustanovenia pôsobnosť obvodného
pozemkového úradu ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Do postavenia
Obvodného pozemkového úradu Lučenec ako pôvodne žalovaného správneho orgánu preto nastúpil z
titulu zákonných zmien Okresný úrad Lučenec.

Súd v konaní ďalej zistil, že navrhovateľ 2/ Y. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. R. Y. XXX/XX,
G. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve vydaného poverenou notárkou E.. H. Y. č.
14D/111/2014, Dnot.226/2014 dňa 27.01.2015 sú dedičmi zomrelého účastníka konania - navrhovateľa
2/ jeho manželka C. X., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a jeho dcéra U. L., rod. X., nar. XX.XX.XXXX. Súd

preto s poukazom na § 107 O.s.p. pokračoval v konaní s dedičmi účastníka konania - navrhovateľa 2/.

Splnomocnený zástupca navrhovateľov 1/, 4/, 5/ a 6/ na pojednávaní trval na dôvodoch uvedených v
odvolaní. Odporca podľa neho postupoval v rozpore so zákonom, ak sa nezaoberal skutočnosťou, že
navrhovateľka si listom u povinného (Povodie Hrona) uplatnila v zákonnej lehote reštitučný nárok podľa

zák. č. 229/1991 Zb., o ktorom doteraz nebolo rozhodnuté. Už v tomto liste tvrdila, že kúpna zmluva bola
uzavretá v tiesni a na základe nevýhodných podmienok. Odporca sa touto skutočnosťou nezaoberal,
nepreveril si dostatočne všetky skutočnosti, preto vydaním napadnutého rozhodnutia odporca porušil
práva navrhovateľky na vlastníctvo. Potvrdil, že navrhovateľka si uplatnila svoj nárok na nepríslušnom
orgáne, t.j. len u povinnej osoby, ale podľa neho bol tento subjekt povinný postúpiť ho príslušnému

správnemu orgánu. Rozhodnutie odporcu bolo preto vydané na základe neúplne zisteného skutkového
stavu, keď sa správny orgán zbavil svojej zodpovednosti v skúmaní tohto konkrétneho prípadu, keď
nezisťoval a mal zistiť dopytom na Povodie Hrona alebo Ministerstvo poľnohospodárstva, či takáto
žiadosť navrhovateľov bola u správneho orgánu podaná. K odvolacej námietke nesprávneho právnehoposúdenia veci uviedol, že takýmto nesprávnym posúdením je záver odporcu, že kúpna zmluva nebola
uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, resp. že tieto podmienky neboli splnené, hoci
ich navrhovateľka tvrdila v žiadosti i správnom konaní. Odporca nesprávne vyhodnotil skutočnosti, resp.

tvrdenia navrhovateľov o okolnostiach, za ktorých bola kúpna zmluva uzavretá, o ktorých títo tvrdili,
že svedčia o tom, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.
Tieseň považuje za preukázanú tvrdením navrhovateľov, že ich právni predchodcovia - rodičia by nikdy
nepredávali tieto nehnuteľnosti, keby nemuseli a keby neboli k podpísaniu kúpnej zmluvy dotlačení
nátlakovými spôsobmi najmä pracovníkov Povodia Hrona, ktorí sa právnym predchodcom vyhrážali,

že v prípade ak nepredajú a nepodpíšu kúpnu zmluvu, budú im tieto pozemky vyvlastnené, alebo
tým, že im nebude vyplatená náhrada za nehnuteľnosti. Poukázal na zmenu podmienok, pretože I.
ochranné pásmo sa zmenilo na II. ochranné pásmo a je teda otázne, či vykupovanie bolo vykonané
zákonne. Vo vzťahu k nápadne nevýhodným podmienkam uviedol, že kúpna zmluva, za ktorú boli
nehnuteľnosti vykúpené, považuje za nízku. Nepopiera, že kúpna cena bola stanovená znaleckým
posudkom podľa vtedy platných predpisov a táto bola aj vyplatená. Poukázal však na okolnosti, za akých

boli nehnuteľnosti vykúpené a na to, že tieto pozemky sa nachádzali v strede pozemkov, ktoré patrili
právnym predchodcom navrhovateľov. Vo vzťahu k záverom odporcu, že na pozemky parc. č. 408 a 410
sa §1 zák. č. 503/2003 Z.z. vzhľadom na to, že boli už v čase predaja zastavanými plochami, nevzťahuje,
právny zástupca uviedol, že k tomuto právnemu posúdeniu nemá žiadne pripomienky. Odporca však
pochybil, keď nebral do úvahy širšie súvislosti vykúpenia týchto pozemkov vo vzťahu k zák. č. 229/1991

Zb. a posudzoval vec len v úzkom poňatí zák. č. 503/2003 Z.z. Vo vzťahu k pozemku parc. č. 411, ktorý
neprešiel do vlastníctva navrhovateľov, a preto neboli splnené podmienky na navrátenie, uviedol, že túto
skutočnosť nerozporuje.

Navrhovateľka 1/ na pojednávaní trvala na podanom odvolaní a tvrdila, že predmetná kúpna zmluva bola

uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pretože jej právni predchodcovia (rodičia) by
nikdy neboli predávali nehnuteľnosti, ktoré im patrili niekoľko generácií a aj vzhľadom na to, že niektoré
nehnuteľnosti neboli vykúpené. Bez toho, aby boli k predaju nejakým spôsobom aj hrozbou vyvlastnenia
alebo nezaplatenia ceny za vykúpené nehnuteľnosti nútení zo strany štátnych orgánov, neboli by
pristúpili k uzavretiu kúpnej zmluvy, najmä ak by vedeli, že o 2 mesiace dôjde k zmene spoločenských

pomerov. Uviedla, že v tom období bolo v danej lokalite vykúpených cca 95 % nehnuteľností a ľudia sa
odtiaľ odsťahovali. Bez hrozby vyvlastnenia a určitého psychického nátlaku by navrhovateľkini rodičia
nebolidobrovoľnepozemkypredali.Nehnuteľnostipostavenénaparc.č.409doterazvyužívanazáklade
podnájomnej zmluvy.

SplnomocnenázástupkyňaďalšiehoúčastníkaVodohospodárskavýstavba,š.p.napojednávaníuviedla,
že nebol dôvod, aby sa správny orgán zaoberal nárokom podľa zák. č. 229/1991 Zb., pokiaľ nebol
uplatnený zákonom stanoveným spôsobom na príslušnom orgáne. Navrhovateľka si uplatnila reštitučný
nárok podľa zák. č. 503/2003 Z.z., o ktorom odporca aj v tomto konaní rozhodol a to v súlade
s ustanoveniami cit. zákona. V podrobnostiach poukázala na argumentáciu uvedenú v písomnom

vyjadrení účastníka z 22.09.2014. Kúpna zmluva bola uzavretá vo verejnom záujme v súvislosti s
výstavbou Vodného diela Málinec. V takýchto prípadoch verejného záujmu prichádza do úvahy aj
prípadné vyvlastnenie, ak by nebola uzavretá dohoda s vlastníkmi. Vlastnícke právo je garantované
ústavou a môže byť obmedzené alebo odňaté len na základe zákona. Aj v súčasnej dobe (rovnako ako
v čase uzavretia kúpnej zmluvy) je prípustný inštitút vyvlastnenia vo verejnom záujme a to zákonnými

prostriedkami, v nevyhnutnom rozsahu a za náhradu, takže navrhovateľmi tvrdený fakt, že práve hrozba
vyvlastnenia mala spôsobiť tlak na kupujúcich, aby uzatvorili kúpnu zmluvu, nie je namieste. Správny
orgán sa posúdením podmienok, či kúpna zmluva bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok vysporiadal podrobne vo svojom rozhodnutí. Poukázala na čestné vyhlásenie účastníkov
konania, ktorí vo vzťahu k zaplateniu kúpnej ceny, jej úhrade a miestu úhrady v tomto vyhlásení prehlásili

a určili osoby, ktoré prevezmú kúpnu cenu, pričom takéto čestné prehlásenie je výlučne prejavom
slobodnej vôle a nebolo vykonané pod nátlakom. Vo vzťahu k námietke zmeny podmienok (zmena typu
ochranného pásma), ako aj v súvislosti s následnou zmenou spoločenských pomerov uviedla, že z
následnejalebododatočnejzmenypodmienokniejemožnéspätnevyvodiť,žepredmetnákúpnazmluva
bola uzavretá v tiesni. Vo vzťahu k určeniu ceny a námietke, že táto cena bola nízka, poukázala na to,

že uvedená cena bola určená nielen výlučne pre týchto účastníkov konkrétnej kúpnej zmluvy, ale pre
všetkých účastníkov, ktorí boli dotknutí výstavbou tohto verejného vodného diela, pričom sa nepochybne
jednalo o stavbu vo verejnom záujme. Táto cena bola stanovená znaleckým posudkom znalcom,
ktorý musel postupovať v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Aj v prípade vyvlastnenia vnevyhnutnom rozsahu by musela byť poskytnutá vlastníkom náhrada, ktorá by tiež bola stanovená v
súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Tieto skutočnosti teda nemohli spôsobiť tieseň tak, ako
sa s tým vysporiadal aj správny orgán. Poukázala na to, že sa jedná o pozemky v ochrannom pásme

vodného diela a v zmysle príslušných predpisov je vhodné, aby bolo vlastníctvo štátu zachované pre
účely tohto vodného diela. Navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Splnomocnenýzástupcanavrhovateľov1/,4/,5/a6/naotázkusúdu,čimáďalšienávrhynadokazovanie
na pojednávaní výslovne uviedol, že nedisponuje žiadnymi svedkami, ani dôkazmi, ktorými by mohol

preukázať tvrdenia o tiesni a nápadne nevýhodných podmienkach v súvislosti s uzavretím predmetnej
kúpnej zmluvy. Navrhol však, aby súd vykonal dopyt na príslušné ministerstvo za účelom zistenia, či bola
žiadosť p. R. z r. 1991, ktorou si uplatnila nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb. príslušnému ministerstvu
doručená a či ju postúpil právnemu predchodcovi žalovaného - Obvodnému pozemkovému úradu v
Lučenci.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou zo dňa 14.12.2004, doručenou odporcovi
27.12.2004 navrhovateľka 1/ V. R. aj v mene ďalších oprávnených osôb Y. X., H. G., H. Z., Z. E. a E. E.
uplatnila právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom zapísaným na LV č. XX v k. ú. A. J., parc. č. 408,
409, 410 a 411 po pôvodných vlastníkoch Y. X. a H. X., rod. L., H.. V. E. a E. E. z dôvodu uvedeného v § 3
ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z.z. V žiadosti a jej doplnkoch zo dňa 16.07.2009 a 16.08.2010 uviedla,

že predmetné pozemky prešli do vlastníctva štátu na základe Kúpnej zmluvy BR/MEC/IP/47 podpísanej
právnymi predchodcami navrhovateľov 14.09.1989 (ďalej aj „kúpna zmluva“), pričom pôvodní vlastníci
čelili veľkému nátlaku zo strany kupujúceho a pod nátlakom štátu za nevýhodných podmienok a v
tiesni boli nútení predať majetok za neprimerane nízku a nevýhodnú kúpnu cenu. Právni predchodcovia
navrhovateľov nemali v úmysle nehnuteľnosti uvedené v kúpnej zmluve predať, k predaju boli donútení

pod hrozbou vyvlastnenia a kúpna zmluva nebola prejavom ich slobodnej vôle.

Odporca o predmetnej žiadosti rozhodol rozhodnutím č. LC/2011/00078 zo dňa 25.07.2011 tak, že
žiadatelia V. R., Y. X., H. G., H. Z., Z. E. a E. E. nespĺňajú podmienky uvedené v § 1 ods. 3 zák. č.
503/2003 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka 1/ odvolanie, na základe ktorého Krajský

súd v Banskej Bystrici po preskúmaní napadnutého rozhodnutia predmetné rozhodnutie Rozsudkom č.
27Sp/8/2011-64 zo dňa 24.10.2012 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. a vec vrátil odporcovi
na ďalšie konanie. Rozsudok odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie nebolo vo vzťahu k vyslovenému
záveru o nesplnení podmienok podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z.z. riadne odôvodnené, a preto
bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a ďalej tým, že v konaní sa vyskytla

vada, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď odporca v správnom
konaní konal s účastníkom (oprávnenou osobou), ktorá v priebehu správneho konania zomrela, pričom
nezisťoval okruh dedičov po tejto oprávnenej osobe - poručiteľovi E. E. a vo veci napriek tomu rozhodol.

Odporca potom, ako zistil okruh účastníkov správneho konania (oprávnených osôb) o

predmetnej žiadosti doručenej odporcovi 27.12.2004 opätovne rozhodol napadnutým rozhodnutím č.
LC/2013/00057 zo dňa 11.06.2013 tak, že V. R., Y. X., H. G., H. Z., Z. E. nespĺňajú podmienky uvedené
v § 1 ods. 3 zák. č. 503/2003 Z.z. na vrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky
C-KN parc. č. 408, 409, 410 a 411 nachádzajúce sa v k. ú. A. J. z dôvodu, že tieto pozemky neprešli na
štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov ako sú uvedené v § 3 zákona a pozemky C-KN

parc. č. 408 a 410 netvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo lesný pôdny fond (§ 1 zákona). Svoje
rozhodnutie odôvodnil tak, ako je uvedené na č.l. 2-5 tohto rozsudku.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho

orgánu").

Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu.

Podľa § 250m ods. 3 O.s.p. účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a
správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí
obdobne.

Podľa § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo

vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona

môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území
a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1.
januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom

období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela
pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za
mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;

to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z

nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

Podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku,
ktorýprešielnaštátalebonainúprávnickúosobuvdôsledkukúpnejzmluvyuzavretejvtiesnizanápadne
nevýhodných podmienok.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť

oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila
pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie
o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 503/2003 Z.z. na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní.

Predmetom preskúmavacieho konania v tejto veci je rozhodnutie a postup odporcu, ktorý napadnutým

rozhodnutím v rámci konania podľa zák. č. 503/2003 Z.z. rozhodol tak, že navrhovatelia nespĺňajú
podmienky uvedené v § 1 a § 3 zák. č. 503/2003 Z.z. na vrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na
náhradu za pozemky C-KN parc. č. 408, 409, 410 a 411 nachádzajúce sa v k. ú. A. J. z dôvodu, že
tieto pozemky neprešli na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov uvedeným v § 3 cit.zákona a pozemky C-KN parc. č. 408 a 410 netvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo lesný pôdny
fond podľa § 1 cit. zákona.

Súd z obsahu administratívneho spisu, ako aj z vyjadrení účastníkov konania zistil, že navrhovateľka
1/ splnomocnená ďalšími účastníkmi na zastupovanie pri všetkých úkonoch súvisiacich s prinavrátením
vlastníctva pozemkov v k. ú. A. J. podľa kúpnej zmluvy zo dňa 14.09.1989 ( správne zo dňa 29.9.1989)
uplatnila právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. A. J. parc. č. 408,
409, 410 a 411, o ktorých tvrdila, že prešli do vlastníctva štátu spôsobom uvedeným v § 3 ods.

1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z.z. na základe Kúpnej zmluvy č. BR/MEC/IP/47 uzatvorenej medzi
právnymi predchodcami navrhovateľov 1/, 2/, 3/ a 4/ (Y. Nociarom s manželkou H. X., rod. L.),
právnymi predchodcami navrhovateľov 5/ a 6/ (H.. V. E. a E. E.) ako predávajúcimi a Československým
štátom - Vodohospodárska výstavba, investorský podnik, Bratislava ako kupujúcim dňa 29.09.1989.
Z predmetnej kúpnej zmluvy súd zistil, že predmetom odpredaja pre stavbu Vodného diela Málinec
II boli o.i. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX nachádzajúce sa v k. ú. A. J. - pozemky parc. č. EN

408 zastavaná plocha o výmere 93 m2, parc. č. EN 409 - záhrada o výmere 812 m2 a parc. č. EN
410 zastavaná plocha o výmere 690 m2. Z uvedeného je zrejmé, že pozemok parc. č. 411, ktorý bol
predmetomuplatnenéhonárokužiadateľov(navrhovateľov)nebolpredmetomcitovanejkúpnejzmluvy,t.
j. vlastníctvo k predmetnému pozemku parc. č. 411 na základe tejto kúpnej zmluvy neprešlo na štát, resp.
inú právnickú osobu spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z.z. Táto skutočnosť

vyplýva aj z predloženého LV č. XX pre k. ú. A. J., podľa ktorého sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako
spoluvlastníci uvedeného pozemku parc. č. 411 o výmere 6 128 m2 (trvalý trávnatý porast) V. E. v 1/6 a
V. R. v 5/6. Pokiaľ teda odporca v predmetnom rozhodnutí vo vzťahu k predmetnému pozemku parc. č.
411 rozhodol tak, že žiadatelia (navrhovatelia) nespĺňajú podmienky podľa § 1 a § 3 ods. 1 písm. j/ zák.
č. 503/2003 Z.z., pretože tento neprešiel na štát niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 cit. zákona,

tento záver je výsledkom správneho právneho posúdenia majúceho oporu v zistenom skutkovom stave.
Napokon ani samotný splnomocnený právny zástupca navrhovateľov 1/, 4/, 5/ a 6/ tento záver odporcu
nerozporoval a vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu o nesplnení podmienok na vrátenie nehnuteľností -
pozemok parc. č. 411 sa navrhovatelia ani neodvolali.

Pokiaľ sa týka uplatneného nároku v časti navrátenia vlastníctva k pozemkom parc. č. 408 a 410
nachádzajúcim sa v k. ú. A. J., súd zistil, že predmetné pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy,
boli už v čase prechodu vlastníctva na štát evidované ako zastavané plochy a nádvoria . Rovnako v
súčasnej dobe (viď. čiastočný výpis z LV č. XX pre k. ú. A. J. - vlastník: SR - Slovenský vodohospodársky
podnik,š.p.BanskáŠtiavnica)sútietopozemkyevidovanéakozastavanéplochyanádvoria).Vzhľadom

na uvedenú skutočnosť je výsledkom správneho právneho posúdenia záver odporcu, že vo vzťahu k
predmetným pozemkom parc. č. 408 a 410 neboli splnené podmienky podľa § 1 a § 3 ods. 1 písm.
j/ zák. č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva k týmto pozemkom, keďže podľa § 1 písm. a/ a b/
zák. č. 503/2003 Z.z. je možné vrátiť vlastnícke právo len k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky
pôdny fond alebo lesný pôdny fond, čo v tomto prípade nebolo splnené. Dôvody uvedené navrhovateľmi

v odvolaní vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu o tejto časti uplatneného nároku preto nie sú spôsobilé
napadnúť zákonnosť rozhodnutia odporcu. Napokon aj samotný splnomocnený zástupca navrhovateľov
1, 4, 5 a 6 na pojednávaní vo vzťahu k záverom odporcu, že na pozemky parc. č. 408 a 410 sa § 1 zák.
č. 503/2003 Z.z., vzhľadom na to, že tieto už v čase predaja boli zastavanými plochami, nevzťahuje,
výslovne uviedol, že k tomuto právnemu posúdeniu nemá žiadne pripomienky. Pokiaľ namietal, že

odporca pochybil, keď nebral do úvahy „širšie súvislosti vykúpenia týchto pozemkov vo vzťahu k zák.
č. 229/1991 Zb. a posudzoval vec len v úzkom poňatí zák. č. 503/2003 Z.z.“ súd uvádza, že túto
námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a irelevantnú, keďže v preskúmavanom prípade je nesporné, že
odporca v správnom konaní rozhodoval práve a len o nároku žiadateľov - navrhovateľov na navrátenie
vlastníctva k týmto pozemkom uplatnenom postupom a v zákonom stanovenej lehote podľa zák. č.

503/2003 Z.z. na základe podanej žiadosti doručenej odporcovi 27.12.2004. Je zrejmé, že odporca v
tomto konaní nerozhodoval o nároku navrhovateľov, ktorý by bol uplatnený podľa zák. č. 229/1991 Zb.,
a preto skutočnosť, že sa odporca nezaoberal pri rozhodovaní o návrhu uplatnenom navrhovateľmi -
žiadateľmi žiadosťou doručenou odporcovi 27.12.2004 v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z. otázkou splnenia
podmienok stanovených zák. č. 229/1991 Zb., resp. tým, či bol alebo nebol takýto nárok v zmysle

cit. zákona navrhovateľmi uplatnený (čo odvolatelia považovali za neúplné zistenie skutkového stavu),
nemôže mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z vyjadrenia odporcu k podanému
odvolaniu vyplýva, že navrhovatelia si na príslušnom správnom orgáne (obvodnom pozemkovom úrade)
v zákonnej lehote (t.j. do 31.12.1992 v zmysle § 13 zák. č. 229/1991 Zb.) a spôsobom stanovenýmtýmto zákonom (§ 9 ods. 1 cit. zákona - t.j. uplatnením nároku na pozemkovom úrade a doručením
výzvy povinnej osobe na vydanie nehnuteľností) návrh podľa zák. č. 229/1991 Zb. neuplatnili. Táto
skutočnosť vyplýva tak z evidencie nárokov uplatnených podľa zák. č. 229/1991 Zb. vedenej samotným

odporcom, ako aj z vyjadrenia navrhovateľky 1/ a samotného zástupcu navrhovateľov 1/, 4/, 5/ a 6/, ktorý
na pojednávaní potvrdil, že navrhovateľka 1/ si nárok neuplatnila na príslušnom orgáne, uplatnila si ho
len u právneho predchodcu povinného (Povodie Hrona š.p.) a to listom z 25.09.1991, v ktorom žiadala
v mene právnych nástupov pôvodných oprávnených o vydanie vecí. Pokiaľ splnomocnený zástupca
navrhovateľa na pojednávaní tvrdil, že vyzvaný subjekt (Povodie Hrona š.p.) bol povinný postúpiť takúto

žiadosť príslušnému správnemu orgánu a odporca mal túto skutočnosť, t.j. či u príslušného správneho
orgánu, v tomto prípade obvodnom pozemkovom úrade, (ktorý rozhodoval aj o uplatnenom nároku
žiadateľov - navrhovateľov podľa zák. č. 503/2003 Z.z.) bol uplatnený predmetný nárok podľa zák.č.
229/1991 Zb. zisťovať, takéto tvrdenie nemá oporu v žiadnom ustanovení cit. zákona. Odporca v konaní
o nároku uplatnenom podľa zák. č. 503/2003 Z.z. nie je oprávnený a ani povinný skúmať splnenie
podmienok na uplatnenie nároku žiadateľov podľa zák. č. 229/1991 Zb. (Splnenie týchto podmienok

by mal povinnosť skúmať príslušný správny orgán len v konaní začatom na základe návrhu - žiadosti
účastníkov konania - žiadateľov, ktorým by si v zákonom stanovenej lehote a za zákonom stanovených
podmienok uplatnili nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb.) Pri skúmaní podmienok stanovených v § 1 zák.
č. 503/2003 Z.z. mal odporca skúmať len to, či navrátenie vlastníctva k pozemkom nebolo vydané
podľa osobitného predpisu (zák. č. 229/1991 Zb.). V tomto prípade bola táto skutočnosť osvedčená už

v žiadosti navrhovateľky 1/, v ktorej bolo uvedené, že „bola podaná výzva na vydanie veci z 25.09.1991
v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. a doposiaľ nebolo rozhodnuté“. Medzi účastníkmi konania napokon
nebolo sporné, že navrhovateľom nebolo vlastníctvo k pozemkom vydané podľa z.č. 229/1991 Zb.
Pokiaľ teda navrhovatelia namietali, že odporca postupoval v rozpore so zákonom, ak sa nezaoberal
skutočnosťou, že navrhovateľka 1 si „uplatnila reštitučný nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb.“, o ktorom

nebolo do dňa vydania napadnutého rozhodnutia rozhodnuté, pričom za „uplatnenie nároku podľa
zák. č. 229/1991 Zb.“ považovala list z 25.09.1991 - výzvu adresovanú povinnému (Povodie Hrona
š.p.) o vydanie vecí, a tak neúplne zistil skutkový stav, súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
Keďže v preskúmavanom konaní bolo zistené, že navrhovateľka 1/, resp. navrhovatelia si neuplatnili v
zákonom stanovenej lehote reštitučný nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb. na príslušnom správnom orgáne

v zmysle § 9 cit. zákona a túto skutočnosť ani netvrdila (uviedla len, že doručila výzvu povinnej osobe
na vydanie vecí), súd nepovažoval za potrebné vykonať splnomocneným zástupcom navrhovateľov
1/, 4/, 5/ a 6/ navrhnuté dokazovanie dopytom na príslušnom ministerstve za účelom zistenia, či bola
takáto žiadosť navrhovateľky 1/ doručená, prípadne postúpená odporcovi ako príslušnému orgánu,
najmä keď odporca potvrdil, že takýto uplatnený nárok navrhovateľky 1/ v evidencii nárokov uplatnených

podľa zák.č.229/1992 Zb. neeviduje. Navyše táto skutočnosť nebola ani relevantná pre konanie vo
veci uplatneného nároku podľa zák. č. 503/2003 Z.z. Pokiaľ teda navrhovatelia v odvolaní uviedli, že
si uplatnili reštitučný nárok aj v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. a o tomto nebolo rozhodnuté, v konaní
nebolo preukázané, že si tento nárok uplatnili postupom podľa § 9 cit. zákona na príslušnom orgáne
riadne a včas a tento nárok nebol ani predmetom konania, ktorého výsledkom je vydanie napadnutého

rozhodnutia preskúmavaného podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. na základe podaného odvolania. Súd
preto k tejto námietke nemohol prihliadnuť.

Navrhovatelia napokon namietali, že „odporca vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru,
že predmetná kúpna zmluva nebola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, t.j. tieto

podmienky považoval za nesplnené“. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že predmetom kúpnej
zmluvy bol o.i. pozemok parc. č. 409 - záhrada o výmere 812 m2, ktorý bol predmetnom uplatneného
nároku, pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Medzi účastníkmi konania nebola
sporná ani skutočnosť, že žiadatelia, ktorí si uplatnili reštitučný nárok vo vzťahu k uvedenému pozemku,
resp. ich právni nástupcovia, sú oprávnenými osobami podľa § 2 zák. č. 503/2003 Z.z. Sporné bolo, či

vlastníctvo k predmetnému pozemku parc. č. 409 prešlo na štát, resp. na inú právnickú osobu v dôsledku
kúpnej zmluvy uzatvorenej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 3 ods. 1 písm. j/ zák. č.
503/2003 Z.z.).

Zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa

osobitného predpisu (zák. č. 229/1991 Zb.), pričom v ust. § 3 ods. 1 definuje podmienky, za ktorých resp.
v dôsledku ktorých prešlo vlastníctvo k pozemkom na štát alebo na inú právnickú osobu (tzv. reštitučné
tituly). Navrhovatelia si v preskúmavanom prípade uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom
špecifikovaným v žiadosti doručenej odporcovi 27.12.2004 v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z., pričom tvrdili,že o.i. vlastníctvo k pozemku parc. č. 409 prešlo na štát v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za
nápadne nevýhodných podmienok s poukazom na § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z.z. V žiadosti,
ktorou si predmetný nárok uplatnili a v jej doplnku zo 16.08.2010 uviedli, že vlastníci pri uzatváraní

kúpnej zmluvy čelili veľkému nátlaku zo strany kupujúceho a v prípade nepodpísania zmluvy zo strany
vlastníkov by im nebola vyplatená suma z ocenenia nehnuteľností. Tvrdili, že vlastníci nemali v úmysle
nehnuteľnostipredať,nobolidonútenítakurobiťpodhrozbouvyvlastneniazaoveľanižšiucenuzostrany
štátnych orgánov. Ich rozhodnutie predať nehnuteľnosti nebolo slobodné, išlo len o výber tzv. menšieho
zla. Navrhovatelia ďalej uviedli, že vlastníci čelili veľkému nátlaku zo strany kupujúceho, nakoľko z

dôvodu nevykúpenia majetku nachádzajúceho sa v okolí predmetných nehnuteľností, nebolo možné
dané pozemky užívať a obhospodarovať. Kúpna cena bola podľa navrhovateľov neprimerane nízka a
pre predávajúcich nevýhodná. Navrhovatelia uviedli, že štát sa snažil pri tejto kúpnej zmluve obohatiť
na úkor predávajúcich, používal hrozby rôznymi formami donútenia, hrozila strata osobnej slobody,
nakoľko tí, čo odmietli predať svoje nehnuteľnosti, boli perzekvovaní a často aj trestne stíhaní. Odporca
v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že navrhovatelia vyššie uvedené tvrdenia ničím nepodložili a

nevydokladovali, nepredložili žiadne dôkazy svedčiace o použití donútenia podpísať predmetnú kúpnu
zmluvu a nepreukázali, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Predpokladom úspešnosti navrhovateľov bolo v preskúmavanom konaní preukázať splnenie znakov
tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, ktoré by zakladali nárok na vydanie nehnuteľností, v tomto

prípade nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku parc. č. 409 podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003
Z.z. Z cit. ust. § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z.z. vyplýva, že pre splnenie nároku musia byť obidve
podmienky stanovené v cit. ustanovení, t.j. tieseň a nápadne nevýhodné podmienky splnené súčasne.

Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov SR (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 93/1997),

Ústavného súdu SR (porovnaj napr. Nález ÚS SR č. I.ÚS 154/08 z 26.02.2009) pod pojmom „tieseň“ sa
rozumie taký hospodársky, sociálny alebo psychický stav, ktorý na konajúceho dolieha takým spôsobom
a takou závažnosťou, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil alebo u dvojstranných konaní by
úkon neuzavrel. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, musí pre ňu
byť daný objektívny dôvod a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej

osoby tak, že koná vo svoj neprospech. Tieseň pritom nemožno chápať ako jednorazový akt, ale aj
v širších súvislostiach ako dlhodobý proces, ktorého výsledkom bolo to, že fyzická osoba urobila ako
vlastník úkon, ktorý by inak v právnom štáte neurobila. Podľa cit. Nálezu Ústavného súdu SR „... tak,
ako požiadavku „tiesne“ treba aj požiadavku „nápadne nevýhodných podmienok“ posudzovať vždy v
konkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti“. Obdobne podľa rozsudku Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 10Sžr/31/2011 zo dňa 29.06.2011: „Rovnako nápadne nevýhodné podmienky, ktoré
treba posudzovať podľa konkrétnej okolnosti daného prípadu, musia objektívne existovať v čase
právneho úkonu a nemôžu spočívať v subjektívnom cítení dotknutej osoby. U odplatných zmlúv pôjde
predovšetkým o posúdenie, či nebola porušená ekvivalentnosť vzájomných plnení a či objektívne bol
pomer získanej hodnoty k vydávanej protihodnote nápadne nevýhodný, pričom musí ísť o nevýhodnosť

takej intenzity, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nápadná. Nemožno však hovoriť o nápadne
nevýhodných podmienkach z pohľadu porovnania vtedajších cien nehnuteľností s hodnotami cien
nehnuteľností v neskoršom období, pretože takéto nevýhodné podmienky boli všeobecne produktom
vtedajšej doby a postihovali rovnako každého, kto vtedy nehnuteľnosť predával. Nápadnú nevýhodnosť
je potrebné posudzovať z hľadiska súladu kúpnej ceny s vtedy platnými právnymi predpismi a možno ju

preukázať vo vzťahu k iným, vtedy uzatváraným porovnateľným zmluvám, pretože vždy musí znamenať
konkrétnu nevýhodu reštituenta v porovnaní s inými občanmi“, resp. podľa rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Sžl 376/2009 z 19.05.2010: „... tieseň a nápadne nevýhodné podmienky je potrebné
posudzovať ako dva predpoklady, ktoré musia byť splnené súčasne v čase právneho úkonu, pričom
splnenie oboch týchto podmienok nemožno bez ďalšieho vyvodiť priamo, ani zo zákona ako určitú fikciu

a vždy prítomnú súčasť majetkových dispozícií medzi štátom a fyzickou osobou, ale aj zo všeobecnej
situácie jestvujúcej či už v štáte ako celku alebo niektorom z jeho regiónov a vždy je potrebné skúmať,
či táto všeobecná situácia v konkrétnom prípade toho - ktorého kupujúceho mala za následok uzavretie
zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok“.

Odporca po vykonanom dokazovaní zistil a konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, že za
pozemky odpredané na základe predmetnej kúpnej zmluvy pre účely stavby Vodného diela Málinec II
bola výška kúpnej ceny stanovená na základe Znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom
A.. F. dňa 29.05.1989 v súlade s vtedy platným právnym predpisom (vyhláška č. 205/1988 Zb.), pričomv čl. I veta in fine kúpnej zmluvy sa uvádza, že „predávajúci prejavili vôľu, aby celá náhrada za
odpredané nehnuteľnosti bola poukázaná Y. X. a manželke H. X. v zmysle ich čestného prehlásenia zo
dňa 14.09.1989“. Ďalej s poukazom na stanovisko ďalšieho účastníka Vodohospodárska výstavba š.p.

Bratislava uviedol, že podľa okolností a podmienok, za ktorých bola kúpna zmluva uzatvorená, zistil, že
pre uvedenú stavbu bolo okrem predmetnej kúpnej zmluvy uzavretých niekoľko desiatok kúpnych zmlúv,
pričom právnym predchodcom boli uplatnené rovnaké postupy, princípy a podmienky uvedené v kúpnej
zmluve (vrátane spôsobu určenia kúpnej ceny podľa vtedy platných právnych predpisov) a to znaleckým
posudkom. Skutočnosť, že vlastník bol upovedomený o tom, že v prípade nesúhlasu s uzatvorením

kúpnej ceny je možné nehnuteľnosti vyvlastniť, nie je možné považovať za donucovací prostriedok,
nátlak a hrozbu, ale za splnenie jednej zo zákonom stanovených podmienok pre prípadné využitie tohto
inštitútu vyvlastnenia. Z čl. IX kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli potrebné pre
uskutočnenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a náhrada vo výške kúpnej ceny by sa
poskytla za odpredávané nehnuteľnosti aj v prípade ich vyvlastnenia. Vzhľadom na správnym orgánom
zistené okolnosti postupu pri odpredaji predmetných nehnuteľností pre účely výstavby Vodného diela

Málinec II odporca konštatoval, že neexistoval žiadny dôvod na vyvíjanie akéhokoľvek nátlaku alebo
zastrašovania vlastníkov predmetných nehnuteľností, pretože Vodohospodárska výstavba š.p. mala v
prípade nedosiahnutia dohody s vlastníkmi zákonnú možnosť nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti
vyvlastnením. Zo skutočnosti, že právni predchodcovia navrhovateľov ako vlastníci po poučení o
možnosti využiť inštitút vyvlastnenia a namietať podmienky uvedené v kúpnej zmluve, túto kúpnu zmluvu

podpísali a o spôsobe poukázania kúpnej ceny rozhodli čestným prehlásením, odporca vyvodil, že
pri podpise kúpnej zmluvy navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia nekonali v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok. Predmetné pozemky boli vykúpené pre verejnoprospešnú stavbu - Vodné
dielo Málinec II a pre potreby tejto stavby boli aj použité. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
pokiaľ právny zástupca navrhovateľov 1/, 4/, 5/ a 6/ na pojednávaní spochybnil (a to nad rámec dôvodov

uvedených v odvolaní), že predmetné pozemky slúžia pre Vodné dielo Málinec II, resp. uviedol, že
došlo k zmene stupňa ochranného pásma, táto skutočnosť nemôže spochybniť zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, pretože v preskúmavanom prípade neboli predmetné pozemky vyvlastnené a navrhovatelia
si neuplatnili ich navrátenie na základe reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. l zák. č. 503/2003 Z.z.,
podľa ktorého sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú

právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel,
na ktorý bola vyvlastnená. V tomto prípade však bolo uplatnené navrátenie vyvlastnenia k pozemkom
podľa reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z.z., v ktorom nie je stanovená
podmienka, aby pozemky, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, boli použité na účel, na ktorý boli odkúpené.

Správny orgán v preskúmavanom prípade skúmal splnenie podmienok uplatnenia reštitučného titulu
podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z.z., a teda či bola predmetná kúpna zmluva uzatvorená
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, a to v intenciách vyššie uvedenej ustálenej judikatúry
všeobecných súdov SR, ako aj Ústavného súdu SR, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal

na výklad pojmu „tieseň“ a konštatoval, že hrozba vyvlastnením nemôže byť posúdená ako tieseň.
Rovnako vo vzťahu k posúdeniu požiadavky „nápadne nevýhodných podmienok“ konštatoval, že
tieto posudzoval podľa konkrétnych okolností tohto prípadu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
podrobne uviedol svoju argumentáciu i úvahu, ktorou sa spravoval pri posúdení okolností uzavretia
predmetnej kúpnej zmluvy vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľov, že kúpna zmluva bola uzatvorená

v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Odporca konštatoval, že pri posudzovaní existencie
nápadne nevýhodných podmienok v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy je výška kúpnej ceny hlavným
ukazovateľom.Vpreskúmavanomprípadebolakúpnacenastanovenáznaleckýmposudkomnazáklade
vtedy platných právnych predpisov, aj keď je zrejmé, že cena prevádzaných pozemkov bola nižšia,
než sú ceny pozemkov v súčasnosti, nápadnú nevýhodnosť je však potrebné vždy preukázať voči

stavu existujúcemu v dobe uzavretia kúpnej zmluvy vo vzťahu k vtedy obvyklým podmienkam. Súd sa
stotožnil s názorom odporcu, že nápadnú nevýhodnosť je potrebné preukázať vždy voči stavu, ktorý
existovalvdobeuzavretiakúpnejzmluvyvzhľadomkvtedyobvyklýmpodmienkam.Nápadnenevýhodné
podmienky by sa mohli prejaviť v tom, ak by predávajúci predával nehnuteľnosti za cenu nižšiu, než
je cena, za ktorú by ich mohol inak predať v čase a mieste urobenia právneho úkonu. Vlastníkom

bola ponúknutá najvyššia možná kúpna cena vyplývajúca z vtedy platného právneho predpisu.
Odporca nezistil (a navrhovatelia ani netvrdili) existenciu podmienok poškodzujúcich predávajúcich
(napr. stanovenie kúpnej ceny bez znaleckého posudku, nesprávne ocenenie alebo iné znevýhodnenie
oproti iným vlastníkom pri obdobnom výkupe pozemkov a pod.). Odporca preto dospel k záveru, žez uzatvorenej kúpnej zmluvy nevyplýva, že by kúpna cena bola uzavretá za nápadne nevýhodných
podmienok, pretože kúpna cena za odpredané pozemky bola určená na základe cenového predpisu
platného v čase uzavretia zmluvy, spôsobom a vzhľadom k podmienkam obvyklým v čase uzavretia

kúpnej zmluvy, dôkazom čoho bol aj Znalecký posudok vyhotovený pre Vodohospodársku výstavbu š.p.
Bratislava zo dňa 06.03.1989 podľa vyhlášky č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb pozemkov a porastov
vyhotovených znalcom A.. F.. V. a nápadne nevýhodné podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne pri
právnom úkone podľa odporcu navrhovatelia pri uzatvorení kúpnej zmluvy nepreukázali, a preto odporca
vyvodil záver, že neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z.z.

na navrátenie vlastníckeho práva navrhovateľom v tomto prípade konkrétne vo vzťahu k pozemku parc.
č. 409 nachádzajúcom sa v k. ú. A. J.. Takýto právny záver odporcu považoval súd za správny. V konaní
o navrátení vlastníctva k pozemkom je nevyhnutné, aby navrhovatelia preukázali dôvodnosť svojho
návrhu, teda dôkazné bremeno je na navrhovateľoch. V preskúmavanom prípade bolo povinnosťou
navrhovateľov preukázať svoje tvrdenie, že predmetné pozemky prešli na štát spôsobom uvedeným
v § 3 ods. 1 písm. j/ zák. č. 503/2003 Z.z. v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok. Navrhovatelia svoje tvrdenia nepreukázali, keďže nepredložili a ani neoznačili
žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to ani v správnom konaní, ani v preskúmavacom konaní,
keď na pojednávaní právny zástupca navrhovateľov 1/, 5/, 6/ a 7/ výslovne uviedol, že navrhovatelia
nemajú k dispozícii žiadne dôkazy (t.j. ani listiny, ani svedkov) a rovnako výslovne uviedol, že nemá
ďalšie návrhy na dokazovanie. Navrhovatelia sa v písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaní

odvolávali len na všeobecné konštatovania o minulom režime, ako aj o obvyklých postupoch pri
vykupovaní nehnuteľností v minulom režime. Rovnako všeobecné a nekonkrétne boli aj tvrdenia o
hrozbách rôznymi formami donútenia, napr. hrozbou straty osobnej slobody, pričom len všeobecne,
t.j. bez špecifikácie postupu štátnych orgánov vo vzťahu k právnym predchodcom navrhovateľov a
predmetnej kúpnej zmluve uviedli, že tí, čo odmietli predať svoje nehnuteľnosti, boli perzekvovaní a

často aj trestne stíhaní. Navrhovatelia teda neuviedli konkrétne kto a akým konkrétnym spôsobom vyvíjal
na ich právnych predchodcov nátlak na predaj predmetných nehnuteľností, resp. aké konkrétne hrozby
(okrem „hrozby vyvlastnenia“) boli voči nim uplatnené, resp. realizované. Nepreukázali ani tvrdenie, že
štát sa obohatil na úkor predávajúcich. Neoznačili žiadnych svedkov, ani listinné dôkazy, ktorými by
boli schopní takéto svoje tvrdenia preukázať. Navrhovatelia napokon nepreukázali ani svoje tvrdenie,

že právni predchodcovia navrhovateľov nemali v úmysle predať nehnuteľnosti a urobili tak len pod
hrozbou vyvlastnenia. Podľa právnej úpravy účinnej v čase uzavretia kúpnej zmluvy (§ 108 - § 116 zák. č.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku - Stavebný zákon) boli stanovené nasledovné
zákonné podmienky vyvlastnenia: cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom,
vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu

a vyvlastniť možno len vo verejnom záujme. Je nepochybné, že predmetné pozemky boli odkupované
za účelom výstavby Vodného diela Málinec II, a teda pre stavbu vo verejnom záujme. Navyše náhrada,
ktorá by bola vlastníkom poskytnutá pri využití inštitútu vyvlastnenia by bola rovnaká, ako pri uzavretí
kúpnej zmluvy a bola by vyčíslená na základe znaleckého posudku vypracovaného podľa vtedy platnej
cenovej vyhlášky. Inštitút vyvlastnenia bol a aj v súčasnej dobe je využívaný ako zákonná možnosť štátu

nadobudnúť potrebné pozemky vo verejnom záujme pri dodržaní zákonom stanovených podmienok v
prípade, ak nemôže byť dosiahnutý dobrovoľný predaj pozemkov.

Súd preto dospel k záveru, že aj vo vzťahu k pozemku parc. č. 409 je záver žalovaného o tom, že
neboli splnené podmienky na navrátenie vlastníctva k tomuto pozemku v zmysle § 1 a § 3 ods. 1

písm. k/ zák. č. 503/2003 Z.z. výsledkom správneho právneho posúdenia a to na základe náležite
zisteného skutkového stavu, pričom správny orgán si v konaní zadovážil dostatok podkladov pre vydanie
napadnutého rozhodnutia, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a uviedol aj úvahu, ktorou sa spravoval
pri uplatnení právnych predpisov, ktoré na zistený skutkový stav použil.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo vydané v
súlade so zákonom, a preto ho s poukazom na § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľom, ktorí

v konaní neboli úspešní, náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. má totiž právo na
úplnúalebočiastočnúnáhradutrovkonanialenžalobca,pokiaľmalúspechvkonanícelkomalebosčasti.
Z uvedeného dôvodu súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov konania ďalšieho účastníka v 2. rade.Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľov 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ zaplatiť súdny poplatok podľa
zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (každého vo výške 35,- Eur) stanovenej Sadzobníkom
súdnych poplatkov v položke 10 písm. b), nakoľko sú poplatníkmi, keďže podali opravný prostriedok

proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní neboli úspešní (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnéodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniapísomne,dvojmo,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.