Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/366/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214222825
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214222825.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa rozhodcovského konania: Rapid life životná

poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, v konaní zastúpený MST PARTNERS,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská č.3, Bratislava, IČO: 36861545 proti odporkyni
rozhodcovského konania: K. D., T.. M., N.. XX.X.XXXX, C. A. M. Č..X, v konaní zastúpená Občianskym
združením Právne služby spotrebiteľom a vlastníkov bytov, Škultétyho 3, Košice, Staré Mesto, Právne
zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 3, Košice, o návrhu žalovanej
rozhodcovského konania /žalobkyne/ na zrušenie rozhodcovského rozsudku, sudkyňou JUDr. Júliou
Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Na Alžbetinej 41,
Košice, sp. zn. 2C3474/2012 zo dňa 19.1.2012 v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Odporkyňa z rozhodcovského konania sa žalobou došlou Okresnému súdu Nové Zámky dňa
26.3.2013 domáhala zrušenia rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Na Alžbetinej
41, v Košiciach, sp.zn. 2C3474/2012 zo dňa 19.1.2012. Zároveň navrhla zakázať navrhovateľovi z
rozhodcovského rozsudku uplatňovať si nároky v rozhodcovskom konaní vzniknuté z ním uzatváraných
rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok. Okresný súd Nové
Zámky vyslovil vo veci svoju miestnu nepríslušnosť a vec postúpil na ďalšie konanie Okresnému súdu

Komárno. Nakoľko v podaní okrem žalobkyne vystupovala na strane aktívne legitimovaného účastníka
aj M. K. (označená ako žalobkyňa v 1/ rade), ktorá sa domáhala zrušenia rozsudku Arbitrážneho
súdu v Košiciach sp.zn. 2C3472/2012 zo dňa 19.1.2012 a súd bol toho názoru, že nároky uplatnené
žalobkyňami sa nehodia na spoločné konanie, uznesením zo dňa 20.11.2014 vylúčil žalobu žalobkyne
v 2) rade, t.j. K. D. na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p., ktoré následne je vedené pod
sp. zn. 10C/366/2014.

2/ Žalovaná z rozhodcovského rozsudku v žalobe uviedla, že dňa 3.3.2013 jej bol doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorým jej bola uložená povinnosť do piatich dní od doručenia rozsudku
zaplatiť navrhovateľovi sumu 41,16 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur. S týmto
rozsudkom nesúhlasí, nakoľko navrhovateľ rozhodcovského konania návrhom pred rozhodcovským
súdom si uplatnil údajný nárok, ktorý mu mal vzniknúť titulom osobitnej pohľadávky voči nej, ktorá
zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia. Ide o neprimeranosť uvedenej
podmienky, podľa ktorej žalobca rozhodcovského konania prenáša na ňu náklady vzniknuté mu v

súvislosti s predajom produktu - poistnej zmluvy (provízia pre obchodného zástupcu). Administratívne
náklady nie sú v jej záujme ako spotrebiteľa, nemala o ich existencii a výške vedomosť. Nemožno
od nej spravodlivo požadovať, aby hradila províziu obchodnému zástupcovi, ktorého zamestnával
navrhovateľ rozhodcovského konania. Okrem toho mu vytýka, že bol povinný pri zatváraní poistnejzmluvy postupovať s odbornou starostlivosťou a bolo v jeho záujme, aby v čase uzatvorenia zmluvy
zohľadnil všetky svoje náklady. K rozhodcovskému rozsudku uviedla, že aj keby pripustila platnosť
rozhodcovskej doložky s čím nesúhlasí, aj tak nemala možnosť sa v konaní pred rozhodcovským

súdom riadne vyjadriť. Bolo jej odňaté právo konať pred rozhodcovským súdom, ktorý nevykonal žiadne
dokazovanie, nepredvolal ju ako účastníčku konania a ani jej neoznámil termín rozhodovania a tak
jej neumožnil riadne si obhájiť svoje práva. Vo veci rozhodol výlučne na základe listinných dôkazov a
ničím nepodložených tvrdení navrhovateľa. Rozhodcovská doložka nebola ňou individuálne dojednaná,
odporuje dobrým mravom, preto podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatná. Pri výbere

rozhodcu bola porušená zásada rovnosti účastníkov zmluvného vzťahu. Predmetný právny úkon nebol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.

3/ Navrhovateľ z rozhodcovského konania dňa 29.4.2013 a 6.4.2016 doručil súdu rozsiahle vyjadrenie,
ktorými žalobu žiadal zamietnuť. Zdôrazňoval, že žalobkyňa na konci Všeobecných poistných
podmienok (ďalej len VPP) dňa 30.8.2007 potvrdila, že tieto prečítala, vyslovila s nimi súhlas a následne

obdržala jedno vyhotovenie. Podpísala nie len Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX ale osobitne aj VPP a
rovnako aj Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania
pritom podpísať nemusela, a to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce
z poistnej zmluvy, resp. z VPP. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní by
rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla, nakoľko plne by akceptoval jej vôľu. Pri uzatváraní zmluvy

dal jej na výber či osobitné zmluvné dojednania vrátane rozhodcovskej doložky svojim podpisom príjme
alebo nie a tým bol naplnený základný účel § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka zabrániť tomu,
aby bol spotrebiteľ nútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasí, len preto, že je
súčasťou zmluvy, ktorú chce uzavrieť, avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť jej obsah. Osobitné
dojednania č. 01/2007 obsahujú len dva stručné, jasné a zrozumiteľné body, pričom sú formálne

odčlenené od ostatného obsahu VPP. Rozhodujúce je, že účastník zmluvy mal možnosť vylúčiť aplikáciu
danej zmluvnej podmienky a tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca
k ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a prípadným včas
podaným odporom zo strany spotrebiteľa by došlo k jeho automatickému zrušeniu. Žalobu považuje
za neúplnú z hľadiska § 79 O.s.p., žalobný petit je neurčitý. Zastával názor, že rozhodcovská doložka

dojednaná v poistnej zmluve je platným dojednaním, je v súlade so zákonom, ustanovením § 53
ods.1 Občianskeho zákonníka a Smernicami Rady 93/13/EHS. Žalobu navrhol zamietnuť aj z dôvodu
novelizácie exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúce podmienky
podľa osobitného predpisu vydaného pred 1.1.2015 možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto

zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie. Rozhodcovského rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať. V tomto konkrétnom prípade nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie a preto odporkyňa
rozhodcovského konania naliehavý právny záujem na tomto konaní nemá.
Na podporu svojho právneho názoru osobitne poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS

499/2012 zo dňa 10.7.2013, na rozsudky NS SR sp. zn. 2Cdo 5/2012, 3Cdo 81/2011, rozhodnutie ESD
C-478/99, Smernice Rady 93/13/EHS (čl. 3 ods.1,3, čl. 4 a odseku 19) a na viaceré rozhodnutia súdov
SR prvého a druhého stupňa.

4/ K označeniu účastníkov konania v predmetnej právnej veci ako navrhovateľ rozhodcovského konania

odporkyňa rozhodcovského konania súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 156/2011 z
11.12.2013 v ktorom súd konštatoval, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vo svojej podstate
plní funkciu mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodcovskému rozsudku. S
poukazom na uvedené ako aj na to, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm.
a/ a c/ zákona, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom

vo vzájomnej žalobe javí sa byť opodstatneným, aby sa pri označovaní postavenia účastníkov v
konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemodifikovalo (nemenilo) procesné postavenie
účastníkov, ktoré mali v právoplatne skončenom rozhodcovskom konaní avšak s uvedením, kto
z nich podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd pokračuje v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku s tými účastníkmi, ktorí boli (takto) ako účastníci označení v rozhodcovskom

konaní. Okruh účastníkov konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je preto totožný s okruhom
účastníkov rozhodcovského konania, napriek tomu, že žalovaná z rozhodcovského konania vo svojom
žalobnom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad jeho vykonateľnosti označila za
žalobcu seba a za žalovaného označila žalobcu z konania pred rozhodcovským súdom. S poukazomna uvedené súd zachoval procesné označenie účastníkov z rozhodcovského konania aj napriek tomu,
že odporca z rozhodcovského konania označil za žalobcu seba.

5/ Súd vykonal vo veci dokazovanie návrhom na začatie rozhodcovského konania zo dňa 2.1.2012,
upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským súdom z 9.1.2012, rozhodcovským rozsudkom
Arbitrážneho súdu Košice so sídlom na Alžbetinej 41 Košice sp. zn. 2C/3474/2012 zo dňa 19.1.2012,
návrhom na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 30.5.2008, oznámení o zániku poistnej zmluvy zo dňa
16.12.2008, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zjednané Prvou česko-slovenskou

poisťovňou Rapid, a.s., pripoistením, rokovacím poriadkom Arbitrážneho súdu Košice, kópiou spisu
Arbitrážneho súdu v Košiciach č. 2C/3474/2012 a výpisom navrhovateľa rozhodcovského konania z
obchodného registra. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6/ Na základe návrhu odporkyne rozhodcovského konania účastníci konania uzatvorili dňa 30.6.2008
Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na dobu 15 rokov, so začiatkom poistenia 31.5.2008 a sumy

mesačného poistného 524,- Sk. Poistná zmluva zanikla dňa 31.1.2009 v dôsledku neplatenia poistného.
Z návrhu navrhovateľa rozhodcovského konania zo dňa 2.1.2012 doručeného rozhodcovskému súdu
4.1.2012 vyplýva, že z titulu poistnej zmluvy poistníkovi vznikol dlh voči poisťovni vo výške 41,16 Eur.
Zmluva má zákonom predpísané náležitosti, je platná.

7/ Arbitrážny súd Košice konajúc bez nariadenia pojednávania prostredníctvom rozhodcu JUDr.
Bohumírom Zaujecom rozsudkom sp. zn. 2C/3474/2012 zo dňa 19.1.2012 uložil Kataríne Záhorskej
povinnosť zaplatiť poisťovni 41,16 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur do
piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku na špecifikovaný účet navrhovateľa rozhodcovského
konania, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Z

odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že predmetná pohľadávka pozostáva z nezaplatenej
pohľadávky podľa časti podľa časti XVII. Poistných podmienok. Rozhodcovský rozsudok bol odporkyni
rozhodcovského konania doručený dňa 5.3.2013 (čl.99), opravný prostriedok proti nemu nepodala.

8/ Vzhľadom na obsah poistnej zmluvy súd ju posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko bola uzavretá

medzi fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a právnickou osobou, ktorá má v predmete podnikania poisťovaciu činnosť. Pre uvedené na
právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 788 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

9/ Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

10/ Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.11/ Podľa § 17a Zákona o rozhodcovskom konaní na porušenie ustanovení tohto zákona, od ktorých je
možné odchýliť sa dohodou, alebo ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania sa prihliada

len vtedy, ak ich účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote; ak lehota nie je
určená, bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel.

12/ Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

13/Podľa§4ods.1,2Zákonaorozhodcovskomkonaní,rozhodcovskázmluvamôžemaťformuosobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky v zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,

inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

14/ Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) aq c) pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

15/ Od 1.1.2015 bol prijatý Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 stanovil, že ak nie je upravené inak,
ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské
konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. 1. 2015. Právne účinky úkonov, ktoré
boli urobené v rozhodcovskom konaní pred 1. 1. 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva
uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného

vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia
podľa Zákona č. 244/2002 Z. z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho Zákona č. 335/2015 Z. z.,
a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase je uzavretia

16/ Podľa § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie uvedená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom platnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

17/ Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

18/ Podľa § 47 ods.1 citovaného zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
19/ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20/ Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné
21/ Podľa § 52 ods. 3,4 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
22/ Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.23/ Podľa § 53 ods.2 citovaného zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

24/ Podľa § 53 ods.3 citovaného zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25/ Podľa § 53 ods.4 písm. r) citovaného zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v
rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

26/ Podľa dôvodovej správy k tomto zákonnému ustanoveniu spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať
nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom
konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia

považovaná za neprijateľnú.

27/ Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28/ Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29/ Podľa čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy
ku škode spotrebiteľa.

30/ Podľa čl. 6 ods. Smernice Rady 93/2013/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

31/ Podľa § 243d ods.1,2 Exekučného poriadku ( Zákona č. 233/1995 Z. z.) v znení účinnom od
1.1.2015 exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného
pred1.januárom2015možnozačaťlendotrochmesiacovodúčinnostitohtozákona.Nazákladenávrhu

na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie;
rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné
konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu, 4ead), a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.decembra

2014.

32/ Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/3474/2012 zo dňa 19.1.2012 bol
doručený odporkyni arbitrážneho konania spolu s návrhom na začatie konania dňa 5.3.2013. Žaloba o
zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na súde dňa 26.3.2013, teda v lehote 30 dní v súlade

s ustanovením § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.

33/ Z časti XV. bod 1. Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP) v znení účinnom v
čase uzavretia poistnej zmluvy vyplýva, že poisťovňa a poistník sa dohodli že ďalej uvedené spory
a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi Zákonom č. 244/2012 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom
rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.34/ Podľa časti XV. bod 3 VPP rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou
a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou, alebo ich právnymi nástupcami, najmä: písm. a)
pohľadávky poisťovne voči poistníkovi z dlžného poistného.

35/ Zo záveru VPP pod označením Osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve č.
XXXXXXXXXX (ďalej len OZD) z bodu 2. vyplýva, že poistník/poistený/ a poisťovňa vyhlasujú obaja
spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti

podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku.

36/ Z dôkazov založených do spisu nevyplýva, že spotrebiteľ bol s pravidlami týkajúcich sa
rozhodcovského konania uzrozumený. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v
spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka

v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah súdna prax označuje za nerovný a nevyvážený, je
nepochybné, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Na neplatnú zmluvnú podmienku
súd prihliadne aj bez návrhu. Ak takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou je samotná rozhodcovská
doložka, tak ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná podmienka v štandardnej

formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach inkorpovaných do takejto zmluvy,
ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia
pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi

rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa a spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo obrátiť sa na
štátny súd, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z
hľadiskainformovanostiavyjednávacejpozícievslabšompostavení.Toplatíajvtedy,keďzmluvnývzťah

obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy obsahujúce napríklad rozhodcovskú
doložku.

37/ Zásadnou právnou otázkou v prejednávanej veci je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe
ktorej v danom prípade konal a rozhodol rozhodcovský súd, je platná, event. neplatná. Podľa názoru

súdu nie je možné za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku považovať rozhodcovskú doložku
obsiahnutú v časti XV. bod 3 VPP a v bode 2. OZD v poisťovňou vopred pripravenom formulári bez
možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21.3.2012,
5Cdo 112/2012 z 22.11.2012, 5Cdo 492/2012 z 30.9.2013, 3 Cdo 74/2012 z 10.1.2013). V rozhodnutí
6Cdo 1/12 NS SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola

individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy,
keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné
poistenie a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti a to bez ohľadu na to, že účastníci
podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú

istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. V rozhodnutí 6Mcdo 9/12 NS SR
uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom,
aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom

konaní... Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí NS SR 6Cdo 3/13 zo dňa
13.3.2013.

38/ Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa rozhodcovského konania. On má preukázať, že
individuálne (nielen formálne) dojednal rozhodcovské konanie. Zo zmluvy účastníkov však nevyplýva
individuálne vyjednaná rozhodcovská zmluva. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba podľa
článku 3 ods. 3 Smernice vykladať v súlade s cieľom Smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažujeza individuálne dohodnutá, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ nemohol, nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Aj zo Záznamu
sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve vyplýva, že v danom

prípade ide o predtlačený formulár, kde odporkyňa rozhodcovského konania nemala na výber, nemala
možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky zmluvy. Takto predtlačený formulár súd nepovažuje
za dôkaz potvrdzujúci individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Neprimeranosť rozhodcovského
konania dokazuje aj skutočnosť, že jeho trovy predstavujú sumu 276,- Eur, pričom vymáhaná istina
pohľadávky je iba 41,16 Eur, z čoho súdny poplatok by činil iba 16,50 Eur. Spotrebiteľ má síce možnosť

žiadať nariadiť rozhodcovské pojednávanie, ale len za poplatok, navyše musí platiť aj paušál na správne
náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu (od 84,- do 6.000,- Eur); na podanie odporu voči
rozhodcovskému rozsudku je stanovená neúmerne krátka 5 dňová lehota; fikcia o doručení rozsudku
platí aj v prípade, že adresát sa nezdržiaval na adrese doručovania; v prípade procesných úkonov
je podmienkou prijatia takéhoto procesného úkonu zaplatenie príslušného poplatku, nie je upravené
oslobodenie od poplatku v dôsledku hmotnej núdze spotrebiteľa a pod. Všetky tieto skutočnosti vedú

k záveru o tom, že navrhovateľ rozhodcovského konania nepochybne neposkytol poistníkovi žiadne
informácie pri podpisovaní rozhodcovskej doložky o rozhodcovskom konaní vrátane jeho porovnania so
súdnym konaním, pretože inak by nepochybne poistník spomínanú rozhodcovskú doložku nepodpísal.
Z dokladov dostupných súdu nevyplýva, že by bol spotrebiteľ informovaný o rozdieloch medzi súdnym a
rozhodcovským konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a pod. Podpísal rozhodcovskú

doložku, pretože inú možnosť nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Možno teda prijať záver,
že ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, preto nemôže ísť
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku o rozhodcovskom konaní, preto súd návrhu vyhovel a
poukazujúc na citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. K právnemu názoru navrhovateľa rozhodcovského konania, že vzhľadom na tú skutočnosť, že

do 3 mesiacov od účinnosti Zákona č. 335/2014 Z.z. nepodal návrh na vykonanie exekúcie, ustanovenie
§ 243d anuluje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, preto žalobkyňa nemá naliehavý záujem na
výsledku tohto konania, súd udáva, že z uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva iba to,
že na základe takéhoto rozhodcovského rozhodnutia už nie je možné udeliť poverenie na vykonanie
exekúcie na základe návrhu podanom po 31.3.2015 a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov

rozhodcovského konania zaväzovať. Nakoľko žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je
určovacou žalobou, žalobkyňa ani nemá povinnosť preukazovať svoj naliehavý záujem na výsledku
konania. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že pre novelu exekučného poriadku súdna vymáhateľnosť
na základe takéhoto rozsudku je oslabená, resp. znemožnená. Ustanovenie § 243d Exekučného
poriadku rieši iba súdnu vymáhateľnosť právneho nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ale

nerieši prípadné právne nároky spotrebiteľa voči navrhovateľovi rozhodcovského konania. Vykonaným
dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko rozhodcovská doložka
nebola účastníkmi individuálne dojednaná a jednoznačne uprednostňuje navrhovateľa rozhodcovského
konania v neprospech spotrebiteľa, preto je neplatnou zmluvnou podmienkou, ktorá nepožíva právnu
ochranu.

39/ O nároku uplatnenom v rozhodcovskom konaní súd bude ďalej konať podľa § 43 ods.1 Zákona č.
244/2002 Z.z.

40/ O nároku na náhradu trov konania rozhodne podľa § 262 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienkyb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.